Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 24C/139/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112214613
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Čisovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7112214613.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľa: Q. H., R.. XX.X.XXXX,

D. C. Č.E. W., D., J. XX/XX, zastúpeného zákonným zástupcom: J. H., R.. XX.X.XXXX, D. T.,
právne zastúpeného: Advokátska kancelária Nižník, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Kováčska 21,
IČO:36601365, proti odporcovi: SERVIS GROUP, a.s. so sídlom v Košiciach, Kavečianska cesta 14/B,
IČO: 36188620, zastúpenému: JUDr. Slávka Kováčová, advokátka so sídlom v Košiciach, Štúrova 20,
v konaní o zaplatenie sumy 6.573,06 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Priznáva odporcovi právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi vo výške 1.830,03 EUR (trovy
právneho zastúpenia), ktorú je navrhovateľ povinný zaplatiť odporcovi k rukám jeho právnej zástupkyne
JUDr. Slávky Kováčovej, advokátky, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 31.5.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť
mu sumu 6.573,06 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy od 7.3.2012
až do zaplatenia. Návrh odôvodnil skutočnosťami, že v zmysle uznesenia Mestského súdu v Brne, č.k.
94D/188/2008-279 zo dňa 3.11.2011 bolo prejednané dedičstvo po poručiteľovi Q. J., nar. XX.X.XXXX,
ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX, pričom jeho dedičmi sa stali synovia F. J. a Q. H. - navrhovateľ, každý

ideálnou polovicou. Navrhovateľ zdedil okrem iného aj 200 ks listinných akcií na meno spoločnosti
odporcu spolu so všetkými právami. Pohľadávka z titulu nevyplatených dividend a tantiém za rok 2007
predstavovalakudňusmrtiporučiteľasumuvcelkovejvýške459.769,30Kč,zktorejmalnavrhovateľako
právoplatný dedič dostať polovicu, teda sumu vo výške 295.000,- Sk, t.j. 9.792,20 EUR. Do dnešného
dňa navrhovateľ obdržal od odporcu iba sumu vo výške 3.219,14 EUR. Zvyšnú časť sumy vo výške
6.573,06 EUR odporca odmietol navrhovateľovi vyplatiť z dôvodu započítania vzájomnej pohľadávky
voči poručiteľovi, z titulu zálohy poskytnutej na súkromné účely vo výške 390.000,- Sk, t.j. 12.945,62

EUR. Odporca si túto pohľadávku voči poručiteľovi z titulu nesplatenej pôžičky prihlásil do dedičského
konania. Túto pohľadávku zákonná zástupkyňa navrhovateľa neuznala čo do dôvodu a výšky, preto
nebola zaradená do čistého majetku dedičstva. Odporca si bol preto povinný uplatniť spornú pohľadávku
samostatnou žalobou o určenie, či pohľadávka patrí do pasív dedičstva po poručiteľovi a teda, odporca
nebol oprávnený ponechať si uvedenú sumu a uspokojiť sa na úkor navrhovateľa.
Odporca uznal, že navrhovateľ ako právoplatný dedič má nárok na zaplatenie polovice pohľadávky
poručiteľa Q. J. z titulu nevyplatených dividend a tantiém za rok 2007, vo výške 295.000,- Sk. Bránil sa

však tvrdením, že pohľadávka navrhovateľa zanikla započítaním pohľadávky odporcu voči poručiteľovi.
Pohľadávka odporcu voči neb. Q. J. vznikla titulom finančných prostriedkov poskytnutých nebohému
počas jeho života, ktoré odporcovi nevrátil. Odporca uviedol, že čo sa týka právneho dôvodu uplatnenej
vzájomnej pohľadávky, išlo o zálohu poskytnutú na súkromné účely poručiteľa, teda o pôžičku. Odporcapoukázal na to, že čistá hodnota dedičstva bola 8.510.704,07 Kč, čo je hodnota vyššia, ako hodnota
vzájomnej pohľadávky uplatnenej na započítanie, pričom podľa ust. § 470 Obč. zákonníka dedič
zodpovedá za poručiteľove dlhy do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.

Navrhovateľ mal za to, že vzájomná pohľadávka bola odporcom účelovo vytvorená. Namietal
existenciu vzájomnej pohľadávky odporcu uplatnenej na započítanie z dôvodu, že z listinných dokladov
predložených odporcom nie je zrejmý právny dôvod resp. právny titul pohľadávky, ani jej splatnosť. Mal
za to, že prejav smerujúci k započítaniu, je možné učiniť až po splatnosti pohľadávky, pričom odporca
nepreukázal, kedy nastala splatnosť jeho pohľadávky. Z tohto dôvodu započítanie nie je možné. Mal za

to, že nebola splnená zákonná požiadavka na započítanie, pretože odporca neprejavil dostatočne vôľu
započítať vzájomnú pohľadávku pred tým, ako si znížil uplatnený nárok o sumu, ktorá je predmetom
tohto konania. Navrhovateľ tiež tvrdil, že vzájomná pohľadávka odporcu môže predstavovať zálohu na
poskytnutie finančných prostriedkov slúžiacich na pokrytie prevádzkových nákladov, t.j. prevádzkovanie
aďalšírozvojspoločnosti.Navrhovateľpoukázaltiežnaust.§196aods.1Obchodnéhozákonníka,podľa
ktorého akciová spoločnosť môže poskytnúť úver alebo pôžičku členovi predstavenstva len na základe

predchádzajúceho súhlasu dozornej rady, ktorý v danom prípade daný nebol.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, výsluchom svedkov,
výsluchom zástupcov spoločnosti odporcu a na základe týchto dôkazných prostriedkov ustálil skutkový
stav veci.
Z uznesenia Mestského súdu v Brne č.k. 94D/188/2008-279 zo dňa 3.11.2011 súd zistil, že v dedičskom

konaní po neb.Q. J., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, bola určená obvyklá cena majetku poručiteľa
vo výške 8.656.009,07 Kč, výška dlhov poručiteľa 145.305,- Kč a čistá hodnota dedičstva 8.510.704,07
Kč. Pozostalí synovia poručiteľa, dedičia F. J. a navrhovateľ Q. H., nadobudli dedičstvo rovným dielom,
každý ideálnou 1 v pomere k celku, okrem iného pod položkou 12 pohľadávku voči spoločnosti odporcu z
titulunevyplatenýchdividendatantiémzarok2007vcelkovejvýške590.000,-Sk,vprepočte459.769,30

Kč. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že súd podľa ust. § 175k ods. 3 O.s.p. do pasív dedičstva
nezaradil pohľadávku spoločnosti odporcu z titulu nesplatenej pôžičky vo výške 396.000,- Sk, v prepočte
308.590,92 Kč z dôvodu, že pohľadávku neuznala zákonná zástupkyňa maloletého navrhovateľa čo do
dôvodu aj výšky. Zástupkyňa mal. dediča F. J. pohľadávku uznala. S poukazom na citované ustanovenie,
pri určení obvyklej ceny majetku, výšky dlhov a čistej hodnoty dedičstva, súd na uvedenú pohľadávku

neprihliadol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.11.2011.
Z listu právneho zástupcu navrhovateľa adresovaného odporcovi zo dňa 7.3.2012 označeného ako
Pokusozmier-predžalobnávýzva,súdzistil,ženavrhovateľnazákladededičskéhorozhodnutiaobdržal
od odporcu len sumu 3.219,14 EUR. Zvyšnú časť pohľadávky vo výške 6.573,06 EUR odporca odmieta
navrhovateľovi vyplatiť z dôvodu, že si uplatňuje voči poručiteľovi Q. J. pohľadávku z titulu nesplatenej

pôžičky vo výške 396.000 Sk. Vo výzve sa ďalej uvádza, že zákonná zástupkyňa navrhovateľa nemala
počas života poručiteľa Q. J. ako jeho partnerka žiadnu vedomosť o tom, že by mu bola poskytnutá
od odporcu pôžička; ani následne jej nebola zo strany odporcu predložená žiadna zmluva o pôžičke.
Predložený bol iba doklad, na ktorom bolo uvedené „záloha“ a keďže na tomto doklade nebol uvedený
účel, na ktorý mala byť záloha použitá, nie je vylúčené, že bola poskytnutá Q. J. v záujme ďalšieho

rozvoja kapitálovej spoločnosti a nie na jeho súkromné účely, a že následne bola aj riadne zúčtovaná.
Z výdavkového pokladničného dokladu odporcu zo dňa 29.1.2008 súd zistil, že odporca vyplatil Q. J.
sumu 450.000,- Sk. Ako účel je v doklade uvedené: záloha. Doklad bol vystavený p. K. a schválený K. U..
Z výdavkového pokladničného dokladu odporcu č. 1/2810062 zo dňa 30.1.2008 súd zistil, že odporca
vyplatil Q. J. sumu 450.000,- Sk. Ako účel je v doklade uvedené: záloha. Doklad bol vystavený p. K.,

zaúčtovaný p. C. a schválený K. U. (uvedené bolo potvrdené výpoveďami uvedených osôb). Pôvodne
bol tento výdavok zaúčtovaný pod č. 335 310; uvedená účtovná položka bola prečiarknutá a opravená
na č. 355 200.
Z príjmového pokladničného dokladu odporcu č.1/2810134 zo dňa 11.2.2008 súd zistil, že odporca prijal
od Q. J. sumu 54.000,- Sk. Ako účel je uvedené: vrátená časť zálohy z januára 2008. Doklad vystavila p.

K., zaúčtovala p. C. a schválil K. U. (uvedené bolo potvrdené výpoveďami uvedených osôb). Pôvodne
bol tento príjem zaúčtovaný pod č. 335 310; táto účtovná položka bola prečiarknutá a opravená na č.
355 200.
Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I na spoločnosť odporcu súd zistil, že
štatutárnym orgán tejto spoločnosti je predstavenstvo, pričom neb.Q. J. bol členom predstavenstva v

období od 27.1.1999 do 25.3.2008. V rozhodnom období, kedy malo dôjsť k poskytnutiu uvedených
finančných prostriedkov, boli ďalšími členmi predstavenstva X.. C. D. a K. U.. Za spoločnosť konali
a písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisovali každý člen predstavenstva
samostatne, počnúc od 7.8.2000.Z výpovede člena predstavenstva odporcu X.. C. D. súd zistil, že Q. J. ako členovi predstavenstva
odporca v januári 2008 poskytol peniaze - tzv.zálohu na súkromné účely. Takýmto spôsobom uvedený
výdaj figuruje v účtovníctve firmy. V podstate sa jednalo o pôžičku a to v zmysle dohody členov

predstavenstva, ktorí majú podiel na imaní spoločnosti a teda, keď ktorýkoľvek z nich potreboval
finančné prostriedky, mohol si ich takýmto spôsobom vybrať. Existovala medzi nimi dohoda, že takto
vybraté finančné prostriedky sa obvykle vracajú ku koncu roka. Išlo o finančné prostriedky spoločnosti,
ktoré sa vyberali v hotovosti z pokladne a riadne zaúčtovali. Keďže všetci členovia predstavenstva
boli oprávnení samostatne za spoločnosť konať, ktorýkoľvek z nich mohol v pokladni nariadiť, aby mu

bola určitá čiastka vyplatená. S týmto postupom nikdy nebol žiadne problém. Každý z nich obvykle
ku koncu roka požičanú finančnú čiastku vrátil. V tomto smere bola medzi nimi absolútna dôvera po
celé roky vzájomnej spolupráce. Spolupracovali po dobu 20 rokov. Poukázal na skutočnosť, že aj
neb. Q. J. vlastne stihol vrátiť časť poskytnutej finančnej čiastky. Členovia využívali túto možnosť v
priemere jeden až dvakrát do roka, jednalo sa o bežnú prax. Výška pôžičky nebola obmedzená, nikto
si nevzal takú sumu, ktorú by nebol schopný vrátiť. Pokiaľ niektorý z členov nestihol vrátiť požičanú

čiastku do konca kalendárneho roka, nebol problém s predĺžením lehoty na vrátenie; vybratá suma
sa vrátila aj po čiastkach, v priebehu ďalšieho kalendárneho roka. Pripustil, že v prípade Q. J. išlo
o neštandardný obnos väčšieho rozsahu. Predpokladal, že si mienil kúpiť byt a že splatnosť bude
zrejme posunutá. Proces vyplatenia požičiavaných peňazí prebiehal tak, že člen predstavenstva nariadil
sekretárke vyplatenie peňazí a následne podpísal doklad o vyplatení. Nepotreboval k tomu súhlas

ostatných členov predstavenstva. Pokiaľ požadovaná čiastka v hotovosti nebola v pokladni k dispozícii,
tak sa zašlo do banky, peniaze sa vybrali z účtu v banke a potom sa vydali ako hotovosť z pokladne.
Q. J. bol technickým pracovníkom. Posudzoval po technickej stránke projekty, pripravoval kalkulácie
zákaziek. Nákup materiálu Q..J. nevykonával; týmito prácami boli poverení iní zamestnanci spoločnosti,
ktorým boli finančné prostriedky určené na nákup materiálu poukazované vždy cez účet. Z pokladne sa

vyplácali len zálohy na cestovné náklady, žiadne nákupy materiálu.
K. U., ďalší člen predstavenstva odporcu, potvrdil všetky skutočnosti uvedené X..C. D.. Obaja uviedli,
že nikdy nežiadali dozornú radu o udelenie predchádzajúceho súhlasu na vybratie pôžičky.
Z hlavnej účtovnej knihy odporcu za účtovné obdobie 2008 súd zistil, že v kolónke pod účtovnou
položkou:

- 355 100 Ostatné pohľadávky voči členom - B je uvedené: ročne má dať 90.000 Sk, ročne dal 34.450
Sk, zostatok 55.550Sk.
- 355 200 Ostatné pohľadávky voči členom - K je uvedené: ročne má dať 450.000 Sk, ročne dal 54.000
Sk, zostatok 396.000 Sk.
- 355 300 Ostatné pohľadávky voči členom - Z je uvedené: ročne má dať 55.000 Sk, ročne dal 0 Sk a

zostatok 55.000 Sk.
Odporca predložil aj výpis z hlavnej účtovnej knihy za ďalšie obdobia a to za roky 2009, 2010, 2011 a
2012, kde je vyššie uvedená položka 355 evidovaná obdobne ako za rok 2008.
Odporca predložil aj ďalšie listinné doklady na podporu svojho tvrdenia o obvyklej praxi členov
predstavenstva a to príjmový pokladničný doklad č. 1/200911061 zo dňa 31.12.2009, z ktorého súd

zistil, že X.. D. C. zaplatil spoločnosti odporcu sumu 10.243,92 EUR titulom vrátenej zálohy (zaúčtované
pod položkou 355 100), príjmový pokladničný doklad zo dňa 31.12.2009 č. 1/200911063, z ktorého súd
zistil, že K. U. zaplatil spoločnosti odporcu sumu 12.225,67 EUR titulom vrátenej zálohy (zaúčtované
pod položkou 355 300).
Ostatné príjmové alebo výdavkové pokladničné doklady svedčiace o vyplatení alebo vrátení záloh

rôznych čiastok, či už vo vzťahu k X.. D. alebo X.. U., svedčili o tom, že tieto finančné prostriedky boli
zaúčtované pod účtovnou položkou 378 100 alebo 378 109 alebo 378 102. Účtovná položka 378 je v
hlavnej účtovnej knihe odporcu označená ako tzv. Iné pohľadávky.
Z výsluchu svedkyne K. K. súd zistil, že je zamestnankyňou odporcu od 1.1.2000. Pracuje ako
administratívna pracovníčka a referent predaja. V rámci svojej pracovnej náplne mala na starosti

aj pokladňu. Uviedla, že v spoločnosti boli traja majitelia, ktorí keď si vypýtali zálohu, tak vypísala
výdavkový pokladničný doklad a peniaze im z pokladne vyplatila. Nevedela uviesť, na aký účel si tieto
zálohy vybrali. Nikdy o tom nehovorili, boli to predsa majitelia firmy, resp. členovia predstavenstva.
K výberu hotovosti z pokladne nebol potrebný žiaden schvaľovací proces. Svedkyňa na výdavkovom
pokladničnom doklade nevypisovala príslušnú účtovnú položku; robila to účtovníčka p. C.. Svedkyňa na

konci mesiaca odovzdala účtovníčke všetky pokladničné doklady na zaúčtovanie. Svedkyňa u ostatných
zamestnancov zisťovala presný účel vydanej hotovosti. U majiteľov spoločnosti to bolo inak; u nich
uviedla to, čo povedali oni. V ich prípade teda uvádzala buď zálohu alebo pôžičku. Svedkyňa sa
nevedela vyjadriť k tomu, v akých časových intervaloch boli takto poskytnuté finančné prostriedky členmipredstavenstva vrátené. S týmto sa nezaoberala. Keď vrátili hotovosť, vyplnila príjmový pokladničný
doklad. Členovia predstavenstva si vyberali rôzne sumy, aj veľké a to každý z nich. Nie vždy bola k
dispozícii v pokladni taká hotovosť, o akú požiadali. V takom prípade členovia predstavenstva išli do

banky vybrať peniaze z účtu, doniesli jej výpis z účtu v banke a na základe toho vypísala výdavkový
pokladničný doklad. Svedkyňa si pamätala na konkrétny prípad poskytnutia sumy vo výške 450.000,- Sk
Q. J., pretože išlo o pomerne vysokú sumu. Z tohto dôvodu bol p. J. v banke vyberať peniaze. Svedkyňa
si nepamätala, na aký účel si ich vybral. Svedkyňa ozrejmila, z akého dôvodu existujú dva výdavkové
pokladničné doklady, vzťahujúce sa k tomu istému výberu hotovosti, jeden zo dňa 29.1.2009 a druhý

zo dňa 30.1.2009. Reálne peniaze vybral p. J. dňa 29.1.2009 a svedkyňa až nasledujúci deň nahodila
tento doklad do programu v počítači. Čo sa týka podpisu osoby, uvedenej v pokladničnom doklade v
kolónke „schválil“, svedkyňa uviedla, že k podpísaniu schvaľujúcou osobou -t.j. členom predstavenstva
dochádzalo väčšinou až dodatočne, pretože členovia predstavenstva neboli vždy prítomní v deň, keď
bolo potrebné podpísať doklady. Poskytovanie finančných prostriedkov z pokladne sa nezapisovalo
do pokladničnej knihy. Svedkyňa nahodila doklady do programu a odovzdala ich účtovníčke, ktorá ich

spracovala po účtovnej stránke. Svedkyňa uviedla, že materiál pre spoločnosť nakupovali predovšetkým
zamestnanci. Nevylúčila, že sporadicky mohli nákup uskutočniť aj členovia predstavenstva. Poukázala
však na to, že spoločnosť má na túto činnosť poverených zamestnancov, ktorí to majú v náplni práce a
najmä, nákup materiálu sa uskutočňuje cez faktúry, nie cez pokladňu.
Z výpisu z účtu odporcu v Československej obchodnej banke, a.s. so sídlom v Bratislave za mesiac

január 2008 súd zistil, že dňa 29.1.2008 bol uskutočnený výber hotovosti 550.000,- Sk.
Z výsluchu zákonnej zástupkyne navrhovateľa J. H., nar. 12.4.1979 súd zistil, že pred smrťou Q. J.
žila s ním v spoločnej domácnosti 9 rokov, bola jeho snúbenicou. Mala vedomosť o tom, že neb. Q.
J. dojednával pre odporcu zákazky, vykonával kalkulácie a keďže išlo o pomerne malú spoločnosť,
vykonával kumulovanú pracovnú činnosť, v rámci čoho, keď to bolo potrebné, pomohol aj manuálne a

keď to nestíhali zamestnanci spoločnosti, tak pomáhal aj tak, že sám nakúpil materiál. Nemala vedomosť
o tom, že by mienil kúpiť byt alebo na aký účel by mohol potrebovať finančnú hotovosť 450.000,- Sk.
Potreba kúpy bytu nebola, keďže býval u nej, čakali spolu dieťa.
Z výsluchu svedkyne K. C., nar. XX.X.XXXX, súd zistil, že táto u odporcu pracovala vo funkcii účtovníčky
od roku 2000 do 30.6.2013. Svedkyňa sa nepamätala, aké pohľadávky sa v hlavnej účtovnej knihe

účtovali pod položkami 355 100, 355 200, 355 300 a aké pod položkou 378. Po nahliadnutí do hlavnej
účtovnej knihy uviedla, že pod položkou 355 boli účtované pohľadávky voči členom spoločnosti, pričom
podčíslie 100, označené písmenom B patrilo X..C. D., podčíslie 200, označené písmenom K patrilo Q.
J. a podčíslie 300 označené písmenom Z patrilo K. U.. Pod položkou 378 boli účtované pohľadávky
spoločnosti voči členom predstavenstva titulom záloh, ktoré si brali na práce, služby, cestovné náklady,

teda titulom obchodného styku spoločnosti. Svedkyňa uviedla, že členovia predstavenstva si pôžičky na
súkromné účely nebrali, len zálohy na obchodné účely, teda na výkon práce. Svedkyňa ďalej uviedla,
že pri zaúčtovaní poskytnutej zálohy v podstate neskúmala účel tejto zálohy; účel skúmala až vtedy,
keď dotknutá osoba priniesla vyúčtovanie. Pod účtovnou položkou 335 sa účtovali pohľadávky voči
zamestnancom akéhokoľvek druhu, služby, nákup materiálu, cestovné náklady a podobne. Svedkyňa

prízvukovala, že nie je podstatné zaúčtovanie vydanej hotovosti v momente jej vydania; vždy totiž
ide o pohľadávku spoločnosti a teda, je v podstate jedno, kam sa to zaúčtuje, stále je to pohľadávka
spoločnosti. Audit sa robil raz ročne, po ukončení účtovného roka. Pokladničné doklady na zaúčtovanie
jej odovzdávala pokladníčka raz za mesiac, keď uzavrela tento mesiac. Tieto pokladničné doklady
boli evidované v programe v počítači. Svedkyňa však účtovala doklady fyzicky, teda listinu po listine.

Svedkyňa potvrdila, že pokladničná kniha nebola vedená v spoločnosti v písomnej forme, len v
elektronickej. Fyzicky existovali len jednotlivé účtovné doklady. Poskytnuté zálohy sa vracali rôzne, buď
postupne alebo naraz. Nemala vedomosť o tom, na aký účel použil Q. J. poskytnutú zálohu. V prípade,
ak nebola v pokladni k dispozícii potrebná hotovosť na poskytnutie zálohy, súčasťou výdavkového
pokladničného dokladu bol potom aj výpis z účtu v banke, svedčiaci o výbere peňazí. Svedkyňa sa

osobne nikdy nespýtala členov predstavenstva, na aký účel si berú zálohy. V prípade, ak bola poskytnutá
záloha, ktorá sa vrátila v celom rozsahu, postačovalo, že boli vrátené peniaze v celom rozsahu;
nevyžadovalo sa žiadne vyúčtovanie. Peniaze museli vrátiť všetci členovia do konca kalendárneho
roka. Uviedla, že členovia predstavenstva vždy vrátili všetky poskytnuté zálohy. Svedkyňa si nevedela
spomenúť, či bola niekedy na pokladničnom doklade uvedená pôžička ako účel poskytnutej sumy.

Súduložilodporcovipredložiťdokladyvzťahujúcesakpríjmovémupokladničnémudokladuč.1/2810134
zo dňa 11.2.2008, na základe ktorého Q. J. vrátil časť poskytnutej zálohy vo výške 54.000,- Sk, napríklad
doklady týkajúce sa cestovných nákladov, nákupu materiálu a podobne. Odporca uviedol, že k tomuto
príjmovému pokladničnému dokladu neexistuje iný účtovný doklad, ktorý by sa k nemu vzťahoval.Podľa ust. § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa ust. § 470 ods.1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho

prešli poručiteľovou smrťou.
Podľa ust. § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Podľa ust. § 581 ods.1 Občianskeho zákonníka, započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na
náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho
istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom
rozhodnutia.
Podľaust.§581ods.2Občianskehozákonníka,započítaťnemožnopremlčanépohľadávky,pohľadávky,
ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno

započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
V danom prípade bolo vykonaným dokazovaním nepochybne preukázané a ani medzi účastníkmi
konania nebolo sporné, že navrhovateľ je dedičom po nebohom poručiteľovi X..Q. J.. Z uznesenia
Mestského súdu v Brne č.k. 94D/188/2008-279 zo dňa 3.11.2011 nesporne vyplynulo, že medzi aktíva
dedičstva bola pod položkou 12 zaradená pohľadávka poručiteľa voči spoločnosti odporcu z titulu

nevyplatených dividend a tantiém za rok 2007 v celkovej výške 590.000,- Sk, v prepočte 459.769,30
Kč, pričom toto dedičstvo nadobudol navrhovateľ v rozsahu jednej polovice, t.j. výške 295.000,- Sk, t.j.
9.792,20 EUR. Medzi účastníkmi nebolo tiež sporné, že z uvedenej sumy odporca pred podaním žaloby
zaplatil navrhovateľovi časť vo výške 3.219,14 EUR. Zvyšnú časť vo výške 6.573,06 EUR si navrhovateľ
uplatnil týmto návrhom.

Zhrnúc vyššie uvedené, vychádzajúc z vyššie citovaného ust. § 460 Občianskeho zákonníka súd
konštatoval, že nárok navrhovateľa voči odporcovi, titulom pohľadávky, ktorú nadobudol dedením, je
dôvodný.
Súd sa následne zaoberal dôvodnosťou obrany odporcu a skúmal, či došlo k zániku pohľadávky
navrhovateľa voči odporcovi v dôsledku započítania vzájomnej pohľadávky odporcu.

Podľa ustanovenia § 98 O.s.p., vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi
uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než si
uplatnil navrhovateľ; inak súd posudzuje takýto prejav len ako obranu proti návrhu.
Odporca uplatnil svoju obranu voči pohľadávke navrhovateľa vo forme započítacej námietky v zmysle
ust. § 98 O.s.p.., pretože si uplatňoval na započítanie rovnakú sumu, ako si uplatnil navrhovateľ.

Nadobudnutie dedičstva je univerzálnou sukcesiou, pri ktorej dedič vstupuje nielen do práv, ale tiež do
povinností poručiteľa, ktoré jeho smrťou nezanikajú. Uvedený princíp je vyjadrený v ust. § 470 ods.1
Občianskehozákonníka,podľaktoréhonadedičaprechádzaajpovinnosťuhradiťporučiteľovedlhy.Táto
zodpovednosť je obmedzená výškou ceny nadobudnutého dedičstva. V danom prípade z vykonaného
dokazovania - z uznesenia Mestského súdu v Brne č.k. 94D/188/2008-279 zo dňa 3.11.2011 vyplynulo,

že čistá hodnota dedičstva je 8.510.704,07 Kč. Keďže navrhovateľ nadobudol dedičstvo v rozsahu jednej
polovice, nadobudol dedičstvo v čistej hodnote 4.255.352 Kč. Je teda zrejmé, že jeho zodpovednosť za
dlhy poručiteľa „siaha“ do uvedenej sumy.
Právnym následkom účinného započítania v zmysle ust. § 580 Občianskeho zákonníka je zánik
vzájomných pohľadávok. Pre účinné započítanie zákon vyžaduje splnenie nasledovných podmienok:

a/ vzájomnosť pohľadávok; o vzájomné pohľadávky ide vtedy, ak dve osoby sú navzájom voči sebe
súčasne veriteľom, aj dlžníkom,
b/ plnenie rovnakého druhu; napr. plnenie v peniazoch,
c/ spôsobilosť pohľadávok na započítanie,
d/ prejav smerujúci k započítaniu.

Základnou podmienkou pre účinné započítanie je existencia vzájomnej pohľadávky. Odporca tvrdil, že
jeho pohľadávka voči R.. Q. J. vznikla titulom finančných prostriedkov poskytnutých nebohému počas
jeho života na súkromné účely resp.titulom pôžičky, ktorú odporcovi nevrátil.
Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za preukázané a ani navrhovateľ nespochybňoval, že R..Q.
J. bol členom predstavenstva odporcu v období od 27.1.1999 do 25.3.2008. V rozhodnom období, kedy

malo dôjsť k poskytnutiu uvedených finančných prostriedkov, boli ďalšími členmi predstavenstva X.. C.
D. a K. U., pričom všetci za spoločnosť konali samostatne.
Skutočnosť, že dňa 29.1.2008 odporca vyplatil Q. J. sumu 450.000,- Sk, v konaní nebola sporná.
Uvedená skutočnosť jednoznačne vyplynula z viacerých dôkazov; z príjmového pokladničného dokladu,výpisu z účtu v banke, hlavnej účtovnej knihy za rok 2008, ako aj výpovedí členov predstavenstva
odporcu a výpovede svedkyne K. K., pokladníčky odporcu, ktorá vystavila výdavkový pokladničný
doklad.

Sporným bol účel poskytnutých finančných prostriedkov.
Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
Ako účel poskytnutej sumy je vo výdavkovom doklade uvedená „záloha“. Členovia predstavenstva tvrdili,

že takto sa v dokladoch označoval úkon, kedy si členovia predstavenstva vyberali hotovosť na svoje
súkromnéúčelyateda,nienaúčelyzabezpečeniachoduspoločnostialebojejobchodnéhostyku.Takýto
úkon vnímali ako pôžičku, ktorú boli povinní vrátiť, či už do konca kalendárneho roka, alebo, v prípade
potreby aj neskôr. Vybratie pôžičky podľa ich vzájomnej dohody nebolo podmienené predchádzajúcim
súhlasom ostatných členov predstavenstva. Takáto prax bola medzi nimi bežná po celú, 20 rokov
trvajúcu dobu spolupráce. Aj svedkyňa K. K. potvrdila, že každý z členov predstavenstva si takto vyberal

rôzne sumy. Svedkyňa K. C., bývalá účtovníčka odporcu potvrdila, že členovia predstavenstva vždy
vrátili všetky poskytnuté zálohy. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplynulo, že poskytnutie finančných
prostriedkov členom predstavenstva bolo zaúčtované v hlavnej účtovnej knihe pod osobitnou účtovnou
položkou 355 „Pohľadávky voči členom“, pričom každý z členov mal pridelené podčíslie; X.. C. D. 355
100, Q. J. 355 200 a K. U. 355 300. Čo sa týka rozhodného roka 2008, kedy bola Q..J. poskytnutá

suma 450.000,-Sk, uvedená skutočnosť, vrátane časti vrátenej sumy 54.000,-Sk, sa odráža aj v hlavnej
účtovnej knihe pod účtovnou položkou, vzťahujúcou sa práve k Q..J. (355 200), podľa ktorej v kolónke
„má dať ročne“ je uvedená suma 450.000,-Sk, v kolónke „dal ročne“ je uvedená suma 54.000,-Sk a v
kolónke „zostatok“ je uvedený rozdiel medzi uvedenými sumami - 396.000,-Sk.
Základným pojmovým znakom zmluvy o pôžičke je okrem prenechania vecí (peňazí) na voľné

nakladanie, aj povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu a dočasnosť tohto právneho vzťahu. V
prospech tvrdenia odporcu, že poskytnutá suma predstavovala pôžičku, svedčí aj fakt, že Q. J. dňa
11.2.2008vrátilodporcovisumu54.000,-Sk.Tentoúkonnapĺňazákladnýpojmovýznakzmluvyopôžičke
-povinnosťdlžníkavrátiťposkytnutépeniaze.Uvedenýfaktvyplývazpríjmovéhopokladničnéhodokladu
odporcu č.1/2810134. To, že skutočne išlo o vrátenie tých finančných prostriedkov, ktoré boli Q..J.

poskytnuté dňa 29.1.2008, vyplýva z údaju, uvedeného v príjmovom pokladničnom doklade, v ktorom
je ako účel uvedené „vrátená časť zálohy z januára 2008“.
Vyhodnotením súhrnu vyššie uvedených skutočností sa súd priklonil k záveru, že v danom prípade
išlo skutočne o pôžičku. Vo vzťahu k tomuto tvrdeniu bolo poskytnutých viac relevantných dôkazov,
umožňujúcich uvedený záver.

Navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať tvrdenie, že poskytnuté finančné prostriedky boli určené na
zabezpečenie chodu obchodnej spoločnosti, napr. na nákup materiálu alebo cestovné či iné náklady.
Výpoveď zákonnej zástupkyne navrhovateľa, družky nebohého Q. J., je pre prijatie tohto tvrdenia
nepostačujúca.
Poskytnutie finančných prostriedkov na zabezpečenie chodu obchodnej spoločnosti možno posúdiť buď

podľa ustanovení Zákonníka práce a zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, teda ako nárok
vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu alebo podľa ustanovenia § 66 ods. 2 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého sa vzťahy medzi spoločnosťou a členom štatutárneho orgánu alebo spoločníkom pri
zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravujú primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve (§ 566 a
nasl. Obchodného zákonníka), pokiaľ nie sú iné dojednania medzi takýmito osobami a spoločnosťou,

upravujúce ich práva a povinnosti.
Podľa ust. § 36 ods.7 zákona č.283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, zamestnanec je povinný do
desiatich pracovných dní odo dňa skočenia pracovnej cesty alebo inej skutočnosti zakladajúcej nárok
na náhrady podľa tohto zákona predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie
náhrad a vrátiť nevyúčtovaný preddavok, ak nie je v kolektívnej zmluve, alebo v písomnej dohode so

zamestnancom dohodnutá, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa určená dlhšia doba, najdlhšie
však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola pracovná
cesta alebo iná skutočnosť zakladajúca nárok na náhrady skončená.
Pokiaľ by sa jednalo o pracovnoprávny vzťah a teda, Q. J. by bol vykonával pre odporcu činnosť,
za ktorú by poberal príjem zo závislej činnosti, ako zamestnancovi by mu vznikol nárok na náhradu

cestovných výdavkov podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách (ust. § 4 ods. 1 citovaného
zákona), čomu korešponduje povinnosť vyúčtovať náklady na pracovnú cestu a nevyúčtované zálohy
(preddavky) vrátiť ( ust. § 36 ods.7 citovaného zákona). V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 citovaného
zákona má totiž zamestnanec právo požiadať o poskytnutie preddavku (zálohy) na náhrady podľa tohtozákona a zamestnávateľ je povinný mu tento preddavok do výšky predpokladaných náhrad poskytnúť.
Zamestnanec je následne povinný do 10 pracovných dní po dni ukončenia pracovnej cesty predložiť
zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty a tiež vrátiť nevyúčtovaný

preddavok.
Pokiaľ by sa nejednalo o pracovnoprávny vzťah, ale o vzťah medzi spoločnosťou a členom štatutárneho
orgánu pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti, pre právne posúdenie by boli namieste ustanovenia
o mandátnej zmluve, na ktorú odkazuje ustanovenie § 66 ods.2 Obchodného zákonníka. V takomto
prípade by išlo o vzťah zodpovednosti člena štatutárneho orgánu spoločnosti za škodu spôsobenú v

súvislosti s výkonom funkcie.
Zhrnúc vyššie uvedené je teda zrejmé, že aj v prípade, ak by bolo preukázané tvrdenie navrhovateľa,
že peniaze, poskytnuté Q. J. slúžili na zariaďovanie záležitostí obchodnej spoločnosti odporcu, vždy by
išlo o pohľadávku spoločnosti voči nemu, či už ako zamestnancovi alebo ako členovi predstavenstva,
vo vzťahu ku ktorej ho viazala povinnosť preukázať použitie (spotrebovanie) poskytnutých finančných
prostriedkov na účely chodu spoločnosti. Pokiaľ tak Q. J. neučinil a opak v konaní preukázaný nebol,

ide o existujúcu pohľadávku spoločnosti, ktorá nezaniká smrťou a za splnenia zákonných podmienok
prechádza na dedičov.
V tejto súvislosti súd poukazuje na výpoveď svedkyne K. C., účtovníčky, ktorá uviedla, že pokiaľ
boli finančné prostriedky poskytnuté členom predstavenstva ako „záloha“ vrátené, k príjmovému
pokladničnému dokladu sa neprikladalo žiadne vyúčtovanie poskytnutej sumy. Naopak, pokiaľ išlo o iné

pohľadávky spoločnosti - peniaze poskytnuté na chod spoločnosti (napr.cestovné náklady), dotknutý
zamestnanec musel predložiť vyúčtovanie, aby bolo zrejmé, či došlo k vyčerpaniu celej poskytnutej
čiastky, alebo len jej časti a na aké účely. V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k
príjmovému pokladničnému dokladu č.1/2810134 zo dňa 11.2.2008, v zmysle ktorého Q. J. vrátil sumu
54.000,-Sk, nebolo pripojené žiadne vyúčtovanie, čo svedčí v prospech tvrdenia odporcu, že išlo o

pôžičku.
Podľa ust. § 196a ods.1 Obchodného zákonníka, spoločnosť môže poskytnúť úver, pôžičku, previesť
alebo poskytnúť do užívania majetok spoločnosti alebo zabezpečiť záväzok členovi predstavenstva,
prokuristovi alebo inej osobe, ktorá je oprávnená konať za spoločnosť, a osobám im blízkym alebo
osobám, ktoré konajú na ich účet, len na základe predchádzajúceho súhlasu dozornej rady a za

podmienok obvyklých v bežnom obchodnom styku.
Podľa ust. § 194 ods.6 písm.c/ Obchodného zákonníka, členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje
povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým
spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikne tým, že poskytne
plnenie v rozpore s ustanovením § 196a.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak dozorná rada nevysloví súhlas s poskytnutím
pôžičky členovi predstavenstva, pôjde o neplatnú zmluvu podľa § 39 Občianskeho zákonníka a plnenie
z nej poskytnuté bude bezdôvodným obohatením, ktoré osoba, v prospech ktorej spoločnosť na základe
neplatnej zmluvy plnila, bude musieť vrátiť spoločnosti. Členovia predstavenstva spoločnosti sú pritom
zodpovední za škodu, ktorú spoločnosti spôsobili poskytnutím plnenia v rozpore s § 196a Obchodného

zákonníka.
Čo sa týka námietky navrhovateľa, že dozorná rada odporcu podľa ust. §196a ods. 1 Obchodného
zákonníka neudelila predchádzajúci súhlas na poskytnutie pôžičky, v konaní vypočutí členovia
predstavenstva odporcu potvrdili, že o takýto súhlas dozornú radu nežiadali. Uvedená skutočnosť by
potom viedla k záveru, že zmluva o pôžičke je neplatný právny úkon. Ani tento záver však nič nemení na

existencii pohľadávky odporcu vo vzťahu k členovi predstavenstva, ktorému reálne peniaze poskytnuté
boli. V takom prípade ide o vzťah z bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého bol Q. J. povinný vydať odporcovi majetkový prospech, získaný plnením z
neplatného právneho úkonu.
Zhrnúcvyššieuvedené,súduzavrel,žepohľadávkaodporcunavráteniesumy396.000,-Skt.j.13.144,79

EUR (450.000 Sk mínus vrátených 54.000 Sk) nesporne existuje. V konaní nebolo preukázané, že by
Q. J. do svojej smrti (25.3.2008), teda za dobu necelých dvoch mesiacov od prevzatia peňazí, uspokojil
pohľadávku odporcu vo vyššom rozsahu.
Čo sa týka ďalšej podmienky pre účinné započítanie - spôsobilosti vzájomných pohľadávok na
započítanie,započítateľnýminiesútiepohľadávky,uktorýchtovylučujezákonalebodohodaúčastníkov.

Podľa ust. § 581 ods.2 Občianskeho zákonníka, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať
pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná obdobne ust.§ 359 Obchodného zákonníka). Navrhovateľ namietal
práve tento dôvod pre nezapočítateľnosť.V konaní nebolo sporné a ani odporca nespochybňoval, že pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi
z titulu nevyplatených dividend a tantiém za rok 2007, ktorú nadobudol dedením, je splatná. Prechod
uvedenej pohľadávky na navrhovateľa bol potvrdený právoplatným uznesením dedičského súdu zo dňa

3.11.2011.
Súd nemal pochybnosť ani o tom, že rovnako aj pohľadávka odporcu voči Q. J., je splatná. Pokiaľ ide o
zmluvu o pôžičke, doba splatnosti môže, ale nemusí byť dohodnutá. Pokiaľ doba vrátenia pôžičky nie je
dohodnutá, platí, že dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal ( ust.
§ 563 Občianskeho zákonníka, obdobne ust. § 340 ods.2 Obchodného zákonníka). V danom prípade z

vykonaného dokazovania vyplynulo, že členovia predstavenstva mali dojednanie o dobe splatnosti v tom
zmysle,žeobvyklemalivrátiťposkytnutépeniazedokoncakalendárnehoroka,avšakkeďsataknestalo,
doba vrátenia sa predĺžila o ďalší kalendárny rok. Vychádzajúc z uvedeného, vzhľadom na dátum
poskytnutia pôžičky (29.1.2008) je potom zrejmé, že splatnosť poskytnutej pôžičky nastala v danom
prípadenajneskôr31.12.2009.Zapredpokladu,žedojednanieodobesplatnostipôžičkybyabsentovalo,
splatnosť potom nastala dňom, nasledujúcim po výzve odporcu ako veriteľa, adresovanej dedičom ako

dlžníkom, čo je v danej veci splnené prihlásením pohľadávky do dedičského konania, t.j. najneskôr
v roku 2011. Z vykonaného dokazovania, z predžalobnej výzvy právneho zástupcu navrhovateľa je
tiež zrejmé, že odporca aj po skončení dedičského konania na túto výzvu reagoval tak, že odmietol
zaplatiť navrhovateľovi sumu 396.000 Sk z dôvodu, že uvedenú sumu si započítava voči pohľadávke
navrhovateľa.

K stretnutiu týchto dvoch už splatných pohľadávok teda došlo najneskôr ku dňu právoplatnosti uznesenia
dedičského súdu, t.j. dňa 3.11.2011.
Čo sa týka ďalšej podmienky pre účinné započítanie - prejav, smerujúci k započítaniu, v predmetnej veci
došlo k započítaniu na základe jednostranného právneho úkonu odporcu adresovaného navrhovateľovi,
učinenému ešte pre podaním žaloby v predmetnej veci. Uvedená skutočnosť nepochybne vyplýva z

predžalobnej výzvy právneho zástupcu navrhovateľa. Napokon, za kompenzačný prejav je potrebné
pokladať aj obranu odporcu, uplatnenú v rámci tohto konania.
Zhrnúc vyššie uvedené, súd konštatoval, že boli splnené všetky podmienky pre platné započítanie
pohľadávok. Právne účinky započítania - zánik vzájomných pohľadávok nastali ex tunc, ku dňu stretnutiu
pohľadávok. Vzhľadom na uvedené (zánik pohľadávky navrhovateľa) súd návrh v celom rozsahu

zamietol.
Podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia a odporcovi,

ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu trov konania proti navrhovateľovi.

Trovy odporcu predstavujú trovy právneho zastúpenia, keďže v spore bol zastúpený advokátom. Právny
zástupca navrhovateľa trovy vyčíslil vo výške 2.050,67 EUR.

Súd posúdil výšku trov právneho zastúpenia podľa ust. § 11 ods.1, § 14 ods.1 a § 16 ods.3 vyhl.MS
SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení
účinnom v čase vykonania jednotlivých úkonov.

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, vychádzajúc z hodnoty sporu (6.573,06

EUR) je 237,34 EUR. právny zástupkyňa odporcu si uplatnila odmenu v nižšom rozsahu, vo výške
220,77 EUR za jeden úkon. Odmena v uvedenej výške patrí za tieto úkony: 1. prevzatie a príprava
zastúpenia (6.12.2012), 2. vyjadrenie k žalobe (11.12.2012), 3. účasť na pojednávaní dňa 11.11.2013,
4. účasť na pojednávaní dňa 7.4.2014, 5. účasť na pojednávaní dňa 8.9.2014, 6. účasť na pojednávaní
dňa 13.10.2014, 7.účasť na pojednávaní dňa 12.1.2015 a 8. účasť na pojednávaní dňa 19.2.2015,

spolu 1.766,16 EUR. Za úkon, vyúčtovaný ako „prevzatie právneho zastúpenia nad 2 hod., jednanie s
protistranou“ súd odmenu nepriznal, pretože nebol predložený žiaden dôkaz o uskutočnení tohto úkonu
právnej služby. Právnej zástupkyni patrí aj tzv.režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu za
každý úkon právnej služby, t.j. vo výške 7,63 EUR za 2 úkony vykonané v roku 2012, vo výške 7,81
EUR za 1 úkon vykonaný v roku 2013, vo výške 8,04 EUR za 3 úkony vykonané v roku 2014 a vo výške

8,39 EUR za 2 úkony vykonané v roku 2015, spolu 63,97 EUR. Spolu odmena a režijný paušál činia
1.830,03 EUR.Podľa ust. § 149 ods.1 súd uložil navrhovateľovi, aby priznanú náhradu trov zaplatil odporcovi k rukám
jeho právnej zástupkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie
smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. ( § 251 O.s.p. )