Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoZm/23/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208090
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113208090.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o.,
IČO: 264 29 705, so sídlom, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, právne
zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 368 64 421, so sídlom Grösslingova 4,
Bratislava proti žalovanej: F. B., trvale bytom V. A. X. XXX, A. X., o zaplatenie zmenkovej sumy 1.557,56,-
eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 5,70,- eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Trenčín č.k. 36CbZm/143/2013-29 zo dňa 27. augusta 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec
v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín č.k. 36CbZm/143/2013-29 zo dňa 27. augusta 2013 žalobu, ktorou si žalobca
uplatnil na príslušnom tlačive podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,

ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "nariadenia")
zaplatenie zmenkovej sumy 1.557,56,- eur s príslušenstvom a zmenkovej odmeny 5,70,- eur zamietol
a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca mal ku
dňu doručenia tlačiva návrhu sídlo v Českej republike to zn. v inom členskom štáte ako je bydlisko
žalovaného, ktorý má bydlisko v Slovenskej republike a že ide v uvedenom prípade v súlade s článkom
3 nariadenia o cezhraničný spor. Vzhľadom k tomu, že ide o spor s cudzím, medzinárodným prvkom,

na konanie uplatnil aj nariadenie (ES) č. 44/2001 - Brusel I, podľa ktorého súd posudzoval právomoc
slovenských súdov, pričom zistil, že právomoc slovenského súdu je pre spotrebiteľské zmluvy daná
podľa článku 16 ods. 2 bydliskom spotrebiteľa. Súd uviedol, že vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané,
ani tvrdené, že by si zmluvné strany zvolili rozhodné právo, určil rozhodné právo podľa článku 10 odsek 1
zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, tak, že danú vec je potrebné
riešiť podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, nakoľko to zodpovedá rozumnému usporiadaniu

právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Dňa 23.09.2010 žalovaná uzatvorila so spoločnosťou
POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 358 07 598, Pribinova 25, Bratislava (ďalej len POHOTOVOSŤ s.r.o.)
formulárovú predtlačenú Zmluvu o úvere č. 306100240 podľa ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške
800,- eur (ktoré v deň podpisu zmluvy aj prevzala), ktorý sa zaviazala vrátiť zvýšený o poplatok 772,- eur
(podľa bodu 11 VPPU predstavuje tretina poplatku dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady
na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou), teda

spolu sa zaviazala vrátiť 1.572,- eur v 12 mesačných splátkach po 131,- eur počnúc dňom 15.10.2010.
V bode 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej len VPPU) je obsiahnutá dohoda o
vyplnení zmenky, ktorú žalovaná ako vystaviteľ zmenky vystavila v prospech veriteľa POHOTOVOSŤ
s.r.o. (remitent) na zabezpečenie peňažného záväzku vyplývajúceho z uvedenej úverovej zmluvy, v
ktorej nebola vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa
dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný

okamžitepodľabodu4VPPUadátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumyvyplnínazmenkeremitenttak,
že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh v zmysle bodu 4 VPPU. Zo zmenky vystavenej žalovanouF. B. (označená rodným číslom) v Dubnici nad V. dňa 23.09.2010 na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. bez protestu, súd prvého stupňa zistil, že na zmenke je vyznačená zmenková suma 1.709,83,-
eur (zhodne so slovným vyjadrením zmenkovej sumy), zmenkový úrok 0,25% denne od 01.04.2011,

splatné POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, splatná pri predložení (vistazmenka) s doložkou
na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Na zmenke sa nachádza číslo zmluvy 306100240.
Zároveň súd zistil, že práva vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ,
s.r.o. prevedené rubopisom na žalobcu. Predmetom konania bol nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej
vistazmenky, pôvodne vystavenej vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov žalobcu zo zmluvy

o úvere č. 306100240 (číslo zmluvy sa nachádza aj na zmenke) zo dňa 23.09.2010, v ktorej sa žalovaná
zaviazalazaplatiťžalobcovičiastku1.572,-eurv12mesačnýchsplátkachpo131,-eur.Vprvomradesúd
považoval za potrebné posúdiť, či zmluva, na základe ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou,
je platná a teda či vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Uvedenú zmluvu posúdil súd prvého
stupňa ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy predvídané v § 52 a nasl.
OZ. Ide o predtlačenú formulárovú (typovú) zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať jej

obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Zmluvnými stranami sú
POHOTOVOSŤs.r.o.(dodávateľ),ktorýpriuzatváranízmluvykonávrámcisvojejpodnikateľskejčinnosti
a spotrebiteľom je tu fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zároveň sa jedná aj o spotrebiteľský úver podľa
zák. č. 129/2010 Z.z. (za účinnosti ktorého došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy), ktorý v § 1 ods. 3

taxatívne stanovuje, kedy sa o spotrebiteľský úver nejedná, čo nie je tento prípad a takisto sú naplnené
pojmy spotrebiteľ, veriteľ a zmluva o spotrebiteľskom úvere tak, ako ich vymedzuje § 2 písm. a/, b/,
d/ zák. č. 129/2010 Z.z.. Bez ohľadu na to, že zmluvné strany uzatvorili predmetnú zmluvu o úvere
ako absolútny obchod podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť
prekážkou aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Zo

samotnej spotrebiteľskej zmluvy súd prvého stupňa zistil, že na základe nej žalobca poskytol žalovanej
úver vo výške 800,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť zvýšený o sumu poplatku vo výške 772,- eur
(z ktorého podľa bodu 11. VPPU predstavuje úrok 1/3 poplatku, t.j. 257,33,- eur a zvyšné 2/3 náklady za
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy so všetkou administratívou, t.j. 514,67 eur), teda o sumu veľmi sa
približujúcu sume poskytnutého úveru. Po preskúmaní celej zmluvy vrátane jej všeobecných podmienok

poskytnutia úveru dospel súd prvého stupňa k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je neobyčajne
hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a to najmä ale
nielen v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch (zmluvná pokuta, blankozmenka a pod.) a
zároveň je celá zmluva koncipovaná výlučne len na prospech veriteľa bez toho, aby sa mohol dlžník
aspoň minimálne zákonnými prostriedkami brániť. Rovnosť a vyváženosť práv a povinností zmluvných

strán nie je zmluvou zabezpečená, práve naopak, zmluva obsahuje samé povinnosti dlžníka, sankcie
za porušenie povinností v neprimeraných výškach - napr. zmluvná pokuta 331 eur bez ohľadu na
výšku poskytnutého úveru a pod. a samé práva a výhody veriteľa. Vzhľadom na nerovnosť podmienok
účastníkov zmluvy vyjadrenú v takmer všetkých ustanoveniach zmluvy ako aj na neprimerane vysoký
poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, výška

ktorého predstavuje 64% z celého objemu úveru, sa celá zmluva (jej obsah i účel) prieči dobrým mravom
a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V rozpore s dobrými mravmi je pritom nielen
obsah zmluvy ale aj samotný účel zmluvy (získať na úkor slabšej strany - spotrebiteľa neprimerane
vysoký zisk). Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z
toho dôvodu nemohlo žalobcovi, resp. spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľovi z uzatvorenej

úverovej zmluvy, vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa čl. 13 VPPU, z čoho logicky
vyplýva, že ak aj zmenka vyplnená bola (napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo),
nie je možné sa na základe nej úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Záverom súd poukazuje, že pri
konštatovaní neplatnosti úverovej zmluvy z vyššie uvedených dôvodov a teda nemožnosti vzniku práva
na vyplnenie blankozmenky, súd vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.05.2008

sp.zn. 4 Obo 161/2007. Súd prvého stupňa bol ďalej toho názoru, že právo na vyplnenie blankozmenky
nemohlo vzniknúť ani z toho dôvodu, že celá dohoda o vyplnení blankozmenky (čl. 13 VPPU - jej obsah a
ani konkrétne znenie nebolo so spotrebiteľom individuálne dohodnuté) je neprijateľnou podmienkou a z
toho dôvodu neplatná. Dojednanie dohody o vyplnení zmenky súd považuje za neprijateľnú podmienku
podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, teda podmienku, ktorá za nesplnenie záväzku pripúšťa možnosť veriteľa

domáhať sa od spotrebiteľa zaplatenia neprimerane vysokej sumy (0,25% úrok denne) ako sankciu
spojenú s nesplnením záväzku. Takisto sa jedná o neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm.
l/ OZ, nakoľko zabezpečovacím prostriedkom, akým je v danom prípade zmenka, preniesol povinnosť
niesť dôkazné bremeno na spotrebiteľa (viď. čl. I § 17 ZZŠ). Preto ani vzhľadom na uvedené nevzniklopôvodnému remitentovi právo na vyplnenie blankozmenky a preto ani žalobca nie je oprávnený sa
domáhať akéhokoľvek plnenia na základe predloženej zmenky. Súd zároveň poukázal, že i v prípade,
kebynedospelkzáveruoneplatnostiúverovejzmluvyanáslednejnemožnostivznikuprávanavyplnenie

blankozmenky, plnenie, ktorého sa žalobca domáha voči žalovanej by nemohol priznať, nakoľko také
rozhodnutie by navodilo stav, že žalovaná by na svoj úver poskytnutý vo výške 800,- eur bola povinná
uhradiť 4.610,55,- eur, t.j. (52,27,- eur už uhradila+1.557,56,- eur, ktorých sa domáha žalobca +
2.995,02,- eur vyčíslené úroky+zmen. odmena 5,70,- eur), pričom uvedená suma nie je konečná,
keďže jej dlh by každým rokom narastal o 91,25% zo sumy 1.557,56,- eur. Vydanie takéhoto absolútne

nespravodlivého rozhodnutia nie je v právnom štáte prípustné. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým
súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým
princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Súdne rozhodnutie ( a to
nielen v prípadoch, kde vystupuje spotrebiteľ) musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé.
Keďže sa v danom prípade jedná nielen o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Obč. zák. ale i o
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú dopadá i právna úprava zák. č. 258/2001 Z.z., súd prvého

stupňa sa záverom zaoberal naviac aj samotnou zmenkou (hoci právo na jej vyplnenie ani nevzniklo)
a zistil, že predloženú zmenku veriteľ nemohol podľa § 4 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z. prijať. Čo sa týka
času vyplnenia zmenky, remitent a žalovaný si v bode 13 VPPU dohodli, že remitent túto vyplní
najskôr v deň, keď sa stane splatný celý dlh. Keďže zo zmenky ani z obsahu spisu nie je zrejmé, kedy
bola zmenka remitentom vyplnená, súd prvého stupňa vychádzal z toho, že aj keby remitent vyplnil

zmenku najskôr dňa 01.04.2011, k tomu dňu by mohla byť vyplnená na zmenke zmenková suma max.
800,- eur (nesplatená istina) a príslušenstvo max. vo výške 240,- eur (30% zo sumy poskytnutého
úveru), teda už v prvý deň, kedy bol remitent oprávnený zmenku vyplniť, mohla byť vyplnená max. na
sumu 1.040,- eur. Zmenka však bola vyplnená na sumu 1.709,83,- eur teda v rozpore s § 4 ods. 6
z.č. 258/2001 Z.z. a preto veriteľ nebol oprávnený túto zmenku od dlžníka vôbec prijať. Zároveň súd

prvého stupňa poukázal, že i bez ohľadu na to, keby bola zmenková suma v čase vyplnenia zmenky
vyplnená na sumu max. 1.040,- eur (v danom prípade), veriteľ by nemohol podľa § 4 ods. 6 z.č.
258/2001 Z.z v žiadnom prípade túto zmenku prijať z dôvodu vyznačenia astronomického úroku 0,25%
denne. Uvedené ustanovenie zákona, ktoré stanovuje, že zmenková suma v čase vyplnenia je max. vo
výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny

poskytnutého spotrebiteľského úveru, nie je možné obísť tým, že veriteľ vyplní zmenkovú sumu tak,
že táto s príslušenstvom tvorí max. 30% poskytnutého úveru, pričom zároveň príjme zmenku s takým
príslušenstvom, ktoré je v demokratickom právnom štáte neakceptovateľné (tj. s úrokom 91,25% ročne).
Vzhľadom k tomu, že remitentovi nevzniklo právo zmenku prijať, nevzniklo mu z takejto zmenky ani
právo na žiadne plnenie. Preto ani žalobca, ktorý nadobudol rubopisom zmenku, na ktorej vyplnenie

právo nevzniklo a ktorá ani nemohla byť vôbec od dlžníka prijatá, sa nemôže na základe takejto zmenky
s úspechom domáhať na dlžníkovi - žalovanej - žiadneho plnenia a právnej ochrany. Súd prvého stupňa
ďalej poukázal na rozpor uvedeného zmenkového úroku 91,25% ročne so zákonom. Podľa čl. I § 48
ZZŠ je zákonom stanovená výška zmenkového úroku a to na 6% ročne. Pokiaľ by súd prvého stupňa
akceptoval uvedenie zmenkového úroku 0,25% denne ako úrokovú doložku podľa čl. I § 5, musel

by skonštatovať neurčitosť toho údaja, keďže zo zmenky nevyplýva, z akej sumy sa má tento úrok
počítať ani dokedy (pričom v žalobe žiada priznať tieto úroky do zaplatenia). Na základe všetkých vyššie
uvedenýchdôvodovsúdprvéhostupňadospelkjednoznačnémuzáveru,žežalobežalobcuniejemožné
vyhovieť a preto rozhodol tak, že žalobu v plnom rozsahu zamietol.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v
zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdomarozhodnutiesúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Vodvolaní
uviedol, že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho konaním, ako aj rozhodnutím k porušeniu

práva Európskej únie, a to čl. 4, 5 a 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007
z 11.07.2007, ktoré má všeobecnú pôsobnosť, je záväzné vo všetkých svojich častiach a je priamo
aplikovateľné v Slovenskej republike. Žalovaná nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl.
5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia. Súd bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia. Súd prvého
stupňa vo veci vykonal dokazovanie okrem iného aj oboznámením sa s úverovou zmluvou. Žalobca

ani žalovaná dokazovanie úverovou zmluvou nenavrhli. Okresný súd vykonal nikým nenavrhnuté
dokazovanie a to bez účasti účastníkov konania. Súd svojvoľne rozšíril rozsah vykonaných dôkazov,
dokazovanie vykonal nezákonným spôsobom a najmä neumožnil účastníkom konania vyjadriť sa k
vykonanému dokazovaniu, či navrhnúť ďalšie dokazovanie. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojichnárokoch platnú zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č.
191/1950 Zb. a žalovaný voči forme a obsahu zmenky ani nenamietal. Neexistovala tak žiadna okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej

veci mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej
zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná
zásada podľa čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových
strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Dokazovanie v sporovom konaní je
ovládané prejednacou zásadou. Súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej

príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods.3 a 6 Nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak však tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z
dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný
na to, aby postupom podľa § 120 ods.1, veta prvá O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovanú.
Ak tak súd učiní, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov
konania, ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej

vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto
obrany nedovolávala, pohľadávku žalobcu nerozporovala, svojim konaním ju prakticky uznala, súd sám
iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre žalovanú dostatočný
podklad pre zamietnutie návrhu. Takéto správanie súdu je v právnom štáte neprijateľné a predstavuje
výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods.1 Ústavy SR, ako

aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca v odvolaní tvrdil, že je majiteľom
zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu, pričom ide
o zmenku platnú, ktorá je abstraktným samostatným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné
ju spájať ani podmieňovať inými okolnosťami než tými, ktoré sú uvedené na zmenke. Okresný súd sa
aplikáciou príslušných ustanovení o zmene upravených v zákone č. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a

ignoroval predmet sporu. Súd predovšetkým ignoroval ust. § 17 ZŠZ, z ktorého vyplýva, že žalovaný vo
všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú
z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak tak v sporovom konaní nemôže robiť žalovaný,
tým menej tak môže robiť sám súd. Súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia §
5 ods. 1 O.s.p., porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, prihliadol na

skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní
vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím,
čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom. Žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no napriek
tomu súd uplatnený nárok zamietol. Účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom aj tým, že súd zásadným spôsobom porušil zásadu kontradiktórnosti. Rozhodnutie súdu a

konanie súdu je podľa názoru žalobcu postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, keďže súd porušil poučovaciu povinnosť prekročením ustanovenia § 5 ods.1 O.s.p., ako aj
ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov a prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na
ktorénebolomožnéprihliadnuť,pretoženemalibyťvôbecvsporovomkonanívedenompodľaNariadenia
vykonanébeznávrhu. Žalobcanavrholrozhodnutieokresnéhosúduzmeniťtak,ženávrhunauplatnenie

pohľadávky odvolací súd v celom rozsahu vyhovie a prizná navrhovateľovi právo na náhradu trov
odvolacieho konania, ktoré v odvolaní vyčíslil.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Obligatórne (§ 212 ods. 3 O.s.p.) sa odvolací súd zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 221 ods. 1
písm. a) až g) O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Odvolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto

opravného prostriedku. Vada konania vymedzená v § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. je vo svojej podstate
porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorým bola
účastníkovi znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva.
Na vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada odvolací súd z úradnej
povinnosti aj vtedy, ak by v odvolaní neboli uplatnené (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Z úradnej moci odvolací súdpodrobil preskúmaniu žalobcom tvrdené vady konania podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221
ods. 1 písm. f) OSP, keď sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Žalobou v predpísanej podobe (tlačivo A) podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len „Nariadenie“), ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotu sporu, sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia zmenkovej sumy
1.557,56,- eur s 0,25% úrokom denne zo sumy 1.709,83,- eur od 01.04.2011 do 24.01.2012 (t.j.
1.278,11,- eur), zo sumy 1.657,56,- eur od 25.01.2012 do 31.01.2013 (t.j. 1.545,67,- eur), zo sumy

1.557,56,- eur od 01.02.2013 do zaplatenia, 6% úrok p.a. zo sumy 1.709,83,- eur od 23.05.2011 do
24.01.2012 (t.j. 69,61,- eur), zo sumy 1.657,56,- eur od 25.01.2012 do 31.01.2013 (t.j. 101,63,- eur), zo
sumy 1.557,56,- eur od 01.02.2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 5,70,- eur a náhrady
trov konania. Podľa článku 5 ods. 1 Nariadenia má konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu
písomnú formu. Súd nariadi ústne pojednávanie iba vtedy, ak to považuje za potrebné alebo ak to
navrhnú účastníci, príp. niektorý z nich. V súlade s článkom 19 Nariadenia, ak Nariadenie neustanovuje

inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi slovenským procesným právom.
Procesný postup súdu je upravený v článku 5 ods. 2 až 7, článku 6, 7, 8, 9, článku 12 ods. 2 Nariadenia,
v ostatnom sa tento postup riadi Občianskym súdnym poriadkom.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie nad návrh účastníkov konania a

do súdneho spisu založil zmluvu o úvere zo dňa 23.09.2009 a Všeobecné podmienky poskytnutia úveru
bez toho, aby žalobcovi a žalovanej umožnil zúčastniť sa vykonania týchto dôkazov a vyjadriť sa k týmto
dôkazom podľa § 123 O.s.p.. Predmetom dokazovania v konaní vo veciach z nízkou hodnotou sporu
podľa Nariadenia sú iba skutočnosti, ktoré sú medzi účastníkmi sporné. Súd nedokazuje skutočnosti,
ktoré vyplývajú z listín predložených účastníkmi konania, o pravdivosti ktorých niet pochýb. Súd pri

vykonávanídôkazovpostupujepodľanávrhovúčastníkov,nevykonávadôkazy,ktoréúčastnícinenavrhli.
Vykonávanie dôkazov upravuje článok 9 Nariadenia.

Z obsahu súdneho spisu a jeho spisového materiálu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v podobe
tlačiva B vyzval žalobcu na doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky, keď

žalobcovi oznámil, že je potrebné predložiť zmluvu o spotrebiteľskom úvere, splátkový kalendár a
prehľad platieb realizovaných dlžníkom v prípade, ak bola zmenka vystavená v súvislosti s poskytnutím
spotrebiteľského úveru. Odvolací súd konštatuje, že takto realizovaná výzva nemá pre ďalší procesný
postup súdu žiadne účinky. Pripojením konkrétnych listín v podobe fotokópií z iného spisu súdu prvého
stupňa (exekučného spisu), v ktorom mal remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., postavenie

oprávneného, bez návrhu účastníkov konania na vykonanie takto označených dôkazov, vykonal súd
prvého stupňa skutkové zistenia, ktoré posúdil ako právne významné pre rozhodnutie o uplatnenom
nároku. Bez postupu podľa článku 4 ods. 4 Nariadenia súd prvého stupňa rozhodol v právnej veci bez
nariadenia pojednávania podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia a vo veci podľa § 156 ods. 1 OSP verejne
vyhlásil rozsudok.

Preskúmaním zákonnosti konania predchádzajúcemu verejnému vyhláseniu rozsudku odvolací súd
zistil, že súd prvého stupňa odňal účastníkom konania procesné právo podľa § 123 OSP vyjadriť sa ku
všetkýmdôkazom,ktorésavykonali.Vdanejveciideolistiny,ktorésúdprvéhostupňapripojildokonania
bez návrhu účastníkov konania. Procesné právo účastníkov konania vyjadriť sa k návrhom na dôkazy,

teda k tým, ktoré navrhol niektorí z účastníkov, má svoje vyjadrenie v článku 5 ods. 2 - 5 Nariadenia.

S poukazom na závery vyjadrené v Náleze Ústavného súdu SR z 10. júla 2013, č.
k. II. ÚS 499/2012-47, predovšetkým na tie, ktoré je potrebné v praxi všeobecných súdov prijať
ako všeobecne uplatniteľné pokiaľ ide o zaujatie stanoviska ku kontradiktórnosti súdneho procesu, k

pojmu dokazovanie, k pojmu súdna (právna) vec a prejednanie veci v prítomnosti účastníka konania,
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa znemožnil žalobcovi uplatniť svoje právo zo
zmenky. Účelom práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je totiž práve možnosť ovplyvniť skutkové
zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie, keďže skutkové zistenia sú to, čo je účastníkovi
nepochybne známejšie ako súdu. Aktivita účastníka pri využití tohto práva je v podstatnej miere

závislá práve od miery presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení, ktorých vyvodenie z
nich možno očakávať, a miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie dôkazného
bremena daného účastníka. Vykonaným dokazovaním sa rozumie postup súdu smerujúci k utvoreniu
skutkových poznatkov o rozhodujúcich okolnostiach a jeho podstatou je získanie príslušných skutkovýchpoznatkov z jednotlivých dôkazných prostriedkov, ktoré sú nositeľmi určitých informácií. Z listinných
dôkazov vykonaných bez návrhov účastníkov konania dospel súd prvého stupňa ku (odchylnému)
skutkovému stavu, na ktorom založil svoj právny záver o právnej povahe zmluvy o úvere ako zmluvy

spotrebiteľskej, keď plnenie povinností žalovanej ako dlžníka môže byť zabezpečené zmenkou len
za splnenia zákonných podmienok, a v prípade, že toto zabezpečenie zákonné podmienky nespĺňa,
nemôže veriteľ zmenku ako zabezpečovací prostriedok splnenia dlhu vôbec prijať. Rozsudok súdu
prvého stupňa vykazuje pre žalobcu nepochybne znaky prekvapivého rozhodnutia.

Za splnenia podmienky písomnosti európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu bolo podľa
názoru odvolacieho súdu povinnosťou súdu prvého stupňa dať žalobcovi a žalovanej priestor, aby sa
zoznámili s dôkazmi, ktoré vykonal súd prvého stupňa a so skutkovými zisteniami, ktoré z nich súd
prvého stupňa vyvodzuje, spolu s priestorom na vyjadrenie sa k nim, prípadne aby navrhli iné dôkazy
na vyvrátenie týchto skutkových zistení. Uvedený priestor v súlade s cieľom a účelom Nariadenia
nevyžaduje nariadenie ústneho pojednávania, vyžaduje však najmä písomné stanovisko žalobcu i

žalovanej (bod 7, 8 a 9 preambuly Nariadenia). Týmto postupom dôjde ku skutočnému naplneniu práva
účastníkov konania zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa nesplnil voči žalobcovi zákonnú poučovaciu
povinnosť podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. V spise sa na č. l. 19 nachádza úprava sudcu, z ktorej vyplýva, že sa

právnemu zástupcovi žalobcu doručovalo poučenie účastníka. V spise sa však nenachádza doručenka
právnemu zástupcovi žalobcu, ktorá by mala doručenie poučenia preukazovať. Poučovacia povinnosť
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. je konkrétnym vyjadrením generálnej poučovacej povinnosti podľa § 5 O.s.p.
a súd je povinný ju vykonať aj v prípade, keď je účastník právne zastúpený. Ustanovenie § 120 ods. 4
O.s.p. je vyjadrením koncentrácie občianskeho sporového súdneho konania prejavujúcej sa v možnosti

účastníkov konania predkladať skutočnosti a dôkazy vrátane určenia momentu na ich predkladanie.
Splnenie tejto poučovacej povinnosti má rozhodujúci vplyv na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť
napadnúť rozhodnutie v riadnom, prípadne aj v mimoriadnom opravnom konaní, pretože znamená
významné obmedzenie na označovanie a predkladanie dôkazov v ďalšom konaní. V danej veci súd
prvého stupňa dospel k takému záveru, že listinné dôkazy prostredníctvom ktorých súd prvého stupňa

vykonal dokazovanie, vytvorili skutkový základ pre súdne rozhodnutie vyžadujúci zmenu právneho
posúdenia uplatneného nároku, o ktorej však účastníci nevedeli. V dôsledku absencie poučenia ako
povinnostisúdunedošlozostranyžalobcukuplatneniuprocesnýchpráv,pretožežalobcanemoholsplniť
svoju povinnosť tvrdenia a ani dôkaznú povinnosť vo vzťahu k inému právnemu posúdeniu veci, keď
súd prvého stupňa nárok žalobcu uplatnený zo zmenky posúdil ako vzťah spotrebiteľský bez toho, aby

boli na takýto postup súdu splnené zákonné podmienky.

Pretože rozsudok súdu prvého stupňa nie je z hľadiska odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm.
a) O.s.p. správny, odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a
vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 O.s.p..

Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o trovách konania pred súdom prvého stupňa, nakoľko tento výrok
závisí od výsledku sporu a od miery úspechu účastníkov konania v sporovom konaní.

Súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p. vo veci opätovne

rozhodne. Nedostatky súdneho konania ako vady konania spočívajúce v procesnom postupe súdu
prvéhostupňa,takakoichodvolacísúdzistilauviedolvtomtozrušujúcomuznesení,odstránisúdprvého
stupňa v konaní v novom rozhodnutí vo veci.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania, súd

prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.