Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 10C/235/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215210709
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Nižňanská

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1215210709.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou v právnej

veci navrhovateľa: Quantum Credit a.s., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, IČO: 47 248 980,
zastúpeného spoločnosťou PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, Bratislava, proti
odporcovi: Ľ. F., R.. XX.XX.XXXX, D. I. X/XXXX, D., o zaplatenie 75,58 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 24.04.2015 domáhal od odporkyne zaplatenia 75,58 eur
s príslušenstvom titulom neuhradenej faktúry za poskytnuté telekomunikačné služby.

Návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovak Telekom a.s. (ktorý na neho predmetnú
pohľadávku postúpil na základe zmluvy zo dňa 09.04.2014) uzatvoril s odporkyňou dňa 24.03.2011
zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb postupcu. Na základe
zmluvy o pripojení poskytoval postupca odporkyni služby riadne a včas. Faktúrou č. XXXXXXXXXX
právny predchodca navrhovateľa fakturoval odporkyni sumu 274,99 eur. Odporkyňa faktúru za
poskytnuté služby riadne a včas neuhradila. Pohľadávka vymáhaná v predmetnom konaní bola zmluvou

o postúpení pohľadávky postúpená na navrhovateľa vo výške 75,85 eur.

Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože podľa § 115a ods. 2 O. s. p.,
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením listín založených v spise a na základe takto

vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci:

Zo zmluvy o pripojení zo dňa 24.03.2011 súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril
s odporkyňou Zmluvu o pripojení, ktorej predmetom bolo poskytnutie elektronických komunikačných
služieb spoločnosti Slovak Telekom a.s. Odporkyňa sa zaviazala využívať služby právneho predchodcu
navrhovateľa po dobu 24 mesiacov.

Z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 17.10.2012 vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa
fakturoval odporkyni mesačné poplatky a pokuty spolu vo výške 274,99 eur.Dňa 01.07.2014 zaslal právny predchodca navrhovateľa odporkyni oznámenie o postúpení pohľadávky
a zároveň ju žiadal o úhradu sumy 75,58 eur do 5 dní od doručenia oznámenia.

Dňa 09.10.2015 súd vyzval navrhovateľa na špecifikáciu žalovanej pohľadávky, čo z predmetnej sumy
tvorí istinu a čo zmluvnú pokutu a aby výšku žalovanej pohľadávky doložil dôkazom. Výzva bola
doručená právnemu zástupcovi navrhovateľa dňa 19.10.2015.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez
zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi. Akpostúpeniepohľadávkyoznámidlžníkovipostupca,niejedlžníkoprávnenýsadožadovať

preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 79 ods. 2 O.s.p., navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva,
okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že

návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že záväzkový vzťah vznikol medzi odporkyňou a spoločnosťou
Slovak Telekom a.s. Veriteľom z predmetnej úverovej zmluvy bola teda spoločnosť Slovak Telekom a.s.
Je síce pravdou, že v zmysle ust. § 524 a nasl. OZ môže dôjsť k zmene v osobe veriteľa (aj dlžníka),

a to napríklad zmluvou o postúpení pohľadávky, avšak
takúto zmenu je potrebné preukázať. Navrhovateľ na výzvu súdu predložil zmluvu o postúpení
pohľadávky zo dňa 09.06.2014, ktorá však nepreukazovala, že práve pohľadávka vymáhaná v
predmetnom konaní bola na navrhovateľa postúpená. K zmluve o postúpení nebol priložený zoznam
postúpených pohľadávok s uvedením pohľadávky odporkyne.

Navrhovateľ tiež nepreukázal doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky odporkyni. Navrhovateľ
síce založil do spisu Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 01.07.2014, avšak nepriložil doklad
o tom, že toto oznámenie bolo odporkyni doručované a že si ho odporkyňa prevzala. Nie je zrejmé, či
sa toto oznámenie mohlo dostať do dispozície odporkyne. Súd má preto za to, že spoločnosť Slovak

Telekom, a.s. neoznámila v súlade so zákonom postúpenie pohľadávky (pokiaľ k nej naozaj došlo)
odporkyni a navrhovateľ postúpenie pohľadávky nepreukázal, keďže napriek výzve súdu nepredložil
dôkaz o postúpení pohľadávky vymáhanej v predmetnom konaní.

Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov konania,

ktorýjenositeľomhmotnéhopráva(aktívnalegitimácia)alebopovinnosti(pasívnalegitimácia),tedatenz
účastníkov konania, ktorému svedčí stav z hmotného práva. Navrhovateľ je aktívne vecne legitimovaný,
ak je nositeľom práva, ktoré v konaní uplatňuje. Odporca je pasívne vecne legitimovaný, keď má
skutočne povinnosť, ktorej splnenia sa od neho navrhovateľ domáha, alebo ktorá má byť určená.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nepreukázal, že je nositeľom práva, ktoré si v konaní uplatňuje, teda
že na neho bola platne postúpená pohľadávky voči odporkyni, súd návrh zamietol z dôvodu nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie.

Ak by však aj navrhovateľ preukázal aktívnu vecnú legitimáciu, súd by návrh aj tak zamietol.

Ako vyplýva z dôkazov, ktoré navrhovateľ priložil k návrhu na začatie konania a samotného návrhu, z
faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa 17.10.2012 na sumu 274,99 eur, si navrhovateľ uplatňoval sumu
75,58 eur. Súd navrhovateľa výzvou zo dňa 09.10.2015 vyzval na špecifikáciu žalovanej pohľadávky, čoz predmetnej sumy tvorí istinu a čo zmluvnú pokutu a aby výšku žalovanej pohľadávky doložil dôkazom.
Výzva bola navrhovateľovi doručená, pričom na ňu žiadnym spôsobom nereagoval.

Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťúčastníkakonaniazato,žezakonanianeboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti

tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre
seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

V predmetnom konaní bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporkyňou
zmluvu o pripojení. Navrhovateľ pripojil k návrhu faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 17.10.2012 na

sumu 274,99 eur, pričom v konaní si uplatnil sumu 75,58 eur. Napriek
výzve súdu neuviedol, prečo si uplatňuje práve túto sumu, z čoho žalovaná pohľadávka pozostáva
a ani sumu 75,58 eur nepreukázal žiadnym dôkazom. Návrh na začatie konania je formulárový,
bližšie žalovanú pohľadávku nezdôvodňuje ani nešpecifikuje. Navrhovateľa v konaní zaťažuje dôkazná
povinnosť, pričom na základe uvedeného, je zrejmé, že navrhovateľ dôkazné bremeno neuniesol.

Na základe uvedeného a citovaných zákonných ustanovení, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku a návrh navrhovateľa zamietol.

Odporkyňa mala vo veci plný úspech, preto mala podľa § 142 ods. 1 O.s.p. voči neúspešnému

navrhovateľovi právo na náhradu trov konania. Keďže si trovy konania neuplatnila a ani jej zo spisu
žiadne nevyplývajú, súd jej náhradu trov konania voči navrhovateľovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde,
písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včomsatotorozhodnutie,alebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.)