Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 19, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/337/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115220805
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3115220805.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľky A. Q., bydliskom E. XXXX/XX, K., štátnej občianky
SR, proti odporcovi HERBYTOP, s. r. o., so sídlom Hodžova 5, Trenčín, o návrhu navrhovateľky na
nariadenie predbežného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka podaným návrhom žiadala o nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil
odporcovi zdržať sa výkonu záložného práva a vydraženia nehnuteľnosti spojené s nakladaním s
nehnuteľnosťami v okrese K., zapísané v evidencii Okresného úradu Trenčín, katastrálny odbor, na
LV č. XXXX, a to bytu č. XXX na prízemí bytového domu na ul. E., súp. č. XXXX, vo vchode č.
XX, nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 800 m2,
podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k

pozemku XX/XXXX, v podiele 1/1, a to až do právoplatného skončenia vo veci samej. Svoj návrh
odôvodnila tým, že predmetom predmetného predbežného opatrenia je, aby sa odporca zdržal výkonu
dobrovoľnej dražby na základe realizácie zákonného záložného práva v zmysle § 15 zákona č. 182/1993
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Poznamenala, že na základe zmluvy o výkone
správy a skutočnosti, že dlžník si nesplnil zabezpečovanú pohľadávku riadne a včas, ktorá vznikla
z titulu neuhradených dlhov voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov súvisiacich z

výkonom správy, prevádzky, údržby a opráv spoločných častí domu, príslušenstva a pozemku, vrátane
poskytnutých služieb, kedy bol vymáhaný nárok ku dňu 15.04.2015 v celkovej výške 6.834,46 eur,
ktorého výšku odporca nikde nešpecifikoval, s tým, že pokiaľ nebude uhradený dlh, má odporca právo
uspokojiť sa realizáciou záložného práva a nakladaním s nehnuteľnosťou ako prednostný záložný veriteľ
zo zákonného záložného práva v zmysle § 15 zákona č. 182/1993 Z. z., a to spôsobom podľa svojej
voľby, ktorým sa zabezpečuje návratnosť vyššeie uvedenj pohľadávky, čo jej nedáva žiadnu možnosť

výberu, či hájenia jej práva. Záleží len na výbere odporcu, čo už samo o sebe zakladá nerovnostranné
postavenie strán sporu. Z dôvodu nesplácania dlhu je na základe realizácie zmluvného záložného práva
prikročené k vykonaniu dobrovoľnej dražby spoločnosťou V. - dražobná spoločnosť, s. r. o.. Dodala, že
okremoznámeniaozačatívýkonuzáložnéhoprávasp.zn.V.-XX-X/XXXXzodňa13.05.2015neobdržala
žiadnu výzvu na zaplatenie od odporcu, dražobnú vyhlášku. V liste vlastníctva nikde nie je odporca
zapísaný ako prednostný záložný veriteľ. S dobrovoľnou dražbou nikdy nesúhlasila. Okrem iného na

daných nehnuteľnostiach viaznu záložné práva na úver poskytnutý K. B. na základe zmluvy o záložnom
práve zo dňa 04.02.2010 a exekučným záložným právom I. kde bol stanovený zákaz predaja, prevodu
alebo zaťaženia nehnuteľnosti a nakladanie s majetkom, ktorý podľa Exekučného poriadku podlieha
exekúcií. Navrhovateľka ďalej uviedla, že návrhom vo veci samej sa bude domáhať určenia neexistencie
záložného práva. Poznamenala, že v zmysle § 74 O. s. p. je tu obava, že by ju výkon záložného práva, či
prípadnej dražby ohrozil v jej právach a spôsobil jej vážnu ujmu, ku ktorej by zrejme došlo uplatňovaním

práva odporcu dražbou a následným udelením príklepu, či exekučným konaním, ku ktorému podľa
jej názoru určite pristúpi nehľadiac na ich vysťahovanie z nehnuteľnosti, keď nemajú zabezpečenénáhradné ubytovanie vrátane jej detí a naplnenie uznesenia by jej spôsobilo vážnu ujmu nehľadiac na
to, že by boli postihnuté osoby, ktoré na jej dlhu nemajú žiadne pričinenie. Týmto predbežným opatrením
sleduje tiež to, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov, pretože je tu obava, že by výkon uznesení

o príklepe a prevedenie dražby bolo len od počiatku na základe neprimeraných požiadaviek odporcu čo
do výšky plnenia. Odporca od nich požaduje zaplatenie sumy, ktorú nepozná, nijako ju nezdôvodňuje
a neobjasňuje, ale podľa jej názoru je to oveľa menšia cena oproti nehnuteľnosti, nakoľko hodnota jej
nehnuteľnosti je podstatne vyššia. Podotkla, že odporca jej doposiaľ nezaslal žiadnu výzvu k úhrade
dlhu. Tiež sa domáha, aby predseda senátu pri nariadení predbežného opatrenia jej určil lehotu na

podanie návrhu vo veci samej a tiež predĺženia doby trvania predbežného opatrenia, pretože má za to,
že z vážnych dôvodov a objektívnych príčin nebude zrejme možné v lehote 1 mesiaca skončiť dôkazné
konanie vo veci samej. Ďalej konaním odporcu by bola vážne ohrozená jej ľudská dôstojnosť a aj jej detí.
Pripomenula, že strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia.

Súd sa oboznámil s oznámením spoločnosti V. - L.., o začatí výkonu záložného práva zo dňa 13.05.2015,

LV č. XXXX a so zmluvou o výkone správy zo dňa 25.06.2014.

Z LV č. XXXX pre k. ú. K. vyplýva, navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, a to bytu č.
XXX, nachádzajúceho sa na prízemí, vo vchode č. XX bytového domu súp. č. XXXX, postaveného na
parc. č. XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 800m2 a spoluvlastníčkou priestoru na

spoločnýchčastiachazaradeniachdomuanapozemkuvoveľkosti79/3152.Kpredmetnejnehnuteľnosti
je v rámci poznámky poznačené oznámenie o výkone záložného práva záložným veriteľom - vlastníci
bytov a nebytových priestorov formou predaja na dražbe prostredníctvom V. - L. upovedomenie o
začatí exekúcie predajom nehnuteľností a zriadením exekučného záložného práva v prospech X. Q.,
oznámenie o začatí výkonu záložného práva v zmysle zmluvy o záložnom práve záložným veriteľom -

K. B. a. s., exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností v prospech X. Q.j. Z časti C -
ťarchy vyplýva okrem iného aj zriadenie zákonného záložného práva na byt č. 105 v prospech ostatných
vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa § 15 zák. č. 182/1993 Z. z..

Zo zmluvy o výkone správy zo dňa 25.06.2014 vyplýva, že správcom bytového domu na E. ulici XXXX/

XX v K., zapísaného na LV č. XXXX postavenom na parc. č. XXXX/XXX, k. ú. K. je spoločnosť O., s.
r. o., so sídlom O. X, K., D. XXXXXXXX.

Z oznámenia spoločnosti V. o začatí výkonu záložného práva zo dňa 13.05.2015 je zrejmé, že uvedená

spoločnosť oznámila navrhovateľke, že spolu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov ako prednostným
veriteľomzozákonnéhozáložnéhoprávavzmysle§15zákonač.182/1993Z.z.začalavýkonzáložného
práva. Nárok, ktorý sa výkonom záložného práva uspokojuje predstavuje sumu 6.834,46 eur, z toho
6.094,96 eur vymáhaný nárok oprávnené a 739,50 eur náklady spojené s výkonom záložného práva.
Súčasne navrhovateľku vyzval, aby uvedenú pohľadávku uhradila do 30 dní od doručenia oznámenia

dražobníkovi.

Podľa § 74 ods. 1 O. s. p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e) O. s. p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Zabezpečovacia

funkcia predbežných opatrení sa prejavuje najmä v ich schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať.
Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci, avšak ani predbežné
opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdenia jedného z účastníkov bez toho, aby boli osvedčené

aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana a bez osvedčenia, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, resp. že
je tu dôvodná obava z ohrozenia výkonu rozhodnutia.V danom prípade navrhovateľka uviedla, že návrhom vo veci samej sa mieni domáhať určenia, že
zákonné záložné právo neexistuje. Ako je už vyššie uvedené, jednou z podmienok pre nariadenie
predbežného opatrenia je skutočnosť, že navrhovateľ osvedčí pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má

predbežná ochrana poskytnúť, t. j. v tomto prípade bolo úlohou navrhovateľky osvedčiť, že v konaní,
ktoré mieni iniciovať, súd pravdepodobne jej návrhu vyhovie. Navrhovateľka však pravdepodobnosť jej
nároku neosvedčila, nakoľko predmetné záložné právo bezvýnimočne vzniká v zmysle § 15 zákona
č. 182/1993 Z. z. priamo zo zákona a nie je možné sa s úspechom dovolávať jeho neexistencie. S
poukazom na uvedené súd návrh navrhovateľky zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo
predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.