Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, April 24, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžp/10/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201651
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: CSc., JUDr. Eva Babiaková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1012201651.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: DUO CENTER Slovakia s.r.o., so sídlom
Pribinova 23, Bratislava, IČO: 35 832 126, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a
bytovej politiky, so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/7/2012-39,
č. k. 6S/52/2012-39 zo dňa 7. decembra 2012, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/7/2012-39,
č. k. 6S/52/2012-39 zo dňa 7. decembra 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č. k. 6S/7/2012-39, č. k. 6S/52/2012-39 zo dňa
7. decembra 2012, v úvodnej časti ktorého ako predmet konania uviedol preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí bývalého Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2011/1905-2/JAN zo dňa 22. júla

2011 a č. A/2009/1036-DLD zo dňa 29. septembra 2009, zastavil konanie podľa § 250d ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „O.s.p."). Ohľadom oznámenia bývalého Krajského
stavebného úradu v Bratislave č. A/2011/1905-2/JAN zo dňa 22. júla 2011, ktorým právny predchodca
žalovaného žalobcovi oznámil, že podal oneskorene odvolanie proti rozhodnutiu Mestskej časti
Bratislava - Petržalka č. UKSP-13341-TJ/10,11Ko 4 zo dňa 8. februára 2011, ktorým tento žalobcovi
nariadil odstránenie nepovoleného reklamného zariadenia, súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca

sa žalobou domáhal preskúmania listu, ktorým úrad informoval žalobcu o tom, že odvolanie bolo podané
oneskorene,aktorýnemáprávneúčinkyrozhodnutiavydanéhovsprávnomkonaní,pretovzmysle§247
ods.2O.s.p.niejepreskúmateľnésúdompodľadruhejhlavypiatejčastiObčianskehosúdnehoporiadku.
Vo vzťahu k rozhodnutiu bývalého Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2009/1036-DLD zo
dňa 29. septembra 2009, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mestskej časti
Bratislava - Petržalka č. UKSP-10992-AQ/08-Ko/49-P40 zo dňa 14. októbra 2008 o uložení pokuty

žalobcovi vo výške 13 277,60 € za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 106 ods.
1 písm. e/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon),
vyslovil, že žaloba bola podaná oneskorene. Ďalej uviedol, že dôvodom na zastavenie konania bolo aj
nezaplatenie súdneho poplatku v plnom rozsahu v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.").

Protiuzneseniukrajskéhosúdupodalžalobcavzákonnejlehoteodvolanie,navrhujúcodvolaciemusúdu,
aby napadnuté uznesenie zrušil, pokračoval v konaní a zmenil výrok v merite veci tak, že rozhodnutie
MestskejčastiBratislava-Petržalkač.UKSP-13341-TJ/10,11-Ko4zodňa8.februára2011nenadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť. Súčasne žiadal, aby podľa § 250b ods. 2 O.s.p. uložil žalovanému
správnemu orgánu doručiť žalobcovi rozhodnutie č. A/2009/1036-DLD zo dňa 29. septembra 2009, ako
aj aby odvolací súd žalobcovi priznal náhradu trov súdneho konania a v zmysle § 57 ods. 1 písm. a/

zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov zastavil exekúciu.Uviedol, že v súlade s § 250b ods. 3 O.s.p. v zákonnej lehote 3 rokov žaloval správny orgán - bývalý
Krajský stavebný úrad v Bratislave vo veci rozhodnutia č. A/2009/1036-DLD zo dňa 29. septembra

2009, nakoľko tvrdil, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo zákonným spôsobom doručené,
hoci sa so žalobcom ako účastníkom konania malo konať. Mal za to, že uvedené rozhodnutie dodnes
nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, z ktorého procesného dôvodu nemal žalobca zákonnú
možnosť dožadovať sa súdnej ochrany podľa § 250b ods. 1 O.s.p. a podať žalobu do dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Ďalej nadviazal na záver súdu prvého

stupňa, že uvedené rozhodnutie bolo správnym orgánom žalobcovi doručené fikciou doručenia dňa
06. novembra 2009 podľa § 25 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
Namietal,ženáhradnédoručeniejevzmyslecit.ustanoveniasprávnehoporiadkuvrozporesozákonom,
nakoľko žalobca nesplnomocnil v správnom konaní žiadneho advokáta ani advokátsku kanceláriu.
Poukázal na skutočnosť, že pre vznik fikcie doručenia zakotvenej v cit. ustanovení je predpísané
súčasné splnenie viacerých podmienok, stanovených kumulatívne, medzi ktoré patrí aj skutočnosť, že

zásielka je doručovaná na adresu, na ktorej sa adresát v čase jej doručovania zdržuje. Vyslovil názor, že
pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je osvedčené, či táto
podmienka náhradného doručenia je splnená. V takom prípade je podľa žalobcu povinnosťou správneho
orgánu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, preto záver o účinnom náhradnom doručení by bol
možný len vtedy, ak by bolo zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval.

Zároveň dal do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 119/07-22 zo dňa
27. septembra 2007, podľa ktorého predpoklad náhradného doručenia, že adresát nebol zastihnutý
na adrese doručenia, hoci sa na tejto adrese v čase doručovania, ale aj počas plynutia úložnej doby,
zdržiaval,niejedanýnielenpridlhodobejneprítomnostiadresátanatomtomieste,aleajprikrátkodobom
(prechodnom) pobyte v čase doručenia mimo adresy doručenia, napr. z dôvodu liečenia, dovolenky a

pod. Zdôraznil, že obaja štatutárni zástupcovia žalobcu sa v čase doručovania napadnutého rozhodnutia
na adrese doručovania nezdržiavali. N. X. bola v súvislosti s operáciou chrbtice v čase doručovania
v dňoch 6. októbra 2009 až 9. novembra 2009 hospitalizovaná v nemocnici na Kramároch, pričom
hospitalizácia neprerušene pokračovala v nemocnici Ružinov od 9. novembra 2009 do 9. decembra
2009. Z. X. je od 17. januára 2005 na základe zákona č. 256/1998 Z. z. o ochrane svedka a o zmene a

doplnení niektorých zákonov zaradený do Programu na ochranu svedkov, teda je políciou ukrývaný na
neznámom mieste v zahraničí a od roku 2005 sa preukázateľne v mieste doručovania nezdržiava.

Súdu prvého stupňa taktiež vyčítal nesprávnosť záveru, že dôvodom na zastavenie konania bolo i
nezaplatenie súdneho poplatku v plnej výške. Mal za to, že žalobcovi bol vyrubený súdny poplatok vo

výške odporujúcej úprave zákona č. 71/1992 Zb. Uviedol, že voči výzve súdu podal námietky a zaplatil
súdny poplatok vo výške podľa položky 10 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov a poplatku za výpis
z registra trestov, teda vo výške 66 €. Namietal, že zákon č. 71/1992 Zb. ani príloha k nemu nerozlišuje
počty preskúmavaných rozhodnutí v jednej žalobe, nakoľko napadnuté rozhodnutia sú v spojitosti a
zákon taxatívne určuje súdny poplatok za podanie návrhu. V nadväznosti na uvedené poukázal na § 10

ods. 2 písm. e/ zákona č. 71/1992 Zb., v zmysle ktorého súd konanie nezastaví, ak bol súdny poplatok
stanovený vo výške odporujúcej zákonnej úprave.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta

prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
dôvodné.

Súd z obsahu spisového materiálu zistil, že žalobca žalobu zo dňa 5. septembra 2012 označil ako Žaloba

na preskúmanie zákonnosti a postupu správnych orgánov - stavebných úradov:
- a/ bývalého Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2009/1036-DLD zo dňa 29. septembra 2009
(žalobcovi nedoručené rozhodnutie)
- b/ bývalého Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2011/1905-2/JAN zo dňa 22. júla 2011
(žalobcovi nedoručené oznámenie)

- c/ Mestskej časti Bratislava - Petržalka č. UKSP-13341-TJ/10,11-Ko 4 zo dňa 8. februára 2011,
pričom v jej petite žiadal, aby súd v súlade s § 250j ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/ a e/ O.s.p. zrušil všetky
napadnuté rozhodnutia a oznámenia o vybavení veci v plnom rozsahu.Krajský súd v Bratislave následne uznesením č. k. 6S/7/2012-39, č. k. 6S/52/2012-39 zo dňa 7.
decembra 2012, v úvodnej časti ktorého ako predmet konania uviedol preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí bývalého Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2011/1905-2/JAN zo dňa 22. júla

2011 a č. A/2009/1036-DLD zo dňa 29. septembra 2009, zastavil konanie, keď dospel k záveru,
že v zmysle § 247 ods. 2 O.s.p. oznámenie bývalého Krajského stavebného úradu v Bratislave č.
A/2011/1905-2/JAN zo dňa 22. júla 2011 nemá právne účinky rozhodnutia vydaného v správnom konaní,
a teda nie je preskúmateľné súdom podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Ohľadom rozhodnutia bývalého Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2009/1036-DLD zo dňa

29. septembra 2009 vyslovil, že vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu bola žaloba podaná oneskorene.
Súčasne konštatoval, že dôvodom na zastavenie konania bolo aj nezaplatenie súdneho poplatku v
plnom rozsahu v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do pozornosti, že žaloba v správnom súdnictve musí okrem
všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré

napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom
žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí (§ 249
ods. 2 O.s.p.).

V konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku musí žaloba okrem

všeobecných náležitostí podania obsahovať konečný návrh výroku o zrušení napadnutého správneho
rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému správnemu orgánu, prípadne výroku o zmene rozhodnutia
správneho orgánu (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/4/2003,
publikované v časopise Zo súdnej praxe, ročník 2004, číslo 6, str. 190). Petit rozhodnutia (to, čoho sa
žalobca domáha, resp. čo navrhuje) je jednou z dôležitých náležitostí návrhu podľa ustanovenia § 42

ods. 3 O.s.p. ako aj § 249 ods. 2 O.s.p. Ide o náležitosť návrhu, bez ktorej nemožno vo veci konať
a rozhodnúť, pretože súdu nie je známe, čo účastník konania žiada, resp. navrhuje. Súd v správnom
súdnictve je viazaný dispozičnou zásadou, podľa ktorej nemôže za účastníka konania vyhľadávať
dôvody nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia, nemôže takisto sám tvoriť petit návrhu (namiesto
žalobcu). Petit návrhu musí byť stručný, jasný a zrozumiteľný.

Keďže žalobca v žalobe neuviedol osobitné náležitosti podľa § 249 ods. 2 O.s.p., súd, súc viazaný
dispozičnou zásadou, nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe
vymedzeným. S ohľadom na skutočnosť, že návrh petitu, výroku, v žalobe nebol koncipovaný tak, aby o
ňom mohol súd v správnom súdnictve konať a rozhodnúť, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje,

že súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď v rozpore s dispozičnou zásadou konal vo veci
súdneho prieskumu rozhodnutí bývalého Krajského stavebného úradu v Bratislave č. A/2011/1905-2/
JAN zo dňa 22. júla 2011 a č. A/2009/1036-DLD zo dňa 29. septembra 2009, hoci bol namieste postup
podľa § 43 ods. 1 O.s.p., teda uznesením žalobcu vyzvať na odstránenie vád podania a súčasne ho
poučiť o následku ich neodstránenia.

Dôsledkom uvedeného pochybenia zo strany krajského súdu je odňatie možnosti žalobcovi konať
pred súdom, keď nemohol uplatniť procesné práva, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok,
na ochranu jeho práv vyplývajúcich z hmotnoprávneho predpisu, nakoľko napadnuté rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, keď krajský súd postupoval v rozpore s ustanoveniami

Občianskeho súdneho poriadku, a z tohto jeho postupu nie je zrejmé vymedzenie predmetu konania,
teda ktoré rozhodnutia žalovaného správneho orgánu sú predmetom súdneho prieskumu.

Vo vzťahu k záveru súdu prvého stupňa, že oznámenie správneho orgánu, ktorým tento informoval
žalobcu o tom, že odvolanie bolo podané oneskorene, nie je preskúmateľné súdom podľa druhej hlavy

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné
poukázať na nasledovné skutočnosti.

Vsprávnomsúdnictvejeprávonaprístupksúduvymedzenéprincípomgenerálnejklauzulysnegatívnou
enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej

správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 O.s.p.). Uvedené ustanovenie je
súčasne dôležitou interpretačnou pomôckou, pretože výnimky z aplikácie Ústavy Slovenskej republiky,
i keď sú ustanovené zákonom, nie je možné vykladať extenzívne, ale reštriktívne.V prípade pochybností nie je vadou konania, ak súd reštriktívnym výkladom ustanovenia § 248 písm. a/
O.s.p. poskytol účastníkovi súdnu ochranu v súlade s čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1, 2 Ústavy
Slovenskejrepubliky(pozrinapr.rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Sžf/56/2008).

Podľa ustálenej judikatúry - nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky (pozri k tomu bližšie
nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 37/95, II. ÚS 50/01 , I. ÚS 52/02, III. ÚS
183/2003: PL. ÚS 21/08, I. ÚS 354/08) a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri
napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/29/2010, ZSP 5/2011, či uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/5/2011) môžu byť predmetom preskúmania súdom
aj rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak
sa môžu dotknúť práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax
ustálila,žerozhodnutímsprávnehoorgánujekaždérozhodnutie,ktorýmsazakladajú,menia,rušiaalebo
ktorým môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Za spôsobilý
predmet súdneho prieskumu sa považujú ajlisty s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom

verejnej správy.

V danom prípade je potrebné uviesť, že oznámenie o vybavení oneskoreného odvolania bez ohľadu
na jeho formu, treba považovať za procesný úkon správneho orgánu, ktorého obsah má autoritatívny
vzťah k jeho adresátovi (žalobcovi), a že správny orgán v tomto prípade vystupuje v úlohe vykonávateľa

štátnej moci, nie iba v pozícii oznamovateľa.

Vychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenie Krajského súdu v
Bratislave č. k. 6S/7/2012-39, č. k. 6S/52/2012-39 zo dňa 7. decembra 2012 a vec mu vrátil na ďalšie
konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu postupom v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. odstrániť procesné
vady, ktoré nastali v postupe súdu v prejednávanej veci, za účelom vymedzenia predmetu konania a
zosúladenia jeho postupu s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku.

Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

S účinnosťou od 1. januára 2013 došlo zákonom č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej

štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov k zrušeniu krajských stavebných úradov (§ 1
písm. b/), pričom ich právomoc prešla na obvodné úrady v sídle kraja (§ 2 ods. 1).

V zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení
niektorých zákonov s účinnosťou od 1. októbra 2013 obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných

do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona. Preto, hoci bol v podanej žalobe ako
žalovaný označený ešte Krajský stavebný úrad v Bratislave, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa §
107 ods. 4 O.s.p. už ako so žalovaným konal a ako žalovaného označil Okresný úrad Bratislava.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.