Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/137/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111227777
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2111227777.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XXX, E.
- M., zastúpenej JUDr. Katarínou Bajovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 25, Trnava, proti odporcovi:
Farma Fresh Slovakia, s.r.o., so sídlom Sereďská 247/4012, Trnava, IČO: 36 238 813, zastúpeného
splnomocnencom: PROSMAN & PAVLOVIČ, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Hlavná 31,
Trnava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu

Trnava zo dňa 10. novembra 2014, č.k. 19C/178/2011-292, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania r u
š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľke sumu
7.029,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.436,23 eur od 02.01.2010

do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku konanie zastavil. O trovách
konania rozhodol tak, že odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania za súdny poplatok
vo výške 421,50 eur, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.823,34 eur a náhradu trov konania
za preddavky na znalecké dokazovanie vo výške 400 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku k rukám splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky. Ďalej súd prvého stupňa rozhodol, že o
trovách konania štátu rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 451, § 471 ods.1, § 488, §
489 a § 496 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru, že predmetom konania bolo
určenie odplaty za užívanie predmetných parciel, ktorých vlastníkom je navrhovateľka, za obdobie
od 01.01.2009 do 31.12.2009. V konaní nebolo sporné, že v uvedenom období odporca skutočne
predmetné nehnuteľnosti užíval, i keď namietal, že ich neužíval všetky, keď na časti predmetných

nehnuteľností bola burina a pásli sa ovce. V konaní nebolo sporné, že odporca nehnuteľnosti užíval
bez uzavretej nájomnej zmluvy, účastníci konania sa na odplate za užívanie nedohodli. Predmetné
pozemky teda odporca užíval bez právneho titulu/dôvodu, vzniklo mu tak bezdôvodné obohatenie
(neplatením nájomného, resp. sumy, ktorá s ním korešponduje), ktoré je povinný vydať navrhovateľke.
Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že majetok odporcu sa nezmenšil, k čomu by prišlo, keby
za užívanie nehnuteľností riadne platil. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že odporca

užíval všetky predmetné parcely o celkovej výmere 3.990 m2, ktorých je navrhovateľka podielovým
spoluvlastníkom v podiele 6/8-ín, teda i časť pozemkov, na ktorých sa pásli ovce patriace odporcovi,
keď podľa názoru súdu pre predmetný spor nie je podstatné, akým spôsobom boli využívané, podstatné
je, že sa nachádzali v areáli, ktorý celý užíval odporca, tieto pozemky mal vo svojej dispozícii a len
on rozhodoval o tom, ako ich využije, využité boli i tak, že sa na nich pásli ovce patriace odporcovi.
Nakoľko sa účastníci ani v priebehu konania nedohodli na výške odplaty za užívanie, súd do konania

pribral znalca Ing. Róberta Gombára za účelom určenia trhovej ceny odplaty za užívanie nehnuteľností
odporcom v období od 01.01.2009 do 31.12.2009, s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a naspôsob jej užívania. Zo záveru znaleckého posudku Ing. Róberta Gombára vyplýva, že spolu ročný
nájom za všetky pozemky je 3.208,55 eur po zaokrúhlení 3.210 eur (cena je za pozemok ako celok
1/1, nie pre spoluvlastnícky podiel). Vzhľadom na to, že podľa názoru súdu znalec Ing. Róbert Gombár

dostatočne nevysvetlil niektoré skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku
a postup pri jeho vypracovaní, súd do konania pribral znalca - Ústav stavebnej ekonomiky za účelom
vypracovania kontrolného znaleckého posudku, ktorý mal rovnakú úlohu - určiť trhovú cenu odplaty za
užívanie nehnuteľností odporcom v období od 01.01.2009 do 31.12.2009, s prihliadnutím na hodnotu
prenajatej veci a na spôsob jej užívania, prípadne sa vyjadriť k výsledkom znaleckého dokazovania

- k znaleckému posudku č. 125/2012 znalca Ing. Róberta Gombára. Zo záveru znaleckého posudku
znalca Ústav stavebnej ekonomiky, s.r.o. Bratislava, vyplýva, že hodnota nájmu za 1 m2/rok je 2.349
eur/m2/rok; hodnota nájmu za celý pozemok o výmere 3.990 m2 za rok 2009 je 9.372,51 eur/rok.
Z uvedeného je zrejmé, že závery znaleckých posudkov sú značne rozdielne, preto súd vypočul v
konaní oboch znalcov a dospel k záveru, že pri rozhodovaní je potrebné vychádzať zo znaleckého
posudku znalca - Ústav stavebnej ekonomiky, s.r.o. Bratislava, s poukazom na skutočnosť, že záver

tohto znaleckého dokazovania nebol žiadnym relevantným spôsobom spochybnený, znalec dostatočne
zdôvodnil, ako dospel k záveru znaleckého posudku, zdôvodnil výber hodnôt jednotlivých koeficientov,
celý postup výpočtu všeobecnej hodnoty predmetných nehnuteľností a použitie príslušných právnych
predpisov. Výrazný rozdiel v zistenej všeobecnej hodnote predmetných nehnuteľností zistený znaleckým
dokazovaním znalca Ing. Róberta Gombára a znalca - Ústav stavebnej ekonomiky, s.r.o. Bratislava,

vysvetlil štatutárny zástupca ÚSE tým, že základný rozdiel je v úrokovej miere, úroková miera stanovená
znalcom Ing. Gombárom je 1,28 %, úroková miera stanovená ústavom je 4,92 %, z toho samozrejme
po dosadení do adekvátneho výpočtu vyjde približne 100% rozdiel, ústavu vyšla výška nájmu 2.349
eur/m2/rok a Ing. Gombárovi 1.617 eur/m2/rok. Ing. Gombár pri určení výšky úrokovej miery aplikoval
v jeho znaleckom posudku vývoj základnej úrokovej sadzby ECB tak, ako je to uvedené v znaleckom

posudku,tedavycitovalpohybúrokovejmieryod01.01.2009po31.12.2009,urobilztohopriemeravyšla
mu prehľadná úroková sadzba za daný rok 1,28 % a túto aplikoval do výpočtu, čím nedodržal znenie
vyhlášky, keď vyhláška stanoví minimálne jeden a pol násobok sadzby ECB, kde je ešte započítané
eventuálne akékoľvek podnikateľské riziko. Zástupca Ústavu stavebnej ekonomiky uviedol, že Ing.
Róbert Gombár nepostupoval v súlade s vyhláškou, keď nedodržal ani minimálnu úrokovú sadzbu

tak, ako je to predpísané a stanovené vyhláškou (,,Minimálna výška úrokovej miery v percentách
sa rovná 1,5-násobku základnej úrokovej sadzby ECB“. Príloha č. 3 s názvom ,,Postup stanovenia
všeobecnej hodnoty nehnuteľností a stavieb“ písm. D. ,,Všeobecná hodnota stavieb“ Vyhlášky MSSR
č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, v znení účinnom v roku 2009) Súdny znalec
Ing. Róbert Gombár napokon sám pred súdom uviedol, že vo vyhláške nie je úroková miera exaktne

stanovená ako základná úroková sadzba ECB. Napokon znalec Ing. Róbert Gombár nevedel relevantne
vysvetliť, na základe akého právneho predpisu použil pri výpočte obdobie predpokladanej návratnosti
pri problematických pozemkoch 40 rokov, keď predpoklad návratnosti v intervale 15-40, ktorý použil pre
výpočet, bol použiteľný až novelou účinnou od 01.07.2010, v roku 2009 bol interval podľa v tom čase
platnej vyhlášky stanovený na dobu 15 rokov (,,n - obdobie predpokladanej návratnosti investície

spravidla 15 rokov“ Príloha č. 3 s názvom ,,Postup stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností a
stavieb“ písm. G. ,,Výpočet všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok“ Vyhlášky MSSR č. 492/2004 Z.z.
o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, v znení účinnom v roku 2009). Znalec Ing. Róbert Gombár
potvrdil, že lehota návratnosti mala vplyv na cenu nájmu (čím kratšia doba návratnosti, tým vyšší nájom
a naopak). Vzhľadom na uvedené, súd vychádzajúc zo záveru znaleckého posudku Ústavu stavebnej

ekonomiky, s.r.o., Bratislava zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 7.029,38 eur (hodnota nájmu
za celý pozemok 9.372,51 eur/rok deleno 8 krát 6, t.j. spoluvlastnícky podiel navrhovateľky), ako odplatu
za užívanie (bezdôvodné obohatenie) nehnuteľností - pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. M., obec
E., okres Trnava zapísaných na LV č. XXXX ako parcela č. 465/8 - zastavaná plocha o výmere 5
m2, parcela č. 466/10 - zastavaná plocha o výmere 332 m2, parcela č. 467/11 - zastavaná plocha o

výmere 243 m2, parcela č. 470/7 - zastavaná plocha o výmere 191 m2, parcela č. 478/55 - zastavaná
plocha o výmere 224 m2, parcela č. 478/59 - zastavaná plocha o výmere 1106 m2, parcela č. 478/60 -
zastavaná plocha o výmere 1.558 m2, parcela č. 478/61 - zastavaná plocha o výmere 331 m2 v období
od 01.01.2009 do 31.12.2009. Nakoľko navrhovateľka zobrala predmetný návrh v priebehu konania v
časti istiny a príslušenstva čiastočne späť, súd konanie v tejto časti (o zaplatenie istiny vo výške 4.940,62

eur a úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.533,77 eur od 02.01.2010 do zaplatenia) v
súlade s citovaným ustanovením § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil, keď odporca nemal námietky k späťvzatiu
návrhu. Nakoľko v danej veci nebola uzatvorená nájomná zmluva, nájomné za každý rok bolo splatné
najneskôr k 31.12. každého roka. Odporca sa tak nasledujúci deň, t.j. od 01.01. každého roka dostaldo omeškania s plnením peňažného dlhu, čím vzniklo navrhovateľke v zmysle citovaného ustanovenia
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na úrok z omeškania, ktorý žiadala priznať od 02.01.2010,
kedyužbolodporcavomeškaní,pretosúdivtejtočastinávrhuvyhovel.Súdnezohľadnilpriposudzovaní

omeškania odporcu so zaplatením odplaty za užívanie skutočnosť, že navrhovateľke posielal časť
odplaty za užívanie, keď medzi účastníkmi konania nebol záväzkový vzťah, navrhovateľka nesúhlasila
s výpočtom odplaty za užívanie, preto nebol dôvod, aby prijala sumu, ktorú jej týmto titulom odporca
zaslal. Vzhľadom na uvedené nemožno mať za to, že odporca si týmto spôsobom splnil svoju povinnosť
aspoň čiastočne a nedostal sa do omeškania. Napokon navrhovateľka žiadala priznať úrok z omeškania

iba zo sumy 6.436,23 eur (suma istiny znížená o sumu 593,15 eur). Pri určení výšky úroku z omeškania
súd vychádzal zo základnej úrokovej sadzby ECB ktorá ku dňu 02.01.2010 bola 1,00 %. Splnomocnená
zástupkyňa odporcu navrhla vykonať dôkaz - vykonanie ohliadky na mieste samom, za účelom zistenia,
čo mohlo byť využívané na podnikateľské účely a čo nemohlo byť využívané na podnikateľské účely,
čo odôvodnila tým, že od určenia hodnoty pozemku resp. od jeho využitia sa odvíja určenie ceny
pozemku a z ceny pozemku sa odvíja priamo cena nájmu. Súd tento navrhovaný dôkaz nepripustil,

keď ako vyplýva zo znaleckého dokazovania znalca - Ústav stavebnej ekonomiky, pri ohodnocovaní
pozemkov bol v jednotlivých koeficientoch zohľadnený aj spôsob využitia pozemkov, čo vyplýva z
výšky koeficientu, pri čom bolo zohľadnené, že sa jedná o lokalitu okrajovú využitú na priemyselné
a poľnohospodárske využitie, pri úvahe, či je to obchodná alebo priemyselná poloha, sa priklonili k
priemyselnej, nakoľko je využívaná tak, že sú tam haly, spevnená plocha pre kamióny. Ďalšie koeficienty

zohľadňujú možnosť pripojenia na inžinierske siete. Z uvedeného vyplýva, že znalec postupoval v
zmysle uznesenia súdu a určil trhovú cenu odplaty za užívanie s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci
a na spôsob jej užívania, preto nebol dôvod vykonať navrhovaný dôkaz. O trovách účastníkov konania
súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že navrhovateľke priznal plnú náhradu trov konania,
nakoľko v danej veci rozhodnutie o výške plnenia - bezdôvodného obohatenia záviselo od znaleckého

posudku. Tarifná odmena bola vypočítaná z tarifnej hodnoty 7.029,38 eur, teda cena za užívanie zistená
znaleckým posudkom. Navrhovateľke bola priznaná náhrada trov konania za súdny poplatok vo výške
421,50 eur, t.j. 6% zo sumy 7.029,38 eur (podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov
tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch), náhrada trov právneho zastúpenia
vo výške 3.823,34 eur za 13 úkonov - prevzatie a príprava zastúpenia dňa 23.12.2011, návrh zo

dňa 23.12.2011, zastupovanie na pojednávaní dňa 28.05.2012, 25.06.2012, 27.08.2012, 04.09.2013,
18.06.2014, 20.10.2014, obhliadka so znalcom dňa 22.01.2012 a dňa 06.11.2013, písomné vyjadrenie
vo veci samej zo dňa 21.01.2013, 03.09.2013, 22.09.2014 podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
á 237,34 eur = 3.085,42 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky 2x v roku 2011 á
7,41 eur + 4x v roku 2012 á 7,63 eur + 4x v roku 2013 á 7,81 eur + 3x v roku 2014 á 8,04 eur =

100,69 eur + 20% DPH zo sumy 3.186,12 eur, t.j. 637,22 eur = 3.823,34 eur a náhrada trov za zaplatené
preddavky na znalecké dokazovanie vo výške 400 eur, keď navrhovateľka na základe uznesenia súdu
č.k. 19C/178/2011-55 zo dňa 10.10.2012 zaplatila dňa 31.10.2012 preddavok na náklady spojené s
podaním znaleckého posudku vo výške 150 eur a na základe uznesenia súdu č.k. 19C/178/2011-162
zo dňa 04.10.2013 zaplatila navrhovateľka dňa 23.10.2013 na náklady spojené s podaním znaleckého

posudku sumu 250 eur. O trovách konania štátu súd s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nakoľko splnomocnená zástupkyňa odporcu podala odvolanie
voči rozhodnutiu o priznaní znalečného znalcovi - Ústav stavebnej ekonomiky, s.r.o., uznesením č.k.
19C/178/2011-239 zo dňa 24.06.2014, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti vyhovenia návrhu a v časti trov konania podal v zákonnej
lehote odvolanie odporca, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť a návrh zamietnuť a priznať
mu náhradu trov konania. Uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 23.12.2011
domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 11.970 eur s príslušenstvom, o ktoré sa mal
on obohatiť na jej úkor tým, že bez jej súhlasu užíval jej spoluvlastnícke podiely v 6/8 z celku k

nehnuteľnostiam toho času zapísaným na LV č. XXXX a XXXX k. ú. M.. Navrhovateľka v návrhu uviedla,
že odporca nikoho do svojho oploteného areálu nepúšťa a z toho dôvodu nemá, respektíve nemala
možnosť zistiť, ako sú pozemky v skutočnosti užívané a čo sa tam všetko nachádza. V rozpore s týmto
vyhlásením však tvrdila, že odporca v žalovanom období užíval celú výmeru pozemkov, t.j. 3.990 m2,
za čo požadovala ročne 6 eur/ 1 m2. S požiadavkou navrhovateľky on nesúhlasil, dlhodobo sa snažil a

snaží o mimosúdne usporiadanie veci a okrem iného prejavil i záujem o kúpu spoluvlastníckych podielov
navrhovateľky z užívanej výmery za 40 eur/ 1 m2. V konaní bolo nariadenie znalecké dokazovanie,
pričom z vypracovaného znaleckého posudku Ing. Róberta Gombára vyplýva, že odplata za užívanie
1 m2 zastaveného pozemku predstavuje sumu 1,617 eur (trhová hodnota pozemku 28,9 eur/m2) anezastaveného pozemku 0,481 eur ročne (trhová hodnota pozemku 12,58 eur). S týmito závermi
navrhovateľka nesúhlasila, namietla koeficienty výpočtu, ktoré podľa nej boli použité na dolnej hranici a
žiadala nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie napriek tomu, že na Okresnom súde Trnava v rovnakej

veci bolo nariadené ďalšie znalecké dokazovanie v spore 12C/76/2011, kde bol vypracovaný znalcom
Ing. Dr. Romanom Chotárom znalecký posudok č. 54/2013 zo dňa 01.06.2013, a to za účelom ocenenia
susediaceho pozemku, ktorého cena bola určená podobne. Vypracovaním kontrolného znaleckého
posudku bol poverený Ústav stavebnej ekonomiky s. r. o., ktorý určil trhovú hodnotu pozemkov jednotne
v rozpore s pokynom súdu, bez ohľadu na spôsob využívania prenajatej veci, pričom pozemky boli

jednotne ocenené na sumu 28,05 eur, t.j. bez ohľadu na spôsob ich využívania. Jednotné ocenenie
pozemkov zástupca ÚSE odôvodnil na pojednávaní dňa 18.06.2014 tvrdením, že pozemky boli ocenené
ako celok, pretože v súčasnosti nie je žiaden problém ich zahrnúť do priemyselného areálu a nie je
dôležité pri výpočte nájmu, na aký účel sa pozemok využíva. S uvedeným záverom odporca nesúhlasil
a uviedol, že pri určení výnosu sa ÚSE narozdiel od predchádzajúcich znalcov nedržal metodických
pokynov Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré sú záväzné pri aplikácii Vyhlášky MSSR č. 492/2004 Z.z.

o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, pričom metodický pokyn je nutné považovať za autentický
výklad právnej normy/právneho predpisu, ktorý je právne záväzný. ÚSE ďalej neprimerane zvýšil cenu
nájmu s poukazom na možnú návratnosť investície, pokiaľ by navrhovateľka využila možnosť investovať
do dlhopisov, pričom však zabudol na to, že nie každá fyzická alebo právnická osoba môže voľne
obchodovať na burze cenných papierov. Tiež poukázal na to, že preukázal, že v roku 2009 a v roku 2013

zaslal navrhovateľke poštovou poukážkou plnenie ako úhradu za užívanie časti jej spoluvlastníckych
podielov nachádzajúcich sa v areáli Farma Fresh Slovakia, s. r. o.. Navrhovateľka všetky platby
bezdôvodne odmietla, pričom plnenie jej bolo zo strany odporcu zaslané poštovou poukážkou v sume
určenej znaleckým posudkom s prihliadnutím na skutočne využívanú výmeru. Taktiež namietol, že
súd pri rozhodovaní o výške bezdôvodného obohatenia za rok 2009 ignoroval územno-plánovaciu

informáciu mesta Trnava zo dňa 28.09.2012, z ktorej jednoznačne vyplýva, že predmetné pozemky boli
v zmysle územného plánu mesta Trnava uznesením mestského zastupiteľstva č. 705 zo dňa 15.12.2009
vedené v plochách B.06-plochy a bloky areálov a zariadení mestotvorných podnikateľských aktivít
konvercie a služieb. Predmetná ÚPI len potvrdzuje, že navrhovateľkine pozemky bolo možné používať
na podnikateľské účely až od 01.01.2010, t.j. mimo žalovaného obdobia. Odporca na pojednávaní tiež

viac krát predložil súdu situačný plán areálu Farma Fresh Slovakia a tiež farebnú leteckú snímku, na
ktorej je zreteľne vidieť a je možné rozoznať časť areálu odporcu. Tento rozsah užívania je i v súlade so
znaleckým posudkom Ing. Gombára na strane 18. Zdôraznil, že prvostupňový súd priznal navrhovateľke
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie jej spoluvlastníckeho podielu na všetkých
pozemkoch nachádzajúcich sa v roku 2009 v oplotenom areáli odporcu napriek tomu, že navrhovateľka

i jej právna zástupkyňa viac krát uviedli, že navrhovateľka na sporných pozemkoch nikdy nebola a
tvrdila, že ju odporca údajne nikdy nevpustil do pevne oploteného areálu. Toto tvrdenie je nepravdivé
a navrhovateľka ho ničím nepreukázala. Taktiež uviedol, že navrhovateľka podala na súd návrh o
zaplatenie užívania z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 11.970 eur, ktorý návrh podaním zo dňa
01.07.2014 zobrala čiastočne späť a žiadala priznať iba sumu 7.029,38 eur. V odôvodnení rozsudku je

uvedené, že navrhovateľka zobrala pôvodný návrh v priebehu konania v časti istiny vo výške 4.940,42
eur s tým, že odporca nemal námietky k späťvzatiu návrhu. Poukázal však na to, že do dnešného dňa
súd nerozhodol o zastavení konania v požadovanej časti. Mal za to, že súd procesne pochybil, keď
rozhodol vo veci samej a navrhovateľke priznal trovy právneho zastúpenia s odôvodnením, že bola
plne úspešná. Uviedol, že navrhovateľka pôvodne požadovala sumu 11.970 eur a až takmer po roku

od vypracovania znaleckého posudku ÚSE upravila požadovanú výšku bezdôvodného obohatenia. Bol
presvedčený, že konajúci súd sa nedržal zásady rovnosti strán, pretože z jeho obrany nič neakceptoval.
Odporca si splnil svoju povinnosť zaplatiť navrhovateľke odplatu za užívanie časti jej spoluvlastníckych
podielov, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh
navrhovateľky v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedla, že odporca užíva cudzie pozemky bez nájomnej zmluvy a
má postavenie neoprávneného držiteľa na úkor vlastníka. Tento sa správal autoritatívne a predmetné
nehnuteľnosti zneprístupnil vlastníkom v oplotenom uzavretom objekte, do ktorého vlastník nemohol

vstúpiť. V žalovanom období odporca užíval podiel navrhovateľky v 6/8-inách na nehnuteľnostiach, ktoré
sa nachádzajú v zastavanom území (intraviláne) obce E. - M. v areáli podnikateľského subjektu, ktorým
je odporca, pričom všetky pozemky sú evidované v katastrálnej mape ako zastavané plochy a dvor.
Celková výmera pozemkov v oplotenom areáli a v užívaní odporcu v roku 2009 predstavovala 3.990m2 a podiel navrhovateľky v 6/8-inách predstavuje 2.992,5 m2. Všetky pozemky boli v rozhodnom čase
v uzavretom oplotenom objekte - areáli s výhradným užívaním odporcu a jeho nájomníkov, ktorí mu
platili nájom. Treba konštatovať, že pozemky boli v jeho výhradnom užívaní, a to bez ohľadu na to,

ako intenzívne tieto pozemky užíval. Ústav stavebnej ekonomiky s.r.o. vypočítal v znaleckom posudku
cenu nájmu v sume 9.372,51 eur, z ktorej sumy podiel navrhovateľky predstavuje sumu 7.029,38 eur
za rok 2009, pričom podľa uvedeného znaleckého posudku súd aj rozhodol. Odporca tvrdí, že zaslal
poštovou poukážkou sumu 2.994 eur ako cenu nájmu za roky 2009 a 2010 podľa znaleckého posudku
Ing. Róberta Gombára, pričom však na poštovej poukážke, ktorú jej zaslal so sumou 2.994 eur uviedol,

že sa jedná o úhradu nájmu za roky 2009, 2010, 2011 a 2012. Ona sa preto obávala prevziať nejasne,
respektíve zmätočne označenú platbu za nájom 2009, 2010, 2011 a 2012, a taktiež odporca mohol
po jej prevzatí argumentovať, že jej prevzatím navrhovateľka potvrdila dohodu o cene nájmu a doby
užívania. Nesúhlasila s tvrdením, že platbu bezdôvodne odmietla. Rovnako sa nezakladá na pravde
tvrdenie odporcu, že cenu nájmu vypočítal podľa znaleckého posudku Ing. Róberta Gombára, pretože
v znaleckom posudku znalec vypočítal cenu nájmu za rok 2009 v sume 3.210 eur, z ktorej sumy podiel

navrhovateľky predstavuje sumu 2.407,50 eur na jeden rok, pričom za štyri roky nájmu, ako to označil
odporca na poštovej poukážke, by nájom predstavoval sumu 9.630 eur a nie sumu 2.994 eur. Poprela
tvrdenie, že by jej odporca dňa 04.06.2013 zasielal platbu v sume 1.497 eur za rok 2009.

Počas odvolacieho konania odporca podal námietku premlčania žalovaného nároku, v ktorej uviedol,

že navrhovateľka na prvom pojednávaní vo veci dňa 28.05.2012 výslovne sama uviedla, že odporca
pozemky užíva od roku 2006, pričom približne v tomto období sa zrejme aj reálne dozvedela, že odporca
je užívateľom pozemkov. Uvedenú skutočnosť preukazuje aj výpoveď navrhovateľky na pojednávaní
dňa 27.08.2012, kedy navrhovateľka zároveň uviedla, že pred štyrmi rokmi (čiže cca v roku 2008)
odporca navrhovateľke ponúkol uzavretie nájomnej zmluvy, ktorej uzavretie údajne odmietla. Vedomosť

navrhovateľky o užívaní pozemkov odporcom tu teda preukázateľne existovala už v roku 2008. V tomto
zmysle navrhovateľka dňa 01.01.2009 mala vedomosť o užívaní pozemkov zo strany odporcu, čiže pre
navrhovateľku subjektívna dvojročná premlčacia lehota vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného obohatenia
v rámci žalovaného obdobia začala plynúť už dňa 01.01.2009 (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
V tomto prípade nie je možné aplikovať predĺženie premlčania v zmysle objektívnej premlčacej lehoty

podľa§107ods.2Občianskehozákonníka,keďženavrhovateľkaoexistenciibezdôvodnéhoobohatenia
a o osobe užívateľa pozemkov mala vedomosť hneď v prvý deň reálneho užívania pozemkov v
rámci žalovaného obdobia a táto vedomosť trvala po celé obdobie kalendárneho roka 2009. Nárok
navrhovateľky na úhradu peňažnej náhrady z titulu bezdôvodného obohatenia za deň 01.01.2009
sa z uvedených dôvodov v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka premlčal dňa 02.01.2011, nárok

za užívanie za deň 02.01.2009 sa premlčal dňa 03.01.2011 atď.. Poukázal na to, že nie je správny
právny názor, podľa ktorého by sa samostatné čiastkové obdobie na účely premlčania v rámci vydania
bezdôvodného obohatenia z titulu užívania pozemkov, mal považovať kalendárny rok. Taktiež nie
je správny právny názor navrhovateľky a prvostupňového súdu, podľa ktorého peňažná náhrada za
obdobie kalendárneho roka 2009 je bez ďalšieho splatná dňa 02.01.2010 a zároveň odo dňa 02.01.2010

je navrhovateľka oprávnená požadovať úroky z omeškania. Návrh na začatie konania v tejto veci bol
súdu doručený dňa 23.12.2011, čiže v čase doručenia návrhu konajúcemu súdu došlo k premlčaniu
peňažnej náhrady z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.01.2009 do 22.12.2009,
pričom nepremlčaná časť bezdôvodného obohatenia tu existuje len za obdobie od 23.12.2009 do
31.12.2009 (celkovo ide len o 9 dní bezdôvodného obohatenia). Na základe uvedených skutočností

podal námietku premlčania peňažnej náhrady z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od
01.01.2009 do 22.12.2009, ktoré zodpovedá peňažná suma 6.856,06 eur (počítaná zo sumy 7.029,38
eur uplatnenej navrhovateľkou v petite návrhu).

K uplatnenej námietke premlčania sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá považovala námietku

odporcu za neopodstatnenú a účelovú, keď vzhľadom na nedostatok informácií utajovaných odporcom
do podania návrhu mohla plynúť iba objektívna premlčacia lehota, ktorá do dňa podania návrhu
neuplynula. Poukázala na to, že odo dňa 02.01.2009 mohla začať plynúť iba objektívna trojročná
premlčacia lehota a každý deň sa začal premlčovať až od 02.01.2012. Návrh na súd podala dňa
23.12.2011, teda včas, nakoľko ku dňu podania návrhu nezačala plynúť subjektívna premlčacia lehota,

pretože nemala a nemohla mať vedomosť o tom, akú presnú plochu a akým spôsobom využíva odporca
a akým spôsobom sa bezdôvodne obohacuje a v akej výške.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedkov prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že s
prihliadnutím na uplatnenú námietku premlčania počas odvolacieho konania zo strany odporcu nie je
možné napadnutý rozsudok ani potvrdiť, ani zmeniť.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 19C/178/2011 je vydanie
bezdôvodného obohatenia.

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľke sumu
7.029,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 6.436,23 eur od 02.01.2010
do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku konanie zastavil. O trovách

konania rozhodol tak, že odporcovi uložil zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania za súdny poplatok
vo výške 421,50 eur, náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 3.823,34 eur a náhradu trov konania
za preddavky na znalecké dokazovanie vo výške 400 eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku k rukám splnomocnenej zástupkyne navrhovateľky. Ďalej súd prvého stupňa rozhodol, že o
trovách konania štátu rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa vo
vyhovujúcej časti a súvisiacej časti trov konania.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav, pokiaľ išlo o preukázanie

skutočností právne rozhodných pre posúdenie navrhovateľkou uplatneného nároku, keď vykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne
vyhodnotil a napokon dospel i k správnym skutkovým záverom.

Odvolateľ namietal, že prvostupňový súd v rozpore s ust. § 96 ods. 1 O.s.p. doposiaľ nerozhodol o

čiastočnom zastavení konania v časti o zaplatenie istiny vo výške 4.940,62 eur s príslušenstvom.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že počas konania vzala navrhovateľka s prihliadnutím na
výsledky kontrolného znaleckého dokazovania návrh na zaplatenie v časti istiny vo výške 4.940,62
eur a úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.533,77 eur od 02.01.2010 do zaplatenia,

späť, pričom voči späťvzatiu odporca námietky nemal. Je pravdou, že prvostupňový súd bezprostredne
po čiastočnom späťvzatí návrhu a zaobstaraní si vyjadrenia odporcu o tomto dispozitívnom úkone
navrhovateľky nerozhodol, čím však nepochybil, keď o tomto úkone rozhodol napadnutým rozsudkom,
keď okrem vyhovujúcej časti rozsudku rozhodol i tom, že vo zvyšku sa konanie zastavuje.

Správne súd prvého stupňa vychádzal z toho, že odporca užíval bezdôvodne spoluvlastnícky
podiel navrhovateľky v celom rozsahu, keď nehnuteľnosti, ktorých podielovou spoluvlastníčkou bola
navrhovateľka, sa nachádzajú v uzatvorenom areáli s tým, že odporca rozhodoval, komu umožní vstup
do tohto areálu. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľke nebol umožnený vstup do areálu, čo
potvrdil i odporca, keď pripustil, že jeden krát nebol navrhovateľke umožnený vstup do areálu.

Rovnako za správny možno považovať postup prvostupňového súdu, ktorý za účelom zistenia výšky
bezdôvodného obohatenia vo veci vykonal znalecké dokazovanie, pričom za správny možno považovať
postup súdu, ktorý vzhľadom na početné námietky zo strany navrhovateľky proti vypracovanému
znaleckému posudku Ing. Róbertom Gombárom, ktoré sa nepodarilo uspokojivo vysvetliť ani výsluchom

znalca, súd pristúpil ku kontrolnému znaleckému dokazovaniu, kedy do konania bol pribratý Ústav
stavebnej ekonomiky, s.r.o., ktorý znalecký posudok jednak písomne vypracoval a jednak bol vypočutý
poverený pracovník organizácie a tak zo znaleckého posudku, ako aj jeho výsluchu boli vysvetlené
rozdielne závery znaleckých posudkov a súd prvého stupňa dostatočným a presvedčivým spôsobom
vysvetlil, na základe čoho sa pridŕžal záverov kontrolného znaleckého posudku, pričom týmto záverom

prvostupňového súdu nemožno nič vytknúť.

Ďalej odvolací súd poukazuje na to, že napriek námietkam odporcu voči kontrolnému znaleckému
posudku, v inom konaní prebiehajúcom na súde prvého stupňa pod sp. zn. 22C/109/2014 odporca nazáklade rovnakého posudku určenú výšku bezdôvodného obohatenia navrhovateľovi v celom rozsahu
uhradil a následne bolo konanie zastavené.

V ustanovení § 205a O.s.p. v znení účinnom od 01.01.2002 na základe novely vykonanej zákonom č.
501/2001 Z.z. je vyjadrený princíp neúplnej apelácie. Odvolací súd naďalej zostáva súdom apelačným,
nesmie však pritom zásadne - na rozdiel od systému úplnej apelácie - prihliadať ku skutočnostiam a
dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa. S prihliadnutím k novým skutočnostiam a
dôkazom je možné rozhodnutia vo veci samej preskúmať iba v prípadoch uvedených v § 205a ods. 1

O.s.p. Okrem nedostatkov týkajúcich sa podmienok konania, možno nové skutočnosti a dôkazy použiť
k spochybneniu vierohodnosti dôkazných prostriedkov, na ktorých spočíva rozhodnutie súdu prvého
stupňa. V § 120 ods. 4 O.s.p. sa ukladá súdu, aby pred vyhlásením rozhodnutia poučil účastníkov o
dôsledkoch uplatnenia systému neúplnej apelácie v odvolacom konaní, ak súd túto povinnosť nesplní,
nie je opodstatnené, aby bol účastník z uplatnenia nových skutočností a dôkazov vylúčený. Poslednú
výnimku z neúplnej apelácie predstavujú skutočnosti a dôkazy, ktoré účastník nemohol bez svojej viny

označiť alebo predložiť do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Aj keď ide o dôvody obnovy
konania, ide o také skutočnosti a dôkazy, ktorých novosť možno zistiť bez prieťahov, je preto možné
pripustiť, aby k nim bolo v odvolacom konaní prihliadnuté.

Skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 120 ods. 4 a § 205a O.s.p. sú také skutočnosti a dôkazy, ktoré

sa týkajú skutkových tvrdení alebo použiť sa majúceho práva, ktoré sú významné pre rozhodnutie veci,
teda také skutočnosti a dôkazy, ktorými účastník realizuje svoju povinnosť podľa § 101 ods. 1 O.s.p.
Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Odporca má
povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo (nárok) nevzniklo, zaniklo,
zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie.

Skutočnosťou alebo dôkazom v zmysle § 120 ods. 4 a § 205a O.s.p. ale nie je námietka premlčania
práva uplatnená odporcom.

Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul

bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu
uplatneniu práva námietkou premlčania. Hlavným a rozhodujúcim následkom premlčania je vznik práva
na námietku premlčania pre povinný subjekt, ktorý ju môže ale nemusí uplatniť.

Námietka premlčania práva je námietkou právnou a neuplatňuje sa ňou taká skutočnosť, ktorú je

účastník povinný tvrdiť v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu prvého
stupňa, ktorým sa končí konanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie, najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného
nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania; z povahy
námietky premlčania vymedzenej hmotným právom (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka) vyplýva, že

ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci.

Námietky premlčania sa teda netýka koncentračná zásada konania vyjadrená v ustanoveniach § 120
ods. 4 a § 205a O.s.p. s výnimkou, ak by uplatnenie námietky premlčania bolo spojené s neprípustným
uplatňovaním nových skutočností a dôkazov (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 39/2008

a 5 MCdo 14/2008).

Nebolo preto možné ponechať bez povšimnutia odporcom uplatnenú námietku premlčania v rámci
odvolacieho konania, ktorou sa prvostupňový súd nezaoberal, ale ani nemal dôvod sa ňou zaoberať,
pretože bola uplatnená odporcom až v odvolacom konaní.

Právne posúdenie námietky premlčania uplatnenej v odvolacom konaní je však skutočnosť, ktorou sa
musí prvostupňový súd zaoberať a vysporiadať sa, keď nepostačuje, aby na ňu prihliadol iba odvolací
súd, a to s prihliadnutím na dodržanie dvojinštančného konania.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd musel rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti
a v súvisiacej časti trov konania podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.