Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/29/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312204730
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6312204730.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Renáty Deákovej, v právnej veci
navrhovateľov 1/ K. A., nar. XX.XX.XXXX, 2/ T. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom D. D., M. W.
XXXX/XX, t. č. F. D., I. XXX/XX, obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou AKMG, s.r.o. Banská Bystrica,
Dolná 6/A, IČO: 36 800 589, proti odporcovi S.. N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W., XXX XX H. I., Ul.
J. XXXX/Xa, za účasti S.. J. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. D., M. W. XXXX/XX, t. č. bytom F. D.,
I. XXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou AKMG, s.r.o. Banská Bystrica, Dolná 6/A, IČO: 36 800
589 a za účasti Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní

navrhovateľov proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 8P/191/2012-229 z 24. januára 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým zvýšil s účinnosťou od 11. 08. 2011 do 25. 07. 2012
výživné na navrhovateľa v 1/ rade zo 66,39 € na 100 € mesačne a na navrhovateľa v 2/ rade zo sumy
66,39 € na 100 € mesačne so splatnosťou 15-teho dňa v mesiaci dopredu k rukám navrhovateľov, p
o t v r d z u j e .

Vo výrokoch II., III., IV. a V. rozsudok okresného súdu z r u š u j e a v tomto rozsahu vracia okresnému

súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh matky navrhovateľov S.. J. A. podaný v dobe maloletosti navrhovateľov a na návrh plnoletých
navrhovateľov zvýšil okresný súd vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľom za obdobie od
11. augusta 2011 (deň začatia konania doručením návrhu na súd) do 25. 07. 2012 (deň nadobudnutia
plnoletosti oboch navrhovateľov) zo sumy 66,39 € na sumu 100 € mesačne, u každého navrhovateľa
zvlášť. Po zhodnotení majetkových pomerov rodičov navrhovateľov a osobných a sociálnych pomerov
všetkých účastníkov dospel k záveru, že zmene pomerov od rozhodnutia o výživnom rozsudkom
Okresného súdu Brezno č. k. 1P/124/04-156 zo dňa 09. 09. 2004 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoP/6/2004 z 31. 01. 2005 zodpovedá zvýšenie výživného len na 100
€ u každého navrhovateľa zvlášť. Za nerozhodnú považoval námietku odporcu, že nie je biologickým
otcom navrhovateľov a pre navrhovateľov nie je ničím iným, než zdrojom príjmu, pretože § 75 ods. 2
zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine") ukladá súdu skúmať súlad priznania výživného
s dobrými mravmi len u plnoletých detí. Na maloleté deti musí rodič platiť výživné vždy podľa príkazu
zakotveného v § 62 ods. 1 Zákona o rodine.
Rozhodnutieozamietnutínávrhunazvýšenievýživnéhosúčinnosťouod25.07.2012(výrokII.)osobitne

nezdôvodnil. K výroku III., ktorým nepriznal navrhovateľom s účinnosťou od 25. 07. 2012 právo na
výživné od odporcu uviedol, že aplikoval ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné
nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Nepovažoval za rozhodujúce, či je odporca
biologickým otcom navrhovateľov, ale aký je vzťah medzi navrhovateľmi a odporcom. Navrhovateľomvytýkal, že ani po dovŕšení plnoletosti nezmenili svoj vzťah k odporcovi ovplyvnený matkou za obdobie
ich maloletosti, hoci k tomu mali viacero príležitostí : stužkovú slávnosť, Vianoce, Nový rok, druhé
pojednávanie vo veci 24. 01. 2013. Ani jednu z týchto príležitosti navrhovatelia nevyužili na nadviazanie

svojho vzťahu k odporcovi. Neurobili tak ani po tom, ako súd navrhovateľov pojednávaní 28. 08. 2012
upozornil na povinnosti dieťaťa voči rodičovi a možnosť nepriznať výživné pre rozpor s dobrými mravmi
podľa § 75 ods. 2 Zákona rodine. Z výsluchu navrhovateľov a ich písomného podania z 20. januára
2013 súd zistil, že odporcu ako otca, navrhovatelia vôbec nerešpektujú, neprejavujú mu primeranú úctu
a vyjadrujú sa o ňom s dešpektom. Ak navrhovatelia nemajú k odporcovi žiadny vzťah, potom nemôžu

od neho žiadať plnenie povinnosti založené na vzťahu dieťa - rodič. V prípade zistenia rozporu s dobrými
mravmi súd nemá inú možnosť, než výživné na dospelé dieťa nepriznať.
Zročné výživné za obdobie od 11. augusta 2011 do 25. 07. 2012 ako rozdiel medzi výživným, ktoré
za uvedené obdobie podľa pôvodného rozhodnutia Okresného súdu Brezno sp. zn. 1P/124/2004
mal odporca platiť a zvýšeného výživného určeného týmto rozhodnutím, vyčísleného u každého z
navrhovateľov na 386,51 €, na návrh odporcu započítal proti jeho pohľadávke voči navrhovateľom, ktorá

vznikla tým, že za obdobie od 25. 07. 2012 do dňa vyhlásenia rozhodnutia 24. 01. 2013 platil odporca
výživné na navrhovateľov, hoci tak nebol povinný robiť. Preplatok na výživnom za obdobie od 25. 07.
2012 do 24. 01. 2013 u navrhovateľov vyčíslil na 411,61 € u každého zvlášť. Rozdiel preplatku na
výživnom a nedoplatku za zročnom výživnom ustálený na 25,10 € s ohľadom na sociálne postavenie
navrhovateľov, ako študentov bez vlastného zárobku, neuložil navrhovateľom vrátiť odporcovi (bez

právneho zdôvodnenia tohto rozhodnutia).
Nepriznanie trov konania žiadnemu z účastníkov odôvodnil absenciou návrhu na ich prisúdenie.

Rozsudok okresného súdu napadli odvolaním v celom rozsahu navrhovatelia. Uplatnili odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.") s tvrdením, že

prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil a namietali odňatie možnosti konať pred súdom v
zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.).
Vadu, ktorej dôsledkom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., by malo byť zrušenie rozhodnutia
prvostupňového súdu pre odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom, tvrdili vo vzťahu k I. výroku
rozsudku okresného súdu a dôvodom rozhodnutia viažucim k tomuto výroku. Odôvodnenie rozhodnutia

o zvýšení výživného za obdobie od 11. augusta 2011 do 25. 07. 2012 nepovažovali za dostatočné.
Okresný súd neporovnal výdavky navrhovateľov s príjmom odporcu a ani nevysvetlil v dôvodoch
rozhodnutia, prečo za primeranú sumu výživného za obdobie od 11. 08. 2011 do 25. 07. 2012 považuje
práve sumu 100 €. Keby súd sčítal matkou navrhovateľov zdokladované výdavky, zistil by, že návrh
na zvýšenie výživného u každého navrhovateľa zvlášť za obdobie do 25. 07. 2012 na 220 € by bolo

dôvodné. Mesačné výdavky na oboch navrhovateľov spolu predstavujú 805,32 €. Uložením povinnosti
odporcovi platiť na navrhovateľov výživné vo výške 440 € zodpovedá možnostiam odporcu, ktorému
by po zaplatení výživného 440 € mesačne stále zostal čistý príjem 855 €. Jeho výdavky mimo splátky
hypotekárneho úveru za dom vo vlastníctve jeho dcéry boli vyčíslené na 636,52 €. Príjem odporcu
je podstatne vyšší ako príjem matky navrhovateľov. Navrhovatelia majú právo podieľať sa na životnej

úrovni rodičov a vo vzťahu k odporcovi, ktorý ich výchovu nezabezpečuje, môžu toto právo realizovať
len poberaním výživného v rozumnej výške, zodpovedajúcej jeho majetkovým pomerom.
Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci sa týka aplikácie ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine na
rozhodnutie o výživnom za obdobie od 25. 07. 2012. Uznali, že súd pri aplikácii ust. § 75 ods. 2 Zákona o
rodine vychádza z postoja oprávneného a posudzuje rozpor s dobrými mravmi na strane oprávneného,

ale nemôže pri úvahách o rozpore s dobrými mravmi prehliadať dôvody a príčiny vzniknutého stavu.
Okresný súd prehliadol podstatnú skutočnosť, že práve odporca konal v rozpore s dobrými mravmi, keď
deti po ich narodení opustil a svojím vlastným konaním zapríčinil súčasný postoj navrhovateľov k nemu.
Odporca svojím postojom zmaril možnosť, aby si vybudovali navzájom hodnotný vzťah dieťa - rodič.
Právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť zakotvené v čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky,

bolo navrhovateľom odopreté konaním odporcu. Súd nemôže navrhovateľom vytýkať, že po prvom
pojednávaní vo veci, kedy sa s otcom prvýkrát stretli, už odporcu nekontaktovali, keď otec nikdy záujem
o nadviazanie kontaktu s deťmi nemal, i keď žili neďaleko obce I. kde odporca svoju dcéru pravidelne
navštevoval. Svojím rozhodnutím súd, aj keď nepriamo, schválil konanie odporcu, ktoré nemalo nič
spoločnésdobrýmimravmiaposkytolmuprávnuochranu,čímnarušilzákladnúzásaduekvityvyjadrenú

v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pojem „dobré mravy" nemá legálnu definíciu. Posúdenie obsahu
tohto pojmu patrí vždy, v každom konkrétnom prípade, sudcovi. Úvaha sudcu o súladnosti konania s
dobrými mravmi musí byť podložená dôkladnými skutkovými zisteniami a vždy je potrebné prihliadať
na čas, miesto a okolnosti, za ktorých ku konaniu došlo. Ani aplikácia ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodinenemôže byť mechanická, ale súd musí zohľadniť vždy všetky podstatné skutkové okolnosti vrátane
príčin správania sa oprávneného, z ktorého pohľadu sa dobré mravy skúmajú. K takémuto záveru dospel
aj Krajský súd v Hradci Králové v rozsudku sp. zn. 26Co 254/2007 z 27. 08. 2007, ktorý vyslovil, že

negatívny postoj dieťaťa k jeho otcovi ovplyvnený dlhodobou históriou rodiny, nie je možné považovať
za rozporný s dobrými mravmi a potrestať dieťa za stav, na ktorom nenesie samo vinu. Nepriznaním
výživného za obdobie od 25. 07. 2012 súd potrestal navrhovateľov za chyby, ktoré vykonal v minulosti
ich otec a za stav, za ktorý nenesú vinu. Navrhovateľom právo na výživné do doby, kým nebudú schopní
sami sa živiť, zaručuje § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Po ukončení maturitného ročníka na strednej škole

uvažujú obaja navrhovatelia o štúdiu na vysokej škole. Žiadali, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie
okresného súdu a ich návrhu vyhovel v plnom rozsahu alebo zrušil rozhodnutie okresného súdu a vec
vrátil na ďalšie konanie.

S názorom súdu, že výživné za obdobie po nadobudnutí plnoletosti navrhovateľov pre rozpor s
dobrými mravmi nie je možné navrhovateľom priznať, nesúhlasila ani matka navrhovateľov S.. J. A..

Navrhovatelia videli odporcu prvýkrát po 18 rokoch na súdnom pojednávaní. Odporca sa navrhovateľom
neprihovoril, nepodal im ruku, vôbec ho nezaujímali. Navrhovatelia odpovedali úprimne na otázku súdu
o svojom vzťahu k otcovi, ktorého videli prvýkrát, že je to pre nich cudzí človek. V tejto odpovedi nebola
žiadna neúcta alebo nerešpektovanie otca. Výživné, ktoré platí odporca navrhovateľom, nie je v súlade
s § 62 Zákona o rodine.

Odporca navrhol potvrdiť rozsudok okresného súdu ako vecne správny. O zvýšení výživného za obdobie
maloletosti navrhovateľov rozhodol súd po zohľadnení všetkých rozhodujúcich okolností v súlade s
ustálenou súdnou praxou. Navrhovatelia v odvolaní proti rozsudku jednoznačne potvrdili svoj odmietavý
postoj voči odporcovi ako otcovi. Navrhovatelia úmyselne opomínajú skutočnosť, že odporca mal

záujem nadviazať kontakt a vzťah s deťmi, ale tento jeho záujem bol podmieňovaný vyriešením otázky
sporného otcovstva k navrhovateľom. Vinu za nenadviazanie rodičovských vzťahov nesie jednoznačne
matka navrhovateľov, ktorá kategoricky a bez vysvetlenia tvrdošijne odmietala odporcom niekoľkokrát
navrhnutú skúšku otcovstva, ktorého náklady chcel uhradiť. Ani navrhovateľom nič nebránilo, aby
kontakt s otcom vyhľadali. Navrhovatelia k nemu ako k otcovi nemajú žiadny vzťah, pri výsluchu na súde

sa k nemu chovali arogantne, až nenávistne. Pre navrhovateľov predstavuje odporca iba zdroj príjmu a
ich záujem o odporcu je namierený len k zisteniu jeho zamestnania a príjmu. Skutočnosti týkajúce sa
osobného a rodinného života odporcu, jeho zdravotného stavu, nikdy navrhovateľov nezaujímali.

Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v celom

rozsahu a rozsudok okresného súdu čiastočne ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil
a čiastočne podľa § 221 ods. 1 písm. e), h) O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Konanie vo veci začalo 11. augusta 2011 na návrh matky vtedy maloletých navrhovateľov. Pôvodne sa
matka navrhovateľov domáhala zvýšenia výživného spätne od 1. septembra 2009 s odôvodnením, že

podaniu návrhu k 1. septembru 2009 bránil jej zdravotný stav. V priebehu konania matka navrhovateľov,
aj navrhovatelia obmedzili návrh na zvýšenie výživného len za obdobie od 11. augusta 2011 naďalej
a požadovali zvýšiť výživné u oboch navrhovateľov na 220 € mesačne. Okresný súd rozdielne
posudzoval dôvodnosť návrhu za obdobie od začatia konania do dovŕšenia plnoletosti navrhovateľov a
po nadobudnutí plnoletosti navrhovateľov s poukazom na § 75 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého

plnoletej oprávnenej osobe nemožno priznať výživné, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Opomenul však, že predmetom konania nebolo určenie výživného v prospech navrhovateľov, ani
zrušenie vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľom, ale zmena rozhodnutia o výživnom podľa
§ 163 ods. 2 O. s. p. a § 78 Zákona o rodine.

Konanie o zvýšenie výživného na maloleté dieťa je konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, ktoré
podľa § 81 ods. 1 O. s. p. môže súd začať aj bez návrhu. Prvým výrokom napadnutého rozhodnutia
rozhodol prvostupňový súd o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, ktorému vyhovel
len čiastočne, keď zo žiadaných 220 € zvýšil výživné iba na 100 € mesačne. Navrhovatelia napadli
odvolaním aj tento výrok rozhodnutia okresného súdu a úlohou odvolacieho súdu je posúdiť, či výživné

určené prvostupňovým súdom za toto obdobie zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí a
schopnostiam a možnostiam povinnej osoby.Za obdobie po dátume 25. 07. 2012, kedy obaja navrhovatelia dovŕšením plnoletosti nadobudli v
plnom rozsahu spôsobilosť na právne úkony, okresný súd tretím výrokom rozhodol, že navrhovateľom
nepriznáva s účinnosťou od 25. 07. 2012 právo na výživné od odporcu vôbec a navyše ďalším výrokom

zamietol aj návrh na zvýšenie výživného za toto obdobie. Z hľadiska predmetu konania vymedzeného
návrhom na začatie konania podaným pôvodne matkou maloletých detí, mohol súd rozhodnúť len
o návrhu na zvýšenie výživného za obdobie od 25. 07. 2012, nie však o tom, či právo na výživné
navrhovateľom od odporcu za obdobie od 25. 07. 2012 vôbec prináleží, keďže predmetom konania
nebolo určenie výživného (vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľom bola určená rozhodnutím

Okresného súdu Banská Bystrica č. k. P/31/1995-15 z 24. marca 1995, ktorá doteraz zrušená nebola a
každé ďalšie rozhodnutie o výživnom bolo iba rozhodnutím podľa § 163 ods. 2 O. s. p. ), ani zrušenie
vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľom, ktoré je konaním návrhovým a návrh na zrušenie
vyživovacej povinnosti odporcom podaný nebol. Odkaz odporcu na ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine
v jeho vyjadreniach k návrhu na zvýšenie výživného nie je návrhom na začatie konania o zrušenie
vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľom. Tieto prejavy odporcu mal súd posudzovať len ako

obranu v spore s navrhovateľmi. Konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti je konaním návrhovým, o
ktorom súd nemohol bez návrhu konať. Vo výroku III., ktorým súd nepriznal navrhovateľom s účinnosťou
od 25. 07. 2012 právo na výživné od odporcu, odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221
ods. 1 písm. e) O. s. p. z dôvodu, že nebol podaný návrh na začatie konania (o zrušenie vyživovacej
povinnosti za obdobie plnoletosti navrhovateľov), hoci podľa zákona bol potrebný.

Štvrtývýrokrozsudku,ktorýmrozhodolsúd,žerozdielmedzidlžnýmvýživnýmapreplatkomnavýživnom
nie sú navrhovatelia povinní vrátiť odporcovi vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v otázke
nároku navrhovateľov na výživné od odporcu za obdobie od 25. 07. 2012 pri nesprávnej aplikácii § 79
ods. 1 O. s. p., podľa ktorého môže konanie začať iba na návrh a § 75 ods. 2 Zákona o rodine, čo

bolo dôvodom na zrušenie rozsudku v tejto časti podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. Vecnú správnosť
rozhodnutia okresného súdu (v zmysle, či bol dôvodný návrh na zvýšenie výživného) posudzoval
odvolací súd len u prvých dvoch výrokoch napadnutého rozhodnutia, ktorými okresný súd za obdobie od
11. augusta 2011 do 25. 07. 2012 návrhu čiastočne vyhovel a návrh na zvýšenie výživného s účinnosťou
od 25. 07. 2012 zamietol.

Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí môže súd zmeniť podľa § 163 ods. 2 O. s. p. aj bez návrhu.
U plnoletých detí len na návrh. Podmienka začatia konania o zvýšení výživného na návrh u plnoletých
navrhovateľov je splnená tým, že po dovŕšení plnoletosti a nadobudnutí spôsobilosti byť účastníkom
konania, navrhovatelia v konaní začatom pred nadobudnutím plnoletosti pokračovali, nebolo potrebné,

aby podali nový, samostatný návrh.

Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Zmenu pomerov odôvodňujúcu zmenu rozhodnutia o výživnom možno zistiť len porovnaním
rozhodujúcich skutočností pre určenie vyživovacej povinnosti k poslednému rozhodnutiu s obdobím, za
ktoré sa zmena požaduje. Popis rozhodujúcich skutočností k dátumu 09. 09. 2004, kedy Okresný súd
Brezno rozsudkom sp. zn. 1P/124/2004 zvýšil výživné na navrhovateľov na 66,39 € mesačne, je na

druhej a tretej strane rozsudku okresného súdu, status navrhovateľov na tretej strane rozsudku, súčasné
pomery matky navrhovateľov na piatej strane rozsudku a rozhodujúce skutočnosti na strane odporcu na
šiestej strane rozsudku. Zmenu pomerov vyhodnotil prvostupňový súd v rozsudku na deviatej strane a
odvolací súd zhodne s navrhovateľmi vytýka okresnému súdu, že svoje úvahy ako dospel k názoru, že
výživné vo výške 100 € mesačne na každé dieťa zvlášť je primerané, nerozviedol. Z obsahu spisu je

ale zistiteľné, že rozhodnutie okresného súdu o zvýšení výživného len na 100 € mesačne za obdobie
od 11. augusta 2011 do 25. 07. 2012 je vecne správne.

Výšku vykázaného mesačného príjmu odporcu navrhovatelia v odvolaní nespochybňujú. Nesprávne
uvádzajúvýškupríjmusvojejmatkyna667€.ZosprávySociálnejpoisťovnez23.januára2013založenej

na str. 217 spisu o zamestnávateľoch matky S.. J. A. v období 11. august 2011 až 23. január 2013
je zistiteľné, že u zamestnávateľa Bankovní institut Vysoká škola, a. s. , Praha, organizačná zložka v
Banskej Bystrici nepracovala matka len v období od februára 2012 do júna 2012, ako by bolo možné
vyvodiť z potvrdenia tejto vysokej školy na str. 139 spisu, ale zamestnancom zahraničnej vysokej školybola matka v obdobiach od 01. 10. 2010 do 31. 08. 2011 od 26. 09. 2011 do 31. 08. 2012, od 01.
10. 2012 do 31. 12. 2012. Priemerný mesačný zárobok matky za obdobie február 2012 až jún 2012 u
zahraničnej vysokej školy je vykázaný na 524,40 €. K tomuto príjmu je potrebné pripočítať príjem matky

od Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, ktorý jej bol vyplatený po skončení pracovnoprávneho
sporu o neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru za obdobie od 1. mája 2011 do 30.
júna 2012 a príjem, ktorý u Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky matka dosahuje po tomto
termíne. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky 23. augusta 2012 vydalo pre S.. J. A. potvrdenie,
že jej za obdobie od 1. mája 2011 do 30. 06. 2012 doplatili náhradu mzdy vo výške 12.180 € v hrubom,

z čoho priemerný čistý príjem zamestnanca za týchto 14 mesiacov vychádza na 668,01 €. Taktiež z
odpovede Sociálnej poisťovne na lustráciu vykonanú súdom za obdobie 01. 01. 2011 až 30. 05. 2012
odvolací súd zistil, že v apríli 2011 je u matky navrhovateľov vykázaný vysoký vymeriavací základ na
poistné až 6.594,56 €, rovnako vyšší vymeriavací základ na poistné v novembri 2011 - 1.722 € a v
júli 2012 - 5.557,58 €. Navrhovateľmi tvrdený príjem matky v odvolaní nie je jej reálnym príjmom. Len
súčet priemernej mzdy u zahraničnej vysokej školy 525,45 € a náhrady mzdy z Finančného riaditeľstva

Slovenskej republiky je suma 1.193,40 €, ktorý je porovnateľný z príjmom otca 1.295 €. Záver o
nesprávnychúdajochopríjmeavýdavkochmatkyvyplývapriamozodvolanianavrhovateľov,ktorítvrdia,
že z príjmu matky 667 € na výchovu a výživu navrhovateľov vynakladá mesačne 805,32 €.

Okresný súd rozhodoval o zvýšení výživného za obdobie od 11. augusta 2011. Do výdavkov

navrhovateľov zahrnuli navrhovatelia v odvolaní aj také položky, ktoré nespadajú do obdobia po 11.
auguste 2011. Obidva notebooky boli kúpené pred týmto dátumom. Jeden 09. 09. 2009, druhý 08. 01.
2011. Aj doklady o nákladoch na športové vyžitie navrhovateľov sú z obdobia predchádzajúceho dátumu
zvyšovania vyživovacej povinnosti odporcu. Boxerské rukavice, boxerské vrece v hodnote 76,98 € boli
zakúpené podľa faktúry doloženej navrhovateľmi 10. augusta 2010. Kimono s príslušenstvom kúpila

matka navrhovateľov v hodnote 67 € dňa 24. 02. 2011. Dve pánske tričká značky „Tapout", rovnakej
značky krátke nohavice a trojštvrťové nohavice boli kúpené 20. 08. 2012, teda v období po 25. 07. 2012,
ktoré bude opätovne prvostupňový súd posudzovať na základe rozhodnutia odvolacieho súdu o zrušení
jeho rozsudku v tejto časti a vrátení na ďalšie konanie. Sumu 200 € mesačne na potraviny u každého
dieťaťazvlášťpovažujeodvolacísúdzaznačnenadsadenú.Výdavkynajednéhonavrhovateľamesačne

teda nemôžu dosahovať navrhovateľmi tvrdenú sumu v odvolaní vo výške 402,66 €. Navrhovatelia už
vzhľadom na svoj vek nevyžadujú osobnú starostlivosť matky v takej miere, že by jej osobná starostlivosť
nahrádzala výživné v peňažnej forme. Výživné vo výške 100 € mesačne od odporcu spolu s výživným zo
strany matky v porovnateľnej primeranej výške, musí byť sumou dostačujúcou na zabezpečenie výchovy
a výživy stredoškolského študenta, keď sumy životného minima ustanovené opatrením Ministerstva

práce, soc. vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 194/2011 Z. z. na jednu plnoletú fyzickú osobu a
ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu pohybujú v rozmedzí od 189,83 € do 132,42 €.
Rozhodnutie okresného súdu vo výroku I. o zvýšení vyživovacej povinnosti odporcu k navrhovateľom v
období od 01. 08. 2011 do 25. 07. 2012 na 100 € mesačne na každé dieťa zvlášť považoval odvolací súd
za vecne správne, preto v tejto časti rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Výšku zročného výživného za obdobie od 11. augusta 2011 do 25. 07. 2012 odvolací súd nemohol
vyčísliť z dôvodu nedostatku informácií o výške poskytovaného plnenia odporcom za toto obdobie. O
povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľom dlžné výživné rozhodne okresný súd po zistení, v akej výške
za obdobie od 11. augusta 2011 do 25. 07. 2012 odporca výživné na každého z navrhovateľov zvlášť

platil. Záver okresného súdu o vzniku preplatku na výživnom u odporcu z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia trvania jeho vyživovacej povinnosti za obdobie od 25. 07. 2012 nebol správny. Okrem toho,
okresný súd opomenul, že započítanie pohľadávok na výživnom u maloletých detí je výslovne § 76 ods.
2 Zákona o rodine vylúčené a pohľadávky na výživnom u plnoletých osôb je prípustné započítať len
vzájomnou dohodou, nie jednostranným prejavom vôle.

I keď pre rozhodnutie v danej veci nie je správanie sa navrhovateľov voči odporcovi vôbec právne
významné (z dôvodu, že predmetom konania je zvýšenie určeného výživného, nie nové určenie
výživného alebo zrušenie vyživovacej povinnosti odporcu), považuje odvolací súd za dôležité vyjadriť
svoj názor na morálne odsúdenie navrhovateľov prvostupňovým súdom. Záver okresného súdu, že

„navrhovatelia odporcu ako svojho otca vôbec nerešpektujú, neprejavujú mu primeranú úctu, naopak sa
o ňom vyjadrujú s dešpektom", nie je obsahom spisu podložený. Nie je možné zazlievať navrhovateľom,
že odporcu, ktorého videli prvýkrát na súdnom pojednávaní v 18. rokoch svojho života, považujú za
cudzieho človeka a nevedia k nemu definovať svoj vzťah. Navrhovatelia nepotrebovali vysvetlenia odmatky, aby pochopili, že ak za nimi otec nikdy neprišiel, nemá o nich záujem. Toto presvedčenie budoval
odporca v navrhovateľoch svojimi vyjadreniami v súdnych konaniach o výživnom, kde stále tvrdil, že tieto
deti nechcel, odmietal niesť zodpovednosť za ich výchovu a výživu a neustále sa dožadoval potvrdenia

otcovstva na základe genetických testov. Dokonca podal návrh na zapretie otcovstva. Odvolací súd
neverí odporcovi, že v prípade potvrdenia, že je biologickým otcom navrhovateľov, by sa jeho vzťah
k navrhovateľom zmenil. Rodičovská láska sa neodvíja od rodného listu. Poznajúc postoj odporcu k
navrhovateľom nie je možné vôbec zazlievať navrhovateľom, že sami kontakt s odporcom nevyhľadávali
a nie sú iniciatívni pri úprave vzťahov ani po nadobudnutí plnoletosti. Týmto názorom odvolacieho súdu

nie je okresný súd v zmysle § 226 O. s. p. viazaný z dôvodu, že nejde o právny názor, pre ktorý by
bola časť rozhodnutia prvostupňového súdu zrušená a vrátená na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia
tretieho výroku rozsudku okresného súdu nie je nesúhlas odvolacieho súdu s názorom okresného súdu,
ktorý z účastníkov konal v minulosti a správa sa naďalej v rozpore s dobrými mravmi, ale procesné
pochybenie súdu, že rozhodoval o takom predmete konania, ktorý účastníci návrhom na začatie konania
za predmet konania neučinili.

Úlohou okresného súdu bude opätovne preskúmať podmienky na zvýšenie výživného za obdobie
od 25. 07. 2012 naďalej. Okresný súd zistí, či navrhovatelia ukončili štúdium na strednej škole, či
študujú na vysokej škole, s akými nákladmi, dožiada správy o zárobkoch a iných príjmoch rodičov
a prihliadne na všetky skutočnosti, ktoré v konaní vyjdú najavo. Rozhodne aj o povinnosti odporcu

zaplatiť navrhovateľom zročné výživné za obdobie od 11. augusta 2011 do obdobia nového rozhodnutia
a rozhodne aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.