Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by Mgr. Miloš Kolek

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/107/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113211891
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8113211891.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, samosudcom Mgr. Milošom Kolekom, v právnej veci žalobcu: J. S., G. N., S. N.

XX, zastúpený JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou, Prešov, Hlavná 61, proti žalovanému: RAPID life
životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 32 690 904, zastúpený JUDr. Gabrielom Gulbišom,
advokátom, Koľice, Nemcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

zrušujerozhodcovskýrozsudokArbitrážnehosúduKošicezodňa19.01.2012,sp.zn.XU.XXXX/XXXX,

odkladá vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo dňa 19. 01. 2012, sp.
zn. X U. XXXX/XXXX,

žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 23. 04. 2013 domáha sa žalobca, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok
Arbitrážneho súdu Košice, vydaný dňa 19. 01. 2012 pod sp. zn. X U. XXXX/XXXX a priznal žalobcovi
náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 16.4.2013 mu bol doručený rozsudok sp. zn. X U. XXXX/
XXXX zo dňa 19. 01. 2012. Uviedol, že si nevyjednal rozhodcu, rozhodcovská doložka bola vopred
naformulovaná v štandardnej zmluve.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Vzniesol námietku podľa § 106 ods. 1 O.s.p. a uviedol, že vo
veci má konať prednostne rozhodcovský súd. Vo veci samej uviedol, že rozhodcovská doložka bola
jednoznačne individuálne dojednaná. Pre svoj osobitný charakter bola osobitne a výrazne oddelená od
ostatného textu všeobecných poistných podmienok. Táto bola vysvetlená žalobcovi tretím subjektom
- sprostredkovateľom poistenia. Žalovaný preto považoval za nespochybniteľné, že vstupoval do
poistného vzťahu so žalobcom ako informovaným spotrebiteľom.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkyne, obsahom spisu Arbitrážneho súdu Košice
X U. XXXX/XXXX a zistil tento skutkový stav:

Žalobca uzatvoril s Prvou československou poisťovňou Rapid (v súčasnosti žalovaný) poistnú zmluvu.
Vo všeobecných poistných podmienkach v časti XV. je obsiahnuté dojednanie o rozhodcovskom konaní.
Obsahom je dohoda poisťovne a poistníka o tom, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia
sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. V závere všeobecných podmienok

je ako osobitné zmluvné dojednanie číslo 01/2007 znovu dojednaná rozhodcovská doložka vo forme
samostatnej tabuľky, s uvedením textu : „poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý
zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými
stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti praktickosti a rýchlosti podrobiarozhodcovskému konaniu v zmysle časti XV. všeobecných poistných podmienok. Toto ustanovenie
chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku.“

Na základe rozhodcovskej doložky dojednanej v poistnej zmluve bol dňa 19. 01. 2012 pod sp. zn. X U.
XXXX/XXXX vydaný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina 41, Košice. Rozsudok
bol žalobcovi doručený 16.4.2013.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka:

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r Občianskeho zákonníka: Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1, písm. c zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní: Účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Podľa § 40 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní: Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu
na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o
žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní: Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku

možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského
konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského
konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní: Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov
podľa § 40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu
uvedenom vo vzájomnej žalobe.

V danom prípade bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená poistná zmluva. Táto

zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti a žalobca nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Vo všeobecných poistných podmienkach v tejto poistnej zmluve v článku XV. je
dojednanie o rozhodcovskej doložke. Na konci zmluvných podmienok ako osobitné zmluvné dojednaniečíslo 01/2007 k tejto poistnej zmluve, je dojednaná taktiež rozhodcovská doložka odkazujúca na článok
XV. všeobecných poistných podmienok. Na základe uvedenej rozhodcovskej doložky bol dňa 19. 01.
2012 pod sp. zn. X U. XXXX/XXXX vydaný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, Alžbetina

41, Košice.

Žalovaný tvrdí, že sa jednalo o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku. Súd považuje za
preukázané, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne, pretože bola obsiahnutá v XV.
časti Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie a ako taká bola dohodnutá už podpisom

zmluvy. Súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21.3.2012 v obdobnej právnej
veci, kde NS SR vyslovil názor, že takto dojednaná rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednané
rozhodcovskou doložkou a že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

V rozhodnutí 6 Cdo 1/2012 NS SR okrem iného uviedol:

„Vpreskúmavanejvecisúdyvexekučnomkonanísprávnekonštatovalineprijateľnosťatýmajneplatnosť
rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Listiny predložené oprávnenou takýto
záver umožňovali. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávnenou a povinnou vyplýva, že rozhodcovská
doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne

uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné
poistenie, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte
nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany pokračovanie predtlačeného
formulára poistných podmienok) aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach.“

Na uvedených právnych záveroch nemení nič ani skutočnosť, že nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn.
2 US 499/2012 bolo rozhodnuté, že Najvyšší súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cdo 5/2012
porušil základné práva a právo spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., zaručené v článku 48 ods.
2 a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Dôvodom takéhoto rozhodnutia US SR bola skutočnosť, že okresný

ani krajský súd pri svojom rozhodovaní nevytvorili podmienky pre aplikáciu práva na kontradiktórne
konanie a rovnosť zbraní, keď vykonali určitý a v okolnostiach vo veci rozhodujúci dôkaz bez toho, aby
dali sťažovateľke akúkoľvek možnosť sa k nemu vyjadriť. Tieto porušenia US SR rovnako pričítal aj
Najvyššiemu súdu SR, ktorý mal efektívne prostriedky na ich nápravu, no nevyužil ich.

Okresný súd Prešov má za to, že Ústavný súd SR sa v tomto rozhodnutí nevyjadril k hmotnoprávnemu
posúdeniu veci, teda k tomu, či rozhodcovská doložka bola alebo nebola dojednaná individuálne.

Z tlačovej informácie, ktorú predložil súdu zástupca žalovaného, vyplýva, že US SR prijal na
ďalšie konanie návrh žalovaného, ktorým sa domáha vyslovenia porušenia svojich práv rozhodnutím

Najvyššieho súdu SR 6 Cdo 1/2012. Okresný súd Prešov uvedené rozhodnutie používa ako súčasť
argumentácie v súvislosti s vlastným záverom o tom, že rozhodcovská doložka v danej veci nebola
individuálne dojednaná. Ani prípadné zrušenie veci 6 Cdo 1/2012 nemôže mať vplyv na právny
názor súdu spočívajúci v tom, že rozhodcovská doložka v danej veci nebola dojednaná individuálne.
Ústavný súd totiž skúma, či boli dodržané ústavné práva (právo na spravodlivý proces), nie správnosť

hmotnoprávneho posúdenia veci.

Rozhodcovská doložka dojednaná v poistnej zmluve medzi účastníkmi konania je teda neprijateľnou
zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r Občianskeho zákonníka. Táto doložka nebola
dojednaná individuálne, ale už podpisom zmluvy, a teda je neplatná. Preto súdu neostalo nič iné,

len zrušiť rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, ktorý bol vydaný na základe tejto
rozhodcovskej doložky v súlade s § 40 ods. 1, písm. c zákona 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený 16.4.2013, žaloba bola podaná 23.4.2013, teda v 30
dňovej lehote ustanovenej v § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní.

Na žiadosť žalobcu súd podľa § 40 ods. 2, posledná veta zákona o rozhodcovskom konaní
odložil vykonateľnosť uvedeného rozhodcovského rozsudku. Účinky odkladu vykonateľnosti trvajú do
právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci.Námietku nedostatku právomoci Okresného súdu Prešov súd považuje za nedôvodnú. Keďže
rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nemôže ňou žalovaný odôvodniť

prednostné právo rozhodcovského súdu riešiť spory vyplývajúce z poistnej zmluvy medzi účastníkmi
konania. Právo žalobkyne podať žalobu na príslušný súd vyplýva z § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom
konaní. Účelom ustanovenia § 40 a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní je umožniť súdny prieskum
rozhodcovských rozsudkov. Bolo by v rozpore s účeloch týchto ustanovení, aby súd tento prieskum
nemohol vykonať z dôvodu, že rozhodcovská zmluva vyžaduje od účastníka spory riešiť výlučne v

rozhodcovskom konaní.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP § 151 ods. 2 OSP. Žalobca bol v konaní
úspešný, má preto právo na náhradu trov konania. Žalobcovi vznikli trovy konania pozostávajúce iba
z trov právneho zastúpenia. Žalobca tieto trovy nevyčíslil, a preto podľa § 151 ods. 2 OSP nepriznal
žalobcovi náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.