Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 4, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/97/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114215117
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114215117.2

Rozhodnutie
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: E. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. R. V. XXXXX/X, 080 01 Prešov, o zaplatenie 2 277,17 €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 30.05.2014 sa žalobca po čiastočnom späťvzatí vykonanom dňa 19.03.2015
domáhal na žalovanom zaplatenia

? istiny - 2 277,17 €,

? úrokov - 185,90 €,

? úrokov z omeškania - 42,83 €,

? úrokov vo výške 13,12% ročne zo sumy 2 277,17 € od 27.05.2014 až do zaplatenia,

? úrokov z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 2 400 € od 27.05.2014 až do zaplatenia

na tom skutkovom základe, že so žalovaným uzavrel zmluvu o úvere, pričom žalovaný poskytnutý úver
riadne a včas nevrátil.

Žalovaný sa k predmetu konania vyjadril na pojednávaní konanom dňa 12.01.2015 tak, že prevzatie
úveru a jeho nezaplatenie nepopiera. Vo vzťahu k upomienke a výzve na predčasné splatenie úveru
uviedol, že si nespomína, žeby mu boli v minulosti doručené.

Súd vykonal dokazovanie obsahom listín predložených žalobcom a zistil nasledujúce:

Prima banka ako veriteľ uzavrela dňa 09.01.2012 so žalovaným ako dlžníkom Úverovú zmluvu č.
40/203/12 za nasledujúcich podmienok:

- výška úveru 2500 €,

- lehota splatnosti: do 120 mesiacov odo dňa podpisu zmluvy,

- mesačná anuitná splátka 37,50 €,

- počet splátok 120,

- výška úrokovej sadzby 13,12% p. a.,

- RPMN 16,05 % p. a.,

Žalobca mal žalovaného listom zo dňa 23.12.2013 upozorniť na jeho omeškanie so splácaním úveru a
listom zo dňa 17.02.2014 vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru.

Na základe vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobca poskytol žalovanému
spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný si povinnosti
vyplývajúce zo zmluvy o úvere neplnil riadne a včas, preto žalobca z dôvodu omeškania žalovaného s
platením splátok pristúpil k tzv. predčasnému zosplatneniu úveru.

Podaním - výzvou zo dňa 07.07.2014 doručenou žalobcovi dňa 11.07.2014 súd vyzval žalobcu, aby súdu

a) preukázal, že pri zosplatnení úveru bol dodržaný postup podľa § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka,
teda doručenie upozorňujúcej výzvy pred zosplatnením úveru,

b) preukázal dodržanie § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v predloženej úverovej zmluve

c) preukázal akým spôsobom dospel k sume

- istiny 2277,17 €,

- úrokov 185,90 €,

- sankčných poplatkov 42,83 € (z akej sumy a v akej sadzbe),

- poplatkov 60 €.

Požiadavku uvedenú v bode a), b) žalobca nesplnil.

Požiadavku uvedenú v bode c) žalobca splnil tak, že zaslal súdu 9 ks listina formátu A4 s názvom „Loan
activity enquiry“. Súd sa domnieva, že ide o platobnú históriu žalovaného, z ktorej sa javí, že tento z
poskytnutého úveru zaplatil sumu 825 €.

Podaním - výzvou zo dňa 05.11.2014 doručenou žalobcovi dňa 10.11.2014 súd vyzval žalobcu, aby súdu

a) oznámil, kde v predloženej úverovej zmluve sa nachádza údaj o konečnej splatnosti úveru,

b) preukázal doručenie 2. upomienky žalovanému,

c) preukázal doručenie výzvy na predčasné splatenie úveru žalovanému,

d) uviedol, s ktorými splátkami bol žalovaný v omeškaní ku dňu zaslania výzvy na predčasné splatenie
úveru a kedy boli tieto splátky splatné.

Na uvedenú výzvu žalobca nereagoval.

V zápisnici o pojednávaní zo dňa 12.01.2015 súd konštatoval, že žalobca nereagovaním na výzvy súdu
spôsobuje prieťahy v konaní, konštatoval dôkaznú povinnosť žalobcu ako aj to, že ak sa nepreukáže
predčasné zosplatnenie úveru a súdu nebude zaslaný rozpis všetkých splátok úveru v požadovanom
členení, nebude možné žalobe ani čiastočne vyhovieť.

Podaním - výzvou zo dňa 15.01.2015 doručenou žalobcovi dňa 20.01.2015 súd vyzval žalobcu, aby súdu

a) oznámil, kde v predloženej úverovej zmluve sa nachádza údaj o konečnej splatnosti úveru,

b) preukázal doručenie 2. upomienky ako aj výzvy na predčasné splatenie úveru žalovanému, s tým, že
ak to preukázané nebude, súd bude pokladať úver za predčasne nezosplatnený

c) zaslal rozpis všetkých splátok v členení na istinu, úrok a poplatky s uvedením v akom rozsahu boli
zaplatené.

Podaním doručeným súdu dňa 19.03.2015 žalobca súdu uviedol, ktoré splátky žalovaný zaplatil a aké
bolo rozpočítanie na istinu a úroky.

Taktiež súdu zaslal rozpis neuhradených splátok, ktoré úročil úrokom z omeškania, avšak bez rozpisu
splátky na istinu a úrok (pričom úročil celú splátku), čo by aj bez nižšie uvedených dôvodov vedúcich k
bezúročnosti úveru neumožnilo priznať úroky z omeškania, nakoľko vychádzajúc zo zákazu anatocizmu,
úročiť úrokom z omeškania možno iba istinu a nie aj zmluvný úrok (NS ČR sp. zn. 35Odo/101/2002,
Rc 5/2006 - občiansky zákonník ani obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka
príslušenstvo /úrok z omeškania/ pre prípad omeškania s platením príslušenstva).

V podaní zo dňa 19.03.2015 žalobca tiež uviedol, že doručenie 2. upomienky žalovanému preukázať
nevie.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného má súd za to, že k predčasnému zosplatneniu úveru a teda k strate
výhody splátok u dlžníka - žalovaného nedošlo, z dôvodu nedodržania postupu podľa § 53 ods.9
Občianskeho zákonníka (Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,
môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.). Doručenie upomienky totiž žalobca súdu nepreukázal.

Podľa § 45 ods.1 Občianskeho zákonníka - Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.

Je notorietou právnej teórie a praxe, že preukázať doručenie písomnosti, musí ten účastník konania,
ktorý z doručenia písomnosti pre seba vyvodzuje priaznivý následok. V danom prípade preukázanie
doručenia písomnosti, z ktorej žalobca vyvodzuje pre seba priaznivé účinky v podobe predčasného
zosplatnenia úveru je práve na žalobcovi. Žalobca však nepreukázal, že by sa takéto listina do
dispozičnej sféry dlžníka dostala (bez ohľadu na to, či sa s touto výzvou oboznámil, alebo nie), a preto súd
musí vychádzať z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru bankou - žalobcom. Žalobca dokonca nepreukázal ani odoslanie vyššie uvedenej listiny.

Vyčíslením jednotlivých položiek uplatňovanej pohľadávky žalobcom je súd viazaný (§ 153 ods.2 O.s.p.)
a zároveň aj svoje rozhodnutie musí smerovať vo vzťahu k vyčíslenej položke v tom zmysle, či a prípadne
v akom rozsahu ju priznáva alebo zamieta.

Vo vzťahu k ďalším konaniam, ktorých účastníkom je žalobca, súd tohto opakovane upozorňuje na to,
že vykonanie dôkazu listinou napísanou v inom ako slovenskom alebo českom jazyku jej prečítaním je
neprípustné a také listiny musia byť preložené do jazyka slovenského (NS SR sp. zn. 7 Cdo/16/2013).
Je teda potrebné, aby žalobca predkladal súdu listiny, ktorými navrhuje vykonanie dôkazu v jazyku
slovenskom, prípadne českom.

Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z . o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods.2 zákona č. 129/2010 Z. z. - Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods.1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. - Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

V rozsudku zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. 7Co/220/2014 Krajský súd v Prešove uviedol - „Jednou
z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona
č. 129/2010 Z. z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve
absentuje rozlíšenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná
suma splátky bez tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje
ako bezúročný a bez poplatkov.“

Procesný súd teda robí čiastkový záver, že prejednávaná zmluva o úvere je z dôvodu nedostatku
náležitosti uvedenej v § 9 ods.2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročná a bez poplatkov.

Súd má však za to, že v zmluve absentuje aj náležitosť vyžadovaná § 9 ods.2 písm. f) zákona č. 129/2010
Z. z.

Zmluva totiž neobsahovala presné uvedenie dňa konečnej splatnosti úveru, za ktorý nemožno považovať
formuláciu - lehota splatnosti je do 120 mesiacov odo dňa podpisu zmluvy. Zákon č. 129/2010 Z. z.
totiž rozlišuje medzi dobou trvania zmluvy (napr. 120 mesiacov) a medzi termínom konečnej splatnosti
úveru, čo sú rozličné časové údaje. Formu uvedenia konečnej splatnosti žalobcom považuje súd za
nedostatočnú z dôvodu jej neurčitosti a teda netransparentnosti.

Pri odpovedi na otázku spôsobu uvedenia konečnej splatnosti úveru v úverovej zmluve treba vychádzať
z toho, že v spotrebiteľských vzťahoch sa poskytuje spotrebiteľovi zvýšená ochrana. Samotným
východiskom spotrebiteľskej ochrany je potom postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšie poznanie práva a
ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky
jednostranne cestou formulárových zmlúv. Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať túto faktickú
nerovnosť cestou práva a to formou obmedzenia autonómie vôle.

V spotrebiteľskom práve je teda dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, pretože má odbornú
prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje a preto okrem obmedzení vyplývajúcich z
vyššie uvedeného princípu rovnosti prostriedkov, možno od dodávateľa tiež očakávať, že sa vo vzťahu
k spotrebiteľovi bude chovať v obecnej polohe poctivo. Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí
sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému
konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje mimo iné tým,
že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak sa jedná o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného
spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.

Procesný súd teda robí čiastkový záver, že prejednávaná zmluva o úvere je z dôvodu nedostatku
náležitosti uvedenej v § 9 ods.2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročná a bez poplatkov.

Ďalším pre prejednávanú vec podstatným čiastkovým záverom je, že k predčasnému zosplatneniu úveru
nedošlo, z dôvodov nepreukázania skutočnosti vyššie uvedenej.

Ak teda súd dospel k právnemu záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov
a zároveň k záveru, že k jeho predčasnému zosplatneniu (a teda strate výhody splátok) nedošlo, mohol
žalobcovi priznať maximálne dlžnú sumu úveru ku dňu svojho rozhodovania.

Tým, že žalobca súdu neoznámil rozpis jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky, sám zavinil,
že súd nemohol jeho žalobe ani čiastočne vyhovieť, nakoľko nebolo možné zistiť aká je suma istiny v
jednotlivých nezaplatených splátkach a teda aká je dlžná suma istiny a úrokov z omeškania ku dňu jeho
rozhodovania.

K prejednávanej veci súd ešte uvádza:

Podľa § 101 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že
pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny
súdu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Uvedené ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku upravujú tzv. procesné bremená, resp.
povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť.

Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že účastník, ktorý má povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za
to, že sa súd skutočne potrebnú rozhodnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to
z jeho strany negatívne na výsledku sporu.

Dôkazná povinnosť je povinnosť účastníka označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených
skutočností. Táto povinnosť je sprevádzaná inštitútom dôkazného bremena spočívajúceho v povinnosti
dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej účastník uplatňuje
deklarované právo. Pokiaľ sa mu to nepodarí a dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej
rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v
konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený
súdu. Odporcu dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia nezaťažujú vtedy, ak iba žiada nevyhovieť
návrhu.

V civilnom procese platí ďalej tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je
záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti
rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou
účastníkov konania a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie
do procesu ten skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je
možný len za náležitej podpory legitímnosti nárokov prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia.
Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo
strany nepredložia, nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Účastníkom konania teda hrozí pri
nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena, opierajúc sa o pravidlo „idem est
non esse aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje), nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.

Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je
aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená bola v konaní skutočne
preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých
prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť
záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je pravdivá. Dôkazné bremeno je teda inštitútom, ktorý
súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi.

V prejednávanej veci žalobca napriek výslovnej opakovanej požiadavke súdu na predloženie dôkazov
v jeho prospech, tomuto nevyhovel, čím sám výlučne spôsobil, že žalobe nebolo možné vyhovieť ani
čiastočne, aj keď sa to javilo ako dôvodné.

Na záver súd len podotýka, že v rámci civilného sporového konania nemajú banky žiadne výsostné
postavenie založené na prezumpcii správnosti a dôvodnosti nimi uplatňovaných nárokov (ako si to často
myslia) a nimi predkladané výpisy z bankovej knihy nemajú žiadnu „vyššiu“ dôkaznú hodnotu. Tieto
výpisy totiž samé osebe nepotvrdzujú správnosť v nich uvedených údajov, pretože závisia od správnosti
údajov vstupných. Aj tento prípad to jednoznačne preukazuje, nakoľko napr. údaj o dlžnej istine 14150,43
€, nemôže byť správny, nakoľko táto istina síce môže byť nesplatenou ale splatná povinnosť žalovaného
dlžníka musí byť podstatne nižšia (vo výške istiny ku dňu rozhodovania súdu).

Ak teda banka vystupuje v postavení žalobcu, musí rovnako ako každý iný veriteľ uplatňujúci peňažný
nárok, dôvodnosť tohto nároku do posledného centu preukázať. Zároveň súd vyjadruje počudovanie nad
tým, že žalobcovi spôsobuje problémy preukázať odôvodnenosť uplatneného nároku, napriek poučeniu
súdu aké listiny predložiť treba a ktoré má zároveň výhradne k dispozícii iba žalobca.

Ďalšie vyzývanie a „nútenie“ banky, aby svoj nárok preukázala už možné nebolo, pretože by
predstavovalo porušenie rovnosti účastníkov konania.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O.s.p. tak, že úplne neúspešný žalobca na ich
náhradu právo nemá, a takmer úplne úspešný žalovaný náhradu trov konania nežiadal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne
v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205
ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.