Rozhodnutie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/70/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113209999
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6113209999.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v právnej veci navrhovateľa Z. I., narodeného XX. XX. XXXX, bytom I. I.,
J. XXXX/X, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Advokátska kancelária so
sídlom Banská Bystrica, ul. Janka Kráľa 7, proti odporkyni P. I., rodenej T., narodenej XX. XX. XXXX,
bytom I. I., THK XXXX/X, tohto času bytom I. I., ul. A. X, právne zastúpenej JUDr. Danielou Bacíkovou,
advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Banská Bystrica, ul. Skuteckého 12, za účasti maloletého

Z. I., narodeného XX. XX. XXXX, bytom ako odporkyňa, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
prácesociálnychvecíarodinyBanskáBystrica,vkonaníorozvodmanželstvaaúpravuprávapovinností
rodičov voči maloletému dieťaťu na čas po rozvode, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica, č. k. 31P/130/2013-157 zo dňa 11. 07. 2014 v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 31P/130/2013-166 zo dňa 04. 08. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil otcovi maloletého (navrhovateľovi) povinnosť

prispievať na výživu maloletého Z. I., narodeného XX. XX. XXXX mesačne sumou 125,00 € počnúc
dňom právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého
dieťaťa, zrušuje a v tomto rozsahu vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa XX. XX.
XXXX v I. I., nakoľko vykonaným dokazovaním mal preukázané, že manželstvo účastníkov konania je v
súčasnej dobe hlboko a trvalo rozvrátené a neplní si žiadnu zo svojich funkcií. Manželstvo považoval za
nefunkčné a len za formálny zväzok, ktorým sa v skutočnosti nenaplňuje obsah a účel manželstva, ktoré
nevytvára pre účastníkov konania rodinné zázemie, pocit istoty, lásky, dôvery, spolupatričnosti, podpory
jeden druhého, ale naopak vo všetkých týchto oblastiach je manželstvo hlboko a trvalo rozvrátené.

Keďže nevidel ani možnosť na obnovu vzájomných manželských vzťahov, návrhu navrhovateľa na
rozvod manželstva vyhovel.

Súčasne v zmysle ust. § 113 ods. 1 O. s. p. rozhodol aj o úprave pomerov rodičov k maloletému dieťaťu
pochádzajúcemu z ich manželstva na čas po rozvode tak, že schválil dohodu rodičov, podľa ktorej sa
maloleté dieťa zveruje do osobnej starostlivosti matke a zároveň bol upravený styk otca s maloletým

dieťaťom .

Pokiaľideoúpravuvyživovacejpovinnostiotcavočimaloletémunačasporozvode,okresnýsúduviedol,
že „poukazuje na dôvody uvedené v rozsudku okresného súdu Banská Bystrica, č. k. 31P/142/2013
pokiaľ sa týka stanovenia výšky výživného pre maloleté dieťa na čas po rozvode manželstva“.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O. s. p..Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie
odporkyňa, ktorá zdôraznila, že ohľadne určenia výživného sa s otcom maloletého nedohodli a v tejto
časti súd rozhodol sám, s ktorým rozhodnutím o ustálení výšky výživného sumou 125,00 € mesačne sa

v žiadnom prípade nestotožnila. Súdom určené výživné považuje za veľmi nízke, ktoré nezodpovedá
odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a ani schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom
otca. Poukázala na to, že navrhovateľ dosahuje mesačne príjem 800,00 €, z ktorého si uhrádza bežné
náklady, môže si dovoliť zimnú aj letnú zahraničnú dovolenku a nemá žiadne mimoriadne výdavky.
Pokiaľ si aj vzal pôžičku na byt od svojich rodičov, túto považuje za fiktívnu. Riziko, ktoré na seba zobral

otec, ak skutočne takúto pôžičku uzavrel, je riziko, ktoré nemôže zaťažovať maloleté dieťa. Naopak
uviedla, že ona musela zabezpečiť bývanie pre syna a pre ňu za pomoci svojich rodičov, ale za týmto
účelom „nevyrába“ fiktívne doklady o pôžičke. Zdôraznila, že je v súčasnej dobe práceneschopná,
poberá len nemocenské dávky, ktorá skutočnosť pred okresným súdom nebola vôbec zohľadnená.
Opakovane poukázala na všetky jej prednesy pred prvostupňovým súdom, ako aj písomné podania a
doklady, ktorými preukazovala svoje príjmy a náklady, a taktiež náklady na maloleté dieťa. Tieto listinné

dôkazy preukazovala aj v konaní pred Okresným súdom v Banskej Bystrici pod č. k. 31P/142/2013,
pričom prvostupňový súd rozhodoval v tom istom senáte a v tom istom dni, teda tieto skutočnosti mu pri
rozhodovaní mali byť známe, pričom v odôvodnení rozhodnutia sa nenachádzajú. Navrhla, aby odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o výživnom tak, že uloží otcovi povinnosť prispievať na dieťa
výživným vo výške 250,00 € mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, eventuálne, aby odvolací

súd zrušil rozsudok v napadnutej časti a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd následne aj v zmysle písomne podaného odvolania podaného odporkyňou vydal uznesenie
pod sp. zn. 31P/130/2013-166 zo dňa 04. 08. 2014, ktorým opravil písomné vyhotovenie rozsudku na
strane 6, a to s uvedením miesta a času vydania rozsudku: Banská Bystrica, dňa 11. 07. 2014.

Kolízny opatrovník maloletého k odvolaniu odporkyne uviedol, že odvolaciemu súdu odporúča, aby
rozsudok prvostupňového súdu zmenil a vyhovel odvolaniu matky maloletého, resp. aby rozsudok
prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Má za to, že maloleté dieťa má právo podieľať
sanaživotnejúrovnirodičov,pričomvstarostlivostimatkyomaloletéhokolíznyopatrovníknezistilžiadne

nedostatky, naopak matka maloletého v konaní preukázala zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť
o maloletého, tiež zvýšené výdavky spojené s nástupom maloletého do základnej školy, ako aj náklady
súvisiace so zabezpečím bývania pre dieťa a na zabezpečenie jeho ošatenia, obutia, stravovania ako
aj kultúrnych a športových potrieb.

Navrhovateľ k odvolaniu odporkyne v písomnom vyjadrení uviedol, že odporkyňa svoje odvolanie
odôvodnila len tým, že jeho priemerný mesačný príjem je vo výške 793,22 € a ničím nepodloženými
a nedôvodnými pochybnosťami týkajúcimi sa jeho pravidelných mesačných výdavkov. Pôžičku, na
ktorú v odvolaní odporkyňa poukazuje, si bol nútený vziať vzhľadom na potrebnú rekonštrukciu a
vybavenie bytu v súvislosti s vytvorením vhodného prostredia pre účel realizácie striedavej osobnej

starostlivosti o dieťa. Uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia týkajúce sa výživného je podrobné a je
podrobne uvedené na strane 5-7 rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/142/2013-162 na
strane 5-7 tohto rozsudku, na ktoré v odôvodnení tohto rozsudku okresný súd odkazuje. Keďže výšku
výživného považuje za ustálenú primerane veku a potrebám dieťaťa a zohľadňujúc aj jeho možnosti a
schopnosti navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie odporkyne
v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a) O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.
rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku o výživnom (v poradí
7.), ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého XXX,XX sumou 125,00 €

mesačne zrušil (podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p.) a v tomto rozsahu vec vrátil okresnému súdu
(§ 221 ods. 2 O. s. p.), a to z nasledovných dôvodov:

Okresný súd pokiaľ ide o úpravu práv a povinnosti rodičov voči maloletému Z. I., narodenému XX.
XX. XXXX na čas po rozvode schválil dohodu rodičov, podľa ktorej sa maloletý Z. zveruje do osobnej

starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého opatrovať, zastupovať a spravovať jeho majetok v
bežných veciach. Súčasne upravil styk otca s maloletým Z. tak, ako je špecifikované vo výroku jeho
rozhodnutia (v poradí 4.), nakoľko mal za to, že uvedená dohoda je v záujme dieťaťa.Pokiaľ však ide o ustálenie výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému, ktorému dieťa nebolo
zverené do osobnej starostlivosti, k uzavretiu rodičovskej dohody nedošlo. Ak napriek tomu okresný
súd v odôvodnení rozhodnutia o výške výživného odkázal len na odôvodnenie rozhodnutia v inej veci,

nepostupoval vecne správne.

V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť súdu rozhodnutie náležite v súlade s

ust. § 157 ods. 2 O. s. p. odôvodniť je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé
odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiadava so všetkými právne relevantnými
dôvodmi uplatnených nárokov, ako aj so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného
práva účastníka na strane jednej a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania okrem
upretiaprávadozvedieťsaopríčináchrozhodnutiaprávezvolenýmspôsobom,odnímamožnosťnáležite
skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo

mimoriadnych opravných prostriedkov.

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným
zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má
zaručiť jeho transparentnosť i kontrolovateľnosť rozhodnutia súdov a vylúči teda ľubovôľu alebo len

vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležité, teda zákonom vyžadovaným
spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy SR ako aj
Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Rozhodnutiesúdu musídaťdostatočnédôvody
na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa
povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci.

Pri určovaní výšky výživného podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine je potrebné predovšetkým brať
ohľad na potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa. Ich miera je rôzna podľa okolností prípadu,
predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa, školského zaradenia, jeho fyzickej a duševnej
vyspelosti, zdravotného stavu, jeho kultúrnospoločenských potrieb, športových záujmov a podobne.

Toto však nie sú jediné relevantné kritériá, ktoré sa pri určovaní výšky výživného zohľadňujú, pretože
potreby dieťaťa sa skúmajú aj vo vzťahu životnej úrovni rodičov. Pri vyššej životnej úrovni rodiča, ktorý
je povinný platiť výživné súd určí výživné pre maloleté dieťa vo výške, ktorá prevyšuje jeho oprávnené
resp. odôvodnené potreby, avšak pri nižšej životnej úrovni rodiča, resp. pri jeho nižšom finančnom príjme
sa určuje také výživné, ktoré pokryje nevyhnutné potreby maloletého dieťaťa.

Povinnosť obidvoch rodičov rovnako sa starať o výživu detí neznamená mechanickú rovnosť, ale to,
že úhradu potrieb na výživu dieťaťa poskytujú obidvaja rodičia podľa svojich objektívnych schopností a
pomeru svojich finančných a materiálnych možností.

OkresnýsúdvodôvodnenírozhodnutiaodkázalnadôvodyuvedenévrozsudkuOkresnéhosúduBanská
Bystrica 31P/142/2013, ktoré rozhodnutie sa týkalo určenia výšky výživného pre maloleté dieťa na čas
do rozvodu manželstva účastníkov konania. Bližšie dôvody však v napadnutom rozsudku okresným
súdom uvedené neboli.

Odvolací súd tak nemal žiadnu možnosť preskúmať, či okresný súd prihliadal na vyššie uvedené kritériá
nevyhnutné pre správne posúdenie výšky vyživovacej povinnosti rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené
do osobnej starostlivosti, na čas po rozvode. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol,
na základe akých skutočností vychádzal, ak ustálil výšku vyživovacej povinnosti rovnako ako v konaní,
na ktoré odkazoval. V dôsledku tejto skutočnosti je rozhodnutie prvostupňového súdu nepreskúmateľné

v riadnom inštančnom postupe.

Vyššie uvedené právne závery nič nemenia na tom, že pokiaľ ide o zverenie maloletého dieťaťa,
ako aj úpravu styku otca s maloletým na čas po rozvode, došlo medzi rodičmi k ich dohode. Pri
ustálení výšky výživného však k dohode rodičov nedošlo, preto okresný súd nemal rezignovať na riadne

zistenie skutkového stavu, a na základe jeho zistenia následného právneho posúdenia o ustálení výšky
výživného na čas po rozvode pre maloleté dieťa, a teda sledovať záujem maloletého. Ak aj okresný
súd poukázal na dôvody uvedené v inom jeho rozhodnutí, odvolací súd zdôrazňuje, že o ustálenie
výživného v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine bolo v tomto konaní určené na čas po rozvode, tedaza iné posudzované obdobie, než v konaní, na ktoré okresný súd odkázal. Odvolaciemu súdu však z
odôvodnenia rozhodnutia vôbec nevyplýva, či ustálenie výživného v tomto konaní vychádza z rovnakých
totožných skutkových zistení, z akých vychádzal aj konaní, v ktorom určil výšku vyživovacej povinnosti

otca voči maloletému na čas do rozvodu, naviac, ak tento spis nebol ani k napadnutému rozhodnutiu
vôbec okresným súdom pripojený. Nie je zrejmé ani to, či rozhodnutie, na ktoré okresný súd odkazuje,
už tohto času nadobudlo právoplatnosť, prípadne či i voči nemu nebol podaný opravný prostriedok, a
teda bude podliehať preskúmaniu nadriadeným odvolacím súdom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozsudok okresného súdu atribúty ust. § 157 ods. 2 O. s. p.
podľa odvolacieho súdu nespĺňa a odvolací súd nemal ani možnosť preskúmať vecnú správnosť tohto
rozhodnutia(výrokuovýživnom),akokresnýsúdvodôvodneníneuviedol,akovecprávneposúdil,najmä
neuviedol, na základe akých skutočností dospel k tomu, že výživné vo výške 125,00 € mesačne je
primerané veku a potrebám dieťaťa ako aj schopnostiam a možnostiam povinného rodiča, a to na čas
po rozvode rodičov maloletého. Občiansky súdny poriadok síce v ust. § 157 ods. 3 O. s. p. umožňuje

súdu uviesť v odôvodení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorého rozhodol,
tzv. skrátený rozsudok, avšak v danom prípade o takého rozhodnutie nejde. Aj samotný opis skutkového
stavu zisteného súdom prvého stupňa má význam z toho dôvodu, že v prípade preskúmania rozhodnutia
je odvolací súd viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa. V záujme zabránenia prijatia
prekvapivých rozhodnutí nie je preto bez významu ani právne hodnotenie zisteného skutkového stavu.

Účastníkovi konania musí byť totiž daná možnosť vyjadriť sa aj k prípadnej zmene právneho názoru
odvolacím súdom. Či ide o zmenu je však možné zistiť iba z porovnania pôvodného odôvodnenia
rozhodnutia a odôvodnenia rozhodnutia a odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. V danej veci
však uvedené odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu úplne absentuje, ak v dôvodoch rozhodnutia
je taktiež nevyhnutné vyložiť právne aplikačné úvahy, ktoré súd viedli k ustáleniu výšky vyživovacej

povinnosti v zmysle ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Keďže vydanie rozhodnutia neobsahujúceho dostatočné odôvodnenie možno považovať za odňatie
možnosti účastníka konať pred súdom a nedostatok dôvodov zároveň robí rozhodnutie v inštančnom
postupe nepreskúmateľným pre jeho neurčitosť, neostávalo odvolaciemu súdu iné, len rozsudok

okresného súdu v napadnutom výroku o výživnom podľa § 221ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. zrušiť a v
tomto rozsahu vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Úlohou prvostupňového súdu bude preto opätovne v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotiť zistený
skutkový stav, na základe ktoré následne vyvodí správny právny záver o ustálení výšky výživného zo

strany otca voči mal. na čas po rozvode, aplikujúc príslušné právne predpisy.

Rozsudok okresného súdu vo zvyšku, v ktorom rozsudok okresného súdu nebol napadnutý odvolaním,
teda vo výroku, ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, a ktorým bola schválená dohoda
rodičov o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a zároveň upravený styk otca s maloletým,

vrátane súvisiacich výrokov o povinnosti rodičov zabezpečiť styk otca s maloletým, ako aj v súvisiacom
výroku o náhrade trov konania, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý v zmysle ust. § 206 ods.
2 O. s. p..

Na záver odvolací súd uvádza, že na vyššie uvedenú vadu konania odvolací súd prihliadal v zmysle ust.

§ 212 ods.2 písm. a) O. s. p., nakoľko v tomto konaní o určení vyživovacej povinnosti otca maloletého
na čas po rozvode, nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom vyššie uvedená vada konania
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.