Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114205904
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114205904.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky Ing. T. T., bytom J. nad P., S. I č. XX/
XX, prechodne bytom T., T.J. T. XXXX/XB, zastúpenej JUDr. U. T., advokátkou so sídlom v L. X., J. ul.č.
XXX/X-X proti odporcovi N.. Y. T., bytom O., Ul. W.. Y. č. XX, o určenie príspevku na výživu rozvedenej
manželky, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 19. novembra 2014, č.k.

13C/49/2014-115 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o náhrade trov
konania z m e ň u j e tak, že návrh navrhovateľky z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 1081,12 eur, do
troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť platiť príspevok na výživu

navrhovateľky ako rozvedenej manželky vo výške 120,- eur mesačne od 14.03.2014, a to vždy do 15-
teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky. Zameškané výživné za obdobie od 14.03.2014 do
30.11.2014 v celkovej sume 1.030,- eur povolil odporcovi splácať v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 50,- eur eur spolu s bežným výživným od mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa
rozsudok stane právoplatný, pod stratou výhody splátok v prípade omeškania sa so zaplatením čo
i len jednej splátky. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol. Navrhovateľke priznal právo na

náhradu trov konania vo výške 100%. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že manželstvo účastníkov
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.01.2014, sp.zn. 30P/4/2013, ktorý v časti
rozvodu,zvereniaavýživykmaloletémudieťaťunadobudolprávoplatnosťdňa21.02.2014.Zmanželstva
sa účastníkom narodila dcéra U. T., ktorá bola na čas po rozvode zverená do výchovy navrhovateľke a
odporca bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou 140 eur. Navrhovateľka je na rodičovskej
dovolenke, pričom poberá rodičovský príspevok s prídavkom na dieťa vo výške 226,72 eur mesačne,
výživné od odporcu na maloletú U. vo výške 140,- eur, zameškané výživné od odporcu na manželské

výživné vo výške 50,- eur. Navrhovateľka má tiež príjem z prenájmu bytu - garsónky, (tento dostáva v
sume 180,- eur, pričom po odpočítaní platieb nájomného, elektriky a plynu jej zostáva sumu 103,17 eur).
V súčasnosti je vlastníčkou iba predmetnej garsónky. Navrhovateľka bola tiež vlastníčkou 1-izbového
bytu, na kúpu ktorého si v roku 2008 vzala hypotekárny úver č. 0632 402075 od Slovenskej sporiteľne,
a.s. vo výške 1.000.000 Sk, ktorý podľa predložených výpisov zo zadaných trvalých príkazov spláca v
dvoch splátkach mesačne. Tento byt však navrhovateľka predala, nakoľko nebola schopná splácať úver

zaň. Kúpna cena za tento byt v celkovej výške 32.000,- eur bola poukázaná na účet jej matky, ktorá
vyplatí úver, ktorého mesačná splátka je 355,- eur/mesačne v máji 2015 bez akýchkoľvek sankcií za
predčasné splatenie. Súd mal tiež preukázané, že navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojoumaloletou dcérou. Jej mesačné výdavky sa pohybujú vo výške 496,66 eur. Odporca je v súčasnosti (od
01.09.2014) zamestnaný v spoločnosti T. U., s.r.o., kde jeho mesačný príjem bol 972,12 eur netto. Do
tohto dátumu bol zamestnaný v spoločnosti DCA Q., s.r.o., kde dosahoval príjem za rok 2014 vo výške

cca 1.200,- eur netto mesačne. Odporca býva v rodinnom dome, ktorého je vlastníkom v podiele 1/2ice
spolu so svojou matkou a so starými rodičmi. Na základe takto vykonaného dokazovania súd prvého
stupňa konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka je na rodičovskej dovolenke, pričom
sa celodenne stará o svoju maloletú dcéru, ktorá má v súčasnosti 2 roky, nie je schopná samostatne sa
živiť a preto má právo žiadať od odporcu, aby jej prispieval na primeranú výživu. Príjem navrhovateľky je

vo výške cca 300,- eur mesačne a zahŕňa rodičovský príspevok a príjem z prenájmu bytu po odpočítaní
nákladovnatentobyt.Naprotitomuodporcamalpravidelnýpríjemvobdobíodfebruára2014doaugusta
2014 vo výške 1.200,- eur mesačne a od septembra vo výške cca 1.000,- eur mesačne, čo je trojnásobok
príjmu navrhovateľky. Súd prvého stupňa vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľka sa celodenne stará
o dieťa do 3 rokov, pričom jej príjem (aj z prenájmu bytov) je tretina príjmu odporcu, mal za to, že odporca
je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou, ktorú táto požaduje t.j. sumou vo výške 120,-

eur mesačne odo dňa podania návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela t.j. od
14.03.2014. V ostatnej časti (výživné za deň 13.03.2014) súd návrh navrhovateľky s poukazom na § 77
ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné možno priznať iba odo dňa začatia súdneho konania,
zamietol. Zameškané výživné súd určoval odo dňa podania návrhu (14.03.2014) do konca mesiaca, v
ktorom došlo k vyhlásenia rozsudku (30.11.2014). Keďže za toto obdobie odporca nijakým spôsobom

neprispieval na výživu navrhovateľky, za obdobie od 14.03.2014 do 30.11.2014 mu vzniklo zameškané
výživnévovýške1.030,-eur.Vzhľadomnavýškuzameškanéhovýživného,súdpovolilodporcovisplácať
zameškané výživné v mesačných splátkach vo výške 50,- eur eur spolu s bežným výživným. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil § 72 ods. 1,2,3 Zákona o rodine. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol
o priznaní náhrady trov konania navrhovateľke ako plne úspešnému účastníkovi konania, vyjadrenej

percentom 100%, pričom o vyčíslení rozhodne samostatným uznesením.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, navrhol napadnutý rozsudok zmeniť
a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že nesúhlasí so skutkovým zistením súdu,
že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť. Poukázal na to, že v priebehu dokazovania bolo

preukázané, že navrhovateľka po rozvode manželstva predala 1-izbový byt v jej vlastníctve
za sumu 32.000 eur a táto suma sa nachádza na účte jej matky. Súd prvého stupňa sa však s touto
skutočnosťou dôsledne nevysporiadal a jeho tvrdenie, že navrhovateľku finančne zaťažovali príjmy z
prenájmu jej bytov, v dôsledku čoho pristúpila k predaju jedného zo svojich bytov, aby z jeho kúpnej
ceny mohla predčasne vyplatiť hypotekárny úver jej matky je nezrozumiteľné a je v rozpore s obsahom

spisu, a to s výpoveďou navrhovateľky. Už len na základe skutočnosti, že navrhovateľka obdržala
sumu 32.000 eur, ktorú nebola povinná poukázať, resp. vrátiť svojej matke a pokiaľ tak urobila, konala
tak dobrovoľne, je preukázané, že majetkové pomery navrhovateľky sú podstatne lepšie, než jeho
majetkové pomery. Navrhovateľka totiž disponuje sumou 32.000 eur, z ktorej môže hradiť náklady na
svoju výživu. Ďalej namietal rozhodnutie súdu prvého stupňa o priznaní náhrady trov konania vo výške

100 % navrhovateľke, keď takéto rozhodnutie je v rozpore s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Poukázal
na to, že navrhovateľka podala návrh na určenie príspevku vo výške 300 eur, úspešná však bola pri
podaní pôvodného návrhu len vo výške 40%, keďže jej bol priznaný príspevok vo výške 120 eur. Ďalej
uviedol, že od 13.12.2014 je nezamestnaný, keď jeho pracovný pomer skončil uplynutím doby, na ktorú
bol uzavretý. Od 13.12.2014 je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne. Uplatnil

si náhradu trov konania.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že súd prvého stupňa v priebehu konania vykonal rozsiahle
dokazovanie, pričom v odôvodnení rozsudku detailne a presne uviedol, ako sa vysporiadal s dôkazmi

vykonanými v rámci dokazovania. Uviedla, že v konaní pred súdom prvého stupňa vysvetlila, z akého
dôvodu kúpnu cenu utŕženú predajom jej 1-izbového bytu previedla na účet matky, pričom súd jej
argumenty prijal a stotožnil sa s nimi. Poukázala na to, že donedávna bola vlastníčkou garsónky, ako i
1-izbového bytu, pričom na zakúpenie 1-izbového bytu si vzala hypotekárny úver v sume 1.000.000 Sk,
ktorý splácala v splátkach cca 200 eur mesačne. Počas trvania manželstva s odporcom sa dohodli, že

budú spolu ako rodina bývať v 2-izbovom byte svojej matky, ktorá si zobrala úver na zakúpenie tohto
bytu, pričom splátky tohto úveru vo výške 355 eur mesačne mali jej matke ako dlžníkovi z úverovej
zmluvy splácať spolu s odporcom. Odporca však neskôr odmietol s ňou bývať a zároveň i prispievať
jej na splácanie sumy 355 eur mesačne, preto ťarcha splácania tejto sumy zostala výlučne na nej.Vzhľadom k tomu, že nebola schopná mesačne splácať fakticky dva úvery, rozhodla sa predať svoj
1-izbový byt a jeho kúpnu cenu použiť na predčasné splatenie jedného z predmetných dvoch úverov.
Bolo pre ňu schodnejšie splácať mesačne splátku úveru vo výške 200 eur, preto sa rozhodla predať

svoj 1-izbový byt a utŕženú kúpnu cenu vo výške 32.000 eur previedla na účet svojej matky, ktorá z
nej bude do mája 2015 splácať mesačné splátky úveru a v máji 2015 predčasne úver splatí. Ďalším
dôvodom, pre ktorý sa rozhodla predčasne splatiť úver znejúci na meno jej matky bola skutočnosť, že
tento úver bolo možné predčasne splatiť bez sankcie za predčasné splatenie úveru. Podľa jej názoru sa
rozhodla správne, hospodárne a urobila dôležitý krok k tomu, aby sa stala vlastníčkou 2-izbového bytu

na základe zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu uzavretej s jej matkou dňa
20.07.2012. Ďalej uviedla, že odporca v priebehu celého konania pred súdom prvého stupňa tajil názov
svojho nového zamestnávateľa, nepredložil pracovnú zmluvu s ním uzavretú a nezmienil sa o tom, že
pracovný pomer uzavrel len na dobu určitú. Mala za to, že jednoznačne účelovo túto informáciu uviedol
až do svojho odvolania. Podľa jej vedomostí, odporca začne dňa 12.01.2015 pracovať pre spoločnosť
Q. s.r.o. v Dubnici nad Váhom. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 245,73 eur.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom
pojednávaní podľa § 214 ods. 2 písm. a) O.s.p., doplnil dokazovanie opätovným výsluchom účastníkov
a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

Podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov.
Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu
na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi

manželmi.
Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;

to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Jedným zo základných kritérií pri rozhodovaní súdu o príspevku na výživu rozvedeného manžela je
okolnosť, či je bývalý z manželov odkázaný na takýto príspevok, či je teda schopný zaistiť svoju
primeranú výživu z vlastných majetkových alebo zárobkových zdrojov. Neschopnosť sám sa živiť je

podmienená celkovými majetkovými a sociálnymi pomermi účastníka, požadujúceho príspevok na
výživu. Pre stanovenie vyživovacej povinnosti rozvedených manželov platia iné hľadiská, než pre
vyživovaciu povinnosť medzi manželmi. Vyživovacia povinnosť rozvedeného manžela je podmienená
tým, že jeho bývalý manžel nie je schopný sám sa živiť. Na rozdiel od vyživovacej povinnosti manželov,
kde má byť v prvom rade zabezpečená zásadne rovnaká životná úroveň obidvoch manželov, má

vyživovacia povinnosť rozvedených manželov nižší rozsah.

Ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine znemožňuje priznanie výživného rozvedenému manželovi v tom
prípade,pokiaľbybolozistené,žeurčeniepríspevkunavýživurozvedenéhomanželajenutnéprerozpor
s dobrými mravmi odoprieť.

Súd prvého stupňa však dôsledne v zmysle hore uvedených zákonných ustanovení nepostupoval.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa a zo zopakovaného dokazovania
odvolacím súdom bolo preukázané, že účastníci sú bývalí manželia, ich manželstvo bolo rozvedené

rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.01.2014 č.k. 30P/4/2013-66, ktorý v časti rozvodu
manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 21.02.2014. Z manželstva účastníkov pochádza mal. U.,
ktorá bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporca bol zaviazaný
prispievať na jej výživu mesačne sumou 140 eur. Navrhovateľka dňa 14.03.2014 podala na súd prvého
stupňa návrh na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky. V čase podania tohto návrhu

bola navrhovateľka na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok v sume 203,20 eur.
Navrhovateľka mala tiež príjem z prenájmu bytov, a to garsónky a 1-izbového bytu v Dubnici nad Váhom,
pričom z príjmu z prenájmu týchto bytov splácala úver vo výške cca 200 eur mesačne, ktorý bol použitý
na kúpu 1-izbového bytu a splácala svojej matke splátku kúpnej ceny vo výške 355 eur mesačne za 2-izbový byt na základe uzavretej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 20.07.2012. Po podaní návrhu
na súd navrhovateľka kúpnou zmluvou zo dňa 30.06.2014 previedla vlastnícke právo k 1-izbovému bytu
na kupujúceho T. X. za kúpnu cenu 33.000 eur. Podľa tvrdenia navrhovateľky, 1-izbový byt predala z

dôvodu, že nebola schopná súčasne splácať úver vo výške 200 eur mesačne poskytnutý na kúpu tohto
bytu a splátku kúpnej ceny vo výške 355 eur mesačne svojej matke za 2-izbový byt, v ktorom bývala.
Navrhovateľka dôvodila, že 2-izbový byt bol nepochybne vhodnejší pre uspokojovanie jej bytových
potrieb a potrieb mal. U. v porovnaní s jej 1-izbovým bytom, prípadne garsónkou, preto sa rozhodla z
tohto dôvodu uzavrieť so svojou matkou zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k bytu

a mesačne jej splácala splátku kúpnej ceny po 355 eur, z ktorej matka hradila hypotekárny úver. Podľa
tvrdení navrhovateľky kúpnu cenu získanú za predaj jej 1-izbového bytu vo výške 32.000 eur previedla
na účet svojej matky, ktorá mala z nej splácať hypotekárny úver použitý na zakúpenie 2-izbového bytu
a neskôr po jeho predčasnom splatení mala previesť na navrhovateľku vlastnícke právo k 2-izbovému
bytu na základe zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V priebehu
odvolacieho konania po rozhodnutí súdu prvého stupňa bolo z výsluchu navrhovateľky zistené, že na

jej strane nastala zmena pomerov v tom, že sa v auguste 2015 odsťahovala z Dubnice nad Váhom
do T., kde žije v spoločnej domácnosti s priateľom T. R.. T.. U. začala navštevovať materskú škôlku v
T., pričom navrhovateľka sa zaregistrovala na úrade práce a poberá hmotné dávky 800 eur mesačne.
Navrhovateľka žiadala priznať príspevok na výživu rozvedenej manželky od podania návrhu na začatie
konania do 31.07.2015. Z výsluchu navrhovateľky bolo ďalej zistené, že jej matka na ňu doposiaľ

nepreviedlavlastníckeprávok2-izbovémubytunazákladezmluvyozmluvebudúcejzdôvodu,žematke
ešte nezaplatila celú dohodnutú kúpnu cenu, keď matke uhradila len časť kúpnej ceny vo výške 32.000
eur získanú z predaja 1-izbového bytu a pokiaľ ide o splátky kúpnej ceny po 355 eur mesačne, tieto
v skutočnosti matke neuhrádzala, nakoľko na to nemala financie. Z výsluchu navrhovateľky bolo ďalej
zistené, že matka jej naďalej umožnila užívanie 2-izbového bytu aj napriek tomu, že navrhovateľka jej

splátku kúpnej ceny po 355 eur mesačne pre nedostatok finančných prostriedkov neuhrádzala.

Odvolací súd na základe takto zopakovaného dokazovania na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k
záveru, že priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela v súlade s uplatneným návrhom by bolo
v rozpore s dobrými mravmi podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine. I keď navrhovateľka bola až do júla 2015

na materskej dovolenke a celodenne sa starala o mal. Sáru, odvolací súd s prihliadnutím na celkové
majetkové pomery navrhovateľky ustálil, že navrhovateľka je schopná sama sa živiť. Navrhovateľka po
rozvode manželstva predala 1-izbový byt v jej vlastníctve za sumu 33.000 eur a z tejto sumy si mohla
hradiť náklady na svoju výživu. Z výsluchu navrhovateľky na odvolacom pojednávaní bolo zistené, že
navrhovateľka nebola vo finančnej núdzi, nemusela matke dávať sumu 33.000 eur získanú z predaja

svojho 1-izbového bytu, keď matka na ňu nenaliehala a umožnila jej naďalej bývanie v 2-izbovom byte.
Naviac navrhovateľka je vlastníčkou garsónky, v ktorej mohla v prípade núdze spolu s mal. U. bývať. S
prihliadnutím na uvedené majetkové pomery navrhovateľky, odvolací súd zistené skutočnosti vyhodnotil
tak, že priznanie príspevku na výživu rozvedenej manželky by bolo v rozpore s dobrými mravmi a preto
návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o náhrade
trov konania zmenil podľa § 220 O.s.p. spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

O náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1,2

§ 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania, ktoré
spočívali v trovách právneho zastúpenia advokáta JUDr. Y. W., ktorý zastupoval odporcu v konaní pred
súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní pri jednom úkone právnej pomoci - podanie odvolania.
Trovy právneho zastúpenia odporcu spočívajú v odmene za právne zastupovanie podľa § 10 ods. 3, §
13a písm. a), d), § 16 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v platnom znení, a to za -prevzatie a prípravu zastúpenia á 336,94 eur (vychádzajúc
z hodnoty sporu 18.000 eur = uplatnený nárok na priznanie príspevku rozvedenej manželky vo výške
300 eur x 60 mesiacov, t.j. 5 násobok ročného plnenia), režijný paušál 8,04 eur, účasť na pojednávaní
pred súdom prvého stupňa dňa 24.09.2014 á 237,34 eur (vychádzajúc z predmetu konania 7200 eur,
t.j. 120 eur, t.j. zmena návrhu na určenie príspevku vo výške 120 eur mesačne x 60 mesiacov x 5),

režijný paušál 8,04 eur, účasť na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 19.11.2014 á 237,34 eur
+ 8,04 eur režijný paušál, t.j. spolu odmena za právne zastupovanie v prvostupňovom konaní 835,74
eur. Trovy odvolacieho konania odporcu spočívajú v odmene za právne zastupovanie za jeden úkon
- podanie odvolania á 237,34 eur (hodnota sporu 7200 eur) + režijný paušál 8,04 eur, t.j. spolu 245,38eur, celkom trovy konania odporcu 1081,12 eur. Vzhľadom k tomu, že advokát JUDr. Y. W. odporcu
už v čase rozhodovania odvolacieho súdu nezastupoval, odvolací súd uložil navrhovateľke povinnosť
zaplatiť náhradu trov celého konania k rukám odporcu.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .