Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2016

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/455/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214211343
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2016:4214211343.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: DPS financial

consulting, s.r.o., so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, IČO: 46 713 930, zastúpeného advoconsulting s.r.o.,
so sídlom Tamaškovičova 17/2742, Trnava proti žalovanej: E. W., nar. XX.X.XXXX, bytom N., Ž. L. XXX/
X, o zaplatenie 1599,49 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1599,49 eur spolu s vyčísleným príslušenstvom vo výške
207,13 eur a 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1599,49 eur od 28.9.2013 do 31.12.2014, to
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 671,44 eur ako aj
náhradu iných trov konania vo výške 95,50 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia,
na účet právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 11.6.2014 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
sumy 1599,49 eur s príslušenstvom k 27.9.2013 vo výške 207,13 eur a úrokom z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy vo výške 1599,49 eur od 28.9.2013 do zaplatenia ako aj na náhradu trov konania
z dôvodu, že žalovaná uzatvorila so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Zmluvu o bežnom účte. Prekročením
povoleného prečerpania vznikla Slovenskej sporiteľni, a.s. pohľadávka voči žalovanej z nepovoleného

prečerpania. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE z 27.9.2013 Slovenská sporiteľňa, a.s.
ako postupca postúpila v prospech žalobcu ako postupníka pohľadávku z nepovoleného prečerpania na
účte žalovanej vo výške 1599,49 eur spolu s jej príslušenstvom ku dňu 27.9.2013 vo výške 207,13 eur.

Žalobca podaním doručeným súdu 20.4.2015 doplnil chýbajúce skutkové tvrdenia, keď uviedol, že
žalovaná dňa 2.7.2003 uzavrela so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Zmluvu o kontokorentnom úvere
č. 0026313953/1/1 s úverovým rámcom 30 000,- Sk. Žalovaná úverový rámec prekročila už dňa

31.12.2003 a nepovolené prečerpanie opakovane vyrovnávala svojimi úhradami do výšky úverového
rámca, keď nepovolené prečerpanie k 30.4.2008 vyrovnala až úhradou sumy 200,- eur z 2.2.2009.
Situácia, kedy žalovaná nevyrovnala nepovolené prečerpanie zrealizovanými úhradami sa opakovala,
keď k 15.11.2010 bol zostatok na účte mínus 1061,70 eur, k 15.12.2010 bol mínus 1059,35 eur, k
14.1.2011 bol zostatok na účte mínus 1057,49 eur, k 15.2.2011 bol zostatok na účet mínus 1055,59
eur. Po započítaní ostatnej úhrady žalovanej dňa 14.9.2012 vo výške 22,54 eur predstavoval debetný
zostatok na účte mínus 1395,92 eur. Z dôvodu uvedeného finančného správania žalovanej Slovenská

sporiteľňa, a.s. zastavila poskytnutie a čerpanie úveru žalovanej a zrušila jej účet, v dôsledku čoho
vznikla uvedenej spoločnosti k 11.6.2013 pohľadávka vo výške 1599,49 eur. Príslušenstvo vyčíslené
sumou 207,13 eur je tvorené úrokom z prečerpania vo výške 0,44 eur za obdobie od 11.6.2013 do
13.6.2013, zmluvným úrokom z omeškania vo výške 183,35 eur za jednotlivé mesačné obdobia do30.6.2013 v sadzbe 8% ročne a zákonným úrokom z omeškania za obdobie od 30.6.2013 do 26.9.2013
vo výške 23,34 eur v sadzbe 5% ročne od 1.2.2013 do 26.9.2013.

Žalobca podaním z 21.7.2015 zobral návrh v časti 5% úroku z omeškania ročne za obdobie od 1.1.2015
do zaplatenia späť, a tak súd uznesením zo 17.9.2015 konanie v rozsahu čiastočného späťvzatia návrhu
zastavil.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolanej žalovanej a vykonal

vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu. Na danú
právnu vec aplikoval ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., § 52 ods. 1, 2 OZ, § 524 OZ,
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka, § 708 a nasl. Obchodného zákonníka.

V danom prípade žalobca odvodzuje svoj nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri uzatváraní
ktorej bola žalovaná v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že postupca má v

predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001
Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka, s podrobnou úpravou
spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade
spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú

výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka.

Spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila so žalovanou dňa 13.9.1995 Zmluvu o sporožírovom
účteadňa2.7.2003uzavrelitotožnézmluvnéstranyzmluvuokontokorentnomúvere,nazákladektorého

bol žalovanej v súvislosti so sporožírovým účtom č. 0026313953/0900 poskytnutý úverový rámec vo
výške 30 000,- Sk (995,82 eur) s premenlivou úrokovou sadzbou 10,85% ročne a splatnosťou úrokov
mesačne s tým, že konečná splatnosť úveru bola určená na 1.7.2004. Podľa záverečných ustanovení
zmluvy o kontokorentnom úvere, doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roku. V prípade
predĺženia zmluvy sa splatnosť úveru predlžuje o dobu, o ktorú bola predĺžená účinnosť zmluvy, t.j. o

jeden rok. Totožné zmluvné strany uzavreli aj dňa 28.11.2005 zmluvu o vydaní a používaní platobnej
karty v súvislosti s účtom č. 0026313953/0900, na základe ktorej bol hotovostný limit v dňoch vo výške
15 000,- Sk (497,91 eur) a bezhotovostný limit v dňoch vo výške 45 000,- Sk (1493,73 eur).

Z výpisov z účtu žalovanej mal súd za preukázané, že dňa 11.6.2013 bolo veriteľom žalovanej zastavené

čerpanie z úverového rámca, keď žalovaná ostatný raz realizovala úhradu dňa 14.9.2012, pričom aj
2.10.2012 bolo plnené z účtu žalovanej v prospech súdneho exekútora.

Z Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 11.10.2013 súd zistil, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa,
a.s. oznámila žalovanej, že jej pohľadávka z nepovoleného prečerpania na účte vo výške 1806,62 eur

bola postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE z 27.9.2013.

Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná. V konaní bolo preukázané, že spoločnosť Slovenská
sporiteľňa, a.s. a žalovaná uzavreli nielen Zmluvu o sporožírovom účte, ale aj Zmluvu o kontokorentnom

úvere a zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty. Záväzky vyplývajúce z vyššie uvedených zmlúv
(§ 710 Obchodného zákonníka) sa spravujú v prípade prečerpania finančných prostriedkov na účte
ustanoveniami zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka), a teda obsahujú na jednej
strane povinnosť veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky v dohodnutej výške a na strane
druhej povinnosť dlžníka v dohodnutej dobe uvedené peňažné prostriedky splatiť a zároveň uhradiť

veriteľovi úrok, ktorý predstavuje cenu poskytnutých peňažných prostriedkov. Slovenská sporiteľňa, a.s.
ako veriteľ v danom prípade svoj záväzok splnila, keďže peňažné prostriedky žalovanej (dlžníkovi)
poskytla. Žalovaná však svojmu veriteľovi splátky úveru v zmysle dohodnutých podmienok poskytnutia
úveru nesplácala, a tak si žalobca dôvodne uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 1599,49 eur s
debetným úrokom a úrokom z omeškania vyčíslenými za obdobie do 27.9.2013 vo výške 207,13 eur.

Žalobca si popri vyčíslenom úroku z omeškania uplatnil aj nárok na 5% úrok z omeškania ročne za
omeškanie s úhradou dlžnej sumy vo výške 1599,49 eur od 28.9.2013 do 31.12.2014 Keďže žalovaná
ostatný raz realizovala úhradu dňa 14.9.2012, nepochybne aj od 28.9.2013 žalobcovi vznikol v súlade s§ 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych
bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby
ECB k 28.9.2013 bola 0,75 %, súd s poukazom na § 153 ods. 2 O.s.p. žalobcovi priznal aj žalovaný 5%

úrok z omeškania ročne od 28.9.2013 až do 31.12.2014 z prisúdenej sumy.

Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal
z účelne vynaložených trov konania titulom náhrady súdneho poplatku za návrh iné trovy konania
vo výške 95,50 eur a titulom náhrady trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za

štyri úkony právnej pomoci ( prevzatie zastúpenie z 2.6.2014, písomné podanie z 9.6.2014, účasť na
pojednávaní dňa 17.9.2015 a 19.1.2016) po 71,37 eur za úkon, režijný paušál 2 x 8,04 eur za úkony z
roku 2014, za úkon z roku 2015 režijný paušál 8,39 eur, za úkon z roku 2016 vo výške 8,58 eur, plus
20% DPH (63,71 eur), titulom náhrady cestovných výdavkov a náhrady PHM na trase Trnava- Komárno
a späť dňa 17.9.2015 v dĺžke 184 km pri jednej obojsmernej ceste vozidlom Š. J., EČV: G. pri spotrebe
6,5/100 km a priemernej cene PHM 1,252 €/l, vo výške 48,64 eur (184 x 0,183) + [(6,5 : 100) x (184 x

1,252)], dňa 19.1.2016 vo výške 47,61 eur (pri cene 1 l PHM 1,166 €), náhrada za stratu času cestou na
pojednávanie dňa 17.9.2015 na trase Trnava - Komárno a späť po 13,98 eur plus 20% DPH za každú
začatú polhodinu v trvaní 6 polhodín a dňa 19.1.2016 po 14,30 eur plus 20% DPH za každú začatú
polhodinu v trvaní 6 polhodín vyúčtovanú úhrnom vo výške 192,96 eur, súd priznal žalobcovi aj náhradu
trov právneho zastúpenia vo vyúčtovanej výške 671,44 eur. Náhrada trov konania je podľa § 149 ods.

1 O.s.p. splatná na účet právneho zástupcu žalobcu.

Lehotu na plnenie súd žalovanej určil v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,
945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.