Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/121/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212827
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912212827.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.
Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci
žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., sídlo 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 zastúpený
splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s. r. o., 811 09 Bratislava, Grösslingova 4,
proti žalovanej: Slovenská republika za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu zo dňa 13. 12. 2013 proti rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota č. k. 6C/170/2012-49 zo dňa 22. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalobu odôvodnil tým, že postupom
podľa ust. § 38 a nasl. EP navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Po podaní žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od
doručenia. Exekučným titulom bolo vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd
rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelení poverenia po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Exekučný súd
vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 EP spôsobom odporujúcim zákonu zrealizoval úplný judiciálny
proces zahrňujúci zistenie skutkové stavu veci, meritórne vo veci rozhodol čím porušil zásadu legality.
Svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva oprávneného na zaplatenie dlhu a to
bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup. Formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku
rozhodnutej veci. Na jednej strane existuje relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu,
ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty a na druhej strane nie je možné iniciovať občianske súdne
konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Tento potup exekučného súdu hodnotí žalobca
ako nesprávny a v rozpore s ust. § 44 ods. 2 EP. Exekučný súd k rozhodnutiu o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie pristúpil po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná.
Takto vznikla žalobcovi majetková škoda. Žalobca sa teda domáha náhrady majetkovej škody a tiež
nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom okresného súdu.

Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žaloba je neopodstatnená. Táto je zmätočná, chýbajú základné údaje
o exekučnom konaní, nie je zrejmé či si žalobca uplatňuje právo z titulu nezákonného konania alebo z
titulu nesprávneho úradného postupu. Nárok považuje za predčasne uplatnený. Postup súdu nemôže
byť nesprávnym úradným postupom a nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, lebo nezákonnosť rozhodnutia by musela byť konštatovaná príslušným orgánom, ktoré
by toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil alebo zrušil. Žalobca nepreukázal, že by bolo

konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nepreukázal splnenie
základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.

Okresný súd konštatoval, že na pojednávanie sa nedostavil zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie
predvolania vykázané, navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie konania, ale tento
návrh bol zamietnutý osobitným rozhodnutím, uvádzané dôvody súd nepovažoval za dôležité pre
odročenie pojednávania. Súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu ako aj žalovaného.

Súd vo veci vykonal dokazovanie. Oboznámil sa najmä s exekučným spisom sp. zn. 2Er/1301/2009.

Vec právne posúdil podľa ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.
z. v znení neskorších predpisov, § 44 ods. 2 a § 44 ods. 3 EP.

Z exekučného spisu mal nepochybne preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie.
Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučným titulom bol rozsudok
stáleho rozhodcovského súdu. Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol, pretože po preskúmaní exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku v zmysle
§ 44 ods. 2 EP zistil, že dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou podmienkou a potom
rozhodcovským rozsudkom bolo oprávnenému priznané aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi.

Na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti bola síce stanovená lehota, tu ale súd poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 606/2012 zo dňa 14. 12. 2012, že nie každý zistený prieťah má
nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Okresný súd poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie dňa 28. 12. 2009.

Žalobca nepreukázal, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, teda nepreukázal, že boli splnené
zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona a tým ani splnenie predpokladov pre
priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy. Súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Odporca náhradu trov konania nevyčíslil, potom mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca. Uviedol, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného a
jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101 ods. 2 OSP, pretože sa žalobca bez ospravedlnenia
nedostavil. Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody, predložil
súdu listiny spojené s označenými dôkazmi.

Žalobca uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na
prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v
označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a
objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Rozhodnutie súdu je v
rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach.

Rozhodnutie súdu neprichádza do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí
návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, proti ktorému legálne pripustil
odvolanie.

Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval
žiadosť žalobcu o zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu.

Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť
navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Súd tak porušil právo žalobcu na
kontradiktórny súdny proces.

Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k
presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Rovnako tak aj chýbajú dôvody pri nemajetkovej
ujme.

Žalobca mal v úmysle pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške
majetkovej škody a to prostredníctvom znaleckého posudku. Súd žalobcu nepoučil podľa ust. § 120 ods.
4 OSP. Neoznámil, kedy hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal žalobca priestor navrhnúť
a predložiť ďalšie dôkazy.

Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP a
rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil z týchto dôvodov.

Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 OSP). Potom je potrebné poukázať
na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie jeho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou
odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi. V tomto smere odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že odvolacie dôvody žalobcu nie vždy korešpondujú s právnymi dôvodmi a
skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie.

Okresný súd o žalobe rozhodol na základe vykonaného dokazovania (§ 153 ods. 1 OSP),v dostatočnom
rozsahu zistil skutkový stav veci, tento správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil, že žalobcovi bola
prípadne postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, že vo veci rozhodol vylúčený sudca,
že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, prípadne že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, ani že by súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na
základe vykonaných dôkazov a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že vo veci nerozhodoval nestranný sudca. V tejto súvislosti
odvolací súd uvádza, že o námietkach zaujatosti vznesenej žalobcom v podanej žalobe rozhodol krajský
súd ako súd nadriadený tak, že uznesením č.k. 41NcC/15/2012-8 zo dňa10. 10. 2012 vo veci Okresného
súdu Rimavská Sobota vedenej pod sp. zn. 6C/170/2012 nebola vylúčená zákonná sudkyňa JUDr.
Adriana Dulovičová. Potom otázka zákonného sudcu bola vyriešená uznesením krajského súdu ako
súdu nadriadeného. V tejto súvislosti odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na dôvody uvedené
v uznesení č.k. 41NcC/15/2012-8 zo dňa10. 10. 2012 a nepovažuje za potrebné opätovne v tomto
rozsudku uviesť, to čo už bolo uvedené v uznesení. Od vydania uznesenia o nevylúčení zákonného
sudcu, v ktorom krajský súd ako súd nadriadený podrobne uviedol dôvody, pre ktoré zákonného sudcu
možno považovať za nestranného zo subjektívneho aj objektívneho hľadiska, nedošlo k žiadnym takým
skutočnostiam, ktoré by mohli mať prípadne vplyv na nestrannosť zákonného sudcu.

Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že meritórnemu rozhodnutiu vo veci súdom nepredchádzalo v čase
jeho vydania rozhodovanie o prerušení konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, proti ktorému mal
okresný súd pripustiť odvolanie; žalobca podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania odvolanie, pričom v čase podania odvolania a zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že vo veci
vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 6C/170/2012 okresný súd uznesením č. k.

6C/170/2012-47 zo dňa 22. 10. 2013 rozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie konania tak, že tento
zamietol. Potom pred rozhodnutím vo veci samej skúmal či sú splnené podmienky pre prerušenie
konania na základe návrhu žalobcu.

Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že okresný súd porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces,
pretože žalobca pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k
žalobe a toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. V tomto smere odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi
alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne konanie. Tvrdenie žalobcu, že mu nebolo
doručené vyjadrenie žalovaného je nepravdivé. Žalovaný podal vo veci vyjadrenie na základe výzvy
súdu a toto došlo okresnému súdu dňa 16. 05. 2013. Okresný súd doručil žalobcovi (splnomocnenému
právnemu zástupcovi) vyjadrenie žalovaného, ktoré bolo právnym zástupcom žalobcu osobne prevzaté
dňa 03. 10. 2013. Svedčí o tom doručenka nachádzajúca sa v spise (č. l. 35 spisu). Termín pojednávania,
na ktorý bol žalobca riadne a včas predvolaný, bol vytýčený na termín 22. 10. 2013, je zrejmé, že žalobca
mal dostatočný priestor na prípravu pojednávania, zároveň možnosť oboznámiť sa so všetkými listinnými
dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to vrátane aj exekučného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota,
ktorý je súčasťou spisu.

Neobstojí ani ďalšie tvrdenie žalobcu uvedené v podanom odvolaní, že v danej veci nebolo možné
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Tak ako je vyššie uvedené odvolací súd konštatoval, že okresný
súd vo veci nariadil pojednávanie a na toto pojednávanie bol žalobca riadne a včas predvolaný. Na
uvedené pojednávanie sa žalobca nedostavil. Neuviedol dôležitý dôvod, pre ktorý sa nemohol na
pojednávanie dostaviť. Okresný súd vo veci pojednával, svedčí o tom zápisnica o pojednávaní zo dňa
22. 10. 2013 (č. l. 45 - 46 spisu). Okresný súd v zápisnici o pojednávaní konštatuje, že sa účastníci a ani
právny zástupca žalobcu na pojednávanie nedostavili, hoci predvolania na termín pojednávania majú
riadne vykázané. Žalobca žiadal zrušiť nariadené pojednávanie až do rozhodnutia o otázke nestrannosti
zákonného sudcu.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Občiansky
súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou zaručené
právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon neustanovuje
inak, nariadiť na prejednania veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania (§ 115
ods. 1 OSP) a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď
sa má pojednávanie konať. Ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti riadne
predvolaného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania
(§ 101 ods. 2 OSP). Keďže účastník môže v konaní vystupovať aj prostredníctvom zástupcu (napr.
zástupcu na základe plnomocenstva; § 22 a nasl. OSP) má aj tento zástupca právo osobne sa zúčastniť
občianskeho súdneho konania. O možnosti prejednať vec na pojednávanie v jeho neprítomnosti platí
to isté, čo platí o samom účastníkovi konania. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne
a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, ale nemožno chápať tak, že súd
by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť
účastníkovi uplatnenie tohto práva. Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka (zástupcu) treba
posudzovať vždy vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť
sa pojednávania v právnej veci pred súdom je nezadateľným právom účastníka konania a to v každom
štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak a ak na tomto svojom práve účastník
trvá. Zákon nešpecifikuje čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni prejednať
vec v neprítomnosti účastníka. Súd ale môže žiadosť o odročenie pojednávania posudzovať len z
aspektu tých skutočností, ktoré sú prípadne uvedené v žiadosti o odročenie pojednávania. V súdenej
veci riadne predvolaný žalobca (splnomocnený právny zástupca) svoju neúčasť na pojednávaní ničím
neospravedlnil, neuviedol teda žiadny dôležitý dôvod, pre ktorý by sa nemohol pojednávania zúčastniť.
Okresný súd potom dôvodne pokračoval v konaní aj keď bol žalobca nečinný. Riadne predvolaný
účastník sa nedostavil na pojednávanie a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie. Súd potom môže
prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka vec, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy (§ 101 ods. 2 OSP). Ust. § 101 ods. 2 OSP určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne
splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu a to: a) riadne
predvolanie a b) absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu (o takú absenciu ide

vtedy, keď účastník konania buď vôbec nepožiada o odročenie pojednávania, alebo keď o odročenie
pojednávania síce požiada, ale nepreukáže existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania).

V súdenej veci boli ale splnené súčasne obe tieto podmienky. Žalobca bol na pojednávanie riadne
predvolaný a absentuje existencia akéhokoľvek dôvodu na odročenie pojednávania pretože žalobca
nepodal žiadosť o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.

Žalobca bol teda na pojednávanie riadne a včas predvolaný. Potom prejednanie veci na pojednávaní,
na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný, nie je možné považovať za postup súdu, ktorým by
bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom, vyjadriť sa k vykonaným listinným dôkazom,
vrátane listinných dôkazov, ktoré boli súčasťou exekučných spisov, prípadne možnosť navrhnúť dôkazy
na postup svojich tvrdení. Žalobcovi nebolo postupom okresného súdu odňaté právo zúčastniť sa
pojednávania, prípadne sa oboznámiť s obsahom spisu, listinnými dôkazmi, vyjadreniami žalovaného
a pod.

Žalobca v návrhu na začatie konania tvrdil, že exekučný súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie v
zákonom stanovenej lehote. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu SR IV. ÚS 606/2012 zo dňa 14. 12. 2012, v ktorom ústavný súd poukázal na doterajšiu
judikatúru, podľa ktorej nie každý prieťah zistený v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu. Okresný súd tiež poukázal
na ust. § 41 ods. 2 písm. c) a d) EP.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom uviedol, prečo nepovažuje
lehotu, v ktorej bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá
za neprimerané a teda, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu v zmysle
ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.

Okresný súd teda v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, keď vychádzal najmä z príslušného
exekučného spisu. Vykonaným dokazovaním mal nepochybne preukázané v akej lehote rozhodol
exekučný súd o zamietnutí návrhu súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. S listinnými dôkazmi
mal žalobca, prípadne jeho právny zástupca možnosť oboznámiť sa priamo na pojednávaní, prípadne
spôsobom, ktorý upravuje Občiansky súdny poriadok a to napr. aj nahliadnutím do spisu a pod..
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v súdenej veci je vytýkaný nesprávny
úradný postup okresného súdu, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou. Prvým aj zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu
je nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, kedy štát zodpovedá za podmienok ustanovených
zákonom č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Prvý a jeden z rozhodujúcich predpokladov
zodpovednosti za škodu a to nesprávny úradný postup v konaní nebol zistený. Vykonaným dokazovaním
nebolo preukázané, že okresný súd rozhodol vo veci so zbytočnými prieťahmi. Nedošlo teda k
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Nebol teda zistený jeden zo základných
predpokladov vzniku zodpovednosti. Potom okresný súd sa dôvodne nezaoberal ďalšími predpokladmi,
teda existenciou škody, príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a touto škodou.

Okresný súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v súdenej veci nedošlo k prieťahom a to
s poukazom na ním zistený skutkový stav. Nemal za preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden
z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Žalobca, ale podaným odvolaním nenamietal súdom zistený skutkový stav veci a právne závery
okresného súdu, ktoré boli hmotnoprávnym dôvodom na zamietnutie návrhu. Okresný súd spôsobom
zodpovedajúcim ust. § 157 ods. 2 OSP svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodnil.

Okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 OSP, teda na základe
zásady úspechu vo veci. Žalovaný, ktorý mal vo veci plný úspech nežiadal priznať náhradu trov konania.
Tomuto trovy konania ani nevznikli.

V odvolacom konaní úspešný žalovaný nepodal návrh na náhradu trov odvolacieho konania (§ 151 ods. 1
OSP). Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech. Nepatrí mu potom náhrada trov odvolacieho konania.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.