Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 23, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/120/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212827
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6912212827.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., 811
09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich
Paľko, s. r. o., 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti SR, 813 11 Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovejujmy,naodvolaniežalobcuzodňa13.12.2013protiuzneseniuOkresnéhosúduRimavská

Sobota č. k. 6C/170/2012-47 zo dňa 22. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania.

V odôvodnení uviedol, že žalobca dňa 22. 10. 2013 podal návrh na zrušenie pojednávania a navrhol

prerušiť konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. c) OSP a to až do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o jeho ústavnej sťažnosti, predmetom ktorej je
rozhodnutie o porušení jeho práva na zákonného sudcu a práva na nestranný súd. Má za to, že
námietka porušenia nestrannosti je dôvodná. Ním označené skutočnosti sú takého charakteru, že
predpokladajú vylúčenie všetkých sudcov okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci.
Rozhodnutie krajského súdu hodnotí ako nesprávne, zakladajúce zásah do jeho základných práv a preto

podal sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky.

Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 109 ods. 1 OSP a § 109 ods. 2 písm. c) OSP.
Uviedol, že o námietke zaujatosti rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici. Má za to, že samotná
skutočnosť, že navrhovateľ s rozhodnutím nie je spokojný a podal sťažnosť na ústavný súd, nie je
dôvodom na prerušenie konania. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.

3Cdo/102/2013 zo dňa 11. 03. 2013 keď v obdobnej veci týkajúcej sa tých istých účastníkov ako v tejto
veci Najvyšší súd uviedol, že možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci sudcu len celkom
výnimočne a to len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade
so zákonom objektivity, nezaujatosti a spravodlivosti. Subjektívny názor účastníka nezakladá ešte bez
ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodnutia. Najvyšší súd aj v
iných veciach vyslovil právny názor, že dôvod na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca

má prejednávať a rozhodovať vec, v ktorej odporcom je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo
(uznesenie NS SR č. k. Nc/14/2010 zo dňa 31. 05. 2010).

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca. Uplatnil
odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), písm. b), písm. c) a písm. f) OSP. Uviedol, že súd
v napadnutom rozhodnutí nekonkretizuje, neodôvodňuje prečo sa v čase rozhodovania domnieval,

že neboli splnené podmienky pre prerušenie konania. Rozhodnutie je nepreskúmateľné. Zo zásady
spravodlivého súdneho konania vyplýva potreba, aby odôvodnenie výroku súdneho rozhodnutia ootázke neprerušenia konania zodpovedalo požiadavke preukázania skutočností vypovedajúcich o
možnosti pokračovať v konaní a to mimo rozumných pochybností. Súd musí posudzovať procesné
návrhy účastníkov podľa ich obsahu a nie podľa času, kedy boli na súde uplatnené. Žalobca nesúhlasí

s tvrdením súdu, že návrh na prerušenie konania nepodporil žiadnymi listinami. V čase podania
návrhu na prerušenie konania súd disponoval ústavnou sťažnosťou a mal poznať jej obsah a dôvody.
Žalobca riadne a včas požiadal o prerušenie konania. Poukázal na ust. § 15 OSP. Žalobca uskutočnil
podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť.

Okolnosť,žekrajskýsúdnevzhliadolvoznačenýchskutočnostiachdôvodnavylúčeniesudcuničnemení
na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za
nestranného. Poukázal na právny názor Krajského súdu v Trnave v rozhodnutí vydanom v konaní sp.
zn. 11NcC/46/2012. Žalobca podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej
výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Princíp zákonného sudcu treba pokladať za
celkom neopomenuteľnú podmienku výkonu súdnej moci. Procesný postup, v ktorom o veci účastníka

konania nerozhodol zákonný sudca, prípadne súd zriadený v súlade so zákonom je nezlúčiteľný s
garanciami vyplývajúcimi z čl. 48 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Právo na nestranného sudcu
je súčasťou práva na spravodlivý proces. Žiadal uznesenie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP prejednal a
rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil z týchto dôvodov.

Okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva žalobcu na zákonného sudcu a na nestranný súd

zamietol. Okresný súd teda pred rozhodnutím vo veci samej skúmal či sú splnené podmienky pre
prerušenie konania na základe návrhu žalobcu. V návrhu na prerušenie konania žalobca uviedol, že
nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu o tom, že sudcovia Okresného súdu Rimavská Sobota nie
sú z prejednávania veci vylúčení. Rozhodnutím krajského súdu podľa žalobcu bolo zasiahnuté do jeho
základných práv a to konkrétne základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva a
základných slobôd, to znamená práva na súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu a práva
na prerokovanie veci nestranným súdom.

Účastník môže navrhnúť prerušenie konania s poukazom na ust. § 109 ods. 1 písm. b) OSP. V

takýchto prípadoch súd prerušuje konanie, pokiaľ rozhodnutie súdu závisí na takej otázke, ktorú súd ako
predbežnú otázku riešiť nesmie (viď úplné znenie § 109 ods. 1 písm. b) OSP). Pokiaľ položená otázka
nebola príslušným orgánom právoplatne rozhodnutá, musí súd konanie prerušiť a za tým účelom vyčkať
narozhodnutiepríslušnéhoorgánu.Totorozhodnutiebudezákladomďalšiehorozhodnutiavšeobecného
súdu. V tomto prípade dokonca ak nie je takéto konanie o predbežnej otázke začaté, súd dáva podnet

na jeho začatie.

Prerušenie konania podľa citovaného konania však nemožno rozširovať na prípady, keď namietanú
otázku už vyriešili všeobecné súdy a prerušenie konania by malo slúžiť iba k tomu, aby sa konanie
pretiahlo tak dlho, pokiaľ nebude o navrhovanej otázke rozhodnuté na základe mimoriadneho opravného

prostriedku alebo dokonca rozhodnutia ústavného súdu s tým, že by na základe mimoriadneho
opravného prostriedku alebo rozhodnutia ústavného súdu bola už súdom vyriešená otázka rozhodnutá
inak. Takýmto postupom by bol jednoducho negovaný zákonný postup všeobecných súdov. Všeobecné
súdy pri vznesení takejto požiadavky na prerušenie konania by prakticky nikdy nemohli konať až do
rozhodnutia ústavného súdu, prípadne dokonca Európskeho súdu (ad absurdum).

Nie je teda daný dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a ani podľa § 109 ods.
2 písm. c) OSP, pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca môže preskúmať súd vyššieho
stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie
ústavný súd v konaní o sťažnosti žalobcu, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl.

46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ako to vyplýva z uznesení Ústavného súdu SR a to v skutkovo a
právnej totožnej veci (napr. vo veci sp. zn. I. ÚS 89/2013, I. ÚS 92/2013). Okresný súd teda dospel k
správnemu názoru, že neexistuje dôvod na prerušenie konania, ani podľa § 109 ods. 2 písm. c), OSP,pretože neprebieha konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu v tejto
veci. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žiadna z odvolacích námietok žalobcu nebola uplatnená dôvodne,
odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd poukazuje na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane odmietol sťažnosti
žalobcu, ktorými namietal porušenie svojich základných práv na súdnu ochranu a spravodlivý súdny
proceszdôvodu,žekrajskýsúdnevylúčilvšetkýchsudcovokresnéhosúdu,pričomsvojnárokodvodzuje
od postupu toho ktorého okresného súdu. Ústavný súd sťažnosti žalobcu odmietol pre nedostatok

právomoci prerokovať a rozhodnúť takú vec (napr. v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 89/2013, I.
ÚS 92/2013) s odôvodnením, že o veci napriek rozhodnutiu nadriadeného súdu rozhoduje sudca, ktorý
by mal byť podľa subjektívneho názoru účastníka konania z prejednávania vylúčený, je dôvodom na
uplatnenie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa OSP a Ústavný súd nemá právomoc
preskúmavať námietky sťažovateľa, že vo veci rozhodol nezákonný sudca.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený o námietke zaujatosti vznesenej žalobcom v konaní
vedenom pod sp. zn. 6C/170/2012 rozhodol uznesením č. k. 41NcC/15/2012-8 zo dňa 10. 10. 2012 tak,
že zákonná sudkyňa JUDr. Adriana Dulovičová nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania danej
veci. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 08. 11. 2012 (č. l. 11 spisu).

Okresný súd teda dospel k správnemu názoru, že v súdenej veci neexistoval dôvod na prerušenie
konania. Odvolací súd uznesenie okresného súdu ako vecne správnej potvrdil.

Odvolací súd záverom ešte poukazuje, že ani skutočnosť, na ktorú poukázal žalobca v odvolaní, že v
obdobných prípadoch iné nadriadené súdy v právne a skutkovo zhodnej veci vylúčili všetkých sudcov

príslušného súdu, nie je dôvodom na prerušenie konania. Z dôvodu, že v konaní už bolo uznesením
krajského súdu rozhodnuté o nevylúčení zákonného sudcu, toto je právoplatné, teda záväzné pre
účastníkov v predmetnom súdnom konaní.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.