Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 16, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoP/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115216000
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8115216000.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek

senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Moniky Juskovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. J. J., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom u otca, o mal. H. J., nar. XX.XX.XXXX, mal. X. J., nar. XX.XX.XXXX, mal.
X. J., nar. XX.XX.XXXX a mal. M. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom u matky, v konaní zastúpených
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcich z rodičov H. J.,
rod. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX, t.č. bytom D. n.o., O. pre obnovu rodiny - pobočka R.,
S. XX, R. a H. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXX, o zverenie do osobnej starostlivosti otca a o
úpravu styku, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 27P/227/2015-40 zo dňa

10.11.2015 doplneného rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 27P/227/2015-56 zo dňa 08.12.2015
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa č.k. 27P/227/2015-40 zo dňa 10.11.2015 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom č.k. 27P/227/2015-56 zo dňa 08.12.2015 v jeho napadnutom výroku, t.j. vo
výroku o zverení mal. J. J., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, jeho oprávnení maloletého
zastupovať a spravovať jeho majetok, súvisiacich výrokoch o výživnom a úprave styku matky s
maloletým a o trovách konania.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom z 10.11.2015 zmenil
rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. 36P/9/2014-28 zo dňa 23.05.2014 tak, že zveril mal. J. J., nar.
XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný maloletého zastupovať a
spravovať jeho majetok. Matke uložil povinnosť prispievať na výživu mal. J. sumou 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám otca, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc

právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna. Upravil styk matky s mal. J. tak, že je oprávnený
stretávať sa s matkou každý párny víkend v roku od soboty od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým,
že si matka maloletého prevezme v mieste bydliska otca v určený deň a čas a v určený deň a čas ho
otcovi v mieste jeho bydliska riadne odovzdá. Otcovi uložil povinnosť maloletého na styk s matkou riadne
pripraviť. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Dopĺňacím rozsudkom z 08.12.2015 rozhodol o tom, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. H., nar.

XX.XX.XXXX, mal. X., nar. XX.XX.XXXX, mal. X., nar. XX.XX.XXXX a mal. M., nar. XX.XX.XXXX J.
každý nepárny víkend v roku od soboty od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že otec si prevezme
mal. deti v mieste bydliska matky v určený deň a čas a v určený deň a čas mal. deti v mieste bydliska
matky matke riadne odovzdá. Matke uložil povinnosť maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť.Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že otec, návrhom súdu podaným dňa 10.06.2015, žiadal zveriť
mal. J. do svojej osobnej starostlivosti a zo strany matky navrhol určiť výživné v sume 30% zo sumy

životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona mesačne. Zároveň žiadal upraviť styk s maloletými deťmi, ktoré sú v starostlivosti matky tak, že
sa s nimi bude stretávať každú druhú sobotu od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Návrh odôvodnil
tým, že mal. J. je v jeho starostlivosti viac ako rok, poskytuje mu riadnu starostlivosť, matka na jeho
výživu neprispieva a maloletý sa sám vyjadril, že chce bývať u neho. Matka so zverením maloletého do

starostlivosti otca nesúhlasila. Neskôr s tým súhlasila iba v tom prípade, že do jeho starostlivosti budú
zverení aj mal. X. a mal. M., o ktorých sa v súčasnej dobe stará ona.

Kolízny opatrovník súhlasil so zverením maloletého J. do osobnej starostlivosti otca, keďže, vzhľadom
na svoj vek a rozumovú vyspelosť, vie sám formulovať svoje názory. Nesúhlasil so zverením mal. X. a
mal. M. do osobnej starostlivosti otca, keďže v súčasnej dobe nemá vyhovujúce podmienky pre

starostlivosť o ďalšie dve deti.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že mal. J., mal. H., mal. X., mal. X. a
mal. M. pochádzajú z manželstva rodičov H. J. a H. J., ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Prešov,
sp. zn. 24P 10/2014 rozvedené. Na čas po rozvode bol mal. H., pochádzajúci tiež z manželstva rodičov,

zverený do osobnej starostlivosti otca a mal. deti J., H., X., X. a M. do osobnej starostlivosti matky. Obom
rodičom bolo určené výživné na deti, ktoré im neboli zverené do osobnej starostlivosti sumou vo výške
30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona mesačne.

Uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. 27P 176/2015-12 zo dňa 20.05.2015 bol mal. J. predbežne
zverený do osobnej starostlivosti otca na základe jeho vyjadrenia, že chce byť v starostlivosti otca,
pretože sa o neho matka nestará.

Mal. J. býva s bratom H. u otca v rodinnom dome, kde býva aj stará matka zo strany matky aj so svojim

dospelým synom. Domácnosť je zariadená potrebným nábytkom, je tam čisto a poriadok. Maloleté deti
majú upravenú a vymaľovanú izbu, kde majú miesto na učenie a odpočinok. V domácnosti pomáha stará
matka zo strany matky, deti majú uvarenú teplú stravu, chodia pekne a čisto upravené. Otec platí inkaso
v sume 25 Eur mesačne za vodu. Elektrina v dome nie je, otec má sľúbenú pôžičku od starostu obce
na úhradu pokuty za odber elektrickej energie na čierno. V domácnosti kúri tuhým palivom, za ktoré

uhrádza 300 až 350 Eur na sezónu.

Otec je nezamestnaný, poberá dávku v hmotnej núdzi a rodinné prídavky na deti spolu v sume 300 Eur
mesačne.

Vo svojej výpovedi otec uviedol, že sa chce stretávať s deťmi, ktoré sú v starostlivosti matky, keďže mu
táto bráni stretávať sa s nimi. Jedenkrát sa s nimi stretol v zariadení, kde teraz bývajú. Deti uviedli, že
by chceli ísť bývať k nemu.

Mal. J. navštevuje 7. ročník Základnej školy na ulici Važeckej v Prešove, kde ho prihlásila matka po tom,

čo odišla s deťmi zo spoločnej domácnosti. Denne mu otec platí cestovné vo výške 0,50 Eur. Stravuje
sa doma, do školy si nosí desiatu. Hrá futbal za obec X., tréningy má dvakrát do týždňa a zápasy raz do
týždňa. Maloletý nosí okuliare, ktoré mu zakúpil otec s finančnou pomocou starej matky za 43 Eur.

Mal. J. opakovane vyjadril prianie bývať u otca, a to pred kolíznym opatrovníkom, psychológom Referátu

poradensko-psychologických služieb, ako aj pred súdom. Uviedol, že je mu v X. u otca lepšie, býva tam s
bratom, má tam kamarátov, hrá tam futbal. Problém mu robí každodenné cestovanie do školy, v dôsledku
čoho sa mu zhoršil aj prospech. Otec mu dáva viac pozornosti, zaujíma sa o školu, nezakazuje mu chodiť
na tréningy. S matkou sa stretáva päťkrát do týždňa, chodí k nej po škole, ale viac sa rozpráva so svojimi
súrodencami. Zdrží sa asi 15 až 20 minút. Bývanie v zariadení D. s matkou a ďalšími súrodencami sa

mu nepáčilo, mali tam málo miesta a nemohol chodiť na vychádzky.

Matka býva s mal. H., mal. X., mal. X. a mal. M. v zariadení pre obnovu rodiny D. n.o., kde platí nájom
130 Eur mesačne. Spláca pôžičku, ktorú brala na bežné výdavky do domácnosti a exekúciu spolu vsume 50 Eur mesačne. Toho času je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v sume
203 Eur mesačne a rodinné prídavky v sume 117 Eur mesačne. Okrem uvedeného nemá žiaden ďalší
príjem, ani žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť.

Mal. H. a mal. X. navštevujú prvý stupeň základnej školy, mal X. navštevuje materskú školu a mal. M.
je v celodennej starostlivosti matky. Matka nesúhlasila, aby sa deti, ktoré má v starostlivosti stretávali
s otcom, pretože po návrate od neho v minulosti boli agresívne, a ich správanie by sa po príchode od
neho ešte zhoršilo.

V priebehu konania mala matka rozporuplné vyjadrenia, pretože najskôr nesúhlasila so zverením
maloletého J. do starostlivosti otca, neskôr s tým súhlasila pod podmienkou, že sa bude starať aj o dve
mladšie deti, X. a M., s ktorými má výchovné problémy. Okrem toho v blízkej dobe nebude mať príjem,
pretože jej skončí materská dovolenka a nebude mať čo dať deťom jesť. Otec má tri príjmy, takže dokáže
deťom zabezpečiť starostlivosť a tiež mu pri starostlivosti môže pomôcť jej matka, ktorá s ním žije v

spoločnej domácnosti. V závere konania opäť nesúhlasila so zverením mal. J. do starostlivosti otca z
dôvodu, že mu ide iba o to, aby nemusel na neho platiť výživné a tiež preto, lebo sa u otca pije a fajčí.

Zo správy Cirkevnej základnej školy sv. J. v X. bolo zistené, že mal. J. mal pravidelnú dochádzku s
minimálnou absenciou. Správanie sa zhoršilo vo februári 2015, kedy mu bolo na pedagogickej rade

udelené pokarhanie riaditeľom školy za porušovanie školského poriadku. Po tomto opatrení došlo u
neho k miernej náprave. Počas jeho pôsobenia na škole sa o neho viac zaujímala matka. Bol šikovným,
aktívnym žiakom, zúčastňoval sa súťaží, prospieval veľmi dobre. Školu navštevoval čistý a upravený.

Zo správy Základnej školy na ul. Važeckej v Prešove bolo zistené, že mal. J. sa dostavil do školy

04.09.2015 s matkou. Je utiahnutý, málo komunikuje, postupne sa začal v kolektíve adaptovať.
Hygiena žiaka bola spočiatku zanedbaná. Matka od začiatku spolupracovala s triednou učiteľkou.

Zo správy Referátu poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR Prešov súd okrem iného zistil, že
mal. J. považuje otca za silnú autoritu, rešpektuje ho a uznáva. S mamou nemá dobrý vzťah, hovorí,

že nemá oňho záujem. Na základe psychodiagnostických metód u maloletého bolo konštatované, že
má vytvorené pozitívne emocionálne vzťahy so súrodencami, vo vzťahu k matke sa nachádzajú city na
negatívnom kontinuu, od otca vníma prichádzajúce kladné emócie. Možno uvažovať, že aktuálne ide o
popretie citov k rodinnému systému.

Súd prvého stupňa majúc za to, že sú tu dôvody, aby bol zmenený rozsudok Okresného súdu Prešov
č.k. 36P/9/2013-28 zo dňa 23.05.2014 návrhu otca vyhovel, vzal zreteľ na to, že mal. J. sa zdržiava v
domácnosti otca viac ako rok, odmieta sa vrátiť späť k matke, v X. sa cíti lepšie, otec mu prejavuje viac
pozornosti, zaujíma sa o neho, predtým tam žili obidvaja rodičia, navštevoval tam aj základnú školu.
Súd prvého stupňa uviedol, že matka, aj keď spočiatku nesúhlasila so zverením mal. J. do starostlivosti

otca, neskôr súhlas podmienila tým, aby otec prevzal do starostlivosti aj dvoch najmladších synov X.
a M., čím podľa neho v podstate vyjadrila súhlas a dôveru otcovi, že sa vie o maloleté deti postarať.
Podľa súdu prvého stupňa nebol dôvod preto, aby sa zaoberal zverením dvoch najmladších detí do
osobnej starostlivosti otca, nakoľko to nebolo predmetom konania, matka takýto návrh nepredniesla
a podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka, otec ani nemá podmienky pre zabezpečenie starostlivosti

ďalším dvom deťom, ktoré sú v útlom veku. Podľa súdu prvého stupňa neboli doposiaľ zistené vážne
nedostatky v starostlivosti otca o mal. H., ktorého má zvereného do osobnej starostlivosti na základe
rozhodnutia súdu ani pri starostlivosti o mal. J., o ktorého sa stará na základe predbežného opatrenia,
preto mal. J. zveril do jeho osobnej starostlivosti s tým, že je oprávnený a povinný ho zastupovať a
spravovať jeho majetok. Pri určení vyživovacej povinnosti zo strany matky vo vzťahu k mal. J. vychádzal

z odôvodnených potrieb maloletého, ale najmä z možností a schopností oboch rodičov. Uviedol, že otec
má v súčasnej dobe v starostlivosti dve maloleté deti a matka štyri maloleté deti, pričom otec poberá
dávku v hmotnej núdzi, aktivačný príspevok a rodinné prídavky spolu v sume 300 eur mesačne. matka je
poberateľkou rodičovského príspevku a rodinných prídavkov spolu v sume 320 eur mesačne. Nie je teda
v možnostiach a schopnostiach matky prispievať na výživu mal. J. vyšším výživným, než je minimálne

výživné stanovené Zákonom o rodine, t.j. 30 % zo sumy životného minima na dieťa, aj keď výdavky
mal. J. sú vysoké, keďže navštevuje 2. stupeň základnej školy a venuje sa futbalu. Výživné určil počnúc
právoplatnosťou rozsudku do budúcna s prihliadnutím na skutočnosť, že matka sa do času, než súd
rozhodol, aspoň čiastočne podieľala na jeho výdavkoch, najmä v súvislosti s návštevou školy, s ktorouspolupracovala a uhrádzala tam povinné platby. Čo sa týka úpravy styku, mal za to že rozsah, v akom bol
upravený, je dôležitý pre zachovanie súrodeneckých väzieb, keďže súrodenci nevyrastajú v spoločnej
domácnosti, ako aj na upevnenie vzájomného vzťahu medzi matkou a maloletým, ktorý v poslednom

období nie je dobrý, je konfliktný a ovplyvnený nezhodami medzi rodičmi.

Dôvodom vyhlásenia dopĺňacieho rozsudku z 08.12.2015 bolo opomenutie súdu upraviť styk otca s
mal. H., mal. X., mal. X. a mal. M., ktorí sú zverení do osobnej starostlivosti matky. Otec pritom na
svojom návrhu trval, pretože sa chce stretávať s deťmi, doposiaľ mu to umožnené nebolo. Aj keď matka

s úpravou styku nesúhlasila, súd nevidel dôvod na zákaz styku otca s maloletými deťmi, upravil ho v
nevyhnutnej miere tak, aby bol zachovaný kontakt otca s deťmi, aspoň počas každého druhého víkendu
v mesiaci od soboty do nedele. Pri úprave styku budú zachované aj súrodenecké väzby a kontakt oboch
rodičov so všetkými maloletými deťmi.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, §

65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine.

Rozhodnutie o trovách konania právne odôvodnil podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

V zákonnej lehote, po doručení rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 10.11.2015, podala voči tomuto

rozsudku odvolanie matka maloletých. Uviedla, že s rozsudkom nesúhlasí. Spoločnú domácnosť s deťmi
opustila v decembri 2013, a to preto, že ju, v tom čase ešte manžel, H. J., vyhodil z domu. Dôvodom
hádok bolo dlhodobé nadmerné užívanie alkoholu z jeho strany, ako aj jeho nezáujem nájsť si stabilné
zamestnanie. Bola nútená nájsť si iné bývanie, najprv u svojej mamy v X., neskôr v krízovom zariadení
D.. V období do mája 2015 sa sama starala o všetkých 5 detí, teda aj o J., nakoľko otec si riadne neplnil

vyživovaciu povinnosť, bola nútená podať na neho trestné oznámenie, za čo bol aj odsúdený v auguste
2015 Trestným rozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 41T/74/2015. Podľa nej je zarážajúce, že
prvostupňový súd sa touto skutočnosťou nezaoberal a zveril syna otcovi do starostlivosti. Pokiaľ nebol
schopný riadne platiť minimálne výživné na 5 detí, aký je predpoklad že sa o J. riadne postará. Podľa nej
je podanie návrhu na zverenie syna J. a dcéry X. do jeho osobnej starostlivosti čistou vypočítavosťou,

aby zminimalizoval svoje výdavky na úhradu výživného, resp. aby jej zostali tri deti a jemu tiež tri deti,
čím sa zbaví vyživovacej povinnosti. Podľa nej nemal vážny záujem o deti a svojimi podaniami chce
dosiahnuť svoj zámer. Syn J. je vo veku tesne pred pubertou, tento vek považuje za kritický pre jeho
ďalší vývoj, otec mu dáva väčšiu voľnosť ako mal v zariadení D., lebo v tomto zariadení sa všetci museli
podriadiť určitým pravidlám. Má vedomosť o tom, že otec naďalej požíva dennodenne alkohol, to nie

je pozitívny vzor pre syna, nemá záujem nájsť si zamestnanie za plat, aký mu je ponúkaný, radšej
bude nezamestnaný a poberať sociálne dávky. To svedčí o jeho prístupe k životu a zodpovednosti. Otec
maloletých špekulatívne využíva aj jej matku, prichýlil ju, pretože je zamestnaná a má pravidelný príjem.
Otec detí má dlh na elektrine vo výške cca 1.600 eur, v dome nemajú zavedenú elektrinu, má vážne
pochybnosti o tom, že otec doma varí, myslí si, že to supluje jej matka. Do domu chodia kamaráti, kde

sa požíva denne alkohol, fajčí sa tam, fajčí aj jej matka, má obavy z toho, že to nie je vhodné prostredie
pre jej deti. Žiadala preto, aby bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené v celom rozsahu.

Kolízny opatrovník ani otec maloletých sa k odvolaniu matky nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal odvolaním
napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom, ako aj konanie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
súdu prvého stupňa v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v
súlade s ust. § 214 ods. 1, 2 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej

tabuli súdu dňa 10.02.2016 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.) a zistil, že odvolanie matky dôvodné
nebolo.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe vykonaného dokazovania
správne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa

zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom
stave. Na týchto správnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.Podľa článku 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa (v ďalšom len „Dohovor“) záujem dieťaťa musí byť
prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

Toto ustanovenie (článok 3 ods.1 Dohovoru) má povahu normy bezprostredne použiteľnej („self -
executing“). Uvedená norma je na priame použitie spôsobilá vzhľadom na svoju dikciu (... záujem
dieťaťa ... pri akejkoľvek činnosti), ktorá je dostatočne a do takej miery jasná, aby povinné subjekty,
ktorým je adresovaná (vnútroštátne subjekty) boli schopné zodpovedajúcim spôsobom upraviť svoje

správanie (nález Ústavného súdu Českej republiky z 09. apríla 1997, sp.zn. PL.ÚS 31/96).

Aj keď záujem dieťaťa predstavuje jeden zo základných princípov, na ktorých je postavené súčasné
rodinné právo, nie je tento pojem právnymi predpismi nijako vymedzený. Komentár Výboru OSN pre
práva dieťaťa vo vzťahu k najlepšiemu záujmu dieťaťa uvádza: „Koncept najlepšieho záujmu dieťaťa
je flexibilný a adaptabilný. Mal by byť prispôsobený a definovaný individuálne vzhľadom na špecifickú

situáciu, v ktorej sa dieťa či deti, ktorých sa to týka, nachádza, pričom pozornosť by sa mala venovať ich
osobným pomerom, situácii a potrebám. V rámci individuálnych rozhodnutí musí byť najlepší záujem
dieťaťa hodnotený a stanovený vo svetle špecifických okolností konkrétneho dieťaťa [(General comment
No. 14 (2013) on the right of the child to have his or her best interests taken as a primary consideration
(art . 3, para. 1), str. 9, (dostupné na http://www.ohchr.org)].

Podľa § 26 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť
rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a
povinností.

Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi závermi súdu prvého stupňa, v celom rozsahu na ne odkazuje
a len pre doplnenie správnosti k odvolacím dôvodom matky dodáva:

Podstatou odvolacích dôvodov je presvedčenie matky o tom, že dôvodom, pre ktorý podal otec
návrh, na to, aby bol mal. J. zverený do jeho osobnej starostlivosti, je len jeho vypočítavosť a snaha

minimalizovať svoje výdavky na úhradu výživného. Tento matkou uvedený podstatný dôvod však
nekorešponduje s jej vlastnými vyjadreniami, či už pred kolíznym opatrovníkom alebo pred súdom. Zo
správy psychológa Referátu poradensko-psychologických služieb oddelenia sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov (č.l. 35 spisu) vyplýva vyjadrenie
matky v tom zmysle, že nemá význam brániť J., aby bol pri otcovi, že by bola rada, aby boli všetci

chlapci u otca a aby dievčatá boli s ňou. pred súdom na pojednávaní dňa 10.11.2015 sa vyjadrila, že
by súhlasila s tým, aby bol mal. J. zverený do starostlivosti otca podmieňujúc to tým, že by boli otcovi
zverení aj mal. X. a mal. M.. Tieto vyjadrenia matky, ako správne zhodnotil súd prvého stupňa, svedčia
o tom, že matka nemá pochybností o tom, že sa otec vie o mal. J. postarať. V tomto kontexte jej tvrdenia
uvedené v odvolaní o tom, že skutočným dôvodom, pre ktorý otec podal návrh, aby bol mal. J. zverený

do jeho osobnej starostlivosti, sú špekulatívne, ostali len v rovine hypotetických, ničím nepodložených
úvah matky.

V súvislosti s odvolacími dôvodmi je potrebné zdôrazniť aj to, že mal. J. sa opakovane, ako zo spisu
vyplýva, vyjadril tak, že chce byť v starostlivosti otca. Je mu blízke prostredie, kde otec žije, v minulosti

tam navštevoval školu, kolízny opatrovník v rámci šetrenia taktiež nezistil žiadne závažné skutočnosti,
ktoré by svedčili pre to, aby nemohol byť maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca. Kolízny
opatrovník akcentoval vyjadrenia maloletého, že chce byť zverený do starostlivosti otca.

Je potrebné zdôrazniť to, že podmienka záujmu dieťaťa (resp. najlepšieho záujmu dieťaťa) je, ako to

vyplýva z citovaného čl. 3 ods. 1 Dohovoru, aj podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva, kľúčovým hľadiskom pri hodnotení povinnosti štátnych orgánov v rozhodovacom procese.

Štátneorgánymusiabraťohľadnazáujmy,právaaslobodydotknutýchosôbanajmänanajvyššízáujem
dieťaťa a jeho práva (z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva Volesky proti Českej republike z

10.06.2003).Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, súd prvého stupňa sa uvedenými kritériami
dôsledne riadil, rozhodol správne. Jeho rozhodnutie zodpovedá zistenému skutkovému stavu a je
náležite právne odôvodnené.

Správnemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej zodpovedá aj výrok o trovách konania.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa postupom podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p.
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.; konanie starostlivosti súdu o maloletých môže začať aj bez návrhu, preto
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.