Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 4, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714200790
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714200790.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r.
o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, proti odporcovi L. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXXX/XX,
XXX XX A., za účasti vedľajšieho účastníka OZ právna pomoc spotrebiteľom, IČO: 42247268, Sofijská
13, Košice, zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom advokátom, Stará Baštová 2, 040 01 Košice, o

zaplatenie 1.002,73 € s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa
27. 05. 2015, č. k.: 7 C/97/2014-78, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy
konania p o t v r d z u j e .

Vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd návrh zamietol, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť na účet
vedľajšieho účastníka trovy konania vo výške 138,90 € do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ návrhom na začatie konania žiadal, aby súd zaviazal
odporcu zaplatiť mu sumu 1.002,73 € ako nároku, ktorý vznikol na základe zmluvy o revolvingovom

úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 20. 01. 2009. Odporca žiadal návrh zamietnuť. Zástupca vedľajšieho
účastníka žiadal návrh zamietnuť.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere nebola uzavretá v
zákonompredpísanejforme,nebolidodržanéustanoveniazákona ospotrebiteľskýchúveroch
a takáto zmluva je neplatná. Nárok by vznikol navrhovateľovi len na tú časť plnenia, ktorú poskytol v

skutočnosti odporcovi, pričom navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1.128,59 €, tento zaplatil
sumu 3.339,47 €, teda zaplatil viac, než na čo vznikol navrhovateľovi nárok. Súd preto návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keď právo na náhradu trov konania vzniklo
účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech. Odporca si náhradu trov konania neuplatnil, právo na náhradu
trov konania vzniklo zástupcovi vedľajšieho účastníka, nakoľko v konaní bol úspešný.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ proti výroku, ktorým mu bola uložená
povinnosť zaplatiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi. Napadnutý výrok žiadal zmeniť tak, že
vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov právneho zastúpenia. Ako odvolací dôvod uviedol
ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), d), f) O. s. p.

Poukázal na to, že v sporovom konaní sa náhrada trov konania spravuje primárne zásadou úspechu,
z ktorej pri posúdení vychádzal aj súd. Z hľadiska výsledku konania vedľajší účastník nemá vo vzťahuk úspechu či neúspechu v tomto konaní žiadny vzťah, z rozhodnutia vo veci samej
mu neplynie žiadne právo, či nárok, ani nie je a nebol povinným na plnenie spoločne s odporcom.
Ustanovenie § 9 ods. 4 O. s. p. prvá veta neznamená vytvorenie ďalšieho plnohodnotného účastníka v

konaní, ale predstavuje len právny rámec postavenia vedľajšieho účastníka z hľadiska dôvodu, pre ktorý
tento do konania vstupuje. To je účel priznania procesných práv vedľajšiemu účastníkovi. Preto nie je
možné aplikovať zásadu úspechu v tomto konaní pri rozhodovaní o náhrade trov konania na vedľajšieho
účastníka, lebo ten vo veci samej úspech alebo neúspech v tomto konaní nemal. Postavenie vedľajšieho
účastníka za rozhodnutím vo veci samej nezmenilo.

Namietal nesprávne vyhodnotenie účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Zdôraznil,
že nenapáda otázku samotného právneho zastúpenia, práve účelnosť nákladov na toto zastúpenie a
nepreskúmateľnosť aplikácie zákonného ustanovenia, na základe ktorého súd rozhodol o povinnosti na
náhradu trov konania. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 20. júna 2014, sp. zn.: 6 M Cdo 9/2013, pričom tvrdil, že rozhodnutie o priznaní náhrady

právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka je nedôvodné a nezákonné. Je v rozpore s účelom právnej
úpravy, aby táto umožňovala do konaní vstup subjektu, ktorý nie je reálne schopný vykonávať svoje
činnosti. tak tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6
M Cdo/5/2013.

Namietal, že súd nezákonne priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov aj preto, že tento subjekt
ani nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka, nakoľko nepredložil súhlas odporcu s účasťou
v konaní. Pritom poukázal na ustanovenie § 93 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014, ktoré síce
výslovne neupravovalo požiadavku na súhlas s účasťou vedľajšieho účastníka, avšak najvyšší súd
v rozhodnutí R 62/2014 skonštatoval, potrebu vyjadrenia súhlasu vedľajšieho účastníka so vstupom

vedľajšieho účastníka na jeho strane.

S účinnosťou od 01. 01. 2015 bola na základe zák. č. 353 /2014 Z. z. do textu O. s. p. prevzatá
podmienka, ktorú právna prax už predtým formulovala. Zákonodarca výslovne stanovil požiadavku
preukázania súhlasu už spolu s oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania.

Pretože účasť vedľajšieho účastníka v konaní považoval za nezákonnú, potom ani priznanie náhrady
trov zastúpenia nemôže mať oporu v zákone.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril vedľajší účastník. Rozsudok prvostupňového súdu v

napadnutej časti žiadal potvrdiť ako vecne správny.

Poukázal na to, že vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania zastúpeného advokátom v tejto
právnej veci bolo konkrétne, účelné a účinné, ktoré pozitívne ovplyvnilo rozhodnutie súdu v prospech
odporcu. Vedľajší účastník bol v kontakte s odporcom, ktorý súhlasil s účasťou vedľajšieho

účastníka konania na jeho strane a požiadal ich o vyjadrenie k návrhu na začatie konania.

K účelnosti trov uviedol, že vedľajší účastník má principiálne právo na náhradu trov konania. Účelnosť
úkonov právnej služby je možné posudzovať iba cez objektívne kritériá, teda či v konečnom dôsledku
úkon právnej služby bol spôsobilý pozitívne v prospech účastníka ovplyvniť rozhodnutie súdu. Takáto

náhrada by mohla byť nepriznaná iba v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci
boli zbytočné.

Početnosť spotrebiteľských vecí navrhovateľa s obdobným skutkovým a právnym základom
pojednávaných vecí determinoval svojím postupom výlučne navrhovateľ, keď hromadne žaluje

formulárovými návrhmi spotrebiteľov žijúcich často na hranici existenčného minima. Advokátovi nemôže
byť na ujmu postup, ak z formálnej stránky upravuje každé svoje podanie podobne a taktiež mu nemôže
byť na ujmu, keď na podobnú situáciu používa podobnú, prípadne aj identickú právnu argumentáciu,
nakoľkotrebamaťnazreteli,žeprípravavzoruprávnejargumentáciesivyžadujetaktiežodbornúznalosť
a čas na prípravu. Navrhovateľ taktiež využil právo nechať sa zastúpiť advokátom, ktorý si uplatňuje

rovnako trovy právneho zastúpenia.

Poukázal zároveň na legislatívu Európskej únie, a to na Zmluvu o fungovaní EÚ, kde v článku 169
ods. 1 sa uvádza, že únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochranyspotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych
záujmov spotrebiteľov, ako aj podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov. Taktiež poukázal na článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Je nepochybné, že vedľajší účastník je riadnym účastníkom, teda má právo si zvoliť na zastupovanie
advokáta od začiatku konania, nie iba podľa náročnosti prípadu. Ak by mal súd prijať argumentáciu
navrhovateľa, tak potom vzhľadom na jeho nepochybne profesionálne vymáhanie pohľadávok by sa
malo to isté pravidlo aplikovať na jeho samotného a aj úkony právneho zástupcu navrhovateľa, pretože
sú podávané hromadne a rutinne.

K odvolaniu sa vyjadril aj odporca, ktorý uviedol, že súhlasí s rozsudkom prvostupňového súdu, žiada
ho potvrdiť a priznať vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Vedľajší účastník ho vo veci kontaktoval
a požiadal ho, aby cestou svojho právneho zástupcu podal vyjadrenie k návrhu, preto odvolanie
navrhovateľa považuje za zavádzajúce a nedôvodné. Záverom dodal, že je rád,
že existuje Občianske združenie právna pomoc spotrebiteľom, ktoré háji práva spotrebiteľa, inak by sa

bežný občan, ktorý nie je v právnych veciach znalý, len ťažko bránil žalobám podaným proti jeho osobe
pred súdom.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu ako vecne správne

podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

V zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. platí, že odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa odseku 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je v napadnutom
výroku vecne správne, taktiež sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
a na doplnenie reagujúc na námietky odvolateľa uvedené v odvolaní dodáva nasledovné.

Odvolací súd poukazuje na článok 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc
v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Teda tak ako navrhovateľ má právo nechať
sa zastúpiť právnym zástupcom, takisto každý iný účastník súdneho konania za rovnakých podmienok
môže toto právo garantované ústavou využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje O.

s. p.

V ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane
spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

Zustanovenia§18O.s.p.vyplýva,žeúčastnícimajúvobčianskomsúdnomkonanírovnaképostavenie.

V zmysle ustanovenia § 24 O. s. p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si

zvolí.

V zmysle § 25 ods. l O. s. p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Z citovaných ustanovení teda vyplýva rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka

nechať sa v konaní zastupovať, a to aj advokátskou kanceláriou, či advokátom. Zo žiadneho ustanovenia
nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal.

Odvolací súd poukazuje na princíp "rovnosti zbraní", pričom navrhovateľ využil zákonné právo a je
zastúpený advokátskou kanceláriou, avšak toto právo upiera vedľajšiemu účastníkovi, poukazujúc na

to, že takéto trovy nie sú účelné a mal by si ich vedľajší účastník hradiť zo svojho. Pre takýto záver
nie je žiaden rozumný dôvod, keď tento názor je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami. Z
argumentácienavrhovateľamožnonadobudnúťdojem,ženavrhovateľchcepresebazískaťvýhodnejšie
postavenie v konaní, keď je zastúpený advokátom, pričom argumentuje tým, že vedľajší účastníkje združením založeným za účelom ochrany spotrebiteľov a len združenie má právo v konaní tohto
spotrebiteľa zastupovať. Odvolací súd však zdôrazňuje, že v danom prípade treba rozlišovať vzťah
medzi navrhovateľom a odporcami a vzťah vedľajšieho účastníka k odporcom ako aj k jeho právu nechať

sa zastúpiť v konaní advokátom. Zároveň treba poukázať aj na novelizované znenie ustanovenia § 137
O. s. p., keď O. s. p. pod trovy konania zahŕňa okrem iného aj náhradu výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného

Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie, a to rozsudok Súdneho dvora zo dňa 22. 12. 2010

vo veci C-279/09, pričom odvolací súd z daného rozhodnutia vychádza a
akceptuje ho. Aj napriek danému rozhodnutiu odvolací súd však zdôrazňuje, že vnútroštátne predpisy
dostatočne upravujú právo vedľajšieho účastníka na zastúpenie a žiadnym logickým dôvodom nemožno
vyvodiť, prečo by takéto právo vedľajšiemu účastníkovi, ktoré má rovnaké postavenie ako iní účastníci
konania, nemalo byť priznané. Z Občianskeho súdneho poriadku nevyplýva, že takéto právo vedľajšieho
účastníka by bolo vylúčené.

Postavenie vedľajšieho účastníka charakterizujú rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastníka,
na stranu ktorého sa pripojil. Jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je
dominus litis. V konaní nebol zistený ani výslovný nesúhlas spotrebiteľa s úkonmi vedľajšieho účastníka.
Konanie vedľajšieho účastníka je tak na prospech odporcu.

Odvolací súd nezistil, že by vedľajší účastník uplatňoval trovy konania, ktoré by neboli účelné.
Právna úprava neobsahuje žiadnu požiadavku „rozumnosti “, respektíve akúsi čiastočnú právnu pomoc.
Rozhodnutie prvostupňového súdu o priznaní trov vedľajšiemu účastníkovi je dôvodné a zákonné,
pretože vychádza z jednoznačnej právnej úpravy.

Odvolací súd neakceptoval ani námietku, že vedľajší účastník nemá toto k postavenie, pretože
nepredložil súhlas odporcu s účasťou v konaní. Ust. § 93 O. s. p. nevyžaduje súhlas účastníka konania,
nastranektoréhomávedľajšíúčastníkvystupovať,akpodnetnavstupdalsámvedľajšíúčastníkkonania
tak, ako to vykladá navrhovateľ. Pre vstup vedľajšieho účastníka do konania sa nevyžaduje súhlas.

Vedľajší účastník podľa § 93 ods. 2 O. s. p. sa stáva účastníkom konania oznámením o vstupe do
konania. Súd o jeho prípustnosti do konania nerozhoduje, v skutočnosti tak nemá možnosť ovplyvniť
ani to, či vedľajší účastníka do konania vstúpi alebo nie. Túto možnosť na súd iba vtedy, ak účastník
konania namieta vstup vedľajšieho účastníka do konania.

Základný predpoklad uvádzaný navrhovateľom preto neobstojí, súd nebol povinný zaoberať sa otázkou
súhlasu hlavného účastníka. Účasť vedľajšieho účastníka v tomto konaní je zákonná. Vedľajší účastník
do konania vstúpil dňa 05. 05. 2014, teda v čase, kedy neplatila právna úprava platná od 01. 01. 2015.
Súd sa v tom čase riadil platnou právnou úpravou, ktorá nebola sporná, k novele § 93 O. s. p. došlo
predovšetkým z dôvodu veľkého množstva sporov, dokonca opakovaného vstupu niekoľkých vedľajších

účastníkov do jedného konania, kedy v podstate ani jeden nekontaktoval hlavného účastníka, z čoho
súdu často nemohli dôjsť k iným záverom, ako tým, že daným združeniam išlo skôr o trovy konania,
ako o ochranu práv účastníkov. Tomu totiž zodpovedali aj všeobecné námietky. Nebolo tomu však vždy,
pričom viaceré združenia aktívne a konkrétne argumentovali v prospech účastníka, spotrebiteľa, teda
naplnil účel svojho poslania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 224 ods. l O. s. p.
a § 142 ods. l O. s. p. v spojení s § 151 ods. l O. s. p., keď v odvolacom konaní bol úspešný vedľajší
účastník, preto by mu patrila náhrada trov odvolacieho konania, návrh na náhradu trov nepodal, preto
mu ich súd nepriznal.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.