Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, September 26, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/285/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214529
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5712214529.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie

Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa
- POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti odporcovi - Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava,
Župné nám. 13, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 8C/215/2012-108 zo dňa 26.2.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ dňa 27.9.2012 domáhal od
odporcu náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 275 eur titulom
nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť súd prvého stupňa v exekučnej veci podľa
spisovej značky súdneho exekútora Ex/87/2009 (povinný E. U.). Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že okresný
súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (rozhodnutím
o poverení) po uplynutí zákonom stanovenej doby, keď bol v omeškaní viac ako 5 mesiacov. On

(navrhovateľ) utrpel majetkovú škodu predstavujúcu náhradu účelne vynaložených nákladov spojených
s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne
uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej.
Navrhovateľ v tomto období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov
zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného
systému 40 eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
publikačnévýdaje,napoštovéatelekomunikačnévýdajespojenésurgovanímakontroloustavukonania

na exekučnom súde sumu 15 eur. Celkom vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v dotknutom
období vynaložil sumu 125 eur.
Pri uplatnení si aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľ skutkovo argumentoval
tým, že nesprávny úradný postup okresného súdu ako dôsledok jeho nesústredenej činnosti je
takej intenzity, ktorá mala za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu
majetkových práv jeho ako poškodeného. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania navrhovateľa, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a zároveň

došlo k vyvolaniu viacerých rizík: neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku
povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného. Pritom
akúkoľvek náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho
zákonných nárokov a základných práv. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedkunápravy v spojení s absolútnou nemožnosťou uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u
navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u majiteľov pocity frustrácie, úzkosti,
nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, zánik ďalších plánovaných a

už vytvorených podnikateľských aktivít, hospodársku stratu, spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí. Základ nároku na náhradu nemajetkovej ujmy videl navrhovateľ v požiadavke na spravodlivé
usporiadanie vzťahov a dosiahnutia adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie
základnýchprávaprincípovprávnehoštátu.Akoprimeranúnáhradunemajetkovejujmypovažovalsumu
275eur,privýpočtetohtonárokuvychádzalzjudikačnejčinnostiÚstavnéhosúduSRvrozhodnutiach(tie

i konkrétne označil navrhovateľ v návrhu) v prípade konštatovaných prieťahov v konaní vychádzajúc z
týchtozáverovzakaždýmesiacomeškanianečinnostiexekučnéhosúdusiuplatnil55eur,za5mesiacov
nečinnosti potom 275 eur.

Okresný súd vykonaným dokazovaním, najmä oboznámením sa s obsahom spisu okresného súdu
sp. zn. 22Er/790/2009 zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý dňa 8.6.2009 podal v dotknutej

exekučnej veci na Okresný súd Martin žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vedenej
na Exekútorskom úrade pod sp. zn. EX 87/09 proti povinnému - E. U. o vymoženie sumy 1.023,70 eur s
príslušenstvom,nazákladeexekučnéhotitulu-rozsudkuOkresnéhosúduMartin,sp.zn.14Cb/221/2006
zo dňa 30.9.2008, právoplatnosť rozsudok nadobudol 22.10.2008 a vykonateľnosť 26.10.2008. Okresný
súd Martin poverenie vydal 15.6.2009, poverenie exekútorovi doručil 25.6.2009.

Okresný súd vychádzajúc z výsledkov hodnotenia vykonaných dôkazov a aplikácie hmotnoprávnych
ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a
o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (najmä ustanovenie § 3 ods. 1 písm. d/,
§ 3 ods. 2, § 9 ods. 1, 2 § 17 ods. 1, 2, 3, § 15, § 16) aplikáciou ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti) v účinnom znení v čase
podania žiadosti o udelenie poverenia vyhodnotil návrh navrhovateľa za nedôvodný v celom rozsahu.
Nestotožnil sa okresný súd so skutkovým tvrdením navrhovateľa t.j. tvrdením, že k rozhodnutiu o
žiadosti o udelenie poverenia v dotknutom exekučnom konaní došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby. Práve naopak z pripojeného exekučného spisu jednoznačne vyplynulo, že konanie bolo začaté

podaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 8.6.2009 a o predmetnej žiadosti súd
rozhodol vydaním poverenia 15.6.2009, teda po 9 dňoch od doručenia žiadosti, a nie po 5 mesiacoch
ako to nesprávne uvádza navrhovateľ. Exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie konal v zákonnej lehote. Súd nemal v konaní preukázané tvrdené prieťahy v
exekučnom konaní, následne nemal preukázaný ani nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Na tomto základe vyhodnotil okresný
súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný a návrh v celom rozsahu zamietol.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania okresný súd aplikoval § 142 ods. 1 O.s.p., vychádzal z princípu
úspechu/neúspechu účastníkov v konaní, pričom konštatoval úspech odporcu, ktorému vznikol nárok na

náhradu trov od neúspešnej procesnej strany - navrhovateľa, odporca náhradu trov konania nevyčíslil a
ani z obsahu spisu nevyplynulo, žeby mu boli nejaké trovy vznikli, z týchto dôvodov odporcovi náhradu
trov konania okresný súd nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia

rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie. Namietal, že postupom súdu
mu bola odňatá možnosť ako účastníkovi konania konať pred súdom, vo veci rozhodoval vylúčený
sudca, súd nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. Osobitne zvýraznil, že súd postupujúc podľa § 101 od. 2 O.s.p. vec prejednal v

jeho neprítomnosti zdôvodňujúc, že sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Odvolateľ
poukazoval na to, že súd riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a
predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi, preto súd nemohol postupovať podľa § 101 ods. 2
O.s.p. a prejednať vec v jeho neprítomnosti. Ak tak spravil, odňal mu tým právo na konanie pred súdom.

Odvolateľ zvýraznil obsahové znenie ustanovenia § 15, § 14 ods. 1, § 16 ods. 1 O.s.p. On uskutočnil
podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec
pridelenánaprejednanie,rozhodnutiejepotrebnézkonaniavylúčiť.Okolnosť,žekrajskýsúdnevzhliadol
v ním označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v jeho očiach aobjektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto,
že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov
v skutkovo a právne totožných veciach. Tento jeho právny názor potvrdzujú i rozhodnutia Krajského

súdu v Trnave, Nitre, Prešove v skutkovo a právne zhodných veciach, v ktorých boli vylúčení všetci
sudcovia okresného súdu. Odvolateľ na podporu svojej odvolacej argumentácie (vo vzťahu k princípu
zachovaniaprávananestrannýsúd,rozhodovanievecizákonnýmsudcom)poukazovalnarozhodovaciu
prax Ústavného súdu SR v rozhodnutiach IV.ÚS 345/09, I. ÚS 27/98, III. ÚS 16/2000).

Za takýchto okolností a s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s
rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v
Štrasburgu, neobstojí; keď podal (odvolateľ) ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný
súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu; nebolo a nie je prípustné, aby konanie
pokračovaloústnympojednávaním,vktorombyvykonávalúkonyarozhodovalvylúčenýsudca.Konečné
(meritórne) rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v úvahu v čase jeho vydania

ajpreto,žesúdvrovnakomrozhodnutírozhodolajozamietnutíjehonávrhunaprerušeniekonaniapodľa
§ 109 ods. 2 písm. a/ O.s.p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Zároveň podáva proti rozhodnutiu
o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase podania odvolania o zamietnutí
žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. Dôsledok správania
súdu, kedy predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení

konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti sudcu, zakladajú porušenie práva navrhovateľa
na súdnu ochranu, osobitne maria jeho možnosť konať pred súdom. Meritórne rozhodnutie súdu je
prinajmenšom predčasné.
Napokon on (odvolateľ) nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť vyjadriť sa

ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo
k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho
možnosti konať pred súdom.
Súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že ním (odvolateľom) namietané lehoty na vydanie
rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Na

splnenie zákonnej lehoty, resp. na konanie bez zbytočných prieťahov a na konanie bez neodôvodnenej
nečinnosti exekučného súdu je dôležité skúmať nielen samotný moment, kedy exekučný súd rozhodol
o poverí, ale aj moment, kedy poverenie doručil príslušnému súdnemu exekútorovi.

Súd porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces, v situácii, kedy bolo potrebné vo veci vykonať

dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa
odporca vôbec nevyjadril k žalobe, mal súd umožniť mu (odvolateľovi) uplatňovať svoje stanoviská k
skutkovým ale aj právnym otázkam, nastoleným samotným súdom v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom a výškou spôsobenej škody. Súd však vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si
bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje len

na oprávnenie vyjadrovať sa k tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie voči
dôkazom, ktoré súd získa z vlastnej iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či tieto skutočnosti boli známe
iba jednej strane, alebo žiadnej z nich. Odvolateľ dodal, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých
pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom
spise. Za dôkaz v dotknutom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise a to vzhľadom

k faktu, že vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu.

Za situácie, keď odporca nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k návrhu v
zmysle § 114 ods. 3 O.s.p. mal súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.,
skutkovým základom sa mal stať navrhovateľom tvrdený skutkový stav.

Odporca písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201
prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom

v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom i dôvodmi odvolania a aplikáciou postupu podľa
§ 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil
podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. pre vecnú správnosť.Krajský súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľa za nedôvodné.

Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci zistil riadne skutkový

stav, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Pri vykonaní dôkazov vychádzal jedine z procesných
návrhov navrhovateľa na vykonanie dokazovania ním označených priamo v návrhu na začatie konania.
Vychádzal z podstatného a prioritného dôkazu, konkrétne z obsahu exekučného spisu dotýkajúceho
sa navrhovateľom namietaného exekučného konania. Okresný súd dokazovanie vyhodnotil v súlade
s ustanovením § 132 i nasl. O.s.p. a vec správne právne aj posúdil. Krajský súd sa v celom rozsahu

stotožnil s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zvýraznenie správnosti záverov
súdu prvého stupňa za svoju povinnosť považuje vyjadriť sa k odvolacím argumentáciám najmä
procesného charakteru.

Za účelový vyhodnotil odvolací argument, ktorým navrhovateľ namietal nestrannosť súdu a nestrannosť
sudcu. Je jednoznačné, že zákonná sudkyňa, ktorá meritórny rozsudok vo veci vydala a konanie viedla,

rozhodnutím nadriadeného súdu nebola vylúčená z prejednania veci. Sám navrhovateľ v písomných
podaniach napríklad v podaní zo dňa 30.10.2012 (odpoveď na výzvu - uznesenie na č.l. 15 spisu)
výslovne prehlásil, že on súdu námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O.s.p. nepodal. Obdobne
také stanovisko navrhovateľa pretrváva i v odvolaní podanom proti uzneseniu Okresného súdu Martin
8C/215/2012-26 zo dňa 31.1.2013, ktorým mu bola uložená poplatková povinnosť v sume 66 eur

za námietku zaujatosti vznesenú voči sudcom Okresného súdu Martin. V odvolaní proti uvedenému
uzneseniu opätovne navrhovateľ výslovne prehlásil, že súdu námietku zaujatosti podľa § 15a ods.
1 O.s.p. on nepodal, preto hodnotil spoplatňovanie „fiktívneho návrhu“ za bezpredmetné. Uvedené
výslovné prehlásenie viedlo i k zrušeniu uznesenia Okresného súdu Martin o vyrubení súdneho poplatku
za námietku zaujatosti, keďže neexistoval procesný úkon navrhovateľa, ktorý by mal byť spoplatnený

(nebola podaná námietka zaujatosti účastníkom). Zákonná sudkyňa Mgr. Magdaléna Šmidtová vo
svojom vyjadrení (na č.l. 35) uviedla, že v aktuálnom konaní sa necíti byť zaujatá ani pre pomer k
účastníkom ani k ich zástupcom, ani pre pomer k samotnej veci v dotknutom exekučnom konaní nebola
ani zákonnou sudkyňou. Za tejto procesnej situácie neexistoval zákonný dôvod na predloženie veci
pre rozhodnutie nadriadeného súdu postupom podľa § 16 O.s.p. Ku dňu rozhodovania odvolacieho

súdu neexistuje rozhodnutie, ktorým by zákonná sudkyňa Mgr. Magdaléna Šmidtová mala byť vylúčená
z prejednania a rozhodovania veci a naviac námietka navrhovateľa v odvolacom konaní vytýkajúca
nedodržanie princípu zákonného sudcu nemá svoj právny základ v danom štádiu rozhodovania o jeho
odvolaní. Z pohľadu tejto procesnej situácie má súd prvého stupňa splnené všetky podmienky, aby vec
v neprítomnosti účastníkov prejednal postupujúc podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

Navrhovateľ mal súdom prvého stupňa vytvorený i procesný priestor na to, aby na meritórnom
pojednávaní argumentoval, prezentoval svoje stanoviská, či už k rozsahu vykonaného dokazovania,
ako aj k vyjadreniu druhej procesnej strany. Napokon písomné vyjadrenie odporcu k podanému návrhu
okresný súd navrhovateľovi doručoval, navrhovateľ uvedené vyjadrenie prevzal 12.2.2014. Mal teda

vedomosť o postoji odporcu k prejednávanej veci. Bolo na navrhovateľovi či súdom umožnený procesný
priestor: zúčastniť sa pojednávania, argumentovať priamo na pojednávaní, navrhovať dôkazy, vyjadriť
sa k vykonaným dôkazom, využije alebo nie. Bez právneho významu je odvolací argument navrhovateľa
vytýkajúci súdu prvého stupňa, že v meritórnom rozhodnutí rozhodoval aj o zamietnutí jeho návrhu na
prerušeniekonaniapodľa§109ods.2písm.c/O.s.p.,keďžerozhodovanieotakomtoprocesnomnávrhu

nebolo obsahovou súčasťou meritórneho rozsudku. Navyše nebolo možné vyhodnotiť za dôležitý dôvod
označený navrhovateľom pre zrušenie pojednávania namietanú nestrannosť sudcu/nestrannosť súdu,
keďže navrhovateľom tvrdené tzv. objektívne porušenie zásady nestrannosti súdu/nestrannosti sudcu
nemá svoj právny základ v rozhodovaní o takomto procesnom návrhu, keďže opakovane navrhovateľ
vo viacerých podaniach sa vyjadril, že on súdu námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O.s.p. nepodal,

a následne ani nadriadený súd nemal podklad pre rozhodovanie o vylúčení/nevylúčení sudcov, o to
viac, keď zákonná sudkyňa sa necítila byť zaujatá a nevidela dôvod pre vylúčenie z prejednania a
rozhodovania.

Vykonané dokazovanie preukázalo, že v posudzovanej exekučnej veci postupy exekučného súdu

boli realizované v zákonom stanovenej lehote, súd prvého stupňa poverenie vydal po 9 dňoch po
obdŕžaní žiadosti o udelenie poverenia. Nebol preukázaný navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný
postup spočívajúci v nečinnosti, resp. v omeškaní súdu prvého stupňa pri vydaní poverenia súdnemu
exekútorovi. Jednoznačne bola v konaní preukázaná nepravdivosť skutkových tvrdení navrhovateľa,keďže ten tvrdil v návrhu na začatie konania, že súd bol v omeškaní s vydaním poverenia viac ako 5
mesiacov. Uvedené tvrdenie bolo tvrdením nepravdivým, ba práve sa preukázal z obsahu pripojeného
exekučného spisu opak, že súd konal v zákonom stanovenej lehote a aj vydal poverenie pre exekútora.

Za tejto situácie potom nebol preukázaný primárny predpoklad tvrdeného zodpovednostného vzťahu
štátu, neexistoval totiž nesprávny úradný postup. Ďalšie následné hmotnoprávne otázky vzhľadom na
záver o neexistencii nesprávneho úradného postupu sú bezpredmetné v súdenej veci rozoberať a riešiť.
V podstate ani sám navrhovateľ nezniesol vo svojom odvolaní žiadne hmotnoprávne argumentácie a
z tohto dôvodu v sporovom konaní neprislúcha ani odvolaciemu súdu vykonať odvolací prieskum nad

rámec odvolacích dôvodov.

Neobstojí odvolací argument odvolateľa, že rozsah a obsah vykonaného dokazovania si okresný súd
svojvoľne určil sám, pretože okresný súd vychádzal z jediného a podstatného dôkazu a to bol obsah
exekučného spisu, ktorý dôkaz navrhovateľ priamo v návrhu na začatie konania označil.

Ďalšie odvolacie argumentácie odvolateľa charakteru procesného nemali dopad na vecnú správnosť
prijatých záverov súdu prvého stupňa.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil a odvolaniu navrhovateľa nevyhovel.

V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodnutie súdu prvého stupňa má oporu
v aplikovanom ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p.

V odvolacom konaní navrhovateľ úspešný nebol, bolo by jeho povinnosťou nahradiť trovy odvolacieho
konaniaúspešnejprocesnejstrane-odporcovi,odporcasivšaktietotrovyneuplatnilaanizobsahuspisu

nevyplynulo, že by boli vznikli v súvislosti s podaným odvolaním navrhovateľa nejaké trovy v odvolacom
konaní. Z týchto dôvodov krajský súd postupom podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. l O.s.p.
účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .