Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 27, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3214202596
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3214202596.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov Mgr.

Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa: S. F., a.s. so sídlom v W., X.
L. 7, IČO: 35 717 769, zastúpeného JUDr. Y. X., advokátom so sídlom v W., Na vŕšku XX proti odporcovi:
U.L.,bytomQ.XXX,X.nadW.,ozaplatenie409,50eursprísl.,naodvolanienavrhovateľaprotirozsudku
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 28. októbra 2014, č. k. 4C/91/2014-24, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh na začatie konania. Odporcovi náhradu trov

konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovenia § 2 písm. b), § 3 ods. 1 zák. č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovení § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1, § 100 ods.
1, § 101 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Uviedol, že
navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 03.03.2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol
odporcovi úver vo výške 350 eur. Úver bol poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20% z istiny, v
celkovej výške 241,50 eur. Odporca sa zaviazal splatiť úver vrátane poplatku za správu v pravidelných
13 mesačných splátkach vo výške 45,50 eur. Listom zo dňa 16.04.2010 navrhovateľ oznámil odporcovi,

že záväzok zo zmluvy o úvere bol zosplatnený z dôvodu jeho omeškania s jeho splácaním. Súd dospel
k záveru, že návrh nie je dôvodný. Konštatoval, že v danej veci nárok na zaplatenie dlžnej sumy vyplýva
zo spotrebiteľskej zmluvy uzavretej v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom sa jedná
o spotrebiteľský úver v zmysle Zák. č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na daný právny
vzťah aplikoval príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka napriek tomu, že zmluva o úvere bola
uzavretá v zmysle Obchodného zákonníka, avšak ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorej základnou črtou
je, že takéto zmluvy sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie

obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Podľa príslušných ustanovení posudzoval aj otázku premlčania, pričom
zistil, že v danom prípade uplatnený nárok na zaplatenie plnenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je premlčaný, keď navrhovateľ listom zo dňa 16.04.2010 oznámil odporcovi , že záväzok zo zmluvy je
zosplatnený a vyzval odporcu, aby celý dlh v sume 409,50 eur uhradil. Navrhovateľ podal návrh na súde
až dňa 17.06.2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka,
a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. §
142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, keďže si túto neuplatnil.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Uplatnil
dôvodnaodvolaniepodľa§205ods.2písm.e/O.s.p..Vodvolaníspochybnilzáversúduprvéhostupňaopremlčaníuplatnenéhonárokustým,ževdanejprávnejvecipremlčacialehotaspočívala,atominimálne
počasčasovéhoobdobiaododňa06.06.2011,t.j.oddátumu,kedybolapodanážalobanaMedzinárodný
rozhodcovskýsúdvBratislavedoprávoplatnostiuzneseniaOkresnéhosúduBánovcenadBebravou,sp.

zn. 4Er/146/2013 o zastavení exekučného konania, teda prebiehali konania, ktoré zapríčinili spočívanie
premlčacej lehoty. Vyslovil súhlas so zistením súdu prvého stupňa, že celý dlh sa stal splatným ku dňu
13.10.2009, pričom vyslovil názor, že týmto dňom, t. j. prvým dňom po zosplatnení záväzku začala plynúť
premlčacia lehota, a to vo všeobecnom trvaní troch rokov. Ďalej uviedol, že začiatok plynutia premlčacej
lehoty v tomto prípade predstavuje okamih, kedy navrhovateľ mohol prvý krát uplatniť ochranu svojho

práva, čiže navrhovateľ mohol dňa 14.10.2009 prvý krát uplatniť ochranu svojho práva vyplývajúceho
zo zmluvy o úvere. Uvedený začiatok plynutia premlčacej lehoty potvrdil aj rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Obo/44/97. V danej právnej veci však začala dňa 06.06.2011 premlčacia lehota
spočívať, lebo navrhovateľ uplatnil svoje právo na Medzinárodnom rozhodcovskom súde v Bratislave
zriadeným Rozhodcovskou spoločnosťou a.s.. Tento súd vydal dňa 22.10.2012 rozhodcovský rozsudok
sp. zn. 0100/2011. Na základe tohto právoplatného a vykonateľného rozhodnutia navrhovateľ podal

návrh na začatie exekučného konania súdnemu exekútorovi. Okresný súd Bánovce nad Bebravou
dňa 11.06.2013 uznesením sp. zn. 4Er/146/2013-14 zamietol žiadosť o udelenie poverenia a následne
mal exekučné konanie zastaviť. Vyslovil názor, že počas časového intervalu od doručenia žaloby
navrhovateľa medzinárodnému rozhodcovskému súdu po deň nadobudnutia právoplatnosti uznesenia
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 4Er/146/2013 o zastavení exekučného konania

premlčacia lehota spočívala. Navrhovateľ splnil podmienky § 112 Občianskeho zákonníka, teda sám
inicioval predmetné konanie, riadne v tomto konaní pokračoval, pričom v danej veci bol vydaný
právoplatný rozsudok. V tejto súvislosti citoval rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/41/2000,
ako aj Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/129/1999, rovnako aj sp. zn. 33Odo/454/2006. V závere
uviedol, že tieto skutočnosti napĺňajú odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. v spojení s ust.

§ 205a ods. 1 písm. c/ O.s.p., nakoľko súd prvého stupňa mal lustrovaním vo svojom archíve zistiť, že
v danej veci prebiehalo konanie o ten istý predmet, a preto premlčacia lehota spočívala.

Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez
nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť
aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia.

Navrhovateľ uplatňuje dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. (doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené - §

205a). Citovaný dôvod na odvolanie je daný v prípade, ak účastník konania oprávnene uplatní nové
dôkazné prostriedky v súlade s § 205a ods. 1 písm. c/, d/ O.s.p. a z týchto skutočností vyplynie skutkový
stav, ktorý je v rozpore so zisteným skutkovým stavom tvoriacim základ napadnutého rozhodnutia. Vtedy
je zrejmé, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav, ktorý ako základ rozhodnutia neobstojí.

Občiansky súdny poriadok tak pripúšťa skutočnosti, alebo dôkazy v odvolacom konaní, v ktorom sa
napáda prvostupňové rozhodnutie len v obmedzenom rozsahu, a to za podmienok upravených v
ustanovení § 205a O.s.p..

Navrhovateľ uplatňuje dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. s poukazom na ust. §

205a ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p..

V prejednávanej veci odvolateľ považuje za ďalšiu skutočnosť, alebo iný dôkaz, ktoré neboli uplatnené

v dovtedajšom konaní, existenciu rozhodcovského rozsudku sp. zn. 0100/2011 v spojení s uznesením
Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 4Er/146/2013.Zo spisu je však jednoznačné, že rozhodnutia ani iné listiny týkajúce sa daných konaní navrhovateľ
nepripojil, a to ani spolu s odvolaním, v ktorom tieto skutočnosti uplatňuje.

Pokiaľ ide o prvostupňové konanie, tak súd prvého stupňa určil termín verejného vyhlásenia rozhodnutia
na 28.10.2014, pričom dňa 08.07.2014 prevzal právny zástupca navrhovateľa uznesenie okresného
súdu zo dňa 02.07.2014, obsahujúce poučenie podľa § 114 O.s.p., vrátane poučenia podľa § 120 ods.
4 O.s.p. Podľa cit. zákonného ustanovenia súd je povinný okrem veci podľa ods. 2 poučiť účastníkov,
že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,

ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie najneskôr do
vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada.

V danej veci navrhovateľ napriek riadnemu a včasnému poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súdu do
termínu vyhlásenia rozhodnutia nepredložil a neoznačil žiadne skutočnosti a dôkazy , na ktoré by mal

súd pri rozhodovaní prihliadať. Nie je preto akceptovateľný dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm.
e/ O.s.p. s odkazom na ust. § 205a ods. 1 písm. c/ O.s.p..

Navrhovateľ preto nemôže za takýchto okolností úspešne uplatniť existenciu ďalšej skutočnosti, ktorá
nebola uplatnená v prvostupňovom konaní, a to existenciu rozsudku rozhodcovského súdu.

Neobstojí zároveň odvolacia námietka navrhovateľa uvedená v závere odvolania o tom, že súd prvého
stupňa mal lustrovaním zistiť, že v danej veci prebieha konanie o ten istý predmet, keďže konanie
prebiehalo pred rozhodcovským súdom a exekučné konanie nie je konaním, ktoré by mal súd v súvislosti
s podaním návrhu na začatie konania v občianskom súdnom konaní zisťovať ako okolnosť, ktorá sa aj na

takomto návrhu vyznačuje a má signalizovať súdu prekážku veci rozhodnutej, prípadne litispendenciu.

Keďže navrhovateľom uvádzaný dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p. nebol uplatnený
opodstatnene, bol rozsudok okresného súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na začatie konania z dôvodu
premlčania uplatneného nároku, odvolacím súdom potvrdený.

V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý by mal v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti s
odvolacím konaním mu trovy nevznikli, a preto mu neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .