Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 22, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/722/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412222089
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412222089.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava proti žalovanej: Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej
ujmy

r o z h o d o l :

Súd návrh na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy z a m i e t a .

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Nové Zámky dňa 27.9.2012 domáhal vydania

medzitýmneho rozsudku, ktorým by súd určil, že žalovaná je zodpovedná za škodu vzniknutú žalobcovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky ako exekučného súdu z dôvodu, že tento
nerozhodol v zákonom určenej lehote o návrhu oprávneného na zmenu exekútora v exekučnom konaní
vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere
č. 4020506 dlžníkom - povinným F. P.. Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu škody vo výške 175,- eur
a na nemajetkovú ujmu vo výške 995,76 eur ako aj náhradu trov konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil
tvrdením, že ako oprávnený subjekt navrhol zvolenému exekútorovi vykonať exekúciu na vymoženie

pohľadávky, ktorá mu vznikla voči označenému dlžníkovi z uvedenej Zmluvy o úvere. Súdny exekútor
pridelil uvedenej exekučnej veci číslo EX XXX/XXXX. Spísaný návrh na vykonanie exekúcie spolu so
žiadosťou o vydanie poverenia a exekučným titulom doručil súdny exekútor Okresnému súdu Nové
Zámkyakomiestneavecnepríslušnémuexekučnémusúdu,ktorýpoverilsúdnehoexekútoravykonaním
exekúcie. Žalobca pre obavy o osud pohľadávky vymáhanej povereným súdnym exekútorom, doručil
exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora z 5/20/2009. Podľa žalobného návrhu exekučný súd
nerozhodol o návrhu žalobcu ako oprávneného v zákonom určenom čase, teda do 30 dní od doručenia

návrhu na zmenu exekútora, pričom k návrhu na zmenu exekútora mal žalobca ako oprávnený pripojiť
aj rovnopis exekučného titulu. Podľa tvrdení žalobcu v návrhu, tento sa o dovŕšení priebehu skutkového
deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a spôsobenej škody, dozvedel po doručení uznesenia
exekučného súdu o zmene exekútora z 1.12.2010. Tvrdeným nesprávnym postupom exekučného súdu,
ktorý mal byť v rozpore s § 44 ods. 7 Exekučného poriadku (EP) v znení účinnom od 1.9.2005, resp.
v rozpore s § 44 ods. 8 EP v znení účinnom od 1.12.2006, mala vzniknúť žalobcovi majetková škoda
vo výške 175,- eur s tým, že táto pozostáva z paušálnych nárokov špecifikovaných v návrhu. Taktiež

mu mala vzniknúť aj nemajetková ujmu, ktorú žalobca vyčíslil zo základu 663,88 eur na rok, a to
sumou 995,76 eur, keď márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu,
že správnym postupom dôjde k zmene súdneho exekútora, čo bude viesť k efektívnemu a účinnému
vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávnym úradným postupom exekučný súd vystavil oprávnené záujmyžalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku
insolvencie povinného. Uvedeným postupom exekučného súdu malo dôjsť k vnútorným zásahom do
spoločnosti, ovplyvňovaniu podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušeniu jeho práv, k strate

legitímnych očakávaní, strate dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a k vyvolaniu rizík ohrozujúcich
konečné vymoženie pohľadávky. Žalobca súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov miestne a vecne
príslušného Okresného súdu Nové Zámky.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 7NcC/225/2012-9 z 19.10.2012 rozhodol, že sudcovia Okresného

súdu Nové Zámky sú vylúčení z prejednávania a rozhodovanie veci a vec prikázal na prejednanie a
rozhodnutie Okresnému súdu Komárno, ktorému táto napadla dňa 4.12.2012.

Súd žalobcu v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. vyzval na doplnenie jeho podania. Žalobca podaním z
1.2.2013 súdu oznámil, že nedisponuje rovnopisom návrhu na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, keď originál návrhu na predbežné prerokovanie podal osobne do podateľne žalovaného,

ktorý potvrdil prijatie návrhu spolu s prijatím iných návrhov, označením ich súpisu prezenčnou pečiatkou.
Žalobca navrhol súdu, aby v konaní vykonal dôkaz oboznámením sa s príslušným spisom žalovaného,
keďže on disponuje len jednotnou a nedeliteľnou databázou návrhov v elektronickej forme, a preto
môže poskytnúť len uvedenú databázu obsahujúcu 43 597 návrhov. Tvrdil, že v danom štádiu konania
neexistuje námietka žalovaného, že v tomto štádiu konania návrh na predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody nebol podaný. Súčasne súdu oznámil, že Okresnému súdu Nové Zámky predložil
prílohu - potvrdenie Ministerstva spravodlivosti SR o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody a tieto zaslal konajúcemu súdu aj do iného konania (9C/162/2012). V ďalšom poukazoval
na absenciu odôvodnenia uznesenia, ktorým bol vyzvaný na doplnenie podania.

Okresný súd Nové Zámky dňa 28.3.2014 doručil tunajšiemu súdu exekučný spis sp. zn. 14Er/982/2005,
EX XXX/XX.

Žalobca mailom doručeným súdu 13.6.2014 oznámil, že ako žalobca vystupuje vo viacerých konaniach,
predmetom ktorých je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, náhrady ktorých sa domáha

od Slovenskej republiky zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR. Súčasne oznámil, že do spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 10C/212/2012 založil znalecký posudok č. 1/2014, ktorý dňa 17.1.2014
vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave vo veci stanovenia majetkovej škody
žalobcu,podľaktoréhojenepochybné,žemajetkováškodavkaždomkonkrétnomindividuálnomprípade
neskorého rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie dosahuje hodnotu minimálne

30,76 eur a majetková škoda v každom konkrétnom individuálnom prípade neskorého rozhodovania o
zmene súdneho exekútora dosahuje hodnotu minimálne 31,68 eur.

Súd v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu
žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní žiadal ospravedlniť mailovou správou odoslanou súdu

deň pred pojednávaním, po skončení úradných hodín súdu o 16:56 hod., pričom súčasne požiadal
o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania s pojednávaním vedeným pred Okresným
súdom Nové Mesto nad Váhom. Keďže advokátske spoločenstvo zastupujúce žalobcu má dvoch členov
a aj šiestich koncipientov, aj s poukazom na názor zaujatý či už v uznesení Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Cdo 77/2002, ale aj v náleze Ústavného súdu SR z 13.1.1999 sp. zn. I.ÚS 68/1998, podľa

ktorých „sama kolízia pojednávaní toho istého zástupcu účastníka na rozdielnych súdoch, o ktorej
advokát vedel v dostatočnom časovom predstihu, nie je, bez ďalšieho, akceptovateľným predpokladom
uznania existencie dôležitého dôvodu na odročenie vytýčeného pojednávania v zmysle § 101 ods. 2
O.s.p.“, súd nemal preukázaný žiadny vážny dôvod na odročenie pojednávania, najmä keď žalobca
v plnomocenstve z 13.9.2012 súhlasil, aby si splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu.

Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené už 2.6.2014. Z činnosti
súdu je taktiež známe, že v obdobných veciach totožného žalobcu sa za právneho zástupcu žalobcu
na základe plných mocí zúčastnil pojednávaní či už jeho advokátsky koncipient alebo substitút. Súd
pojednával aj v neprítomnosti riadne predvolanej žalovanej, ktorá svoju neprítomnosť na pojednávaní
neospravedlnila.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa so sprievodným listom žalobcu k žiadostiam
o predbežné prerokovanie žiadostí o nároku na náhradu škody z 30.5.2012, ktorý bol doručený
Ministerstvu spravodlivosti SR toho istého dňa, najmä č. 3096, oznámením súdneho exekútora JUDr.R. Krutého, ako aj obsahom fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn.
14Er/982/2005 a z pripojeného (živého) spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10C/212/2012 aj znaleckým
posudkom č. 1/2014, ktorý sa nachádza v prílohovej obálke uvedeného spisu na čl. 37, ktorý dňa

17.1.2014 vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave.

Súd na danú vec aplikoval ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, a to
najmä § 3 ods. 1 písm. d/, § 3 ods. 2, § 4 ods. 1 písm. a/ 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17
ods. 1, 2, 5, ako aj § 44 ods. 1, 2, 8, 9 zákona č. 233/1995 Zb. (ďalej len EP), § 46 ods. 1, 2 EP, § 47 EP.

Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že predmetom konania je nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup Okresného súdu Nové
Zámky ako exekučného súdu. Žalobca za nesprávny úradný postup považuje skutočnosť, že exekučný
súd nerozhodol o jeho návrhu(ako oprávneného) na zmenu súdneho exekútora v lehote 30 dní od
doručenia návrhu, keď rozhodol až dňa 1.12.2010, pričom návrh bol spísaný 5/20/2009.

Z fotokópie exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 14Er/982/2005 vyplýva, že dňa
20.9.2005 súdna exekútorka Mgr. Katarína Baňarová doručila Okresnému súdu Nové Zámky pod číslom
EX XXX/XX žiadosť o udelenie poverenia spolu s návrhom na vykonanie exekúcie z 6.9.2005, s
rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č. k. 26Cb/112/03-30 z 10.5.2004 v znení rozsudku Krajského

súdu v Bratislave č. k. 10Cob/174/2004-49 z 24.2.2005 ako exekučným titulom. Okresný súd Nové
Zámky ako exekučný súd dňa 26.9.2005 vydal poverenie č.k. 14Er/982/05-10, číslo exekútorského
spisu: EX 512/05, ktorým poveril súdnu exekútorku Mgr. Katarína Baňarová vykonaním exekúcie na
základe exekučného titulu - rozhodnutí Okresného súdu Bratislava, pričom oprávneným je žalobca
a povinným je F. P.. Žalobca doručil exekučnému súdu dňa 25.5.2009 návrh z 18.5.2009 na zmenu

exekútora vo veci EXXXXXXXX, pričom navrhol vykonaním exekúcie poveriť Exekútorský úrad JUDr.
Rudolfa Krutého. Súdna exekútorka Mgr. Katarína Baňarová dňa 18.11.2010 doručila exekučnému
súdu stanovisko k návrhu s vyúčtovaním trov exekúcie. Uznesením z 1.12.2010 exekučný súd návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora
JUDr. R. Krutého. Z dôvodu neznámeho pobytu povinného exekučný súd šetril pobyt povinného, pričom

súdny exekútor JUDr. R. Krutý doručil exekučnému súdu oznámenie z 3.10.2011, v ktorom exekučný
súd informoval, že je bývalým zamestnancom oprávneného.

Súdny exekútor JUDr. R. Krutého podaním z 16.6.2014 konajúcemu súdu oznámil, že nedisponuje
právoplatným uznesením o zmene súdneho exekútora a ani spisom pôvodného exekútora.

Podľa názoru súdu návrh žalobcu v danej veci zodpovedá ustanoveniu § 79 ods. 1 O.s.p., keď žalobca
uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu. Preto nič nebránilo vecnému prejednaniu tohto
návrhu. Z dôvodu, že do rozhodnutia súdu vo veci uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie (30.5.2012), súd návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej

ujmy nepovažoval za predčasný.

Zákon č. 514/2003 Z.z. v § 9 ods. 1 výslovne uvádza ako príklad nesprávneho úradného postupu aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom určenej
lehote.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nesprávnym
úradným postupom je popri nesprávnom úradnom postupe aj vznik škody, a príčinná súvislosť medzi
nimi. Uvedené podmienky zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne.

V danom prípade exekučný súd nerozhodol o návrhu žalobcu ako oprávneného na zmenu exekútora v
zákonom určenej 30 dňovej lehote od doručenia návrhu dňa 25.5.2009, keď návrhu vyhovel uznesením
z 1.12.2010. Nedodržanie zákonnej lehoty automaticky nezakladá nárok oprávneného v procesnom
postavení žalobcu na náhradu škody. Žalobca v konaní až do vyhlásenia dokazovania za skončené
nepreukázal vznik žiadnej skutočnej škody, keď nepreukázal zmenšenie svojho majetku o 175,- eur v

súvislosti s tvrdeným omeškaním pri rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora v uvedenej
exekučnej veci. Pritom podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. sa uhrádza len skutočná škoda.
V závere znaleckého posudku č. 1/2014 Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave uvádza,
že na základe vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby,tlač a úpravu informačného systému vypočítal majetkovú ujmu vzniknutú spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. v súvislosti s tvrdeným porušovaním zákonných lehôt a tvrdenou nečinnosťou, či už zbytočnými
prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene exekútora. V prípade žalôb titulom návrhu na zmenu
súdneho exekútora (ZE) znalecký ústav určil na jednu žalobu mzdové náklady sumou 5,07 eur (no pri
žalobách NZP, NP len 4,15 eur), náklady na tlač 5,31 eur, náklady na úpravu informačného systému
13,86 eur, náklady na poštovné 3,01 eur, náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur, t.j. spolu 31,68
eur. Súd bol toho názoru, že znalecký posudok ústavu nie je dôkazom o vzniku uplatnenej majetkovej

škody. Výpočet škody v uvedenom znaleckom posudku obsahuje štyri základné časti: zvýšené mzdové
náklady, náklady na tlač, náklady na úpravu informačného systému a náklady na telekomunikačné
služby. V posudku sa v súvislosti s neskorým rozhodnutím o žiadosti na zmenu exekútora uvádza, že
spoločnosť žalobcu v rámci vymáhania pohľadávok (vo veciach nerozhodnutých v zákonnej lehote)
musela realizovať nasledovné činnosti: 1. overenie skutočnosti, či súd rozhodol v exekučnej veci, 2.
urgovanie vydania rozhodnutia, 3. urgencie a spracovanie sťažnosti na postup súdu, 4. spracovanie

reakcie súdu, prípadne vypracovanie nového stanoviska, 5. overovanie prijatia elektronického podania
- žiadosti o zmenu/urgencie/sťažnosti. Takéto úkony však ani zo súdneho spisu a ani z exekučného
spisu, ale ani zo znaleckého posudku vo vzťahu k Okresnému súdu Nové Zámky nevyplývajú. Závery
vyslovené v znaleckom posudku o nákladoch na mzdu pracovníkov, poštovné, telekomunikačné služby,
náklady na tlač, na úpravu informačného systému sú len vo všeobecnej rovine bez konkretizácie

údajov, z ktorých znalecký ústav pri vyčíslení nákladov vychádzal. Nie je z neho zrejmé za akú dobu
a na aký počet exekučných vecí žalobcu boli náklady, z ktorých ústav vychádzal vynaložené, či iba
na veci, v ktorých si žalobkyňa uplatňuje nárok na náhradu škody nesprávnym úradným postupom,
alebo na všetky exekučné veci, v ktorých má žalobkyňa postavenie oprávnenej, vrátane tých, z ktorých
si žalobca neuplatňuje nároky podľa zákona č. 514/2003 Z.z., alebo na všetky úverové (obchodné)

prípady žalobcu. Už vôbec nie je zrejmé prečo, pokiaľ dlžníci žalobcu boli v zmluvnom vzťahu (len)
so žalobcom, sú do nákladov na tlač, resp. na úpravu informačného systému zahrnutí ako odberatelia
aj spoločnosti LBG správa s.r.o. bez konkretizácie vzťahu tejto spoločnosti k žalobcovi a spoločnosť
LUKA&BRAMER, spol. s r.o., ktorá sa podľa uvedeného znaleckého posudku zlúčila so žalobcom na
základe rozhodnutia z 11.2.2009, pričom do nákladu boli zahrnuté aj faktúry vystavené pre uvedenú

spoločnosť v roku 2008, avšak v danom prípade bol návrh na zmenu súdneho exekútora doručený
exekučnému súdu 25.5.2009. Znalec do činností oprávneného v súvislosti s agendou ZE zarátal údajné
spísanie a podanie žiadostí o informáciu o stave konanie z 18.2.2009, 19.5.2009, 20.5.2009, 21.5.2009,
26.5.2009, 20.5.2010, 23.9.2010, 27.9.2010 a z 15.3.2010 spísanie a podanie sťažnosti, avšak takéto
činnosti žalobcu ako oprávneného z predmetného exekučného spisu vôbec nevyplývajú. Rovnako

nie je zrejmé, prečo do vyčíslenia škody aj vo veci ZE , ktorou je aj daná vec, boli v danom prípade
zahrnuté náklady žalobcu aj za rok 2008, 2009, 2011, 2012. Prečo do nákladov boli od 1. štvrťroku
2008 zahrnuté popri nákladoch na právnika a referenta pre exekučné konania aj náklady referenta
pre súdne konania a náklady až na dvoch referentov pre styk s verejnosťou, ako aj náklady na troch
informatikov a seniora špecialistu. Už vôbec nie je zrejmé, prečo do nákladov boli zahrnuté náklady na

referenta pre trestné konanie (od 3. štvrťroku roku 2008) a ďalšieho právnika od 4. štvrťroku roku 2008,
najmä keď návrh na zmenu súdneho exekútora bol v danom prípade doručený exekučnému súdu až
30.8.2010. Už vôbec nie je zrejmé či potreba nárastu zamestnancov žalobcu nesúvisí so zvyšujúcim sa
počtom úverov poskytnutých žalobcom v hodnotenom období rokov 2008 - 2012. Súd nemal v danom
prípade preukázaný ani výkon činností, ktoré údajne vykonávali zamestnanci žalobcu vo veciach ZE

(str. 21 -23 znaleckého posudku). Z uvedených dôvodov súd znalecký posudok Znaleckého ústavu
Ekonomickej univerzity v Bratislave nepovažoval za dôkaz o vzniku majetkovej škody žalobcovi, preto
naň ani neprihliadol. Skutočnou škodou sa aj v zmysle § 442 ods. 1 OZ rozumie ujma spočívajúca v
zmenšení majetkového stavu poškodeného reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť,
aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Určenie výšky požadovanej náhrady škody v návrhu

nie je dôkazom o vzniknutej škode. Žalobca v uvedenej exekučnej veci nepreukázal ani existenciu
žiadnej svojej urgencie, sťažnosti, či žiadosti o informáciu o stave konania zaslanej exekučnému súdu. V
súvislosti s uvedeným nemožno prehliadnuť, že prípadný nesprávny procesný postup exekučného súdu
môže mať za následok vznik zodpovednosti štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takému
zmenšeniu majetku oprávneného z exekučného konania, ktoré by bolo priamo a nesprostredkovane

spôsobené práve týmto postupom. Žalobca nepochybne mal náklady na zamestnancov spravujúcich
pohľadávku žalobcu voči jeho dlžníkovi aj počas doby, ktorá uplynula od rozhodnutia exekučného
súdu o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do jeho doručenia žalobcovi, resp. bude ich mať
do nadobudnutia právoplatnosti uvedeného rozhodnutia, aj s poukazom na neznámy pobyt povinného.Takéto náklady mal žalobca aj v období od spísania návrhu na vykonanie exekúcie až do doručenia
návrhu na zmenu súdneho exekútora exekučnému súdu, resp. od spísania návrhu na zmenu dňa
5/20/2009 do jeho doručenia exekučnému súdu dňa 25.5.2009. Uvedené náklady žalobca bude mať až

do úplného uhradenia pohľadávky povinným dlžníkom, resp. do odpísania uvedenej pohľadávky.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca v konaní nepreukázal ani vznik skutočnej škody zmenšením
svojho majetku o tvrdených, ale nepreukázaných 175,- a nepreukázal ani existenciu príčinnej súvislosti
medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a prípadným zmenšením jeho

majetku. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom sú určené kumulatívne, nesplnenie čo i len jednej z nich vylučuje zodpovednosť štátu podľa
zákona č. 514/2003 Z.z.. Vzhľadom na uvedené súd návrh žalobcu v časti náhrady materiálnej škody
zamietol.

Prípadný nesprávny úradný postup exekučného súdu bez ďalšieho nemá za následok vznik práva na

náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca svoj
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že márnym plynutím času boli reálne ohrozené
jeho legitímne očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k zmene súdneho exekútora, čo bude
viesť k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca tvrdil, že nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu rizikám, a to riziku zániku povinného, rizika

zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku insolvencie povinného. Za vnútorné
zásahy do spoločnosti, za ovplyvňovania podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenia
jeho práv a stratu legitímnych očakávaní, že v zákonnom čase nastane stav predpokladaný zákonom,
za stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci ako aj za vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky si žalobca uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú zo

základu 663,88 eur na rok vyčíslil sumou vo výške 995,76 eur.

Rovnako ako pri vzniku škody je poškodený povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať vznik nemajetkovej
ujmy, resp. uviesť skutočnosti, na ktorých základe bude možné podľa zákonom určených kritérií
posúdiť vznik a rozsah ujmy. Pokiaľ žalobca v danom prípade tvrdí, že zmenu exekútora navrhol v

exekučnom konaní, v ktorom bolo vydané poverenia štyri roky pred doručením návrhu na zmenu
exekútora, doba, ktorá uplynula od doručenia uvedeného návrhu na zmenu súdneho exekútora do
vydanie uznesenia o zmene súdneho exekútora, nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla
v ňom vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie, nemohlo
vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky, keďže v uvedenej exekučnej veci

bola exekúcia začatá poverením pôvodného exekútora. Žalobca nepreukázal, že skoršie rozhodnutie
exekučného súdu o zmene súdneho exekútora by viedlo k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho
pohľadávky. Rovnako žalobca nepreukázal solventnosť svojho dlžníka ako povinného v dobe od
doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora do rozhodnutia súdu o návrhu na zmenu súdneho
exekútora. Navyše, pôvodný exekútor mal zo zákona povinnosť vykonávať začatú exekúciu až do

doručenia rozhodnutia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora, ktoré mu v danom prípade bolo
doručené 10.1.2011. Aj pre prípadný stav neistoty účastníka neprimerane dlhého konania je tento
povinný tvrdením rozhodujúcich skutočností dostatočne vysvetliť motiváciu k uplatneniu nároku na
peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má slúžiť ku kompenzácii stavu neistoty, do ktorej by bol
poškodený v dôsledku neprimeranej dĺžky konania uvedený. Žalobca v danom prípade nepreukázal

tvrdené následky, keď nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ako objektívne zistiteľného stavu, ktorého
existencia musí byť preukázaná nad všetky pochybnosti a ani jej závažnosť a okolnosti vzniku tvrdenej
ujmy, a tak neuniesol dôkazné bremeno ani o tejto časti návrhu.

S poukazom na všetky uvedené závery súdu a ich vzájomné súvislosti, žalobcovi nevznikol ani nárok

na náhradu škody podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012 a ani
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 17 ods. 2 citovaného zákona. Súd preto
nepovažoval za hospodárne vykonať vo veci dôkaz oboznámením sa s obsahom a rozsahom žiadosti
žalobcu o predbežné prerokovanie návrhu, ktorú Ministerstvu spravodlivosti SR, ako ústrednému orgánu
konajúcemu v mene štátu, doručil žalobca dňa 30.5.2012. Súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol

ako nedôvodný.

Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého súd
náhradu trov konania prizná úspešnému účastníkovi proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Vdanom prípade bola úspešným účastníkom žalovaná, ktorá si v lehote určenej v § 151 ods. 1 O.s.p.
nevyčíslila žiadne trovy konania a ani zo spisu nevyplýva, že by jej nejaké trovy konania vznikli, a tak
jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,
Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ
domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.