Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 9, 2013

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1C/58/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512202964
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2013:8512202964.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdStaráĽubovňasamosudcomJUDr.ErikomUhlárom,vprávnejvecižalobcuEOSKSIČeská

republika, s.r.o., IČO: 25117483, Novodvorská 994, 142 21 Praha, Česká republika, právne zastúpeného
spoločnosťouTOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,IČO:36613843,Údernícka5,85101Bratislava,protižalovanému
X. S., nar. XX.X.XXXX, X. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, Važecká 16, Prešov, právne zastúpeného JUDr.
Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie 188.693,77 Kč s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Náhradu trov konania súd účastníkom n e p r i z n á v a.

III. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi, k rukám právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka,trovykonaniapozostávajúceztrovprávnehozastúpeniavedľajšiehoúčastníkavtomtokonaní
vo výške 587,93 eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 29.5.2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
188.693,77 Kč, úrokov z omeškania vo výške 8,,50 % ročne zo sumy 194.504,29 Kč od 25.11.2009

do 24.3.2010, úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne : zo sumy 191.251,56 Kč od 25.3.2010 do
22.4.2010, zo sumy 188.676,06 Kč od 23.4.2010 do 28.5.2010, zo sumy 186.247,26 Kč od 29.5.2010 do
23.7.2010, zo sumy 168.931,36 Kč od 24.7.2010 do 25.8.2010, zo sumy 165.755,20 Kč od 26.8.2010 do
25.9.2010, zo sumy 162.604,52 Kč od 26.9.2010 do 10.10.2010, zo sumy 159.470,48 Kč od 11.10.2010
do 30.11.2010, zo sumy 156.307,06 Kč od 1.12.2010 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že žalovaný dňa 22.11.2007 uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou
Česká spořitelna, a.s., IČO: 45244782, Olbrachtova 1929/62 Praha 4, Česká republika, Zmluvu o úvere

č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 200.000,- Kč zo strany právneho
predchodcu žalobcu žalovanému, s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 14,10 % ročne, ktorý sa
žalovaný zaviazal splácať v pravidelných
-X- XC/XX/XXXX

mesačných splátkach po 4.137,- Kč vždy k 11. dňu každého mesiaca. Žalobca nadobudol pohľadávku,
ktorá je predmetom konania, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.11.2009, pričom ku dňu

postúpenia pohľadávky bola dlžná suma vo výške 226.891,- Kč, z toho istina bola vo výške 194.504,- Kč
a splatný úrok vo výške 32.386,71 Kč. Poukázal na to, že pred postúpením pohľadávky žalovaný uhradil
zo zosplatnenej dlžnej sumy sumu 33.096,- Kč (dňa 8.9.2008 sumu 4.137,- Kč, dňa 11.9.2008 sumu
2.000,-Kč,dňa3.10.2008sumu4.137,-Kč,dňa1.11.2008sumu2.137,-Kč,dňa8.12.2008sumu4.137,-Kč, dňa 9.1.2009 sumu 4.137,- Kč, dňa 4.3.2009 sumu 4.137,- Kč, dňa 6.3.2009 sumu 4.137,- Kč, a
dňa 15.4.2009 sumu 4.137,- Kč) a po postúpení pohľadávky sumu 38.170,23 Kč (dňa 24.3.2010 sumu
3.252,73 Kč, dňa 22.4.2010 sumu 2.484,50 Kč, dňa 28.5.2010 sumu 2.519,80 Kč, dňa 23.7.2010 sumu

17.315,90 Kč, dňa 28.8.2010 sumu 3.176,16 Kč, dňa 25.9.2010 sumu 3.150,68 Kč, dňa 10.10.2010
sumu 3.134,04 Kč a dňa 30.11.2010 sumu 3.136,42 Kč).

Podaním doručeným súdu dňa 17.9.2012 žalobca predložil súdu špecifikáciu žalobou uplatnenej istiny,
z ktorej vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 200.000,- Kč, riadny úrok bol v celkovej

výške 19.734,80 Kč, poplatky za upomienky a ich zasielanie boli spolu vo výške 1.772,20 Kč. Žalovaný
uhradil na istinu v pravidelných splátkach sumu 26.693,21 Kč, pričom celková výška úhrad za upomienky
bola vo výške 309,50 Kč. Úhrady žalovaného po 8.9.2008 žalobca započítal na úhradu istiny zo dňa
11.9.2008 vo výške 1.595,41 Kč a zo dňa 3.10.2008 vo výške 1.253,93 Kč. Na úroky z omeškania
žalobca po 8.9.2008 započítal z úhrady: zo dňa 8.9.2008 sumu 3.873,- Kč, zo dňa 11.9.2008 sumu
404,59 Kč, zo dňa 3.10.2008 sumu 2.883,07 Kč, zo dňa 1.11.2008 sumu 2.137,- Kč, zo dňa 8.12.2008

sumu 4.137,- Kč, zo dňa 9.1.2009 sumu 4.137,- Kč, zo dňa 4.3.2009 sumu 4.137,- Kč, zo dňa 6.3.2009
sumu 4.137,- Kč, zo dňa 15.4.2009 sumu 4.137,- Kč. Na iné poplatky za vedenie účtu a prístup k
rámcovému poisteniu sumu 264,- Kč z úhrady zo dňa 8.9.2008.

Dňa 1.8.2012 bolo súdu doručené oznámenie o vstupe Združenia na ochranu občana spotrebiteľa

HOOS, IČO: 42176778, Važecká 16, Prešov do tohto konania ako vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného, pričom podaním doručeným súdu dňa 23.8.2012 podal vedľajší účastník v predmetnej
veci vyjadrenie prostredníctvom svojho právneho zástupcu, kde vzniesol námietku premlčania, pretože
žaloba bola podaná na súd dňa 29.5.2012, teda po uplynutí premlčacej doby a žiadal zamietnuť žalobu
a uplatnil si aj nárok na náhradu trov konania vo výške 587,93 eur z titulu trov jeho právneho zastúpenia

v tomto konaní.

Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 1.10.2012, ktorým taktiež vzniesol
námietku premlčania pohľadávky uplatnenej žalobou, pričom sa stotožnil s právnou argumentáciou
vedľajšieho účastníka a súhlasil s jeho vstupom do konania. Na pojednávaní dňa 18.4.2013 následne

poukazoval na dôvody, pre ktoré nesplácal úver riadne a včas, na jeho invaliditu, ako aj na to, že mal
snahu o splácanie úveru, boli však od neho požadované neprimerane vysoké splátky.

Podaním doručeným súdu dňa 17.10.2012 (písomný originál podania bol doručený 22.10.2012) žalobca
k podanej námietke premlčania zo strany vedľajšieho účastníka ako aj zo strany žalovaného uviedol,

že na posudzovanie premlčania nemožno aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní,
nakoľko predmetná zmluva je absolútnym obchodom a je potrebné použiť právnu úpravu českého
Obchodného zákonníka bez ohľadu na spotrebiteľský charakter zmluvy. Ustanovenie o premlčacej dobe
nie je ustanovením, ktoré by smerovalo k ochrane spotrebiteľa, a preto nie je možné pre otázku
premlčania vyvodzovať

-X- XC/XX/XXXX

použitie ustanovení Občianskeho zákonníka. Ustanovenie českého Obchodného zákonníka o premlčaní
nie je ustanovením diskriminujúcim dlžníka (spotrebiteľa), len preto, že premlčacia doba k uplatneniu
práva zo zmluvy podľa českého Obchodného zákonníka je dlhšia ako podľa Občianskeho zákonníka.

Ustanovenie Obchodného zákonníka o premlčaní je ustanovením vyváženým vo vzťahu k obom
zmluvným stranám, nejde o ustanovenie diskriminujúce spotrebiteľa vo vzťahu k veriteľovi v tom zmysle,
že by v dôsledku aplikácie príslušných ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní povinnosti
dlžníka mnohonásobne prevážili nad jeho právami. Rovnako poukazoval na dôvody, pre ktoré v danom
prípade treba uvažovať o štvorročnej premlčacej lehote, aj v podaní doručenom súdu 1.10.2012, ktorým

taktiež spochybňoval právo vedľajšieho účastníka na vznesenie námietky premlčania. Žalobca pritom
vo vzťahu k dĺžke premlčacej doby poukazoval na rozhodnutia súdov Českej republiky, ktoré k vyššie
uvedeným podaniam pripojil.

Pojednávania nariadeného na deň 18.4.2013 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu ako aj žalovaný.

Žalobca, vedľajší účastník na strane žalovaného a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili,
nik z nich o odročenie pojednávania nežiadal, preto súd vec prejednal podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v ich
neprítomnosti.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením obsahu podanej žaloby, oznámenia
o postúpení pohľadávky zo dňa 10.12.2009, zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.11.2009
vrátane overovacích doložiek, prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok - výpisu pohľadávky voči

žalovanému, výpisu právneho predchodcu žalobcu z príslušného obchodného registra, výpisu žalobcu
z príslušného obchodného registra, zmluvy o úvere zo dňa 22.11.2007, výzvy na zaplatenie dlhu zo
dňa 9.7.2008, potvrdenia o čerpaní úveru, všeobecných obchodných podmienok Českej sporiteľne,
a.s., prehľadu obratov na úverovom účte (označené ako podklady pre súdne konanie), správa REGOB
SR o pobyte žalovaného podanej súdu 13.7.2012, podania žalobcu doručeného súdu 27.7.2012,

oznámenia vedľajšieho účastníka o vstupe do konania, vyjadrenie vedľajšieho účastníka k podanej
žalobe doručeného súdu dňa 23.8.2012, podania žalobcu doručeného súdu dňa 17.9.2012 a k nemu
pripojeného prehľadu obratov na úvere (označené ako podklady pre súdne konanie), podania žalobcu
doručeného súdu dňa 1.10.2012 k nemu pripojených rozsudku Vrchného súdu v Prahe a rozsudku
Krajského súdu v Ústí nad Labe, vyjadrenia žalovaného doručeného súdu dňa 1.10.2012, podania
žalobcu doručeného súdu vo forme faxu dňa 17.10.2012 a jeho písomného originálu doručeného

súdu dňa 22.10.2012 a k uvedenému podaniu pripojeného rozsudku Najvyššieho súdu ČR, ostatného
spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Žalovaný a právny predchodca žalobcu dňa 22.11.2007 uzatvorili Zmluvu o úvere č. 3513122883 (ďalej
tiež iba „zmluva o úvere“), na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver

vo výške 200.000,- Kč a žalovaný sa zaviazal platiť z poskytnutého úveru úroky vo výške 14,10 %
ročne, zaplatiť cenu za prijatie, posúdenie a vyhodnotenie žiadosti o úver vo výške 1.600,- Kč, cenu
za správu a vedenie úverového účtu po 49,- Kč za každý začatý kalendárny mesiac, RPMN bola
určená vo výške 15,64 %, úver sa zaviazal žalovaný splácať v splátkach po 4.137,- Kč vždy k 11. dňu
každého kalendárneho mesiaca. V zmysle časti I bodu 6. zmluvy o úvere prvá splátka úveru mala byť

zaplatenádňa11.12.2007,privyčerpaníúveruvplnejvýškekudňu22.11.2007apridodržanípodmienok
splácaniamalabyťposlednásplátkavovýške4.088,-zaplatenádňa11.11.2013,ktorýjedňom konečnej
splatnosti úveru, teda celkový počet splátok predstavoval 72 splátok.
-X- XC/XX/XXXX

Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu žalobcu;
uzavretím zmluvy o úvere pristúpil žalovaný zároveň k poisteniu podľa bodu 17. časti I zmluvy o úvere.
V bode 13. časti I zmluvy o úvere bolo upravené právo právneho predchodcu žalobcu žiadať zaplatenie
celého zostatku úveru s príslušenstvom v prípade, ak by bol žalovaný v omeškaní so zaplatením jednej
splátky úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace alebo v omeškaní so splatením viac než dvoch splátok

v dohodnutej lehote. Ďalšie podrobnosti ohľadne práv a povinností zmluvných strán boli upravené v
častiach I a III zmluvy o úvere.

Dňa 22.11.2007 žalovaný čerpal poskytnutý úver v plnej výške. Žalovaný nedodržal svoje zmluvné
záväzky a prestal poskytnutý úver riadne a včas splácať, pričom ku dňu 6.7.2008 bol v omeškaní s

úhradousumy16.548,-Kč,pričompodľapredloženéhoprehľaduobratovnaúverovomúčtenasplátkach
samotného úveru v tom čase dlhoval 12.411,- Kč, čo sa rovná trom nezaplateným splátkam po 4.137,-
Kč, na čo ho právny predchodca žalobcu vyzval podaním zo dňa 9.7.2008 na zaplatenie uvedenej
pohľadávky najneskôr do 10.8.2008 s tým, že ak v uvedenej lehote pohľadávka nebude zaplatená, stane
sa splatným celý zostatok úveru s príslušenstvom dňom nasledujúcim po márnom uplynutí uvedenej

lehoty. Žalovaný vyššie uvedenú dlžnú sumu v určenej lehote nezaplatil, teda uplynutím vyššie uvedenej
lehoty došlo k zosplatneniu celého dlhu žalovaného zo zmluvy o úvere v zmysle vyššie uvedeného
podania právneho predchodcu žalobcu.

Následne Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 24.11.2009 postúpil pôvodný veriteľ pohľadávku

zo zmluvy o úvere, vrátane jej príslušenstva, žalobcovi. V oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa
10.12.2009 adresovanom žalovanému bolo uvedené, že ku dňu účinnosti postúpenia pohľadávky
(1.12.2009 - čl. II. bod 1. zmluvy o postúpení pohľadávok) bol dlh vo výške 188.693,77 Kč, a to vrátane
príslušenstva. Žalobca však v žalobe uviedol, že ku dňu postúpenia pohľadávky predstavuje nedoplatok
z predčasne ukončenej zmluvy sumu vo výške 226.891,- Kč, z čoho je istina vo výške 194.504,29 Kč a

splatný úrok vo výške 32.386,- Kč (tak ako bolo uvedené v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok,
pričom podľa tejto prílohy išlo o vyčíslenie úroku z omeškania).Žalovaný po zosplatnení dlžnej sumy a pred postúpením pohľadávky uhradil právnemu predchodcovi
žalobcu spolu sumu 33.096,- Kč, po postúpení pohľadávky žalovaný uhradil žalobcovi spolu sumu
38.170,23 Kč. V tomto konaní žalobca požadoval zaplatenie istiny vo výške 188.693,77 Kč a úrokov

z omeškania ako je uvedené v úvode tohto odôvodnenia. Z týchto uplatnených nárokov žalovaný
žalobcovi doposiaľ nič nezaplatil.

Žalovaný, tak ako aj vedľajší účastník, v konaní pred súdom uplatnili námietku premlčania, ktorej
dôvodnosť žalobca popieral s poukazom na to, že v danom prípade je premlčacia doba štvorročná s

poukazom na úpravu v zmysle príslušných právnych predpisov Českej republiky a tiež s poukazom na
ním predložené rozhodnutia súdov Českej republiky.

Keďže v tomto prípade ide o konanie s cudzím prvkom, a to s poukazom na sídlo žalobcu, ktoré je
v Českej republike a bydlisko žalovaného, ktoré je na území Slovenskej republiky, súd v prvom rade
riešil otázku právomoci a príslušnosti súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a tiež otázku

aplikácie právneho poriadku, ktorý má byť použitý na posúdenie nároku žalobcu uplatneného žalobou.

-X- XC/XX/XXXX

PodľaKapitolyIIOddielu1Článku2bodu1.NariadeniaRady(ES)č.44/2001,akniejevtomtonariadení
uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo
žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa Kapitoly II Oddielu 4 Článku 16 bodu 2. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, druhý účastník zmluvy

môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Z citovaných ustanovení vyplýva danosť právomoci tunajšieho súdu na konanie v predmetnej veci.

Podľa Kapitoly II článku 3 bodu 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008, zmluva

sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo
jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť
právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

Podľa čl. 29 vety prvej Všeobecných obchodných podmienok Českej sporiteľne, a.s., právne vzťahy

medzi klientom a bankou na základe týchto VOP sa riadia právnym poriadkom Českej republiky.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 145/2010 Sb. (o spotrebiteľskom úvere a o zmene niektorých zákonov),
právne vzťahy týkajúce sa spotrebiteľského úveru vzniknuvšie pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona sa riadia doterajšími právnymi predpismi.

Na základe uvedeného posudzoval súd uplatnené nároky žalobcu podľa príslušných právnych predpisov
Českej republiky (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere).

Podľa § 2 písm. a/ veta prvá, písm. b/, písm. c/ zákona č. 321/2001 Sb. (o niektorých

podmienkach dojednávania spotrebiteľského úveru a o zmene zákona č. 64/1986 Sb. ), pre účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľským úverom poskytnutie peňažných prostriedkov alebo odložená platba, napríklad vo forme
úveru, pôžičky alebo kúpy prenajatej veci, za ktoré je spotrebiteľ povinný platiť.

Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 321/2001 Sb., pre účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy nejedná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti a v ktorej prospech je spotrebiteľský úver dojednávaný.

Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 321/2001 Sb., pre účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická alebo

právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti alebo združenie takýchto osôb.V zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ zákona č. 513/1991 Sb. (Obchodní zákoník), touto časťou zákona
sa riadia bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497 ).

-X- XC/XX/XXXX

Podľa § 262 ods. 4 zákona č. 513/1991 Sb. (Obchodní zákoník), vo vzťahoch podľa § 261 alebo
podriadených obchodnému zákonníku dohodou podľa odseku 1 sa použijú, ak nevyplýva z tohto zákona

nebo zo zvláštnych právnych predpisov niečo iné, ustanovenia tejto časti na obe strany; ustanovenia
občianskeho zákonníka alebo zvláštnych právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych
zmluvách, zneužívajúcich klauzulách a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba
použiť vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá
nie je podnikateľom, znáša zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa občianskeho
zákonníka a na jej spoločné záväzky sa použijú ustanovenia občianskeho zákonníka.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Sb. (Obchodní zákoník), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 503 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. (Obchodní zákoník), záväzok platiť úroky je splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Pokiaľ lehota pre vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V dobe, kedy má
byť vrátený zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné i úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 504 zákona č. 513/1991Sb. (Obchodní zákoník), dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky v dohodnutej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol o ich vrátenie veriteľom
požiadaný.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy

kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ
a na druhej strane dodávateľ.

Podľa a § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník), dodávateľom je osoba, ktorá pri
uzavieraní a plnení zmluvy jedná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník), spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri
uzavieraní a plnení zmluvy nejedná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo v
rámci samostatného výkonu svojho povolania.

Podľa § 565 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník), ak ide o plnenie v splátkach, môže
veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté
alebo v rozhodnutí určené.

Podľa§100ods.1zákonač.40/1964Sb.(Občanskýzákoník),právosapremlčí,pokiaľnebolovykonané

v dobe v tomto zákone stanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dovolá dlžník premlčania, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník), pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, kedy právo

-X- XC/XX/XXXX

mohlo byť vykonané prvýkrát.

Podľa § 103 zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník), ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína

plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich splatnosti. Ak sa stane pre nesplnenie niektorej
zo splátok splatným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplnenej
splátky.Podľa § 111 zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník), zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá
na plynutie premlčacej doby vplyv.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podanej žalobe nemožno vyhovieť
vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, ktorá podľa súdu bola vznesená dôvodne, pričom jednak
túto námietku vzniesol samotný žalovaný (a to po jej vznesení vedľajším účastníkom, ktorý v spore
vystupoval na jeho strane), ako aj oprávnene ju vzniesol vedľajší účastník, nakoľko vznesenie námietky
premlčania je svojou podstatou úkon s hmotnoprávnou relevanciou, no nemožno ho považovať za

klasický dispozičný úkon, na ktorý vedľajší účastník nie je oprávnený, pričom vedľajší účastník je v
zásade oprávnený v konaní na všetky úkony, s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom,
na ktoré je oprávnený samotný účastník konania, a vedľajší účastník tieto úkony robí práve v prospech
účastníka, ktorého v konaní podporuje. V tomto konaní samotný žalovaný voči tomuto úkonu vedľajšieho
účastníka nevzniesol žiadne námietky, teda nedošlo k rozporu v názoroch žalovaného a vedľajšieho
účastníka (samotný žalovaný v príslušnom podaní uviedol, že sa stotožňuje s právnou argumentáciou

vedľajšieho účastníka a súhlasí s jeho vstupom do konania a pôsobením v konaní na jeho podporu)
a teda vznesenie námietky premlčania vedľajším účastníkom treba v danom prípade vyhodnotiť jedine
tak, že išlo o proces a postup v súlade so záujmami žalovaného v záujme naplnenia ochrany jeho práv,
ako vyplýva z § 93 ods. 2 O.s.p. (viď k tomu obdobne uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
17Co/114/2012 zo dňa 23.8.2012).

Súd mal preukázané, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
je zmluvou spotrebiteľskou, pričom rozhodujúcou otázkou v danom konaní bolo posúdenie, či došlo
alebo nedošlo k premlčaniu žalobcom v tomto konaní uplatnenej pohľadávky. K tzv. zosplatneniu celého
dlhu žalovaného z príslušnej zmluvy o úvere došlo v zmysle podania právneho predchodcu žalobcu

zo dňa 9.7.2008 dňom 12.8.2008 (deň 10.8.2008 pripadol na nedeľu, teda podľa § 122 ods. 3 zákona
č. 40/1964 Sb. mohol žalovaný zaplatiť dlžnú sumu, na ktorej úhradu ho právny predchodca žalobcu
uvedeným podaním vyzýval pod hrozbou splatnosti celého dlhu, ešte dňa 11.8.2008), pretože žalovaný
preukázateľne neuhradil v určenej lehote dlžnú sumu pohľadávok tak, ako ho právny predchodca
žalobcu vyššie uvedeným podaním vyzval (že došlo k „predčasnému ukončeniu zmluvy“ uvádza žalobca

aj priamo v podanej žalobe, nepodložené je teda v tomto smere tvrdenie právnej zástupkyne žalobcu
na pojednávaní 18.4.2013, že doposiaľ nedošlo k zosplatneniu úveru a úverový vzťah trvá). Právny
predchodca žalobcu mohol teda už dňa 13.8.2008 uplatniť právo na zaplatenie celého dlhu žalobou
na súde. Súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie § 262 ods. 4 druhej vety „Obchodního zákoníka“,
konkrétne „zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom, znáša zodpovednosť za porušenie povinností

z týchto vzťahov“ (v zmysle prvej vety uvedeného ustanovenia ide o vzťahy podľa § 261 Obchodního
zákoníka a teda aj o vzťahy zo zmluvy o úvere) „podľa občianskeho zákonníka“. Podľa názoru súdu, ak
má spotrebiteľ (v danom prípade žalovaný) v zmysle uvedeného ustanovenia
-X- XC/XX/XXXX

znášať zodpovednosť za porušenie povinností zo zmluvy o úvere (ktorá síce je tzv. absolútnym
obchodom)podľaobčianskehozákonníka,nemožnoprijaťinývýkladakoten,žerovnakoveriteľtakéhoto
spotrebiteľa (v danom prípade žalovaného) musí nároky spojené s porušením povinností z tejto zmluvy
uplatniť voči spotrebiteľovi, pokiaľ má byť v konaní úspešný, taktiež v lehotách podľa občianskeho
zákonníka - teda v danom prípade najneskôr vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote podľa § 101

zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník). Vychádzajúc totiž z vyššie citovaného znenia príslušnej
časti § 262 ods. 4 zákona č. 513/1991 Sb. podľa súdu zároveň samotná zmluvná strana, ktorá nie
je podnikateľom nepochybne dôvodne očakáva, že pokiaľ má znášať zodpovednosť za porušenie
povinností zo vzťahov podľa § 261 zákona č. 513/1991 Sb. podľa občianskeho zákonníka, budú
príslušné nároky voči nej uplatňované súdnou cestou taktiež najneskôr v lehotách podľa občianskeho

zákonníka. Tu podľa súdu nejde o otázku uplatňovania premlčacej lehoty podľa uvedeného ustanovenia
z dôvodu, že je to na prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom (§ 262 ods. 4 veta prvá za
bodkočiarkou zákona č. 513/1991 Sb.), ale o logický následok toho, že pokiaľ má podľa uvedeného
zákonného ustanovenia zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom, znášať zodpovednosť za porušenie
povinností zo zmluvy o úvere (ktorá je v konkrétnom prípade vzhľadom na povahu zmluvných strán pri

jej uzatváraní zmluvou spotrebiteľskou) podľa občianskeho zákonníka musí aj veriteľ takéhoto subjektu
uplatniť svoje práva z takejto zmluvy (hoc zmluva o úvere je v zásade tzv. absolútnym obchodom)
taktiež podľa občianskeho zákonníka a teda konkrétne aj vo vzťahu k zaplateniu celého zostatku úveru
a jeho príslušenstva (ako v tomto prípade) najneskôr, pokiaľ sa chce vyhnúť následkom v zmysle§ 100 ods. 1 vety tretej zákona č. 40/1964 Sb., vo všeobecnej premlčacej trojročnej lehote podľa
§ 101 zákona č. 40/1964 Sb. (v danom prípade teda najneskôr 13.8.2011 - § 122 ods. zákona č.
40/1964 Sb.). Z uvedených dôvodov sa teda súd nestotožnil s argumentáciou žalobcu, osobitne v

podaniach doručených súdu 1.10.2012 a 22.10.2012 ako aj prostredníctvom jeho právnej zástupkyne
na pojednávaní 18.4.2013) vo vzťahu k tomu, že v danom prípade mohlo dôjsť k premlčaniu žalovanej
pohľadávky až vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe podľa § 397 zákona č. 513/1991 Sb.
(Obchodní zákoník) a rovnako si súd v tomto smere neosvojil ani závery v žalobcom predložených
rozhodnutiach súdov Českej republiky.

Z vyššie uvedených dôvodov, keďže súd je v danom prípade toho názoru, že žalovaná pohľadávka
je premlčaná a vznesené námietky premlčania považuje za dôvodné, súd žalobu v celom rozsahu
zamietol (a to aj čo sa týka požadovaných úrokov z omeškania, nakoľko pokiaľ v dôsledku premlčania
nemožno priznať právo na zaplatenie samotnej pohľadávky, nemožno priznať ani právo na zaplatenie
hoci aj doposiaľ nepremlčanej časti príslušenstva takejto pohľadávky, pretože opačný postup by dlžníka

nútil uhradiť aj samotnú premlčanú pohľadávku, čo by bolo v rozpore s dobrými mravmi), pričom sa
už z dôvodu, pre ktorý bola žaloba zamietnutá, osobitne nezaoberal otázkami započítavania úhrad
žalovaného prednostne najmä na úroky z omeškania a poplatky za (v konaní nijako nepreukázané)
upomienky a pod..

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V predmetnom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorému však v tomto konaní žiadne
preukázateľné trovy nevznikli, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

-X- XC/XX/XXXX

Vedľajší účastník, ktorý v tomto konaní vystupoval na strane plne úspešného žalovaného, bol v
konaní zastúpený právnym zástupcom a podaním doručeným súdu dňa 23.8.2012 uplatnil nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 587,93 eur. Keďže pre rozhodnutie o náhrade trov

vedľajšieho účastníka je relevantný výsledok sporu vo vzťahu k tomu, koho svojou účasťou v konaní
podporuje, súd vzhľadom na výsledok tohto konania uložil neúspešnému žalobcovi povinnosť nahradiť
vedľajšiemu účastníkovi, ktorý v konaní vystupoval na strane plne úspešného žalovaného, trovy konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v tomto konaní, , a to v celkovej výške
587,93 eur, nakoľko ani vedľajšiemu účastníkovi, ktorým je združenie založené za účelom ochrany

spotrebiteľa, nemožno odoprieť právo na to, aby v konaní bol zastúpený advokátom (podľa čl. 47 ods.
2 Ústavy SR každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo
orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom). Uvedené
trovy pozostávajú z dvoch odmien za úkony právnych služieb vo výške po 237,34 eur (prevzatie a
príprava zastúpenia, podanie vyjadrenia vo veci samej) podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a

dvoch náhrad výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. po 7,63 eur, to všetko zvýšené
podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o 20 % sadzbu DPH (suma 97,99 eur), nakoľko právny
zástupca vedľajšieho účastníka je platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Súd len pre úplnosť poukazuje na to, že právny zástupca vedľajšieho účastníka začal poskytovať právne

služby vedľajšiemu účastníkovi v súvislosti s týmto konaním 1.8.2012, kedy tarifná hodnota sporu (§
10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) podľa referenčného výmenného kurzu českej koruny k mene euro
stanoveného ECB k 1.8.2012 by bola vyššia ako tá, z ktorej pri uplatnení trov vychádzal právny zástupca
žalobcu, konkrétne 7.441,19 eur (kurz k danému dňu predstavoval 25,358 Kč za 1,- euro), vzhľadom
však na úpravu v § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. toto nemalo vplyv na určenie správnej výšky

odmeny za právnym zástupcom vedľajšieho účastníka vykonané úkony právnych služieb a teda ani
správnej výšky požadovanej náhrady trov konania v dotknutej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa
jeho doručenia.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
-XX- XC/XX/XXXX

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.