Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 21, 2015

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 25C/124/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314229225
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Szigeti

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2015:2314229225.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Ľubošom Szigetim v právnej veci navrhovateľa:

Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej spoločnosťou:
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi:
Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomzodňa21.9.2012doručenýmOkresnémusúduDunajskáStredadňa27.9.2012

domáhal náhrady škody vo výške 638,26 eur, ktorá pozostáva z nákladov vynaložených na správu
a vymáhanie pohľadávky v období odo dňa doručenia žiadosti o udelenie poverenia do rozhodnutia
o nej, nemajetkovej ujmy vo výške 127,65 eur za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie práv navrhovateľa a stratu jeho legitímnych
očakávaní a dôvery konania v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu - Okresného
súdu Dunajská Streda, ktorý nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v
zákonnej lehoty, resp. v primeranom čase. Navrhovateľ žiadal rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o

zodpovednostiodporcuzaškodu,vzniesolnámietkuzaujatostisudcovOkresnéhosúduDunajskáStreda
a uplatnila si náhradu trov konania.

K návrhu sa písomne vyjadril odporca, ktorý ho žiadal zamietnuť a uplatnil si právo na náhradu trov
konania. Vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno, nepredložil dôkazy,
ktoré by preukazovali vznik zodpovednosti odporcu za škodu, namietal predčasné podanie žaloby,
nedostatok právomoci všeobecných súdov a vzniesol aj námietku premlčania.

K vyjadreniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý na svojom návrhu trval.

Krajský súd v Trnave rozhodol, že všetci sudcovia Okresného súdu Dunajská Streda sú vylúčení z
prejednávania a rozhodovania v tejto veci a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu
Galanta.

Súd nariadil vo veci pojednávanie a v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v
neprítomnosti účastníkov konania, ktorí svoju neprítomnosť písomne ospravedlnili. Pokiaľ išlo o žiadosť
navrhovateľa o odročenie pojednávania z dôvodu neoznámenia konkrétnej značky identifikujúcejžalobný návrh, túto súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko v predvolaní na nariadený termín
pojednávania 21.9.2015 bola navrhovateľovi identifikačná značka oznámená.

Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľa, vyjadrením odporcu, obsahom spisu exekučného súdu, na
základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 2.12.2010 navrhol oprávnený Pohotovosť, s.r.o., spísaním návrhu vo forme zápisnice u súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonať exekúciu proti povinnému W. Á., nar. XX.X.XXXX na

vymoženieistiny136eurspríslušenstvomnazákladerozsudkuStálehorozhodcovskéhosúdusosídlom
v Bratislave sp. zn. SR 09924/10 zo dňa 2.11.2010. Dňa 14.1.2011 požiadal súdny exekútor Okresný
súd Dunajská Streda o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Žiadosť o udelenie poverenia bola
zamietnutá rozhodnutím Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 12Er/33/2011-10 zo dňa 13.7.2011, ktoré
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.8.2011. Exekúcia bola zastavená rozhodnutím Okresného
súdu Dunajská Streda č.k. 12Er/33/2011-15 zo dňa 9.12.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

9.1.2012.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania od
1.6.2010 do 31.5.2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.5.2011, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2011, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím
je osobitnou objektívnou zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie a nemožno sa jej zbaviť. Základnými

predpokladmi vzniku zodpovednosti sú : 1/ nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci t.j. aj súdu,
ktorésvojomobsahomodporujezákonu, resp.nesprávnyúradnýpostup,aksakonanímorgánuverejnej
moci porušenia pravidlá stanovené právnymi predpismi alebo poriadok, ktorý vyplýva z povahy, funkcie
alebo cieľa tejto činnosti, alebo aj nekonanie/nečinnosť t.j. porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, 2/ vznik a existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou. Na vznik zodpovednosti
musia byť splnené všetky predpoklady kumulatívne, pričom dôkazné bremeno spočíva na poškodenom,
v danej veci na žalobkyni.

Súd v danej veci posudzoval existenciu predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu uplatňovanú

žalobkyňou, ku ktorej malo dôjsť v exekučnom konaní nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu - nerozhodnutím o návrhu udelenie poverenia v zákonnej lehote.

V predmetnej exekučnej veci začalo exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozsudku za
účinnosti zákona, ktorý určoval zákonnú lehotu na udelenie poverenia, táto však neplatila pre exekučné

tituly podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Hoci v čase začatia exekučného konania boli
tietotitulyoznačenéakovykonateľnérozhodnutiarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválenýchje
potrebné za exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku považovať aj rozhodcovský
rozsudok z dôvodu zmeny tohto zákonného ustanovenia novelou Exekučného poriadku uskutočnenou
zákonom č. 102/2011 Z. z. s účinnosťou od 1.6.2011, ktorá, vychádzajúc z dôvodovej správy k tejto

novele, vložením slov „rozhodcovských súdov a“ do § 41 ods. 2 písm. d) odstránila rozporný výklad toho
ustanovenia. Odhliadnuc od uvedeného zákonná lehota 15 dní platila iba vtedy, ak súd udelí poverenie
exekútorovi na vykonanie exekúcie, na rozhodnutie súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora zákon
žiadnu zákonnú lehotu neustanovoval ani nestanovuje.

Z uvedených dôvodov má súd za to, že k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu neprišlo
a pretože nebola splnená základná podmienka zodpovednosti za škodu, nemohol vzniknúť ani žalobou
uplatnený nárok žalobkyne a nadväzne na to ani nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti
medzi nesprávnym úradným postupom a škodou a ani vznik škody, resp. ujmy a preto súd žalobu
v celom rozsahu zamietol. Vzhľadom k tomu považoval súd za nadbytočné a v rozpore so zásadou

hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich
rozsah a vysporiadať sa aj s ďalšími námietkami strán a to v súlade s rozhodnutím Európskeho súdu
pre ľudské práva Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998, ktoré sú vzhľadom na vyššie uvedené irelevantné a nespôsobilé

zvrátiť výsledok konania.

V danej veci okrem toho nebolo preukázané, že by sa viedlo disciplinárne konanie, riešila sa sťažnosť
na prieťahy v konaní ani, že by Ústavný súd Slovenskej republiky alebo Európsky súd pre ľudské práva
rozhodovaloprieťahochvkonaní.VsúladesnálezomÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyzo7.5.2013

sp. zn. IV. ÚS 471/2012 je možné žalobu o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. podať až
po konštatovaní porušenia základných práv čl. 48 ods. 2 ústavy, pričom podľa konštantnej judikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky platí, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sanepovažujeautomatickyzaporušeniezákladnéhoprávaúčastníkakonania,keďžejepotrebnézohľadniť
všetky okolnosti prípadu.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Pretože v konaní úspešnému odporcovi žiadne trovy nevznikli, súd mu právo na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho

súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.