Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 4, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/388/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713219629
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6713219629.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Intrum Justitia Debt Finance AG,
IČO: CHE-100.023.266, so sídlom vo Švajčiarsku, Zug, Industriestrasse 13C, právne zastúpeného
splnomocneným advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, advokátska kancelária so sídlom v Bratislave,
Karadžičova 8, proti odporkyni X. X., nar. XX. X. XXXX, bytom Z., E. M. W. XX/XX, právne zastúpenej
splnomocneným advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, Advokátska kancelária so sídlom Lučenec, J.

Kráľa 5/A, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného
splnomocneným advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, Advokátska kancelária so sídlom Lučenec, J. Kráľa
5/A, o zaplatenie 2.550,78 EUR s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu Zvolen, č. k. 15C/9/2014-124 zo dňa 25. 9. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu

účastníkovi na strane odporkyne trovy konania, p o t v r d z u j e .
Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy odvolacieho
konania vo výške 70,82 EUR na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne,
a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením konanie zastavil a navrhovateľovi vrátil súdny poplatok
vo výške 146,30 EUR. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne trovy konania vo výške 353,84 EUR v lehote do 3 dní odo dňa
právoplatnosti uznesenia. Odporkyni okresný súd náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení uznesenia uviedol, že pôvodný navrhovateľ sa voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy
2.550,78 EUR s príslušenstvom z titulu nesplnenia záväzkov zo zmluvy o úvere, ktorú uzatvorila

odporkyňa s právnym predchodcom navrhovateľa. Písomným podaním doručeným okresnému súdu
dňa 25. 9. 2014 navrhovateľ vzal svoj návrh v plnom rozsahu späť, navrhol konanie zastaviť a
vrátiť časť zaplateného súdneho poplatku. Na základe uvedeného, zohľadňujúc dispozičné oprávnenie
navrhovateľa so svojim návrhom, okresný súd konanie zastavil a v zmysle § 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č.
71/1992 Zb. rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku navrhovateľovi. O trovách konania rozhodol
súd podľa § 146 ods. 2 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s.

p.“), keď konštatoval zavinenie navrhovateľa na zastavení konania a vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporkyne priznal náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej
služby, režijný paušál, náhradu za stratu času, náhradu cestovných výdavkov a 20 % DPH v celkovej
sume 353,84 EUR.
Proti výroku uznesenia okresného súdu o trovách konania podal navrhovateľ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie s odôvodnením, že okresný súd vec

nesprávne právne posúdil. Trovy vedľajšieho účastníka nepovažoval za účelne vynaložené, pretože
neboli nevyhnutne potrebné na bránenie práva, keď vedľajší účastník má byť odborne pripravenýna poskytovanie právnej pomoci spotrebiteľom bez potreby právneho zastúpenia. Poukázal na to,
že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do konania nepredstavuje žiadny prínos a spôsobuje len
vynakladanie neúčelných trov právneho zastúpenia, a to osobitne pokiaľ vedľajší účastník vzniesol

námietku premlčania nároku navrhovateľa, ktorej vznesenie bolo nadbytočné, keď s účinnosťou od
1. 5. 2014 bol súd ex offo povinný prihliadať na premlčanie nároku. Práve povinnosť súdu z úradnej
moci prihliadať na premlčanie nároku bola dôvodom, pre ktorý navrhovateľ k späťvzatiu svojho návrhu
pristúpil. Odkázal tiež na viaceré uznesenia všeobecných súdov, ktoré sa vyjadrili k neúčelnosti
vynaložených trov právneho zastúpenia v prípadoch zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom. V

závere svojho odvolania zdôraznil, že nie je možné stotožňovať právo na zastúpenie advokátom, ktoré
nepochybne prináleží i vedľajšiemu účastníkovi, s právom na náhradu trov konania, ktoré účastníkovi
(i tomu vedľajšiemu) prináleží len v prípade, ak bol účastník v konaní úspešný a ak boli trovy konania
vynaložené účelne. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v
napadnutej časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná.
Vedľajší účastník na strane odporkyne vo svojom vyjadrení k odvolaniu v prvom rade poukázal na

skutočnosť, že vstúpil do konania legitímne v súlade s § 93 ods. 2, 3 O. s. p. z vlastného podnetu, s
tým, že takto zvolený procesný postup vstupu vedľajšieho účastníka do konania je zákonne rovnocenný
so vstupom do konania na základe výzvy niektorého z účastníkov konania. Vstup vedľajšieho účastníka
bol pre spotrebiteľa efektívny, keď konanie bolo pre späťvzatie návrhu zastavené až po tom, čo
vedľajší účastník podal písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania. Trovy, ktoré boli vedľajšiemu

účastníkovi na strane odporkyne napadnutým výrokom uznesenia okresného súdu priznané, potom
bezprostredne súviseli s konaním, a preto je ich nutné považovať za účelne vynaložené. Podľa § 93
ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník. Tým pádom má právo nechať sa v konaní zastupovať advokátom (čl. 47 Ústavy SR) a v
prípade úspechu v spore, aj právo na náhradu trov konania. Trovy právneho zastúpenia treba pritom

považovať v každom prípade za účelné, čo vo viacerých prípadoch potvrdil aj Ústavný súd SR (pod sp.
zn. II. ÚS/78/03, II. ÚS 31/04 a pod.). Pokiaľ ide o názor navrhovateľa, že občianske združenie musí
mať zo svojej podstaty odborný aparát na právnu pomoc spotrebiteľom, tento je nesprávny, neústavný a
neudržateľný, rovnako ako názor o „rutinnosti“ zastúpenia v tzv. hromadných veciach. Zdanlivá rutinnosť
podaní vedľajšieho účastníka totiž vyplýva len z reakcie na formulárové a obsahovo takmer totožné

úkonyinkasnejspoločnosti.Jevšaknevyhnutnézdôrazniť,žepodaniavedľajšiehoúčastníkatýkajúcesa
určitého súdneho konania za účelom ich efektívnosti nie je možné vypracovať bez kvalifikovanej analýzy
veci, ktorej zodpovedá vysokoškolské právnické vzdelanie splnomocneného advokáta. Na základe
uvedeného vedľajší účastník navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý výrok uznesenia okresného
súdu ako vecne správny potvrdil a navrhovateľa zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy

odvolacieho konania v celkovej výške 70,82 EUR na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s.
p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., a odvolaním napadnutý výrok uznesenia
okresného súdu o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy
konania podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. V odvolaním nenapadnutej časti zostalo

uznesenie okresného súdu nedotknuté.
V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.
Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov, Námestie legionárov 5, IČO: 42 176 778
(resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa)

je oprávnené vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v
konaní nechať právne zastupovať advokátom, a v prípade kladnej odpovede na prvé dve otázky, či mu
v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov
právneho zastúpenia).
Z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo

odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014, ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho

poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských
sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochranaprávpodľaosobitnéhopredpisu,zaktorýsa(podľapoznámky10auvedenejvtomtoustanovení)považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že
jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické

osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. je z hľadiska systematického zaradenia
vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 O. s. p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto
prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej
z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania.
V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak

jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností (§ 93 ods. 4 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014).
Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako
vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať "právny záujem na jeho
výsledku",pretože(akoužbolouvedenévyššie)možnosťabyvystupovalakovedľajšíúčastníknastrane

odporkyne (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods.
2 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. v znení účinnom
do 31. 12. 2014 výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek
hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou
zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a
samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez
akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Navyše ani samotný Občiansky
súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy

v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť
priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním.
Pokiaľ navrhovateľ v rámci svojho odvolania dôvodil, že vedľajší účastník ako spotrebiteľské združenie
musí byť zo svojej podstaty schopné samostatne poskytovať právnu pomoc v súdnych konaniach, s
uvedeným sa stotožniť nemožno. Podľa článku 29 Ústavy SR sa totiž právo združovať sa zaručuje

každému a výkon tohto práva je možné obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je
to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku,
predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Preto sa v občianskych
združeniach (v výnimkou platiacou pre odborové organizácie podľa § 2 ods. 4 zákona č. 83/1990 Zb.
o združovaní občanov) môžu združovať akékoľvek subjekty práva, a to bez ohľadu na skutočnosť, či

sú odborne spôsobilé vykonávať všetky činnosti, ktoré to ktoré občianske združenie vykonáva. Preto
napríklad občianske združenie, ktorého účelom je ochrana práv spotrebiteľa, môže byť tvorené napríklad
výlučne len laikmi z oblasti práva a svoju činnosť v rámci súdnych konaní nutne realizovať (ak chce
ochranu spotrebiteľa v súdnom konaní efektívne zabezpečiť) prostredníctvom tretích splnomocnených
osôb, napríklad prostredníctvom advokáta. A rovnako môže byť takéto združenie tvorené odborníkmi

z oblastí ochrany spotrebiteľa pôsobiacimi napríklad v oblasti potravinárstva, skúšobníctva kvality
výrobkov a pod., ktorá skutočnosť by rovnako neznamenala, že uvedené osoby dokážu spotrebiteľovi
poskytnúť kvalifikovanú pomoc aj v súdnom konaní bez pomoci právne kvalifikovanej osoby. Zo
samotnej skutočnosti, že vedľajší účastník je podľa znenia svojich stanov založený za účelom ochrany
spotrebiteľa, teda nemožno (tak ako to urobil navrhovateľ) ešte vyvodiť, že vedľajší účastník je sám o

sebe spôsobilý kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi v rámci súdneho konania poskytnúť. Uvedené platí
tým skôr, že v konaní nebolo preukázané, že by členmi vedľajšieho účastníka boli osoby, ktoré majú
právnické vzdelanie.
V prejednávanom prípade došlo k zastaveniu konania preto, že navrhovateľ zobral návrh v plnom
rozsahu späť, pričom svoje rozhodnutie disponovať s návrhom na začatie konania týmto spôsobom

nijakým spôsobom nezdôvodnil. Z obsahu súdneho spisu je však nesporné, že tak učinil až po tom,
čo vedľajší účastník podal k veci samej vyjadrenie, v ktorom vzniesol námietku premlčania nároku
navrhovateľa.
Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola
uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania

splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p.. Ustanovenie druhého odseku §
146 O. s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania
rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku
citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania
rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť

trovy konania (ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).
Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného
hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporkyni v celom rozsahu späť,
pričom z obsahu spisu je nesporné, že tak urobil až po tom, čo vedľajší účastník voči predmetnému
nároku relevantne argumentoval a navrhol tento v plnom rozsahu zamietnuť, možno konštatovať len

jediný záver, a to, že predmetný návrh navrhovateľa bol podaný (objektívne) nedôvodne a že k jeho
späťvzatiu došlo v dôsledku jeho procesného zavinenia. Preto mu podľa prvej vety § 146 ods. 2 O.
s. p. vznikla povinnosť uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne, ktorý si trovy konania
uplatnil, trovy konania, ktorých súčasťou sú i trovy právneho zastúpenia. Pokiaľ si totiž vedľajší účastník
uplatnil právo na náhradu trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie

zastúpenia, písomné podanie na súd a účasť na pojednávaní), uvedené úkony možno považovať za
účelné z hľadiska toho, že ich vynaložením vedľajší účastník sledoval a priamo realizoval ochranu práv
odporkyne proti uplatňovanému nároku navrhovateľa. Úkon príprava a prevzatie právneho zastúpenia
možno pritom považovať za nevyhnutný z hľadiska toho, aby sa právny zástupca vedľajšieho účastníka
oboznámil s uplatňovaným nárokom v návrhu na začatie konania (jeho charakterom a právnym či

skutkovým odôvodnením) a jeho prílohami (v prejednávanom prípade najmä so zmluvou o úvere,
všeobecnými obchodnými podmienkami právneho predchodcu navrhovateľa, oznámením o postúpení
pohľadávky a zmluvou o postúpení pohľadávok). Čo sa týka druhého uplatňovaného úkonu - vyjadrenie
k návrhu na začatie konania, v ktorom vedľajší účastník posúdil zmluvný vzťah medzi odporcom a
právnym predchodcom navrhovateľa ako spotrebiteľský, poukázal na absenciu náležitostí podľa § 4

ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. a následne vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa,
odvolacísúdnemážiadnepochybnostioúčelnostipredmetnéhoúkonuužlenspoukazomnaskutočnosť
prezentovanú vyššie, t. j. že navrhovateľ pristúpil k späťvzatiu návrhu práve v dôsledku takto vznesenej
námietky premlčania. Pokiaľ sa jedná pritom o argumentáciu navrhovateľa prezentovanú v odvolaní, že
nakoľko na premlčanie nároku zo spotrebiteľskej zmluvy musí počnúc dňom 1. 5. 2014 prihliadať súd ex

offo, nie sú úkony vedľajšieho účastníka, ktorými bola námietka premlčania vznesená, účelné, táto nie
je dôvodná. K uvedenému je totiž potrebné uviesť, že v predmetnom prípade bola vedľajším účastníkom
námietka premlčania vznesená ešte skôr, ako súd pristúpil k vykonaniu dokazovania. Preto ak by aj
nedošlo k spätvzatiu návrhu na začatie konania navrhovateľom, okresný súd by sa premlčaním nároku
navrhovateľa musel zaoberať nie z úradnej povinnosti (t. j. bez návrhu účastníka konania), ale práve

na návrh vedľajšieho účastníka na strane odporkyne. Navyše, ak by predmetná námietka premlčania
vedľajším účastníkom vznesená nebola, nie je jasné, či by navrhovateľ svoj návrh vzal späť a ak by ho
späť nevzal, či by okresný súd ex offo posudzujúc oslabenie nároku navrhovateľa, dospel k rovnakému
záveru, ako vedľajší účastník, t. j., že nárok navrhovateľa premlčaný je. Pokiaľ sa záverom jedná
o úkon účasť na pojednávaní dňa 25. 9. 2014, odvolací súd udáva, že právny zástupca vedľajšieho

účastníka sa predmetného pojednávania zúčastnil, keď späťvzatie žalobného návrhu bolo okresnému
súdu doručené faxom dňa 24. 9. 2014 o 18:57 hod, a teda vedľajší účastník nemohol byť o uvedenej
skutočnosti informovaný v takej lehote, aby svoju prípadnú neúčasť na pojednávaní zvážil. Z tohto
dôvodu možno pokladať predmetný úkon, vynaložené cestovné výdavky na pojednávanie a uplatnenú
náhradu za stratu času, za účelné.

Na základe uvedeného, nakoľko okresný súd správne úkony vedľajšieho účastníka za účelne
vynaložené považoval, pričom odvolací súd sa s uvedeným názorom z dôvodov uvedených už vyššie
stotožnil, neostávalo odvolaciemu súdu iné, len výrok uznesenia okresného súdu o trovách konania
vedľajšieho účastníka podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdiť.
V odvolaním nenapadnutej časti (výroky o zastavení konania, o vrátení časti zaplateného súdneho

poplatku navrhovateľovi a o trovách konania odporkyne) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté
(§ 206 ods. 2 O. s. p.).Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods.
1, v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporkyňa i vedľajší účastník na jej strane boli v odvolacom
konaní úspešní a preto im podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov

odvolacieho konania. Odporkyňa si trovy odvolacieho konania neuplatnila a ani jej žiadne konkrétne
trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania odporkyne
nerozhodoval (§ 151 ods. 1 prvá veta O. s. p.). Vedľajší účastník na strane odporkyne si právo na
náhradutrovodvolaciehokonaniauplatnilriadneavčasvpísomnomvyjadreníkodvolaniunavrhovateľa.
Na základe uvedeného odvolací súd zaviazal navrhovateľa, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný,

k povinnosti uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne trovy odvolacieho konania v celkovej
sume 70,82 EUR za jeden úkon právnej služby, a to podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu
navrhovateľa spolu s paušálnou náhradou výdavkov (režijný paušál) za uvedený úkon právnej služby
a 20 % DPH. Z tarifnej hodnoty veci predstavuje tarifná odmena za jeden úkon právnej služby 50,63
EUR (základná sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty veci podľa § 10 ods. 1, s použitím § 13a ods.
2 písm. b/ Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a

náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ďalej aj "Vyhláška"), režijný paušál 8,39 EUR
(§ 16 ods. 3 Vyhlášky) a 20 % DPH - 11,80 EUR (§ 18 ods. 3 Vyhlášky), spolu 70,82 EUR.
Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. je navrhovateľ povinný zaplatiť uvedené trovy odvolacieho konania k rukám
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporkyne.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.