Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoE/154/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715204005
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3715204005.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., IČO: 45 869 464, so sídlom
Vajnorská 100/A, Bratislava, v zastúpení JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou so sídlom
Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnej: F. O., bytom J. XXXX/XX, X. B., o vymoženie 1.635,82
Eur s príslušenstvom, vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., so sídlom
Kálmana Mikszatha 268, Rimavská Sobota, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica č.
k. 7Er/327/2015-19 zo dňa 04. júna 2015, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

V záhlaví identifikovaným uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie a súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekučného konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na
základenávrhuoprávnenéhopodalsúdnyexekútoržiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.
ExekučnýmtitulomvdanejvecijerozhodcovskýrozsudokvydanýSTÁLYMROHODCOVSKÝMSÚDOM
zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Trnavská cesta 7,
Bratislava, sp. zn. IIC12100454 zo dňa 9.12.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09.02.2012 a

vykonateľnosť dňa 13.02.2012. Právne vec posúdil podľa ust. § 251. ods. 4, § 103, § 104 ods. 1,
§ 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Z vlastnej činnosti ako aj zo spisu
sp. zn. 7Er/612/2013 zistil, že už dňa 20.06.2013 bola na súd doručená žiadosť súdnej exekútorky
Mgr. Jany Sitášovej o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnej, a to na vymoženie
rovnakej sumy a na základe rovnakého exekučného titulu ako v danom exekučnom konaní. Zistil,
že Okresný súd Považská Bystrica uznesením č. k. 7Er/612/2013-25 zo dňa 03.09.2013 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 16coE/251/2013-33 zo dňa 20.11.2013, právoplatným
23.12.2013 túto žiadosť zamietol a následne uznesením Okresného súdu Považská Bystrica č. k.
7Er/612/2013-55 zo dňa 23.02.2015, právoplatným 11.03.2015 bolo exekučné konanie zastavené.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal preukázané, že v predchádzajúcom exekučnom konaní medzi
rovnakými účastníkmi, pre vymoženie rovnakého plnenia a na podklade toho istého exekučného titulu už
bolo súdom právoplatne rozhodnuté, čím vznikla prekážka právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata).

Konštatoval, že potom, ako sa rozhodnutie o zamietnutí poverenia stalo právoplatným, nemôže už súd
opätovne rozhodovať o tom, či je exekučný titul spôsobilý byť podkladom pre vedenie exekúcie alebo
nie, pretože je tu nepochybne prekážka už rozhodnutej veci. Keďže Exekučný poriadok neupravuje
procesný postup pre daný prípad, vychádzal subsidiárne z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku
a exekučné konanie v zmysle citovaných ustanovení zastavil. Vzhľadom na skutočnosť, že exekučné
konanie bolo zastavené a súdny exekútor súdu oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje, o náhrade

trov exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov nepriznal.Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom právneho
zástupcu, odvolanie oprávnený. Podané odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e)
O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) O.s.p. Zastával názor, že v tejto fáze exekučného konania

príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými
výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia o zamietnutí
návrhu na vydanie poverenia. Napriek tomu exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol,
ani jedným z uvedených spôsobov, ale exekučné konanie zastavil z dôvodu prekážky rozhodnutej veci.
V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/205/2011,

5ECdo/40/2013 a uznesenie Ústavného SR sp. zn. III. ÚS. 254/2012. Bol toho názoru, že v danom
prípade exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a §
103 O.s.p., pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie aplikovať
zásadu res iudicata. Poukázal na to, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej
by sa mohlo právoplatne rozhodnúť. Exekučné konanie predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého
obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nemá merito veci, o

ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Vyjadril názor, že exekučný súd svojím postupom
a napadnutým rozhodnutím porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a súčasne
účastníkom odňal možnosť konať pred súdom. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012 zo dňa 23.01.2013. Bol toho názoru, že súd prvého

stupňa prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia podľa ust. § 44 ods. 2 EP.
Súd je oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať
ani o zastavení konania, a to už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o udelení, resp. neudelení
poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Súd sa tak v prvom rade mal vysporiadať so

žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a až potom, čo uznesenie
o prípadnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nadobudne právoplatnosť môže exekučný súd
rozhodnúť o zastavení konania. Týmto tak mal prvostupňový súd porušiť právo oprávneného na
spravodlivý proces a odňať mu možnosť konať pred súdom. Mal za to, že prvostupňový súd pri skúmaní
žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu. Exekučný

súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do
jeho práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Svoju argumentáciu podporil s poukazom na nález Ústavného
súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012. Poukázal na porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní,
keď exekučné súdy voči skutkovo a právne obdobných veciach poverenie vydajú aj zmietajú. Taktiež
poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/633/2011-25 zo dňa 26.06.2012,

č. k. 8CoE/635/2011-36 zo dňa 30.11.2012 a č. k. 18CoE/632/2011-23. Je toho názoru, že postupom
prvostupňového súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinná
urobila akýkoľvek právny úkon, ju súd nezákonne zvýhodňuje len na základe jej postavenia. Na záver z
vyššieuvedenýchdôvodovnavrholodvolaciemusúduabynapadnutéuznesenievcelomrozsahuzmenil
tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovuje, alternatívne,

aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1
O.s.p., pričom v nadväznosti na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje
na odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti dôvodov

napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa odvolací súd dopĺňa nasledovné:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 30.03.2015, domáhal
vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie sumy 1.635,82 Eur s príslušenstvom, a to na
podklade exekučného titulu rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadenom

pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava sp. zn. IIC12100454 zo dňa
09.12.2011. Súd prvého stupňa zistil, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu
už domáhal vykonania exekúcie proti povinnej pre vymoženie identického nároku. Predmetná vec bola
vedená na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 7Er/612/2013. Dňa 03.09.2013 Okresný súdPovažská Bystrica vydal v predmetnej veci uznesenie č. k. 7Er/612/2013-25, ktorým zamietol žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom. Predmetné
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského

súdu v Trenčíne č. k. 16CoE/251/2013-33 zo dňa 20.11.2013.

Uvedené skutočnosti súd prvého stupňa správne právne posúdil podľa § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s §
103, § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 O.s.p. a správne dospel k záveru, že ďalšiemu postupu v predmetnom
exekučnom konaní bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej.

Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne on alebo iný súd rozhodol. Prekážka
res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých
má za následok zastavenie konania bez ďalšieho. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné
poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či

sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení §
104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za
ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,
ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (základného-nachádzacieho) konania. Na
to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku
exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia
§ 103 a § 104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok

neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na
exekučnékonanieaplikovať§159ods.3O.s.p.,ktorévýslovnezakotvuje,želenčosaoveciprávoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k existencii vady podmienok

konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej - res iudicata dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené
tri podmienky:
1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

S ohľadom na celkom jednoznačné závery o podmienkach uvedených vyššie pod bodmi 1. a
2. (exekučné konanie sa podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom bol
exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie; tými istými účastníkmi exekučného konania sú
osoby oprávneného a povinnej totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne

rozhodnuté, prípadne ich právny nástupcovia na základe univerzálnej alebo singulárnej sukcesie)
zostáva posúdiť, čo sa v exekučnom konaní rozumie tou istou vecou, ako je vec, o ktorej už bolo v inom
exekučnom konaní právoplatne rozhodnuté.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je

predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustností exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom
zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené
rozhodnutie o zastavení exekúcie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými
účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, resp. jeho časti na podklade rovnakého exekučného titulu

predstavuje prekážku res iudicata. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený
opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať
a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania. Súd tak urobí v
zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. kedykoľvek za konania, teda aj predtým než exekučný súd buderozhodovať v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o vydaní poverenia, nakoľko exekučné konanie
začína v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku doručením návrhu na vykonanie exekúcie. V zmysle
uvedeného teda neobstojí námietka oprávneného o tom, že prvostupňový súd sa mal zaoberať najskôr

otázkou vydania poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Rovnako tak neobstojí ani námietka oprávneného o tom, že udelenie poverenia resp. jeho neudelenie
nemôže zakladať prekážku veci rozhodnutej z dôvodu, že udelenie poverenia nie je rozhodnutím o veci
samej, ale v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR. sp. zn. 5Cdo/40/2013 je individuálnym právno-

aplikačným aktom, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Odvolací súd
poukazuje, že v tomto prípade prekážka veci rozhodnutej nebola založená na skutočnosti, že vo veci
bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie, ale bola založená na tom, že exekučný súd zamietol
návrh súdneho exekútora na udelenie poverenia. Takéto rozhodnutie exekučného súdu, za predpokladu,
že ten skúma materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, je zaiste
inej kvality ako udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Takéto rozhodnutie je tak spôsobilé založiť

prekážku veci rozhodnutej. Nakoniec predmetné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR resp. Ústavného
súdu SR, na ktoré oprávnený poukazuje sa týkajú iba prípadov udelenia poverenia na vykonanie
exekúcie.

Odvolací súd po preskúmaní veci zohľadňujúc vyššie uvedené východiská poukazuje na skutočnosť,

že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, exekučný
súd už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z
toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol,
a to uznesením zo dňa 03.09.2013, č. k. 7Er/612/2013-25, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia. V uvedenej exekučnej veci dospel súd prvého stupňa k záveru, že predložený

rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom
na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul. Toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 23.12.2013 v spojení s potvrdzujúcim uznesením tunajšieho krajského
súdu zo dňa 20.11.2013, č. k. 16CoE/251/2013-33. Nakoľko uvedeným uznesením o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia bolo právoplatne rozhodnuté o právnom nároku oprávneného, ktorý bol priznaný

v exekučnom titule, pričom skutkové okolnosti vedúce k záveru o nespôsobilosti tohto exekučného titulu
zostali nezmenené, ide o meritórne rozhodnutie, ktoré založilo prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva v zhode so súdom prvého stupňa právny názor,
že uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 03.09.2013, č. k. 7Er/612/2013-25 v spojení s uznesením
tunajšieho krajského súdu zo dňa 20.11.2013, č. k. 16CoE/251/2013-33, založilo prekážku rei iudicatae,

atedapokiaľvtotožnejvecipodaloprávnenýnávrhnavykonanieexekúcie,vtakomtoexekučnomkonaní
nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom konania v tomto odvolacom konaní preukázateľné
trovy konania nevznikli a ani ich náhradu nežiadali.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.