Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 14, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/206/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615205760
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5615205760.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci navrhovateľky

Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270 , právne zastúpenej Bobák,
Bollová a spol., s. r. o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti odporcovi J.
K., G.. XX. XX. XXXX, K. Z. XX, pre zaplatenie 181,70 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 144,82 eur spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania
od 28. 02. 2014 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a.

Navrhovateľke sa p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 9,57 eur a náhrada trov právneho
zastúpenia vo výške 37,10 eur, spolu 46,67 eur, ktoré je odporca povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyni navrhovateľky, Bobák, Bollová a spol., s. r. o., do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 01. 07. 2015, sa navrhovateľka voči odporcovi
domáhala zaplatenia 181,70 eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila
Zmluvu č. A6615638, na základe ktorej vypožičala odporcovi SIM kartu, ktorá mu umožňovala

využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľkou, s prideleným účastníckym telefónnym
číslom XXXX XXX XXX. Uplatnený nárok pozostával z nevyplatených cien poskytnutých služieb vo
výške 189,32 eur, vyfakturovaných za obdobie mesiacov október 2013 až december 2013 a z nároku na
náhradu škody, ktorá vznikla navrhovateľke za odpredaný mobilný telefón značky Orange Atlanta white
vo výške 31,88 eur. Uplatnená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu
a jeho akciovou cenou, to znamená predstavuje škodu navrhovateľky, ktorú odporca navrhovateľke
spôsobiltým,žezískalmobilnýtelefónzacenuzvýhodnenúoproticenetrhovejtak,žepodpisomdodatku

sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti. Pri výpočte spôsobenej skutočnej
škody navrhovateľka zohľadnila počet celých mesiacov, ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do
okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporcu. Pri akciovej cene mobilného zariadenia 9,-
eur a predajnej ceny 60,- eur bola tak poskytnutá zľava vo výške 51,- eur a navrhovateľka si uplatnila
náhradu škody vo výške 31,88 eur. Navrhovateľka pokusom o pokonávku zo dňa 13. 02. 2014 oznámila
odporcovi sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za mobilné zariadenie a vyzvala
ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Odporca na pokus o pokonávku reagoval tým spôsobom, že

uhradil časť uplatnenej pohľadávky vo výške 39,50 eur. Navrhovateľka si preto voči odporcovi uplatnila
pohľadávku v celkovej výške 181,70 eur spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania.Predmetná vec je drobným sporom, a preto súd podľa § 115a ods. 2 O. s. p. na prejednanie veci
nenariadil pojednávanie. S poukazom na ustanovenie § 156 ods. 3 O. s. p. bol dňa 14. 01. 2016 o 10.00
hod. vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania, keď miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 07. 01. 2016.

Z predložených dôkazov mal súd preukázané, že navrhovateľka uzavrela s odporcom ako fyzickou
osobou nepodnikateľom dňa 16. 11. 2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, predmetom ktorej
bolo poskytnutie účastníckeho programu „Základ“ a služieb „Kredit na čokoľvek, Nekonečné volania

v Orangei nonstop, CLIP, Roaming - bez blokovania prichádzajúcich hovorov v roamingu“. Účastníci
konania v ten istý deň uzatvorili aj dodatok k predmetnej zmluve, predmetom ktorého bola dohoda
o predaji zariadenia Orange Atlanta white za kúpnu cenu vo výške 9,- eur. Z dodatku vyplýva, že
odporca si bol vedomý, že bežná maloobchodná cena poskytnutého zariadenia bez zľavy predstavuje
60,- eur. Odporca sa zároveň zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu na dobu 24 mesiacov s tým, že medzi
zmluvnými stranami bola dohodnutá zmluvná pokuta v prípade nedodržania tohto záväzku vo výške 51,-

eur. Navrhovateľka vyfakturovala odporcovi za obdobie od 24. 10. 2013 do 23. 11. 2013 sumu 126,76
eur, faktúrou splatnou do 10. 12. 2013 upomienku vo výške 5,- eur, za obdobie od 24. 11. 2013 do 23.
12. 2013 sumu 30,96 eur a za obdobie od 24. 12. 2013 do 23. 01. 2014 sumu 34,50 eur. Z pokusu o
pokonávku zo dňa 13. 02. 2014 vyplýva, že odporca predmetné faktúry za obdobie 10/2013 až 12/2013
neuhradil,apretohonavrhovateľkavyzvalanaúhraduneuhradenýchfaktúrazmluvnejpokutyvcelkovej

výške 264,35 eur, pričom mu poskytla dodatočnú lehotu do 27. 02. 2014.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo

na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa§43ods.12písm.b)zákonač.351/2011Z.z.oelektronickýchkomunikáciách,účastníkjepovinný
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o
pripojení podľa ustanovení zákona č. 351/2011 Z. z., ktorou sa odporca zaviazal platiť za poskytnuté
telekomunikačné služby ceny podľa tarify, ktoré boli vyúčtované jednotlivými faktúrami. Z predložených
listinných dôkazov vyplýva, že odporca nezaplatil cenu poskytnutých služieb, vyúčtovanú vyššie
označenými faktúrami, a preto súd návrhu sčasti vyhovel a priznal navrhovateľke sumu 144,82 eur.

V časti pokiaľ sa navrhovateľka domáhala poplatku za upomienku vo výške 5,- eur, súd návrh ako
nedôvodný zamietol. Medzi účastníkmi bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva a teda od spotrebiteľa
môže navrhovateľka požadovať len zaplatenie tých poplatkov, ktoré sú v zmluve uvedené určito a
zrozumiteľne. Pokiaľ výška a právna skutočnosť určujúca vznik poplatku za upomienku za neevidovanie

úhrad faktúr po dátume splatnosti vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok navrhovateľky, súd
konštatuje, že takéto dojednanie nie je individuálne dojednané a preto navrhovateľka nemá nárok na
úhradu tohto poplatku. Rovnako súd zamietol návrh aj v časti priznania sumy 31,88 eur z titulu náhrady
škody. Pokiaľ sa účastník domáha na súde náhrady škody, je povinný preukázať splnenie zákonných
predpokladov na vznik zodpovednosti za škodu. V predmetnej veci si navrhovateľka uplatnila ako škodu

rozdiel medzi maloobchodnou cenou zariadenia a akciovou cenou tohto zariadenia, ktorá však bola
dojednaná dodatkom k zmluve o pripojení. Bolo teda rozhodnutím navrhovateľky predať odporcovi
zariadenie za dohodnutú cenu a tým, že odporcovi predala zariadenie za cenu nižšiu, ako bola bežná
predajná cena za rovnaký tovar na rovnakom mieste a čase, nedošlo k žiadnemu porušeniu právnejpovinnosti zo strany odporcu. V konaní zároveň nebola tvrdená ani preukázaná žiadna príčinná súvislosť
medzi porušením povinnosti zo strany odporcu platiť cenu za poskytnuté telekomunikačné služby po
dobu 24 mesiacov a dohodnutou cenou mobilného telefónu, čím nie je splnený základný predpoklad

zodpovednosti za škodu. Vzhľadom k tomu, že kúpna cena mobilného zariadenia bola účastníkmi
individuálne zmluvne dojednaná, nemožno prípadné porušenie povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom
vzťahu po dobu 24 mesiacov považovať za vznik škody. Zároveň nie je možné zamieňať dojednanú
zmluvnú pokutu vo výške 51,- eur, ktorá bola práve dojednaná pre prípad, že odporca nezotrvá v
zmluvnom vzťahu dojednanú dobu, s náhradou škody, nakoľko ide o dva rozdielne samostatné inštitúty.

Na základe uvedeného súd zamietol návrh navrhovateľky aj v časti o zaplatenie uplatnenej škody vo
výške 31,88 eur.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávajúci
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, v znení platnom ku dňu uzavretia dodatku k zmluve o pripojení, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba N. R. K. platná k 1. dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995. Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.

februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za
dobu omeškania po 31. januári 2013.

Odporca sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 144,82 eur po uplynutí lehoty splatnosti
určenej navrhovateľkou v pokuse o pokonávku, t. j. dňom 28. 02. 2014. K tomuto dňu predstavovala

základná úroková sadza 0,25 %, a nakoľko úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 8
percentuálnych bodov, súd priznal navrhovateľke aj úroky z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 28.
02. 2014 do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 2 O. s. p. a navrhovateľke, ktorá mala vo

veci čiastočný úspech, priznal náhradu trov konania. Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania
domáhala zaplatenia 181,70 eur, pričom súd jej priznal sumu 144,82 eur s príslušenstvom. Vo veci tak
mala úspech v rozsahu 79 % a 21 % predstavoval jej neúspech. Po započítaní úspechu a neúspechu
navrhovateľky jej tak súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 58 %.

V súvislosti s podaním návrhu na začatie konania vznikla navrhovateľke poplatková povinnosť vo výške
16,50 eur. Vzhľadom na výsledok konania jej súd priznal náhradu týchto trov vo výške 9,57 eur.

Navrhovateľka bola v konaní právne zastúpená advokátskou kanceláriou, ktorej podľa § 10 ods. 1 v
spojení s § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) patrí za dva úkony právnej služby, a to prevzatie zastúpenia
vrátane prvej porady s klientkou a vypracovanie písomného návrhu na súd, odmena po 18,26 eur, spolu
36,52 eur. Popri odmene má advokátska kancelária podľa § 16 ods. 3 vyhlášky nárok aj na režijný paušál
za dva úkony po 8,39 eur, čo predstavuje 16,78 eur. Advokátska kancelária je platiteľom dane z pridanej
hodnoty a preto súd zvýšil odmenu a náhrady v celkovej výške 53,30 eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 10,66

eur. Celkovo by navrhovateľke vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 63,96 eur,
avšak vzhľadom na výsledok konania jej súd priznal náhradu týchto trov v rozsahu 58 %, t. j. 37,10 eur.
V súlade s § 149 ods. 1 O. s. p. je odporca povinný zaplatiť náhradu trov konania v celkovej výške 46,67
eur advokátskej kancelárii Bobák, Bollová a spol., s. r. o., so sídlom v Bratislave.

Uloženú povinnosť zaplatiť istinu 144,82 eur spolu s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 28. 02. 2014
do zaplatenia vrátane náhrady trov konania vo výške 46,67 eur je odporca povinný splniť v zákonnej
lehote 3 dní, ktorá začne plynúť nasledujúcim dňom po právoplatnosti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.