Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 15, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/32/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814213080
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3814213080.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: A. s.r.o., so sídlom N., A. XX, IČO 35 807 598,
v konaní zastúpeného T. A. s.r.o., so sídlom N., B. 4, IČO: 36 864 421 proti povinnému: O. O., X.
XXX/XX, A., prechodne bytom: O. 1, A., o vymoženie istiny 212,75 Eur s príslušenstvom, na odvolanie
oprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduPrievidzač.k.15Er/2744/2014-8zodňa08.októbra2014,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konania v danej exekučnej veci zastavil. Uviedol,
že oprávnený sa návrhom zo dňa 20.05.2014 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre
vymoženie istiny vo výške 212,75 Eur s prísl., na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn. SR

4026/07 zo dňa 06.07.2007, ktorý podľa nadobudol právoplatnosť dňa 23.07.2007 a vykonateľnosť
dňa 26.07.2007. Z exekučného spisu mal súd prvého stupňa za preukázané, že exekúcia vedená
pod spisovou značkou 15Er/2494/2007 v prospech oprávneného A., s.r.o. N., A. č. XX, IČO 35
807 598 proti povinnému O. O., bytom X. XXX/XX, A., prechodný pobyt O. 1, A., bola uznesením
Okresného súdu Prievidza č.k. 15Er/2494/2007-15 zo dňa 12.07.2011 zastavená podľa § 57 ods. 1
písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu rozporu exekučného titulu so zákonom a toto uznesenie

v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoE/589/2011-23 zo dňa
28.02.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 25.04.2011. Exekučným titulom v tomto a vo vyššie
uvedenom exekučnom konaní je ten istý rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., zo dňa 06.07.2007. Z uvedeného vyplýva ,
že konanie vedené pod spis. zn. 15Er/2494/2007 sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu
ako toto exekučné konanie a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj vymáhaný

nárok oprávneného, resp. časť nároku oprávneného voči povinnému. Tieto skutočnosti súd prvého
stupňa posúdil podľa § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p. a uviedol,
že existencia právoplatného rozhodnutia o veci je prekážkou toho, aby sa o rovnakej veci opätovne
konalo a rozhodovalo (prekážka res iudicata). O prekážku res iudicata ide vtedy, ak sú súčasne splnené
tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, 2. začne sa
opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a 3. o tej istej veci. O rovnakú vec ide tam, kde sa medzi

tými istými účastníkmi konania rozhoduje o nároku, ktorý sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z
totožnéhoskutkovéhostavu.Vexekučnomkonaníorovnakúvecidenapr.vtedy,aksatenistýoprávnený
domáha voči tomu istému povinnému vymoženia pohľadávky na základe totožného exekučného titulu,
pričom v predchádzajúcom exekučnom konaní súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm.g) Exekučného
poriadku s poukazom § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil
pre rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. exekučný titul vyhlásil za nespôsobilý exekučný titul.

Pokiaľ ide o okruh účastníkov, konanie sa týka tých istých účastníkov aj vtedy, ak na mieste niektorého
z účastníkov je jeho právny nástupca (univerzálny alebo singulárny). Prekážka právoplatne rozhodnutejveci - res iudicata, ktorá vyplýva z ust. § 159 ods. 3 O. s. p., patrí medzi neodstrániteľné podmienky
konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O. s. p. a bráni tomu, aby vec, o ktorej už bolo právoplatne
rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého nároku alebo stavu, o

ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb a totožnosť predmetu
konania. Ideoprocesnévyjadrenieústavnoprávnejzásadynebisinidem,tedaniedvakrátotejistejveci.
Keďže v tomto exekučnom konaní sp.z.n. 15Er/2744/2014 je podkladom pre vymoženie pohľadávky
oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom
skoršom rozhodnutí 15Er/2494/2007 zo dňa 12.07.2011 jednoznačne konštatoval, že nie je spôsobilým

exekučným titulom, súd je toho názoru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto
exekučné konanie je potrebné zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol jeho zrušenie a
vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že v danej fáze exekučného konania
nemôže súd rozhodnúť o zastavení exekučného konania. Súd rozhoduje len o žiadosti súdneho

exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto sú prípustnými výsledkami v tejto
fáze exekučného konania len buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydanie uznesenia
o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/108/2012, ktorý vyslovil, že tým, že exekučný súd exekučné
konanie zastavil podľa § 45 ods. 2 Exekučného poriadku bez rozhodnutia o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie odňal oprávnenej možnosť realizovať jej
procesné oprávnenia. Oprávnený ďalej namietal aj záver súdu prvého stupňa o existencii prekážky
rozhodnutej veci v exekučnom konaní. Prekážku veci právoplatne rozhodnutej treba chápať podľa
oprávneného tak, že vecou je len autoritatívne rozhodnutie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach
účastníkov konania. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo

právoplatne rozhodnúť. Predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už
právoplatne rozhodnutej veci. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé založiť
prekážku rozhodnutej veci. Uvedenému nasvedčuje aj to, že zákonodarca takúto prekážku konania v
Exekučnom poriadku nestanovil, na rozdiel napríklad od vady konania litispendencie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť z týchto dôvodov:

V predmetnej veci sa oprávnený návrhom spísaným do zápisnice na exekútorskom úrade JUDr. F.
G., PhD. dňa 20.05.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 212,75
Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. sp.zn. SR 4026/07 zo

dňa 06.07.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.07.2007 a vykonateľnosť dňa 26.07.2007.

Súd prvého stupňa zistil, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu
- rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s. sp.zn. sp.zn. SR 4026/07 zo dňa 06.07.2007 už domáhal vykonania exekúcie proti

povinnému pre vymoženie 6.800,- Sk s príslušenstvom, ktorá exekučná vec bola vedená na Okresnom
súde Prievidza pod sp. zn. 15Er/2494/2007. V tejto exekučnej veci súd prvého stupňa vydal uznesenie
č.k. 15Er/2494/2007-15 zo dňa 12.07.2011, ktorým bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g)
Exekučného poriadku z dôvodu, že predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým
exekučnýmtitulompreabsenciuprávomocirozhodcuvdanejvecikonať,keďrozhodcovskádoložkabola

neplatná,nakoľko nebolaindividuálnedojednanáatotouznesenie vspojeníspotvrdzujúcimuznesením
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoE/589/2011-23 zo dňa 28.02.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa
25.04.2011.

Uvedené skutočnosti súd prvého stupňa správne právne posúdil podľa § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s §

103, § 104 ods. 1 a § 159 ods. 3 O.s.p. a správne dospel k záveru, že ďalšiemu postupu v predmetnom
exekučnom konaní bráni prekážka veci právoplatne rozhodnutej.Odvolací súd konštatuje, že existencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci je predpokladom toho,
aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne on alebo iný súd rozhodol. Prekážka
res iudicata sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád podmienok konania, existencia ktorých

má za následok zastavenie konania bez ďalšieho. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné
poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p. ,
podľa ktorého kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za
ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký nedostatok podmienky konania,

ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať,
súd skúma z úradnej povinnosti a kedykoľvek za konania.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné
vyvodiť,žepreexekučnékonanieplatiaprocesnépodmienky,ktorésúvpodstatetotožnéspodmienkami

sporového (základného-nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok
konania; ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné
konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a § 104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p . Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku
rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať § 159 ods. 3 O.s.p. , ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať znova.

Podľa rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k existencii vady podmienok
konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej - res iudicata dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené
tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;

2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

S ohľadom na celkom jednoznačné závery o podmienkach uvedených vyššie pod bodmi 1. a
2. /exekučné konanie sa podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začína dňom, v ktorom bol

exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie; tými istými účastníkmi exekučného konania sú
osoby oprávneného a povinného totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne
rozhodnuté, prípadne ich právny nástupcovia na základe univerzálnej alebo singulárnej sukcesie/
zostáva posúdiť, čo sa v exekučnom konaní rozumie tou istou vecou, ako je vec, o ktorej už bolo v inom
exekučnom konaní právoplatne rozhodnuté.

V exekučnom konaní je takouto vecou samotná exekúcia pre vymoženie práva oprávneného na
podklade určitého exekučného titulu. Meritórne rozhodnutie o takejto veci má charakter uznesenia o
zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo uznesenia
o zastavení exekúcie z dôvodov podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, prípadne z iného dôvodu

vyplývajúceho z ustanovení Exekučného poriadku. Nie každé takéto rozhodnutie vo veci však založí
prekážku res iudicata. Napríklad rozhodnutie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že nebolo preukázané, že exekučný titul nadobudol
vykonateľnosť nezakladá prekážku res iudicata. Oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie
exekúcie na základe tohto istého exekučného titulu a následne môže súdny exekútor opätovne požiadať

exekučný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ak exekučný titul medzičasom vykonateľnosť
nadobudne, resp. toto bude exekučnému súdu preukázané. Na druhej strane rozhodnutie o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučný titul
- notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľná už prekážku res iudicata zakladá a oprávnený už
nemôže navrhnúť vykonanie exekúcie na podklade toho istého exekučného titulu. Rovnako je to aj s

rozhodnutiami o zastavení exekúcie. Zastavenie exekúcie z niektorého dôvodu prekážku res iudicata
zakladá a zastavenie exekúcie z iného dôvodu už nie. Napríklad zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a oprávnený môže opätovne navrhnúť vykonanie exekúciena podklade toho istého exekučného titulu. Na druhej strane zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1
písm. f) Exekučného poriadku z dôvodu, že po vydaní rozhodnutia /exekučného titulu/ zaniklo právo ním
priznané prekážku res iudicata zakladá. Preto vždy keď súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo

vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie vo veci samej, je potrebné
skúmať povahu tohto meritórneho rozhodnutia skôr ako sa prijme záver o existencii vady podmienok
konania spočívajúcej v prekážke veci rozhodnutej - res iudicata.

V predmetnej exekučnej veci bolo zistené, že medzi rovnakými účastníkmi /totožným oprávneným a

totožným povinným/ bolo už v minulosti vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého práva
oprávneného,resp.jehočasti napodkladerovnakéhoexekučnéhotitulu.Totopredchádzajúceexekučné
konanie skončilo právoplatným uznesením súdu prvého stupňa v spojení s uznesením odvolacieho
súdu, ktorým bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že
predložený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom pre jeho rozpor
so zákonom, keďže ; rozhodcovská doložka bola neplatná.

Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený rozpor exekučného titulu so zákonom, ktorý bol dôvodom
zastavenia predchádzajúcej exekúcie, nemôže byť nijako konvalidovaný, či reparovaný. Uvedené
rozhodnutie o zastavení exekúcie tak pre toto exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi rovnakými
účastníkmi pre vymoženie rovnakého plnenia, resp. jeho časti na podklade rovnakého exekučného titulu

predstavuje prekážku res iudicata. Pokiaľ v totožnej už právoplatne rozhodnutej veci podal oprávnený
opätovne návrh na vykonanie exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať a
je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania.

Pokiaľ oprávnený vo svojom odvolaní poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 7Cdo/108/2012 a dôvodí, že v tejto fáze exekučného konania /pri rozhodovaní o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie/ nie je možné exekučné konanie zastaviť
bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora, uvádza odvolací súd, že táto námietka oprávneného
je celkom nedôvodná. Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo vydané za
okolností celkom odlišných od okolností predmetnej exekučnej veci. V exekučnej veci, ktorej sa týka

uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola podaná žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia /bez toho aby medzi tými istými účastníkmi už predtým prebiehalo iné exekučné
konanie o vymoženie rovnakého práva na základe rovnakého exekučného titulu/, exekučný súd túto
žiadosť spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie a samotným exekučným titulom -
rozhodcovským rozsudkom meritórne posúdil a exekučné konanie zastavil z dôvodu, že rozhodcovská

doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu je neprijateľnou zmluvnou podmienkou
a preto neplatná: Urobil tak bez rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora, čím podľa Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky neprípustne „preskočili“ postup podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a
že exekučné konanie zastavili podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. v procesnej situácii, v ktorej
neboli dané procesné predpoklady pre takýto postup. V uvedenej exekučnej veci teda neexistovala

žiadna vada podmienok exekučného konania, ktorá by bránila posúdeniu žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia a rozhodnutiu o nej.

V predmetnej exekučnej veci však existencia vady podmienok exekučného konania zistená bola, pričom
ide o vadu neodstrániteľnú, ktorá bráni ďalšiemu postupu v exekučnom konaní a teda bráni aj posúdeniu

žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia a rozhodnutiu o nej. V zmysle § 103 O.s.p. kedykoľvek
za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky
konania). Exekučný súd má teda povinnosť v každej fáze exekučného konania skúmať splnenie
podmienok konania a v prípade ich zistenia, v závislosti od toho, či ide o vadu podmienok odstrániteľnú,
či nie, musí náležite procesne reagovať. Súd prvého stupňa preto správne v predmetnej exekučnej veci

po zistení existencie neodstrániteľnej vady podmienok konania exekučné konanie zastavil bez toho, aby
rozhodoval o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.