Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/130/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114209527
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114209527.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľky: R. J., S.. A., F..

XX.X.XXXX, T. R. P., R. XX, proti odporcovi: C. J., F.. XX.X.XXXX, Q. T. R. P., R. XX, t.č. P. B. Z. F., T.
- R., v konaní o zrušenie spoločného členstva a spoločného nájmu bytu takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e spoločný nájom účastníkov konania k družstevnému bytu ÚBD Košice - Ťahanovce, so
sídlom v P.O., T. XX, č. bytu X v bloku XXX/A na X.poschodí vo vchode č. XX bytového domu na R. ul.
v P. pozostávajúceho z 3 izieb a príslušenstva.

U r č u j e navrhovateľku za výlučnú nájomkyňu predmetného bytu.

Odporcovi bytová náhrada n e p a t r í .

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 11.4.2014 domáhala, aby súd zrušil spoločné členstvo
a spoločný nájom účastníkov konania k trojizbovému bytu na R. K.. XX v P., byt č. X, blok XXX/A na
O.. poschodí a za výlučnú nájomkyňu predmetného bytu určil navrhovateľku, bez povinnosti zabezpečiť
odporcovi bytovú náhradu.

Navrhovateľka návrh odôvodnila skutočnosťami, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené
rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2010. Počas trvania manželstva, v roku 1989,
sa účastníci konania stali spoločnými členmi družstva a nájomcami vyššie špecifikovaného bytu.
Po rozvode manželstva sa o zrušení spoločného nájmu a o ďalšom nájme nedohodli. Odporca za
posledných 10 rokov nájomné neplatil a neprispieval ani na úhradu spoločných potrieb v spoločnej
domácnosti. Od rozvodu manželstva si neplní vyživovaciu povinnosť na dcéru S., za čo bol trestne

stíhaný. Nekontrolovane požíval alkohol vo veľkých množstvách. Počas trvania manželstva ako aj
po rozvode prichádzal domov opitý, správal sa agresívne voči navrhovateľke aj deťom, nedodržiaval
základné hygienické návyky, v celom byte fajčil, vulgárne nadával, vodil si opitých kamarátov. Požíval
lieky bez lekárskeho predpisu, na ktoré následne konzumoval alkoholické nápoje a odmietal sa liečiť.
Opakovane manipuloval s prívodom plynu. Vyhrážal sa navrhovateľke ako aj deťom fyzickým ublížením
a smrťou, za čo bol trestne stíhaný. Denne mala obavy o svoj život a život svojich detí. Ďalšie spolužitie
sa stalo neznesiteľným. Dňa 9.2.2011 preto požiadala o nariadenie predbežného opatrenia. Okresný súd

Košice I uznesením č.k. 37C/31/2011-22 jej návrhu vyhovel a nariadil odporcovi dočasne nevstupovať
do bytu. Toto nariadenie odporca nerešpektoval, až kým nezasiahla polícia.Odporca uviedol, že s návrhom nesúhlasí, pokiaľ ho navrhovateľka majetkovoprávne z polovice bytu,
ktorý mu patrí, nevyrovná.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listinných dokladov tvoriacich
obsah spisu, oboznámením pripojených spisov tunajšieho súdu sp.zn. 36C/468/2009 a sp.zn.
37C/31/2011, ako aj trestného spisu sp.zn. 5T/39/2012 a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil
skutkový stav veci:

Z rozhodnutia Stavebného bytového družstva P. O. so sídlom v P., R. XX zo dňa 11.5.1989 súd zistil,
že predstavenstvo družstva uznesením č. 888/47/89 zo dňa 11.5.1989 a po zaplatení členského podielu
vo výške 27.000,- Kčs (z toho 3.000,- Kčs zaplatených dňa 21.12.1985 a zvyšok dňa 1.7.1987) pridelilo
navrhovateľke vyššie špecifikovaný byt do osobného užívania.

Zo zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 11.5.1989 súd zistil, že Stavebné bytové

družstvo P. O. so sídlom v P., R. XX na základe rozhodnutia o pridelení bytu č. 888/47/89 zo dňa
11.5.1989 pridelilo navrhovateľke vyššie špecifikovaný byt do osobného užívania. Byt pozostáva z
troch izieb a príslušenstva. Z článku 2 predmetnej zápisnice vyplýva, že v čase uzavretia tejto dohody
navrhovateľka žila v manželstve s odporcom a zároveň s ním trvale žila, čím uzavretím tejto dohody
vzniká právo spoločného užívania byt a spoločného členstvo v družstve.

Z lekárskej správy MUDr. Z. M., lekára Fakultnej nemocnice L.Pasteura v Košiciach zo dňa 23.5.2010
súd zistil, že syn účastníkov konania C. J., nar. XXXX bol napadnutý otcom (odporcom), ktorý ho udrel
sklenenými dverami do hlavy, sklo sa rozbilo, v bezvedomí nebol.

Z potvrdenia OO PZ Košice-Ťahanovce č. 314/OPP-TH-2010 zo dňa 23.5.2010 súd zistil, že C. J., nar.
XX.XX.XXXX vykonal zápisničné oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na svojho
otca C. J., ktorý jemu ako aj jeho matke - navrhovateľke dňa 23.5.2010 v byte vulgárne nadával a pri
prudkom zatvorení dverí izby zasiahol oznamovateľa sklenou výplňou dverí, čím mu spôsobil odreniny,
škrabance a rezné ranky v oblasti hlavy a ľavej ruky s predbežne určenou dobou liečenia do 6 dní.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Košice I č.k. 7T/89/2011-44 zo dňa 25.10.2011 súd zistil, že
odporca bol uznaný vinným, že od októbra 2010 až doposiaľ si neplní vyživovaciu povinnosť voči svojej
dcére, mal. S. J., nar. 9.11.1993, napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplýva z rozsudku Okresného
súdu Košice I sp.zn. 36C/468/2009 zo dňa 23.9.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2010

a ktorým bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima, čím
spáchal prečin zanedbania povinnej výživy, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov, ktorý bol podmienečne odložený.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Košice I č.k. 5T/39/2012-59 zo dňa 29.3.2012 súd zistil, že

odporca bol uznaný za vinného, že v P.B., v byte na ul. R. Č.. XX dňa 23.1.2010 v opilom stave chytil
navrhovateľku za ruku, v ktorej držala nôž pri príprave obeda, vulgárne jej nadával a vyhrážal sa jej, že
ju zabije a následne aj svojmu synovi C. J., ktorý bránil matku a teda inému sa vyhrážal smrťou takým
spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal na chránenej osobe, čím spáchal prečin
nebezpečného vyhrážania. Za to bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, ktorý

bol podmienečne odložený.

Z uznesenia OO PZ Košice-Ťahanovce, ČVS: ORP-359/TH-KE-2010 zo dňa 25.1.2010 súd zistil, že
bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie voči odporcovi za prečin nebezpečného vyhrážania
z dôvodu, že odporca pod vplyvom alkoholu dňa 23.1.2010 v byte na R. č. XX v P. po predchádzajúcej

hádke vyhrážal sa zabitím svojej manželke - navrhovateľke ako aj svojmu synovi C. J. tak, že svojej
manželke počas prípravy obeda chytil ruku, v ktorej držala nôž a povedal jej: „Zabijem Ťa, Ty kurva“ a
keď sa jeho syn C. zastal svojej matky, tak sa vyhrážal, že pre neho nie je problém ich všetkých doma
pozabíjať, čím v nich vzbudil dôvodnú obavu, že svoje hrozby uskutoční.

Z rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Obvodného oddelenia Policajného zboru
Košice-Ťahanovce č. ORP-OPP-TH-KÚ-314/OPP-TH-2010 zo dňa 23.5.2010 súd zistil, že odporca bol
zaistenýdňa23.5.2010hliadkouOOPZKošice-Ťahanovce,bolsilnepodvplyvomalkoholickýchnápojova fyzicky a verbálne napádal rodinných príslušníkov v byte. Správal sa agresívne a arogantne aj voči
zakročujúcim členom policajnej hliadky po príchode na miesto služobného zákroku.

Z rozhodnutia Obvodného úradu Košice, odboru všeobecnej vnútornej správy č. A/2010/07655 zo dňa
14.7.2010 súd zistil, že bol vydaný rozkaz, ktorým bola uložená odporcovi sankcia za priestupok. Bol
uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil tým, že
dňa 23.5.2010 v mieste trvalého bydliska vulgárne nadával svojmu synovi C. J., že je kokot a tlsťoch,
čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým spôsobom. Bola mu uložená pokuta vo

výške 15,- EUR.

Zo stanoviska ÚBD P.-Ť. so sídlom v P., T. XX zo dňa 14.7.2015 súd zistil, že za výlučného
člena družstva a nájomcu predmetného bytu navrhuje ponechať navrhovateľku a to s poukazom
na uznesenie Okresného súdu Košice I č.k. 37C/31/2011-22, ktorým bolo nariadené odporcovi, aby
dočasne nevstupoval do bytu.

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že v byte býva spolu s plnoletou dcérou S. J. a so synom
C. J., ktorý je už plnoletý a schopný sám sa živiť. V byte býva aj jeho manželka D. J.. Navrhovateľka
hradí všetky úhrady spojené s užívaním bytu vo výške cca 340,- EUR až 390,- EUR mesačne. Odporca
rešpektuje rozhodnutie súdu nevstupovať do bytu.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 37C/31/2011 súd zistil, že navrhovateľka sa návrhom zo
dňa 9.2.2011 domáhala, aby súd vylúčil odporcu z užívania predmetného bytu z dôvodu, že spolužitie s
odporcom sa stalo neznesiteľným. V návrhu uviedla, že trestné stíhanie vo veci prečinu nebezpečného
vyhrážania, ktorého sa dopustil odporca dňa 23.1.2010, bolo podmienečne zastavené dňa 8.3.2010 s

určením skúšobnej doby 15 mesiacov. V skúšobnej dobe dňa 23.5.2010 ju odporca silne pod vplyvom
alkoholu opäť verbálne napadol a syna C., ktorý sa jej zastal, aj fyzicky zranil, keď ho zasiahol sklenou
výplňou dverí. Agresívne a arogantne sa správal aj voči príslušníkom policajného zboru, ktorých zavolala
a ktorí nakoniec odporcu zaistili. Tento incident bol klasifikovaný ako priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu.

Z uznesenia Okresnej prokuratúry Košice I č. 1Pv/75/2010 zo dňa 8.3.2010 súd zistil, že trestné stíhanie
vedené proti odporcovi pre prečin nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal dopustiť na základe skutku
zo dňa 23.1.2010, bolo podmienečne zastavané, s tým, že bola určená skúšobná doba v trvaní 15
mesiacov. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že odporca sa ku skutku, ktorý mu bol kladený za vinu,

priznal, svoje konanie ľutoval a uviedol, že sa to viac nebude opakovať.

Okresný súd Košice I uznesením č.k. 37C/31/2011-22 zo dňa 10.2.2011 na návrh navrhovateľky nariadil
predbežné opatrenie, ktorým nariadil odporcovi, aby dočasne nevstupoval do predmetného bytu až do
právoplatnéhorozhodnutiasúduvkonaníovylúčeniezužívaniabytu.Zodôvodneniauzneseniavyplýva,

že navrhovateľkou predložené dôkazy súd považoval za dostatočné pre utvorenie si názoru o existencii
dôvodnéhopodozreniaznásiliaodporcuvovzťahuknavrhovateľkeaichdeťomapotrebenevyhnutnosti
zásahu zo strany súdu nariadením predbežného opatrenia a teda, že navrhovateľka dostatočne
osvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
8.3.2011.

Vo svojej výpovedi v konaní vedenom pod sp.zn. 37C/31/2011 (už po nariadení predbežného opatrenia)
dňa 10.4.2014 navrhovateľka uviedla, že konflikty boli každodenné, odporca nikde nepracoval, stále
sa opíjal, všetkých napádal, behal po byte s nožom, so sekerou, vynášal z kontajnera smeti. Keď bol
opitý, pomočoval sa všade, kde prišlo. Išlo o násilie fyzické aj psychické. Synov bil, nadával, ponižoval,

hocikedy púšťal plyn. Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia rešpektoval až potom, čo bol z
bytu vysťahovaný policajtmi. Následne navrhovateľka vymenila zámok v byte. Následne chodil k bytu,
vrieskal pod oknami a prenasledoval synov s tým, že ich zabije.

Svedok C. J., nar. XX.XX.XXXX, syn účastníkov konania, na pojednávaní konanom dňa 13.2.2015 v

konaní o vylúčenie z užívania bytu vypovedal, že jeho otec - odporca je alkoholik, násilný človek. V
období pred vysťahovaním z bytu sa to zhoršovalo až do extrémov, chcel zabiť mamu, niekoľkokrát aj
jeho napadol nožom. Neustále bol pod vplyvom alkoholu, vyhrážal sa. Alkohol kombinoval s liekmi, mal
halucinácie, rozprával sa sám so sebou, v noci vykrikoval, nedalo sa spať, spolužitie bolo neznesiteľné.Sťažovali sa na neho aj susedia. Skončilo sa to až vtedy, keď sa z domu odsťahoval na základe
predbežného opatrenia. Snaží sa mu vyhýbať aj na ulici, pretože povedal, že ho zabije, keď ho stretne.

Svedok H. J., nar. X.X.XXXX, syn účastníkov konania, na pojednávaní dňa 13.2.2015 vypovedal, že
odporca sa neustále vyhrážal navrhovateľke ako aj synom smrťou. Vravel, že ich v spánku zabije,
vytiahol dokonca nožík na brata, na mamu aj viackrát, takže každý deň žili v strachu, nevedeli, čo sa
stane. Hral sa s plynom, báli sa o svoj život a zdravie.

Z rozsudku tunajšieho súdu č.k. 37C/31/2011-63 zo dňa 13.2.2015 súd zistil, že súd odporcu vylúčil
z užívania vyššie uvedeného bytu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.7.2015. Z odôvodnenia
citovaného rozsudku vyplýva, že navrhovateľka preukázala naplnenie zákonných predpokladov pre
úplné vylúčenie odporcu z užívania bytu. Existencia fyzického a psychického násilia bola preukázaná
s poukazom na rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní ako aj Obvodného úradu Košice v
priestupkovom konaní, ako aj lekárskou správou a svedeckými výpoveďami synov účastníkov konania.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 36C/468/2009 súd zistil, že navrhovateľka dňa 9.12.2009
podala návrh na rozvod manželstva s odôvodnením, že manželstvo bolo harmonické len po dobu 2
rokov. Následne začal odporca vo väčšej miere požívať alkohol a pod jeho vplyvom ju napádať. Vzťahy
sa neustále zhoršovali. K manželovi už nemá žiaden citový vzťah. V januári 2003 odišiel pracovať do

Českej republiky, neoznámil miesto svojho pobytu, neposielal peniaze a nejavil záujem o rodinu. Od
toho času nevie, kde sa zdržiava.

Zo zápisnice z pojednávania v rozvodovom konaní zo dňa 23.9.2010 súd zistil, že odporca sa na úvod
pojednávania nedostavil, prišiel až neskôr. Na dopyt súdu, aby sa predstavil, odpovedal, že: „Ta J.,

ne.“ Ďalej uviedol, že nesúhlasí s rozvodom manželstva s tým, že navrhovateľka je psychicky chorá a
pokiaľ sa ona vylieči, tak je možné zotrvať v manželskom zväzku. Taktiež zo zápisnice vyplýva, že počas
pojednávania odporcovi zazvonil mobilný telefón a po upozornení sudkyňou, aby si mobil vypol, tento
výzvu neuposlúchol a vybavil si hovor.

VrozvodovomkonaníbolvypočutýakosvedokajC.J.,nar.XXXX,synúčastníkovkonania,ktorýuviedol,
že od jeho 15 rokov manželské spolužitie rodičov nebolo dobré. Posledné roky, odkedy je odporca
nezamestnaný, došlo k zhoršeniu situácie. Odvtedy do domácnosti ničím neprispieva, dennodenne
je pod vplyvom alkoholu. Je agresívny, neustále kričí, psychicky týra navrhovateľku, jeho, ako aj
súrodencov. Je schopný kedykoľvek aj v nočnú hodinu zasvietiť v izbe, chodiť stále za nimi, napr. na

záchod alebo do kúpeľne. Veľmi zle to znáša sestra S.. Otec jej nadáva, že je šľapka, že nech sa ide preč
zdomukurviť. Ztohtodôvoduposlednýroknavrhovateľkaprespávalamimospoločnejdomácnostiakeď
prišladomov,odporcajuneustálevyhadzovalzdomu,ajspolusmal.S..Spolunažívaniejeneznesiteľné.
Odporca nerešpektuje potreby ostatných členov domácnosti. V byte fajčí, neustále nachádzajú ohorky
od cigariet, vôbec za sebou neupratuje, nemá žiadne hygienické návyky.

Okresný súd Košice I rozsudkom č.k. 36C/468/2009-37 zo dňa 23.9.2010 manželstvo účastníkov
konania rozviedol a na čas po rozvode zveril mal. S. J., nar. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti
navrhovateľky s tým, že táto ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Zároveň odporcovi uložil
povinnosť na čas po rozvode prispievať na výživu mal. S. sumou vo výške 30 % zo sumy životného

minima podľa osobitného zákona. Ako príčinu rozvratu v odôvodnení rozsudku súd uviedol časté
požívanie alkoholu odporcom pod vplyvom ktorého sa agresívne správal voči navrhovateľka a k mal. S..
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2010.

Z trestného spisu tunajšieho súdu sp.zn. 5T/39/2012 súd zistil, že Okresná prokuratúra Košice I

podala obžalobu na odporcu pre prečin nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal dopustiť dňa
20.3.2012. Následne bol vydaný vyššie citovaný trestný rozkaz (29.3.2012). Trestný rozkaz nadobudol
právoplatnosť dňa 22.10.2012. Z uznesenia tunajšieho súdu č.k. 5T/39/2012-79 zo dňa 31.10.2013 súd
zistil, že bolo vyslovené, že odporca je účastný rozhodnutia prezidenta SR o amnestii zo dňa 2.1.2013,
na základe čoho sa mu odpúšťa trest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený, s tým,

že sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.Podľaust.§868Občianskehozákonníka,pokiaľniejeďalejustanovenéinak,spravujúsaustanoveniami
tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1.1.1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z
nich vzniknuté pred 1.1.1992, sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľaust.§175ods.2a3Občianskehozákonníka,vznenízák.č.131/1982Zb.,akvzniknelenjednému
z manželov za trvania manželstva právo na pridelenie družstevného bytu, vznikne s právom spoločného
užívania i spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú oprávnení a povinní spoločne a
nerozdielne. Ustanovenie odseku 2 neplatí, ak manželia spolu trvale nežijú.

Podľa ust. § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v platnom znení, ak nadobudol právo na uzavretie
zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva,
zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý
nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu
družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú na návrh jedného z nich o

zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne
aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve.

V danom prípade bolo predmetom konania zrušenie práva spoločného nájmu účastníkov konania k
družstevnému bytu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníkom konania vzniklo za trvania
ich manželstva právo spoločného užívania k predmetnému bytu a zároveň aj spoločné členstvo v
družstve a to v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 175 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka,
platného v čase vzniku predmetného právneho vzťahu, s použitím citovaného prechodného ustanovenia

§ 868 Občianskeho zákonníka. Z výsledkov dokazovania totiž nepochybne vyplýva, že účastníci konania
uzavreli manželstvo dňa 1.2.1989 a následne, dňa 11.5.1989 bol odporkyni rozhodnutím družstva
pridelený družstevný byt, na základe čoho s vlastníkom bytu - Stavebným bytovým družstvom P. O.
dňa 11.5.1989 uzavrela dohodu o užívaní resp. o odovzdaní a prevzatí družstevného bytu. Uvedená
právna skutočnosť nastala v čase, kedy účastníci konania ako manželia spolu trvale žili. Táto skutočnosť

vyplýva zo zhodných výpovedí účastníkov konania, ako aj zo znenia článku 2 dohody o odovzdaní a
prevzatí bytu. Následne, v súlade s prechodným ustanovením § 871 ods. 1 veta druhá Občianskeho
zákonníka, účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb., t.j. dňom 1.1.1992, sa právo spoločného užívania
bytu účastníkov trvajúce k tomuto dňu transformovalo na spoločný nájom bytu manželmi. Taktiež je
nesporné, že účastníci konania sa po rozvode manželstva (rozsudok o rozvode manželstva nadobudol

právoplatnosť dňa 13.10.2010) nedohodli o tom, kto bude ako nájomca predmetný byt ďalej užívať, preto
bola splnená podmienka pre rozhodovanie súdu o tejto otázke, v súlade s vyššie citovaním ustanovením
§ 705 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého súd rozhodol o zrušení práva
spoločného nájmu účastníkov k predmetnému družstevnému bytu.

Podľa ust. § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ
najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon ustanovuje dve základné kritériá, na ktoré má (okrem
iných) súd vziať zreteľ pri rozhodovaní o tom, kto bude ďalším nájomcom bytu. V prvom rade ide o

záujem maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
V danom prípade je nepochybné, že v čase rozhodovania súdu účastníci konania už nemali dieťa, ktoré
by bolo maloleté. V čase rozvodu manželstva mali jedno maloleté dieťa, S. J., nar.X.XX.XXXX, ktorá bola
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k.36 C 468/2009-37 zo dňa 23.9.2010 zverená do
osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Čo sa týka stanoviska prenajímateľa - vlastníka predmetného družstevného bytu (Územné bytového
družstvo P. - Ť., T. XX, P.) zo dňa 14.7.2015, družstvo navrhovalo za výlučnú nájomkyňu určiť
navrhovateľku, s poukazom na predbežné opatrenie, ktorým bol odporca vylúčený z užívania bytu.

Z obsahu citovaného ustanovenia § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že súd podľa okolností

prípaduprirozhodovaníoďalšomnájomcovibytumôžeprihliadaťajkďalšímhľadiskámatonajmävtedy,
ak na niektoré z vyššie uvedených primárnych kritérií nemôže vziať zreteľ. Takýmito ďalšími právne
významnými hľadiskami sú najmä sociálne a majetkové pomery účastníkov konania (so zreteľom k
možnosti nového usporiadania nájomných vzťahov), zdravotný stav účastníkov konania, spoločenskývýznam a náročnosť ich práce, ďalej to, ako sa ktorý z manželov zaslúžil o získanie predmetu nájmu,
ale aj o jeho udržanie, ako aj skutočnosť, kto v byte fakticky býva a či u osôb, ktoré v nájomnom
vzťahuzotrvajú,súpredpokladykusporiadanémuaharmonickémuspolužitiu,aleajkširšímokolnostiam

rozvratu manželstva.

Z dokazovania vyplynulo, že odporca už dlhodobo neprispieva na platenie nájomného, ak aj ďalších
úhrad za služby spojené s nájmom. Navrhovateľka je schopná aj naďalej riadne uhrádzať náklady
spojené s bývaním v byte. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú z obsahu spisov tunajšieho

súdu v rozvodovom konaní, ako aj v konaní o vylúčenie odporcu z užívania bytu. Navrhovateľka ako aj
svedkovia - synovia účastníkov konania zhodne vypovedali, že od doby, čo odporca stratil zamestnanie,
nijako neprispieval na bývanie, ani na úhradu ďalších nákladov spojených s vedením spoločnej
domácnosti. Neprispieval ani na výživu maloletej dcéry S. a pre neplnenie vyživovacej povinnosti bol
odporca trestne stíhaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Košice I č.k.7 T 89/2011-44 zo
dňa 25.10.2011 na tom skutkovom základe, že od mesiaca október 2010 si neplnil vyživovaciu povinnosť

napriek existencii právoplatného rozsudku o určení výživného. Čo sa týka príčin rozvratu manželstva
účastníkov, súd v rozsudku o rozvode konštatoval, že rozvrat vzťahov bol zapríčinený predovšetkým z
dôvodov na strane odporcu,požívaním alkoholu a jeho agresívnym správaním. Taktiež bolo preukázané,
že v byte už dlhodobo býva navrhovateľka a byt poskytuje riešenie bytovej otázky nielen jej, ale aj
deťom účastníkov konania, S. J. a C. J.. Odporca v byte nebýva od času, kedy Okresný súd Košice I

uznesením č.k.37 C 31/2011-22 zo dňa 10.2.2011 vydal predbežné opatrenie, ktorým nariadil odporcovi,
aby dočasne nevstupoval do predmetného bytu až do právoplatného rozhodnutia súdu v konaní o
vylúčenie z užívania bytu. Odporca uznesenie nerešpektoval a z bytu bol vysťahovaný až za asistencie
polície. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka s deťmi v byte býva bez odporcu od r.2011 až doposiaľ.

Za obzvlášť dôležitú okolnosť súd považoval nesporný fakt, že odporca bol právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Košice I č.k. 37C/31/2011-63 zo dňa 13.2.2015 vylúčený z užívania vyššie uvedeného
bytu, z dôvodu preukázaného fyzického a psychického násilia voči navrhovateľke a deťom. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 28.7.2015.

Po posúdení vyššie uvedených skutočností súd konštatoval, že v predmetnej veci je na mieste, aby
navrhovateľka bola určená za ďalšiu nájomkyňu bytu a členku družstva. Zrušením spoločného nájmu
zaniká aj spoločné členstvo účastníkov v bytovom družstve.

Podľa ust. § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety,

môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len
na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po
rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte
dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia súd rozhodne, že bytová náhrada
mu nepatrí.

Zvyššiecitovanéhoustanovenia§712aods.8Občianskehozákonníkavyplýva,ževprípadochzrušenia
spoločného nájmu družstevného bytu po rozvode manželstva podľa § 705 ods. 1 a 2 vety druhej, zákon
priznáva pre rozvedeného manžela ako primárnu formu bytovej náhrady náhradný byt. Výnimočne,
ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, môže súd rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo

na kvalitatívne i kvantitatívne nižšiu formu bytovej náhrady (náhradné ubytovanie alebo prístrešie) a v
prípade, ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému
manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte dopúšťal alebo dopúšťa fyzického
násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.

Prípad, predpokladaný vetou treťou ust. § 712a ods.8 Občianskeho zákonníka, kedy rozvedenému
manželovi nepatrí bytová náhrada, bezprostredne súvisí s ust. § 705a Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo
vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi bytu alebo k blízkej
osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh

jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z nich, alebo ho
z jeho užívania úplne vylúčiť.Citované zákonné ustanovenie slúži na ochranu týraných osôb v bytoch. Ide o obmedzenie užívania
bytu, ktorý je v spoločnom nájme manželov. Hlavným cieľom je to, aby z bytu bolo možné vysťahovať
osobu, ktorá psychicky alebo fyzicky týra manžela alebo aj bývalého manžela, ktorý má aj po rozvode

právo v byte bývať. Manžel (resp. bývalý manžel), ktorý podá návrh na súd, musí preukázať, že došlo k
psychickému alebo fyzickému násiliu, resp. že je tu hrozba takéhoto násilia aj v budúcnosti. Podmienkou
je, že konanie jedného z manželov spôsobuje neznesiteľné spolužitie, čo treba chápať tak, že pomery
v byte druhému manželovi a jeho deťom či iným blízkym príbuzným bývajúcim v byte nedovoľujú byt
pokojne užívať bez strachu o svoju osobu a bez strachu o svoj život a zdravie. Vylúčenie z užívania bytu

znamená, že súd rozhodne, že druhý manžel, a teda spolunájomca, nemôže užívať byt a zakáže mu
vstup do bytu. Opustenie bytu resp. jeho vypratanie v takomto prípade zákon neviaže na poskytnutie
žiadnej bytovej náhrady.

V danom prípade mal súd za to, že je daný dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle vety tretej vyššie
citovaného zákonného ustanovenia, podľa ktorého odporcovi právo na bytovú náhradu nepatrí. Týmto

dôvodom je, že odporca sa počas trvania manželstva, ako aj po rozvode manželstva dopúšťal fyzického
ako aj psychického násilia a to nielen voči navrhovateľke, ale aj voči ďalším členom domácnosti -
deťom. Uvedenú skutočnosť mal súd jednoznačne za preukázanú na základe výsledkov dokazovania
a rozhodnutí, vydaných v trestnom konaní, v priestupkovom konaní, ako aj výsluchmi detí ako svedkov
v rámci konania o vylúčenie odporcu z užívania bytu, vrátane právoplatného rozsudku Okresného súdu

Košice I č.k. 37C/31/2011-63 zo dňa 13.2.2015, ktorým bol tento vylúčený z užívania vyššie uvedeného
bytu z dôvodu preukázaného fyzického a psychického násilia voči navrhovateľke a deťom, práve s
poukazom na ust. § 705a Občianskeho zákonníka, pre ktoré sa spolužitie účastníkov v byte stalo
neznesiteľným. V tejto súvislosti súd s poukazom na ust. § 135 ods.1 a 2 O.s.p. konštatuje, že súd je
viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin alebo priestupok a kto ho

spáchal a je povinný vychádzať aj z právoplatného rozhodnutia súdu, ktorým bol odporca vylúčený z
užívania bytu pre existenciu psychického a fyzického násilia.

Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal v konaní plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech

nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Navrhovateľka
mala v konaní plný úspech, preto by jej patrilo právo na náhradu trov proti odporcovi. Navrhovateľka si
však náhradu trov neuplatnila, preto súd vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. ( § 251 O.s.p. )