Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 16, 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4Er/16/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7606200356
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7606200356.2

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky - zriaďovateľ Krajského riaditeľstva policajného zboru v Košiciach, Košice,
Kuzmányho 8, IČO: 00 151 866, proti povinnému Z. S., J.. XX.XX.XXXX, G. N. I., O. I. XX, t. č. bytom
Ž., Ž. N.. Č.. XXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Juraja Kočiho, Exekútorský úrad so sídlom v
Michalovciach, Okružná 3, pod sp. zn. EX 2542/2005, o vymoženie 33,19 Eur (1.000,- Sk) s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Kočimu, Exekútorský úrad Michalovce,
Okružná 3, trovy exekúcie vo výške 24,23 Eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu
exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na
mieste evid. č. M. zo dňa 28.5.2003 vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Košice I.,
Okresným dopravným inšpektorátom Košice I., vydal dňa 23.1.2006 poverenie na výkon exekúcie

pod číslom 5810 008161* pre súdneho exekútora JUDr. Juraja Kočiho, Exekútorský úrad so sídlom
v Michalovciach, Špitálska 6 (pôvodné sídlo exekútorského úradu - poznámka súdu), na vymoženie
uloženej povinnosti - istiny 33,19 Eur (1.000,- Sk) a trov exekúcie.

V priebehu exekučného konania bol tunajšiemu súdu doručený súdnym exekútorom podnet na
zastavenie exekúcie. V ňom súdny exekútor citoval ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) účinné do 31.8.2008, podľa ktorého rozhodnutie o
uloženípokutyzapriestupokmožnovykonaťdotrochrokovoduplynutialehotyurčenejnaichzaplatenie.
Na základe toho súdny exekútor navrhol, aby súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. b) zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Súdny exekútor si v podnete na

zastavenie exekúcie uplatnil trovy exekúcie vo výške 33,25Eurvrátanedanezpriadnejhodnoty(ďalej
len „DPH“), pričom ich vyúčtovanie bolo prílohou podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie.

Súd následne zaslal podnet súdneho exekútora na vyjadrenie oprávnenému. Vo vyjadrení doručenom
súdu dňa 15.10.2014 oprávnený vyjadril súhlas s podnetom súdneho exekútora na zastavenie
exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Zároveň navrhol, aby na úhradu

trov konania súdneho exekútora súd zaviazal povinného.Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa
doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do
30.11.2006, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom
do 30.11.2006, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo

po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 216/2008 Z. z., t. j. v znení
účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o
náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Tunajší súd podrobne preskúmal podanie súdneho exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie. Súd
po právnom posúdení dospel k záveru, že v danom prípade došlo k uplynutiu prekluzívnej doby, teda
k zániku práva oprávneného. Z exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste evid. č.
AA1654100 zo dňa 28.5.2003 mal súd preukázané, že povinnému bolo uložené zaplatiť pokutu 33,19
Eur (1.000,- Sk) do 15 dní odo dňa právoplatnosti bloku na pokutu, t. j. do 15 dní odo dňa 13.6.2003,

keďžebloknapokutujeprávoplatnýdňompodpisupáchateľapriestupku,teda dňom28.5.2003.Povinný
mal uhradiť pokutu najneskôr dňa 13.6.2003. Prvýkrát mohol oprávnený právo na uhradenie dlžnej
pokuty s príslušenstvom uplatniť dňa 13.6.2003. Z uvedeného vyplýva, že k uplynutiu prekluzívnej doby
došlo dňa 13.6.2007 v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, teda pred nadobudnutím účinnosti
zákona č. 298/2008 Z. z. dňa 1.9.2008, ktorým bol odsek 1 z § 88 zákona o priestupkoch vypustení.

Preklúzia prestavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie
nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj
keď to dlžník nenamieta. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké
dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva

a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum),
preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.

Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č.
298/2008 Z. z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely 1.9.2008. V

rámci novely zákonodarca nezakotvil do zákona o priestupkoch žiadne intertemporálne ustanovenia,
ktoré by určovali aplikáciu pôvodnej právnej úpravy, resp. novej právnej úpravy, pre rozhodnutia vydané
do účinnosti novely, resp. po účinnosti tejto novely, keďže tá umožnila časovo neobmedzený výkon
rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Logickým výkladom v tomto konkrétnom prípade dospel súd
k záveru, že keďže podľa zákona o priestupkoch účinného do 31.8.2008 zaniklo v zmysle dovtedajšieho

§88ods.1právovykonaťrozhodnutieouloženípokutyzapriestupokuždňom13.6.2007,prijatímnovely
v roku 2008 nemôže toto právo opätovne vzniknúť. Súd musí na tento zánik prihliadať ex offo.

Pokiaľ by sa mal súd vysporiadať s časovou pôsobnosťou priestupkového zákona, žiadalo by sa
súdu dodať, že priestupkový zákon v sebe zahŕňa ustanovenia procesnoprávne i hmotnoprávne.

Časová pôsobnosť tohto zákona nie je upravená všeobecne, ale podľa toho, či ide o pôsobnosť
ustanovení hmotnoprávnych (§ 7 ods. 1 zákona o priestupkoch - zodpovednosť za priestupok) alebo
procesnoprávnych(§7ods.2aods.3zákonaopriestupkoch-ukladaniesankciíaochrannýchopatrení).
Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno
riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol, tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do

30.11.2006, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy
exekúcie.Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 30.11.2006,
za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,

zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do
30.11.2006, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do
30.11.2006, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu
času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na
účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 348/2011 Z. z., t. j. v znení účinnom od 1.1.2012,

za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,
zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je

možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada,
podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok v platnom znení pozná tri
výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a
to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa
exekúcia zastaví z dôvodu,

že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto
výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak
súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať procesné
zavinenie na zastavení exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas (6 mesiacov

pred uplynutím prekluzívnej doby), preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z
dôvodu uplynutia prekluzívnej doby, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž
postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku
trvania konania, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej doby v priebehu
konania nemohol ovplyvniť.

O trovách konania teda súd rozhodol v súlade s §§ 200 ods. 2 a 197 ods. 1 Exekučného poriadku a §§
14, 15 a 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom
do 30.4.2008 ( ďalej len „ vyhláška“) tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 24,23 Eur a
zaviazal povinného, aby ich uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto

uznesenia.

Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm.
a) s použitím § 14 ods. 2 vyhlášky, t. j. podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v sume 6,64
Eur. Odmena za jednu začatú hodinu účelne vynaložené na exekúciu (1 hod. a 6,64 Eur), za spísanie

zápisnice a spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie. Ďalej odmena súdneho exekútora v zmysle
§ 14 ods. 1 písm. b) s použitím § 14 ods. 3 vyhlášky a v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 6,64
Eur (1 úkon a 3,32 Eur) spočívajúca v odmene za úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. V rámci trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi
náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 6,91 Eur (poštovné 1

x 1,03 Eur + 1 x 1,33 Eur + 1 x 1,75 Eur + 2 x 1,40 Eur) za poštové služby. Trovy exekúcie účelne
vynaložené súdnym exekútorom v priebehu exekúcie spolu 20,19 Eur bez DPH. Keďže súdny exekútor
preukázal, že je registrovaným platcom DPH, súd v súlade s § 196 veta druhá navýšil trovy exekúcie
o sumu 4,04 Eur spočívajúcu v sume dane z pridanej hodnoty, teda súdom priznané trovy exekúcie v
celkovej výške predstavujú sumu 24,23 Eur vrátane DPH.

Súd poznamenáva, že vzhľadom na znenie § 196 Exekučného poriadku platného a účinného v čase
rozhodovania súdu, teda od 1.1.2012 a vzhľadom na nedostatok inej právnej úpravy (prechodných a
záverečných ustanovení v zákone č. 348/2011 Z. z.), patrí súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnotyaj z hotových výdavkov bez ohľadu na to, kedy sa začalo exekučné konanie, a to napriek skutočnosti, že
navýšenie náhrad určených podľa Exekučného poriadku o sumu DPH v prípade pokiaľ je súdny exekútor
registrovaným platcom DPH bolo do Exekučného poriadku zakotvené novelou vykonanou zákonom č.

348/2011 Z. z., t. j. s účinnosťou od 1.1.2012.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za úkony
spracovanie a preštudovanie návrhu a exekučného titulu (15 minút), keďže považuje tento úkon za
administratívne veľmi jednoduchý, pričom odmena zaň je už zahrnutá v odmene exekútora v zmysle

§ 25 cit. vyhlášky, a navyše priamo súvisí s úkonom získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za
ktorý súd priznal odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Ďalej súd nepriznal odmenu za úkon
doručenie rozhodnutia súdu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) s použitím § 15 ods. 1 vyhlášky, keďže
má za to, že tento úkon súdny exekútor nevykonal v súvislosti s dosiahnutím účelu exekúcie, ktorým
je nútený výkon exekučného titulu. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov
tvorenú sumou za poštové služby vo výške 1,40 Eur za výzvu povinného, keďže realizovanie takéhoto

doručovania nemal z exekútorského spisu Ex 2542/2005 preukázané. Rovnako nepriznal súdnemu
exekútorovi náhradu hotových výdavkov tvorenú sumou za poštové služby vo výške 1,40 Eur za vrátenie
poverenia a 1,40 Eur za vyznačenie právoplatnosti uznesenia, keďže súdu je z jeho činnosti známe, že
súdni exekútori zasielajú poverenia v skončených exekučných konaniach hromadne, rovnako žiadosti
o vyznačenie právoplatností uznesení, teda účelnosť týchto hotových výdavkov je sporná. Z povahy

úpravy trov konania v Exekučnom poriadku a subsidiárne v Občianskom súdnom poriadku vyplýva, že
nemožno priznať trovy konania, ktoré vzniknú po rozhodnutí o trovách, resp. ktorých vynaloženie nie je
preukázané. V nadväznosti na uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani sumu DPH na uvedenú
odmenu a hotové výdavky.

O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v
spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného
poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre
prípad zastavenia exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, a to
v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.