Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 30, 2011

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9C/119/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311208113
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2011:4311208113.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudcom JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci navrhovateľa :

J. R. Q.. XX.XX.XXXX, dôchodca, bytom W. F. X, zast. JUDr. Jozefom Nyúlom advokátom Advokátskej
kancelárie JUDr. Nyúl & Partners so sídlom kpt. Jaroša 4 Levice, proti odporcovi : Slovenská republika
zast. Slovenským pozemkovým fondom so sídlom Búdkova 36 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva,
takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ v návrhu podanom prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 03.06.2011 žiadal, aby

súd určil, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaných v Správe katastra Levice na čísle S. XXX, ako
parcely registra „. P. „ evidované na mape operátu pod parc. č. XXX orná pôda o výmere 2388 m2, parc.
č. XXX trvalé trávne porasty o výmere 2122 m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 147 m2, parc. č.
XXX/XX orná pôda o výmere 126 m2, parc. č. XXX/X trvalé trávne porasty o výmere 71 m2, parc. č.
XXX/XX trvalé trávne porasty o výmere 124m2, parc. č. XXX lesné pozemky o výmere 589 m2, parc
č. XXX trvalé trávne porasty o výmere 2071 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 1090 m2, parc. č.
XXX orná pôda o výmere 3166 m2, parc č. XXX orná pôda o výmere 5424 m2, parc. č. XXX/X orná

pôda o výmere 1770 m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 2417 m2, parc. č. XXX/X orná pôda o
výmere 3455 m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 5032 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 6943
m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 6863 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 2367 m2, parc. č.
XXX orná pôda o výmere 6431 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 6262 m2 a parc. č. XXX orná
pôda o výmere 2252 m2 k. ú. F. W. F.. V návrhu a na pojednávaní uviedol, že predmetné nehnuteľnosti
mu matkina sestra J. M. v roku 1975 darovala, pretože on so svojou rodinou v tom čase zabezpečoval
jej opateru. Približne dva tri roky, do roku 1975 žila v jeho domácnosti, potom sa odsťahovala k iným

príbuzným a odtiaľ odišla do domova dôchodcov, kde ju navštevoval. Nehnuteľnosti neboli zahrnuté do
aktív dedičstva pôvodného dedičského konania po poručiteľke J. M. N.. X. v roku 1981, keďže pozemky
už v tom čase nevlastnila.

J.M.M.XX.XX.XXXXadedičskékonanieponejsaviedlonabývalomŠtátnomnotárstvevLeviciach pod
sp. zn. D 1575/81. Rozhodnutím zo dňa 16.10.1981 č. k. D 1575/81 - 9 do aktív dedičstva bol pojatý len

finančný obnos na vkladovom účte vo výške 4. 037 Kčs a dedičstvo pripadlo Československému štátu v
zast. bývalého ONV Levice. Pod sp. zn. D 1191/90 začalo štátne notárstvo náhradné dedičské konanie v
ktorom pojalo do dedičstva predmetné nehnuteľnosti a odovzdalo ich do vlastníctva Československéhoštátu v zast. bývalého ONV Levice. Štátne notárstvo v Leviciach tak rozhodlo napriek tomu, v tom čase
muselo byť štátnemu notárstvu známe, že zákonnou
dedičkou po poručiteľke je jej žijúca sestra M. R.. Na Slovenskú republiku boli nehnuteľnosti zapísané

na základe schválenia ROEP, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.04.2009 a základom pre zápis bolo
dedičské rozhodnutie pod sp. zn. D 1191/90. Štát neoprávnene nadobudol do vlastníctva predmetné
nehnuteľnosti, nakoľko po poručiteľke existovala zákonná dedička, čo štát nebral do úvahy. Okrem toho
navrhovateľ nehnuteľnosti nadobudol do vlastníctva vydržaním, keďže od roku 1975 bol dobromyseľný,
považoval sa za vlastníka, bol zákonným dedičom po poručiteľke a jeho vlastnícke právo uznávajú aj

potencionálni dedičia po M. R. a potvrdzujú aj svedkovia. Do doby vydržania sa započítava aj doba,
počas ktorej boli pozemky v užívaní poľnohospodárskeho družstva. V danom prípade sa navrhovateľ
nedomáha vydania dedičstva, ale je to spor o vlastníctvo. Svoje vlastnícke právo si uplatňoval už
v roku 2008, kedy chcel osvedčením usporiadať vlastnícke vzťahy, odporca však zaujal odmietavé
stanovisko v vydaniu osvedčenia o vydržaní. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva je
daný nesúladom skutočného vlastníckeho stavu s formálne vykazovaným vlastníckym stavom. Zmenu

zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľnosti je možné uskutočniť len na základe súdneho rozhodnutia.

Odporca poukázal na skutočnosť, že Československý štát nadobudol majetok okamihom smrti
poručiteľky, ktorá zomrela bez zákonných aj závetných dedičov, ako vdova, bezdetná. V okamihu smrti
všetok známy aj neznámy majetok pripadol v prospech štátu ako odúmrť podľa vtedy a aj v súčasnosti

platných predpisov. Dedičské rozhodnutie z 16.10.1981 sp. zn. D 1585/81 považuje za právoplatné,
nenapadnuteľné a konečné. Sťažnosť, ktorú podala matka navrhovateľa v roku 1982 možno vnímať
ako, ochranu oprávneného dediča, ale uplynuli tri roky od právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve a v
tejto lehote sa dedičia neprihlásili ako oprávnení dedičia a ani nebolo o tom rozhodnuté. V roku 1990
prebehlo náhradné dedičské konanie v ktorom sa konštatovalo, že aj pozemky sú vo vlastníctve štátu,

nakoľko štátu pripadli okamihom smrti poručiteľky. Tvrdenia navrhovateľa považuje za nehodnoverné,
protirečivé, nakoľko „ skúša , čo vyjde „ či darovanie , alebo dedenie alebo dobrá vôľa. Ani jeden
z titulov nadobudnutia vlastníctva nepreukázal. Od roku 1975, odkedy tvrdí, že je vlastníkom, sa
nezaujímal o svoje vlastníctvo, nezaujímal sa oň ako vlastník, boli mu ľahostajné, nikto o darovaní
nevedel. Prehlásenia rodinných príslušníkov, resp. svedkov na pojednávaní potvrdili účelovosť tvrdení

navrhovateľa. Ďalej poukázal na to, že je nepravdepodobné, že poručiteľka darovala pozemky práve
navrhovateľovi, keď navrhovateľ mal aj súrodencov a okrem toho hneď po darovaní odišla od svojej
sestry do domova dôchodcov.

Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav :

Sporné nehnuteľnosti sú zapísané v Správe katastra Levice na čísle S. XXX, ako parcely registra „ P.
„ evidované na mape operátu pod parc. č. XXX orná pôda o výmere 2388
m2, parc. č. XXX trvalé trávne porasty o výmere 2122 m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 147 m2,
parc. č. XXX/XX orná pôda o výmere 126 m2, parc. č. XXX/X trvalé trávne porasty o výmere 71 m2, parc.

č. XXX/XX trvalé trávne porasty o výmere 124m2, parc. č. XXX lesné pozemky o výmere 589 m2, parc č.
XXX trvalé trávne porasty o výmere 2071 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 1090 m2, parc. č. XXX
orná pôda o výmere 3166 m2, parc č. XXX orná pôda o výmere 5424 m2, parc. č. XXX/X orná pôda o
výmere 1770 m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 2417 m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 3455
m2, parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 5032 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 6943 m2, parc. č.

XXX orná pôda o výmere 6863 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 2367 m2, parc. č. XXX orná pôda
o výmere 6431 m2, parc. č. XXX orná pôda o výmere 6262 m2 a parc. č. XXX orná pôda o výmere
2252 m2 k. ú. F. W. F. vo vlastníctve Slovenskej republiky v 1/1. Titulom nadobudnutia sú okrem iného
rozhodnutie Y. S. O. X/XXXX o schválení ROEP, právoplatné 20.04.2009 a D 1191/90.

Z písomného vyjadrenia Poľnohospodárskeho družstva Kalná nad Hronom vyplýva, že predmetné
parcely bolo približne pred 15 rokmi vydané súkromne hospodáriacim roľníkom ako náhradné pozemky.
Družstvu nie je známe, že by navrhovateľ niekedy v minulosti tieto parcely užíval, ani či si k nim
uplatňoval svoje vlastnícke právo. Navrhovateľ prenechal družstvu do nájmu pozemky vedené na S.
XXX.

Vnávrhu navrhovateľtvrdí,že predmetnénehnuteľnostiS.XXXX..Ú..F.W.F. nadobudoldovlastníctva
v roku 1975 darom od svojej tety J. M., ktorej poskytoval so svojou rodinou opateru asi tri roky do roku
1975, kedy od nich odišla do domova dôchodcov, kde ju navštevoval.Obec W. F. vo svojom vyjadrení z 20.05.2011 potvrdila, že sporné nehnuteľnosti získal do vlastníctva
navrhovateľ darom od J. M. T. N. XXXX. K tomuto záveru dospela obec na základe vykonaného šetrenia,

vyjadrenia navrhovateľa a predložených prehlásení. Na dotaz súdu K. W. F. vysvetlila, že potvrdené
skutočnosti zistila dotazom na J. S., ktorý v sledovanom období pracoval na obecnom úrade.

Potencionálni dedičia M. S., W. U., R. R. G. W. U., právni nástupcovia po poručiteľke, vo svojich
vyhláseniach potvrdili, že navrhovateľovi nehnuteľnosti J. M. v roku 1975 darovala.

Pred súdom boli vypočutí svedkovia H. J. G. J. S.. H.. J., dávny priateľ navrhovateľa sa osvedčil, že
navrhovateľ mu spomínal, že mu J.. M. darovala nejaké pozemky a opäť sa o nich zmienil niekedy
začiatkom 90. rokov, kedy si ľudia začali vyberať pozemky z družstva. Vedel aj o tom, že J.. M. žila dva
či štyri roky s rodinou navrhovateľa. Svedok J. S. bol susedom J.. M., ktorá mu niekedy v rokoch 174
-1975 spomínala, že je ostali už len pozemky v družstve a že tieto darovala navrhovateľovi.

J. M. N.. X. M. XX.XX.XXXX v domove dôchodcov a dedičské konanie po nej sa viedlo pod sp. zn. D
1575/81. Predmetom dedenia bol peňažný
obnos na vkladnej knižke vo výške 4. 037 Kčs. Rozhodnutím Štátneho notárstva v Leviciach
z 16.10.1981 č. k. D 1575/81 - 9, právoplatné 12.11.1981, pripadol tento peňažný obnos

Československému štátu v zast. ONV finančný odbor Levice. Z odôvodnenia vyplýva, že poručiteľka
zomrela bez zanechania závetu. Zomrela ako vdova, deti nezanechala, rodičia sa jej smrti nedožili.
Keďže poručiteľka zákonných dedičov ani závetných dedičov nezanechala, dedičstvo pripadlo Čsl.
štátu. Z dedičského spisu je možné tiež zistiť, že M. R. vo svojom podaní označenom ako sťažnosť,
došlom k súdu 13.07.1982, sa domáhala dedičstva po poručiteľke ako zákonná dedička a že bola

písomne poučená o tom, že nakoľko je dedičské rozhodnutie právoplatné, môže si svoje dedičské právo
uplatňovať voči Čsl. štátu podľa § 485 Občianskeho zákonníka súdnou cestou.

Na podnet Správy pre veci majetkové a devízové pre Slovensko sa začalo náhradné dedičské konanie
po poručiteľke pod sp. zn. D 1191/90, predmetom ktorého boli nehnuteľnosti v užívaní JRD v tom čase

zapísané v pozemkovej knihe vo vl. XX X.. Ú.. F. W. F., v súčasnosti vedené na S. XXX. Rozhodnutím
Štátneho notárstva Levice z 22.06.1990 č. k. D 1191/90 - 10 , právoplatného 22.06.1990, pripadli
Československému štátu v zastúpení ONV Levice fin. odbor v celosti.

Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva navrhovateľa k nehnuteľnostiam vedeným na S. XXX

X.. Ú.. F. W. F..

Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

V danom prípade má navrhovateľ naliehavý právny záujem zosúladiť skutočný vlastnícky stav so stavom
evidenčným. Uplatňuje si svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú podľa zápisu v katastri
nehnuteľností vedené vo vlastníctve odporcu. Zmenu v zápise vlastníctva v katastri nehnuteľností je
možné dosiahnuť len rozhodnutím súdu.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k tomu právnemu záveru, že navrhovateľ nijak nepreukázal svoje
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Tvrdí, že vlastnícke právo nadobudol darom od J. M. v
roku 1975 a ako dobromyseľný vlastník vlastnícke právo vydržal.

Právne vzťahy upravujúce dedenie a prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa v danej veci

posudzujú podľa práva účinného v roku 1975.

Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 462 Občianskeho zákonníka dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.

Ako vyplýva z dedičských rozhodnutí po poručiteľke J. M. ( D 1575/81 a D 1191/90 ) pripadlo dedičstvo
Čsl. štátu z dôvodu, že poručiteľka zomrela ako vdova, detinezanechala, rodičia sa jej smrti nedožili, zomrela bez zanechania závetu a nemala zákonných ani
závetných dedičov. Bývalý Československý štát nadobudol majetok po poručiteľke ako odúmrť. Proces
ROEP, ktorý prebiehal v neskorších rokoch v zmysle zák. č. 180/1995 Z. z. a ukončený bol v roku 2009,

nemá žiadnu súvislosť s dedičským konaním v roku 1981 resp. 1990 a ani so založením listu vlastníctva
číslo 376, podľa ktorého je vlastníkom sporných nehnuteľností Slovenská republika. Štát nadobudol
vlastníctvo k nehnuteľnostiam okamihom smrti poručiteľky. Oprávnený dedič sa mohol domáhať vydania
majetku podľa zásad § 485 Občianskeho zákonníka, čo sa však nestalo. Navrhovateľ sa v tomto konaní
nedomáha vydania majetku od neoprávneného dediča v zmysle ust. § 485 Občianskeho zákonníka.

Podľa§133Občianskehozákonníka osobnévlastníctvokvecimožnonadobudnúťkúpou,darom,alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.

Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak sa nehnuteľná vec prevádza na základe zmluvy,

nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy; na jej účinnosť je potrebná registrácia štátnym notárstvom,
ak nejde o prevod do socialistického vlastníctva.

Z citácie zákonného ustanovenia je celkom zrejmé, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti sa v roku
1975 nadobudlo výlučne len účinnou zmluvou a účinnosť zmluvy sa dosiahla registráciou na štátnom

notárstve. Z toho potom vyplýva aj ďalšia nevyhnutná požiadavka, že v danom prípade darovacia zmluva
musela byť uzavretá písomne. Právne následky prevodu vlastníckeho práva k darovanej nehnuteľnosti
nastávali až zaregistrovaním písomnej darovacej zmluvy na bývalom štátnom notárstve. Je celkom
zrejmé, že v danom prípade poručiteľka s navrhovateľom takúto písomnú darovaciu zmluvu v roku 1975
neuzavrela, čo vlastne navrhovateľ ani netvrdil. Iný postup účinného prevodu vlastníckeho práva k

nehnuteľnosti darovaním v danom čase neexistoval a nie je možný ani v súčasnosti. Neobstojí tvrdenie
navrhovateľa, že k vyznačeniu zmeny vlastníctva na základe darovania v evidencii nehnuteľností
nedošlo z dôvodu, že nehnuteľnosti neboli v sledovanom období vedené na liste vlastníctva preto, že
v pozemnoknižnej evidencii sa od roku 1964 nové zápisy nevykonávali. K zmene zápisu vlastníctva v
evidencii nehnuteľností nemohlo dôjsť pre absenciu písomnej darovacej zmluvy riadne zaregistrovanej

na štátnom notárstve.

Navrhovateľ tvrdí, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nadobudol vydržaním, pretože od
roku 1975 považuje nehnuteľnosti za svoje vlastníctvo získané darom od poručiteľky, a je dobromyseľný.
Z toho dôvodu neboli tieto nehnuteľnosti pojaté ani do dedičstva po poručiteľke J. M..

Na vec je potrebné vzťahovať ust. § 132a ods. 1 v spojení s § 507a ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka
v znení zák .č. 131/1982 Zb., účinného od 1.04.1983.

Podľa § 132a ods. 1 Občianskeho zákonníka kto s vecou nakladá ako so svojou a so zreteľom na všetky

okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak - obdobné práva na
ochranu, aké má vlastník veci.

Vydržacia doba začala plynúť od roku 1975 a skončila 01.04.1984, t. j. uplynutím jedného roka od
účinnosti zák. č. 131/1982 Zb.

Jedným z predpokladov vydržania je, že držba musí byť oprávnená, čím vo všeobecnosti treba rozumieť
faktické ovládanie veci ( vykonávanie práva ) spojené s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej
viere, že držiteľovi vec patrí. Skutočnosť, či držiteľ je dobromyseľný treba hodnotiť objektívne a nie len
z hľadiska osobného presvedčenia držiteľa veci. Dobromyseľnosť držiteľa možno hodnotiť podľa toho,

ako sa správa navonok.

Navrhovateľ sa navonok vôbec nesprával ako vlastník pozemkov od počiatku, teda od roku 1975,
kedy ako tvrdí, dostal nehnuteľnosti darom. Od okamihu darovania sa navrhovateľ nedomáhal nijakým
spôsobom svojho vlastníctva. Ide o pozemky, ktoré boli združené v bývalom JRD a ešte aj v súčasnosti

sa nachádzajú v užívaní Poľnohospodárskeho
družstva X. Q. F.. I keď tým, že pozemky boli v minulosti, teda aj v roku 1975, v užívaní
poľnohospodárskeho družstva, obmedzovali užívacie a prípadne dispozičné právo vlastníka, možno
súhlasiť s navrhovateľom, že to nemalo vplyv na plynutie vydržacej doby . Na druhej strane ale onavrhovateľovom vlastníctve týchto pozemkov nikto nevedel. Počas života J. M. boli evidované na jej
mene, po jej smrti pripadli Čsl. štátu, boli v minulosti a stále sú v užívaní poľnohospodárskeho družstva,
ktorému nie je známe, že by si navrhovateľ niekedy v minulosti uplatňoval svoje vlastnícke práva k nim.

Navrhovateľ sa však ani po smrti J. M. nesprával ako vlastník sporných nehnuteľností. Vedel, že J. M.
zomrela XX.XX.XXXX a že po jej smrti sa vedie dedičské konanie, a aj to, že s ňou žiadnu darovaciu
a ani inú zmluvu neuzatvoril písomne.

Podstatné nie je ani to, že darovacia zmluva je neplatná a že o tom navrhovateľ nemusel vedieť.

Podstatné je, aby z celkového správania sa vlastníka bolo možné vyvodiť, že je dobromyseľný a
že vnútorné presvedčenie o svojom vlastníctve vyjadruje aj svojim konaním navonok. Z celkového
správania sa navrhovateľa nevyplýva, že nehnuteľnosti považuje za svoje vlastníctvo od roku 1975. Až
doposiaľ bol úplne pasívny, svoje vlastnícke práva si nijak neuplatňoval, pritom ako vlastník sa mohol
otvorene prejaviť najmä po zmene pomerov na Slovensku po roku 1989. Nikdy pozemky neužíval,
nebral z nich úžitok, nedisponoval s nimi. Konať začal až v roku 2010, kedy sa snažil svoje vlastníctvo

osvedčiť vyhlásením o vydržaní.

Súd, súhlasne s názorom odporcu považuje písomné vyhlásenia vzdialených príbuzných navrhovateľa,
dedičov po právnych predchodcoch nie v priamom rade R. J. M.Á. považuje za účelové v snahe
dopomôcť svojmu príbuznému k získaniu majetku, ktorý pôvodne rodine patril. Všetky štyri vyhlásenia

sú úplne rovnakého znenia a nevyplýva ani z jedného vyhlásenia , ako deklarovaný poznatok tieto osoby
získali. Taktiež vyjadrenie svedkov vypočutých na pojednávaní považuje súd za účelové. H.. J.N. o
údajnom darovaní pozemkov vedel len od navrhovateľa. Svedok J.. S. tvrdil, že mu o darovaní hovorila
sama J.. M. za jej života, keďže spolu susedili. Darovanie podľa svedka spomínala v súvislosti so
stratou iného majetku v tom zmysle, že už nič nemá len pozemky v družstve a tie v roku 1974 - 1975

vraj darovala navrhovateľovi. V tejto súvislosti súd pripúšťa, že sa J.. M. mohla pred svedkom vyjadriť
o svojom úmysle, no jej konanie a napokon jej ďalší osud, správanie sa navrhovateľa od roku 1975 k
svojmu vlastníctvu nenasvedčujú, že
skutočne došlo k darovaniu. J.. M. nespísala darovaciu zmluvu, v roku 1975 odišla od navrhovateľa
do domova dôchodcov, kde podľa všetkého zomrela opustená. Tento záver si vyvodil súd z obsahu

listu adresovaného matkou navrhovateľa M. R. Štátnemu notárstvu v Leviciach dňa 09.07.1982, kde
bola informovaná, že majetok po J.. M. pripadol štátu z dôvodu, že zástupkyňa Domova dôchodcov vo
Svodove prehlásila, že poručiteľka nemala žiadneho príbuzného. Aj stanovisko K. W. F. je založené na
informácii získanej od J.. S..

Navrhovateľ poukázal na stanovisko Krajského súdu Nitra 7Co/90/2010 v súvislosti s deklaratórnym
charakterom osvedčenia o dedičstve a postavenia štátu v dedičskom konaní. V tejto súvislosti súd
poznamenáva, že citácia je vytrhnutá z kontextu. Na druhej strane dedičské rozhodnutie má skutočne
deklaratórny význam a že zápis v katastri nehnuteľností sú hodnoverné a záväzné, kým sa nepreukáže
opak ( § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona ). To znamená, že v prípade, ak by sa preukázalo vlastnícke

právo navrhovateľa, došlo by k zmene zápisu v katastri nehnuteľností. O tom predsa spor nie je.

S poukazom na uvedené dospel súd k tomu právnemu názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné
bremeno. Nepreukázal splnenie predpokladov vydržania a to oprávnenosť a dobromyseľnosť držby. Súd
preto návrh zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca bol v konaní úspešný, nakoľko
si náhradu trov neuplatnil, súd mu trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa

jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Podľa ods.2 citovaného ustanovenia ods. 2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V Leviciach dňa 30.12.2011