Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 14, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 4T/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314010367
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314010367.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Vladimírom Vargom v trestnej veci obžalovaného C. T.,

pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,3 písm. b),c) Trestného zákona, o obžalobe
prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp.zn. 1Pv 99/12/7702 zo dňa 23.06.2014, podľa § 284 ods.
1 Trestného poriadku, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. decembra 2015 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný C. T., L.. XX.XX.XXXX,
P. J. I. XXX, XXX XX I., M. T. - M.

uznáva sa za vinného, že

ako otec C.. C. T., L.. XX.XX.XXXX S. C.. C. T., L.. XX.XX.XXXX aj napriek tomu, že mu povinnosť
prispievať na výživu detí vyplýva priamo zo zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín
sp. zn. 2P/147/2006 zo dňa 23.08.2006 bol zaviazaný prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 681,-
Sk (22,61 eur) mesačne do rúk matke detí C. Y., od januára 2008 do 01.12.2011 si v Jasove a v Karnej
túto svoju povinnosť úmyselne neplnil na obe maloleté deti a od 01.12.2011 na dcéru C. T. aj napriek
tomu, že vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti na výživu detí prispievať mohol minimálne sumou

rovnajúcou sa 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté, alebo na nezaopatrené
dieťa podľa § 2 písm. c) zák. 601/2003 Z. z., o životnom minime a tak za uvedené obdobie dlhuje na
výživnom sumu najmenej 2.292,39 eur, pričom sa tohto konania dopustil aj napriek tomu, že trestným
rozkazom Okresného súdu Košice okolie sp. zn. 6T/198/2013 zo dňa 10.12.2013, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 11.03.2014 bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1 Trestného zákona, a bol mu uložený trest odňatia slobody na sedem mesiacov s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu určenú na jeden rok,

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a tento
čin spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas aj napriek tomu, že bol v predchádzajúcich
dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona, s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody na 1

(jeden) rok.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, súd obžalovaného pre výkon trestu zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného C. T. obžalobu pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,3 písm. b),c) Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe i vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Po oboznámení sa s obžalobou a obsahom spisového materiálu bol stanovený termín hlavného

pojednávania, na ktoré sa obžalovaný aj napriek riadnemu predvolaniu nedostavil, svoju neprítomnosť
neospravedlnil, preto súd v zmysle ust. § 252 ods. 2 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie
v jeho neprítomnosti.

Dokazovanie bolo vykonané prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania, prečítaním

výpovede svedkyne C. T. a ostatných listinných dôkazov, a to rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín
sp.zn. 2P/147/2006, rozsudku Okresného súdu Košice okolie sp.zn. 13P/191/2012, rodných listov C. T.
a C. T., správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, správy Sociálnej poisťovne-pob. Košice,
správy Obce I. o povesti obžalovaného, odpisu z registra trestov i lustrácie zo dňa 11.12.2015, trestného
rozkazu Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 6T/198/2013 z 10.12.2013 a prehľadov platenia

výživného.

Obžalovaný C. T. vo svojej výpovedi učinenej pred vyšetrovateľom PZ dňa 16.05.2012 uviedol, že je si
vedomý vyživovacej povinnosti voči mal. C. a mal. C., pretože rozsudkom súdu bol zaviazaný prispievať
na ich výživu po 22,60 eur mesačne k rukám ich matky C. Y.. Na svoju obhajobu uviedol, že výživné na

svoje deti C. a C. neplatil, pretože deti spolu s matkou boli tri roky v Anglicku a on nevedel ich adresu.
Pokiaľ by adresu vedel, posielal by aspoň časť výživného. V súčasnosti žije so svojou novou družkou a
s ich tromi spoločnými deťmi v dvojizbovom obecnom byte v I., kde sa k nim nedávno nasťahoval aj jeho
strýko s manželkou a dvanástimi deťmi. Bývalá družka C. Y. mu dňa 27.11.2011 doniesla syna C., aby u
neho býval s tým, že ona sa bude starať o dcéru C. a výživné si poskytovať navzájom nebudú. Syn C. je

odvtedy u neho, navštevuje 2. ročník základnej školy a je o neho dobre postarané. Dcéru C. naposledy
videl niekedy v roku 2010. Je nezamestnaný, na úrade práce evidovaný nie je. Spolu s družkou poberajú
sociálne dávky vo výške 239,- eur, ktoré míňajú na stravu, oblečenie, školské pomôcky pre deti a on
si kupuje cigarety. V byte nemajú ani vodu, ani plyn a elektrinu; vodu si nosí z vedľajšieho domu od
svojej sestry.

Vrámciďalšiehovýsluchupredvyšetrovateľomdňa26.05.2014obvinenývyužilsvojeprávoavypovedať
odoprel.

Z trestného činu je obžalovaný usvedčovaný aj svedeckou výpoveďou bývalej družky a matky mal. C. a

mal. C. C. Y., ktorá pri svojom výsluchu v prípravnom konaní uviedla, že otec detí na ňu podal trestné
oznámeniepreneplatenievýživnéhovčase,keďonaodišlaajsdcérouC.doAnglickaaonsanazáklade
dohody mal starať o syna C. s tým, že výživné si platiť nebudú. Ona preto dlh na výživnom v sume
318,- eur vyrovnala hneď, ako sa o trestnom oznámení dozvedela. Jej bývalý druh si však vyživovaciu
povinnosť na ich spoločné deti nesplnil a neplní ju od augusta 2008 do novembra 2011. Na hlavnom

pojednávaní dňa 23.09.2015 svedkyňa uviedla, že s otcom detí nie je v žiadnom kontakte.

Podľa rozsudku Okresného súdu K. T. sp. zn. 2P/147/2006 zo dňa 23.08.2006 bol obžalovaný C. T.
zaviazaný prispievať na výživu mal. C. T. a mal. C. T. sumou po 681,- Sk( 22,61 eur ) mesačne na každé
z detí s účinnosťou od 01.11.2005, a to do rúk matky maloletých detí C. Y..

Podľa Prehľadu platieb výživného otec detí si vyživovaciu povinnosť na deti neplnil v roku 2008 od
augusta, celý rok 2009 a 2010 a 11 mesiacov roka 2011, čím jeho dlh na výživnom predstavuje sumu
viac ako 1 831,- eur.Skutočnosť, že obžalovaný je otcom mal. C. a mal. C., je zrejmá z ich rodných listov na čl. 17 a 18
trestného spisu.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pracovisko C. L. J., vyplýva, že obžalovaný
C. T. nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Nie je poberateľom dávok v hmotnej núdzi,
ani príspevkov k tejto dávke.

Podľa Sociálnej poisťovne T. obžalovaný nebol poberateľom dávok v nezamestnanosti, ani

dôchodkových dávok.

Vykonanoulustrácioubolozistené,žeobžalovanýC.T.boltrestnýmrozkazomOkresnéhosúduT.-M.sp.
zn. 6T/198/2013 zo dňa 10.12.2013 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1 Trestného zákona a bol odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov s podmienečným
odkladom jeho výkonu a so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok. V uvedenej trestnej veci sa jedná o dlh na

výživnom v období od januára 2013 do júna 2013 voči synovi C. T., nar. 22.02.2003, ktorý bol súdnym
rozhodnutím zverený do osobnej starostlivosti C. Ž. a W. Ž..

Nazákladevýsledkovtaktovykonanéhodokazovaniamalsúdzadostatočnepreukázané,žeobžalovaný
C. T. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa

§ 207 ods. 1 Trestného zákona, a to tak po stránke subjektívnej, ako aj po stránke objektívnej, na základe
čoho ho súd uznal vinným. Obžalovaný ako otec mal. C. a mal. C. T. aj napriek tomu, že mu povinnosť
prispievať na výživu detí vyplývala aj priamo zo zákona o rodine, aj z rozsudku Okresného súdu K. T.,
si túto svoju povinnosť úmyselne pravidelne neplnil aj napriek tomu, že vzhľadom na svoje možnosti a
schopnosti na výživu detí prispievať mohol, a tak za obdobie od augusta 2008 do novembra 2011 dlhuje

na výživnom sumu najmenej 1 831,- eur.

Pri ukladaní trestu súd prihliadal na kritéria uvedené v základných zásadách ukladania trestov (§ 34
TZ), najmä v ustanovení odseku 3, podľa ktorého trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby a v ustanovení odseku 4, podľa

ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.

Hodnotiac osobu obžalovaného je potrebné poukázať na jeho súčasný osobný život - žije v družobnom

zväzku s matkou svojich ďalších troch detí, je nezamestnaný, poberá sociálne dávky, a nie je evidovaný
ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce. Doposiaľ nebol riešený v priestupkovom
konaní.
Podľa odpisu registra trestov sa obžalovaný do stretu so zákonom dostal druhýkrát. Dňa 10.12.2013 mu
boltrestnýmrozkazomOkresnéhosúduT.-M.sp.zn.6T/198/2013preprečinzanedbaniapovinnejvýživy

podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) mesiacov s
podmienečným odkladom jeho výkonu a so skúšobnou dobou v trvaní 1 (jedného) roka do 11.03.2015.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného nezistil prítomnosť poľahčujúcej ani priťažujúcej okolnosti, preto
u neho nedošlo k úprave zákonnej trestnej sadzby v zmysle ust. § 38 ods. 3 Trestného zákona, ani v

zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona.

Každý prípad je súd povinný skúmať a posudzovať individuálne s ohľadom najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu
páchateľa,jehopomeryamožnosťjehonápravy.Jenevyhnutnézohľadnenievšetkýchzákonnýchkritérií

na uloženie trestu tak, aby uložený trest bol nielen trestom zákonným.

Obžalovaný sa trestného činu zanedbania povinnej výživy dopustil napriek tomu, že bol v
predchádzajúcich 24 mesiacoch za takýto čin už odsúdený. V takom prípade je trestná sadzba v zmysle
§ 207 ods. 3 Trestného zákona jeden až päť rokov odňatia slobody. S ohľadom na charakter trestnej

činnosti, jej závažnosť a osobu obžalovaného súd preto uložil obžalovanému trest odňatia slobody na
1 rok, teda pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, lebo takýto nepodmienečný trest je
pre obžalovaného z titulu recidívy potrebný, a na druhej strane dostatočný, primeraný a v neposlednom
rade korešpondujúci so záujmom spoločnosti na jej ochrane a prevýchove páchateľa trestného činu. Prevýkon uloženého trestu súd obvineného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd
Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže
podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo
vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe a poškodený môže odvolanie podať

pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku
rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení
o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo
že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.