Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 8, 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 6C/137/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212600
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Dulovičová
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6912212600.1

Rozhodnutie

OkresnýsúdRimavskáSobotasamosudkyňouJUDr.AdrianouDulovičovouvprávnejvecinavrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
IČO: 36 864 421, so sídlom Bratislava, Grösslingova 4 proti odporcovi: Slovenská republika - v jej mene:
Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 00166073, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13 o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa domáhal na odporcovi zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa
zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci.Návrhodôvodnil

tým, že postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu proti dlžníkovi Š. K.. Vec je vedená pod č. EX 11735/2008. Po podaní žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od jej doručenia,
pričom exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd však rozhodol o
žiadosti o udelenie poverenia a to rozhodnutím o poverení až dňa 23.01.2009 s omeškaním viac ako
5 mesiacov. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil súd až po

veľmi dlhej dobe a nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná. Takto vznikla navrhovateľovi majetková
škoda vo výške 125,00 Eur ktorá predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s
činnosťou navrhovateľa uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej, pričom navrhovateľ vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému 70,00 Eur, na udržanie a správu informačného

systému 40,00 Eur a na administratívne spracovanie textov adresovaných exekučnému súdu, poštovné
a iné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde 15,00 Eur. Zároveň
si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 275,00 Eur, pričom pri určovaní primeranej
náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal navrhovateľ z doktríny prijatej Ústavným súdom, podľa ktorej,
pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi
vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, teda 660,00 Eur, pričom bol uskutočnený výpočet nároku

alikvotným pomerom 55,00 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, pričom
exekučný súd bol nečinný viac ako 177 dní. Navrhovateľ sa teda domáha náhrady majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rimavská
Sobota. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody, odporca však na jeho žiadosť pozitívne nereagoval.

Odporca sa k obsahu návrhu písomne vyjadril a žiadal návrh ako neopodstatnený zamietnuť. Podľa
jeho názoru návrh je zmätočný, keď chýbajú základné údaje o exekučnom konaní a tiež nie je zrejmé,či si navrhovateľ uplatňuje právo z titulu nezákonného konania alebo z titulu nesprávneho úradného
postupu. Nárok považuje za predčasne uplatnený na súde, lebo podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sa
poškodený môže domáhať práva na náhradu škody až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia

žiadosti,avšaktým,ženavrhovateľneposkytolžiadnusúčinnosť,nebolomožnépredbežnéprerokovanie
podaných žiadostí. Postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí nemôže
byťnesprávnymúradnýmpostupomanemôžeísťaniozodpovednosťzaškoduspôsobenúnezákonným
rozhodnutím, lebo nezákonnosť rozhodnutia by musela byť konštatovaná príslušným orgánom, ktorý
by toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil alebo zrušil. Aj lehota 15 dní sa vzťahuje len na

vydanie poverenia a nie na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti. Navrhovateľ nepreukázal, že by
bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom orgánom
kompetentným preskúmavať, či došlo k zbytočným prieťahom, je ústavný súd. Odporca namietal, že
by navrhovateľ bol preukázal jednak vznik a jednak výšku škody. Pri uplatnení náhrady nemajetkovej
ujmy poukázal na skutočnosť, že nie je preukázaným vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by sa
mala poskytovať jej náhrada v peniazoch, pričom navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou

negatívne. Navrhovateľ nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady
škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., preto je právne neopodstatnená.

Na pojednávanie sa nedostavil zástupca navrhovateľa, ktorý mal doručenie predvolania vykázané a síce
navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie konania, avšak tento návrh bol zamietnutý

osobitným rozhodnutím a uvádzané dôvody súd nepovažoval za dôležité pre odročenie pojednávania,
preto súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa ako aj odporcu, ktorý žiadal svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlniť a nežiadal odročenie pojednávania, preto súd pojednával a rozhodol aj v
neprítomnosti zástupcu navrhovateľa a odporcu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem písomného vyjadrenia účastníkov a oboznámenia sa s
obsahom návrhu, písomnými vyjadreniami účastníkov, oboznámením sa s podstatným obsahom zo
spisu 13Er/7/2009 tunajšieho súdu a vec posúdil takto:

Navrhovateľ opiera svoj návrh o nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo veci 13Er/7/2009 z

dôvodunevydaniarozhodnutiavzákonomstanovenejlehote,resp.vprimeranomčaseabezzbytočných
prieťahov a vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok - nelegálneho postupu
vykonanímopätovnéhoposúdeniaprávnavrhovateľaanatomtozákladežiadanáhraduškodyanáhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov, keď odporca na jeho žiadosť podľa § 15 ods. 1

tohto zákona o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody pozitívne nereagoval.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 4 ods. 1, písm. a/ citovaného zákona Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.Podľa § 9 ods. 2 citovaného zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať

len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,
z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Zo spisu 13Er/7/2009 tunajšieho súdu bolo zistené, že dňa 12.01.2009 bola na súd podaná žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod sp. zn. EX 11735/2008 o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vo veci navrhovateľa ako oprávneného proti povinnému Š. K. pre vymoženie

1.191,66 Eur s prísl. a to na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, č. k. SR 08510/08 zo dňa
11.09.2008. Súdny exekútor bol dňa 23.01.2009 poverený súdom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení ku dňu podania žiadosti o udelenie poverenia,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.

Z hore uvedeného je zrejmé, že súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15-
dňovej lehote, preto nebol dôvod na podávanie takéhoto návrhu. Navrhovateľ teda nepreukázal jednu
zo zákonných podmienok pre vznik prípadného nároku na náhradu škody a nároku na nemajetkovú

ujmu a to nesprávny úradný postup okresného súdu a v ďalšom konaní sa už súd nezaoberal skúmaním
otázky, či na strane navrhovateľa vznikla škoda alebo iná nemajetková ujma, pretože 15-dňová lehota
na vydanie poverenia bola dodržaná.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd má za to, že zo strany okresného súdu v rámci exekučného

konania nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu a súd nemôže konštatovať, že došlo k zbytočným
prieťahom pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
ktoré by zakladali právo navrhovateľa na náhradu škody, prípadne nemajetkovú ujmu, preto súd návrh
navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol.

Navrhovateľ v konaní inak doposiaľ ani nepreukázal vznik majetkovej škody na jeho strane, keďže
túto škodu kvalifikoval len ako paušálne náhrady vo forme výdavkov, ktoré sú súčasťou bežného
chodu spoločnosti, pričom nepreukázal žiadnymi dôkazmi, ktoré náklady súvisia s bežným chodom
spoločnosti a ktoré náklady navyše navrhovateľ musel vynaložiť v súvislosti s prípadným nesprávnym
postupom okresného súdu. Pokiaľ vo svojom návrhu na odročenie pojednávania navrhovateľ žiadal

odročiť pojednávanie aj na doplnenie dokazovania, keďže zadal znalecký posudok na preukázanie
ujmy na strane navrhovateľa, túto povinnosť navrhovateľ mal splniť už pri podávaní návrhu na súd,
od tejto doby uplynula už dlhšia lehota a vzhľadom na konštatovanie, že nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu ani k zbytočným prieťahom v konaní, nie je potrebné zaoberať sa otázkou vzniku
škody na strane navrhovateľa, a preto ani nebol dôvod na odročenie pojednávania z dôvodu doplnenia

dokazovania. Pokiaľ ide o prípadnú nemajetkovú ujmu na strane navrhovateľa, súd podotýka, že v
návrhu navrhovateľ zamieňa psychickú ujmu, ktorá mala byť spôsobená osobám oprávneným konať
za navrhovateľa s ujmou, ktorá mala byť spôsobená samotnému navrhovateľovi ako právnickej osobe,
pričom tieto skutočnosti sa nemôžu zamieňať a to vzhľadom na to, že ujma spôsobená fyzickým osobám
a právnickej osobe sa musí opierať o iné predpoklady.

Pokiaľ odporca vo svojom písomnom vyjadrení vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa, súd
sa touto námietkou nezaoberal, keďže došlo k zamietnutiu návrhu navrhovateľa z iných dôvodov.Keďže navrhovateľ nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej podal návrh, došlo k
nesprávnemu úradnému postupu, teda nepreukázal, že by boli splnené zákonné podmienky pre
zodpovednosť štátu podľa zákona a tým ani splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody a

nemajetkovej ujmy, súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

K obrane odporcu súd uvádza, že keďže návrh bol zamietnutý ako nedôvodný, nie je dôvod na
zisťovanie, či bola žiadosť navrhovateľa podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežne
prerokovaná.

Keďže odporca, ktorý mal v konaní úspech, si trovy konania uplatnil, ale ich nevyčíslil, preto mu súd
právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Banskej Bystrici cestou podpísaného súdu písomne v 2 vyhotoveniach, pričom v odvolaní sa má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže navrhovateľ podať návrh na
vykonanie exekúcie.