Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 5C/226/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313202926
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Lisá

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8313202926.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu Československá obchodní

banka, a.s., Radlická 333/150, Praha 5, IČO: 00001350, zast. Mgr. Petrom Olejárom, usadeným
euroadvokátom, Miletičova 21, Bratislava proti žalovanému Y. T., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom L.
XXXX/XX, Q., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Y. T., L. XXXX/XX, Q., o zaplatenie 344
904,53 Kč s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 231.163,70 Kč, kapitalizovaný úrok vo výške
55.040,48 Kč, kapitalizovaný zákonný úrok z omeškania vo výške 58.700,35 Kč, úrok 10,90% ročne z
čiastky 231.163,70 Kč od 08.02.2013 do zaplatenia, zákonný úrok z omeškania vo výške 7,50% p. a. z

čiastky 231.163,70 Kč od 08.02.2013 do zaplatenia, trovy konania vo výške 805,50 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 628,20 eur s tým, že trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť na adresu právneho
zástupcu žalobcu.

Súd p o v o ľ u j e žalovanému zaplatenie tejto sumy v 5.000,- Kč mesačných splátkach
splatných vždy do 25.-teho dňa v mesiaci počnúc prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, podal dňa 11. 3. 2013 na tunajší súd žalobu, ktorou

žalobca žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 344 904,53 Kč, úroku, úroku z omeškania a
na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania došlo k uzatvoreniu Zmluvy o úvere zo dňa 2. 5.
2008 č. XXXXXXXXXR, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému na bežný účet, znejúci na
jeho meno, finančné prostriedky do výšky úverového limitu 300 000 Kč a žalovaný sa zaviazal riadne a
včas tento úver vrátiť a to pravidelnými 84 anuitnými mesačnými splátkami po 5152 Kč, splatnými vždy

k 21. dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky 21. 6. 2008 a poslednej splátky 21. 5. 2015 pri úroku 10,9%
ročne. Súčasťou zmluvy bola dohoda účastníkov zmluvného vzťahu o úhrade poplatku za poskytnutý
úver vo výške 3000 Kč, poplatku za správu úveru vo výške 30 Kč mesačne a poistenie neschopnosti
splatiť úver s mesačným poistným 254 Kč. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať úver riadne a včas,
preto žalobca listom zo dňa 21. 2. 2010 žalovanému oznámil, že ku k tomuto dňu je celá pohľadávka
zo zmluvy o úvere splatná a súčasne ho vyzval na úhradu dlhu. Keďže žalovaný nereagoval, žalobca
podal na súd žalobu.

Ku dňu 7. 2. 2013 dlžná suma bola vyčíslená na sumu 344 904,53 Kč, ktorá pozostáva z istiny
vyčerpaného úveru 231 163,70 Kč, zmluvného úroku 55 040,48 Kč (vypočítaného ako 10,9% ročne znesplatenej istiny) a úroku z omeškania 58 700,35 Kč. Od 8. 2. 2013 sa istina úveru 231 163,70 Kč ďalej
úročí úrokom vo výške 10,9% ročne a úrokom z omeškania vo výške 7,5% ročne.

Na základe takto podanej žaloby súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu sp. zn. XXRo/XX/
XXXX zo dňa 17. 5. 2013, ktorý bol zrušený uznesením zo dňa 23. 7. 2014, pretože sa ho nepodarilo
doručiť do vlastných rúk žalovanému.

V priebehu konania súd zistil, že žalovaný sa nezdržiava v mieste trvalého pobytu a inú adresu jeho

pobytu sa súdu nepodarilo zistiť, preto mu súd v konaní ustanovil opatrovníčku - matku žalovaného.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom opatrovníčky žalovaného, oboznámením sa so spisom Okresného
súdu Ú. W. N. a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so Žiadosťou o poskytnutie
úveru, Zmluvou o úvere, Prihláškou k poisteniu, Všeobecnými obchodnými podmienkami ČSOB,
ObchodnýmipodmienkamipreČSOBspotrebiteľskéúvery,Sadzobníkompoplatkov,výzvoukzaplateniu

dlžnej sumy, oznámením o zosplatnení úveru + doručenka, platobnou históriou a zistil tento skutkový
stav.

Na základe Žiadosti žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského úveru a Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXR, uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 2. 5. 2008, žalobca poskytol žalovanému

peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 300 000 Kč bezúčelovo
s tým, že peňažné prostriedky môžu byť čerpané ku dňu 2. 5. 2008 a to jednorázovo ich prevedením
na účet žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX. Medzi účastníkmi konania bola dohodnutá pevná úroková
sadzba10,90%ročneavypočítanáročnápercentuálnamieranákladov13,77%.Poplatokzaposkytnutie
úveru bol vo výške 3000 Kč, mesačný poplatok za správu úveru a to za každý i začatý mesiac bol 30 Kč

a dohodnutý úrok z omeškania 15% ročne pri nedodržaní termínov a výšky splátok. Žalovaný sa úver
zaviazal uhradiť pravidelnými 84 mesačnými anuitnými splátkami vždy k 21. dňu v mesiaci po 5152 Kč
s dátumom prvej splátky 21. 6. 2008 a poslednej splátky 21. 5. 2015.

Prihláškou k poisteniu neschopnosti splatiť úver zo dňa 2. 5. 2008, sa žalovaný zaviazal uhrádzať

mesačné poistné vo výške 254 Kč.

Súčasťou uvedenej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky ČSOB, Obchodné podmienky pre
ČSOB spotrebiteľské úvery a Sadzobník poplatkov.

Podľa čl. 9.1 písm. d) Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery, v prípade, že nastane
skutočnosť, ktorá znamená či vyvolá podstatnú zmenu podmienok, za ktorých bola zmluva uzatvorená
a ktoré môžu podľa posúdenia ČSOB ohroziť včasné a úplné splatenie záväzkov klienta, najmä ak
klient bude v omeškaní so splatením akejkoľvek čiastky voči ČSOB, je ČSOB kedykoľvek písomným
oznámením odoslaným klientovi, prehlásiť, že všetky jej pohľadávky z poskytnutého úveru sú splatné

ku dňu uvedenom v prehlásení (oznámení).

Listom zo dňa 22. 11. 2009 žalobca vyzýval žalovaného poslednou výzvou na zaplatenie dlžnej sumy s
tým, že v opačnom prípade pristúpi k prehláseniu celého záväzku za splatný.

Oznámením zo dňa 21. 2. 2010 žalobca oznámil žalovanému, že k tomuto dňu zosplatnil celý úver a
zároveň vyzval žalovaného na jeho zaplatenie. Podľa doručenky žalovaný tento list prevzal dňa 23. 2.
2010.

Podľa platobnej histórie, na účet žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX boli dňa 2. 5. 2008 prevedené

finančné prostriedky vo výške 300 000 Kč. Ku dňu 7. 2. 2013 dlžná suma bola vyčíslená na sumu 344
904,53 Kč, ktorá pozostáva z istiny vyčerpaného úveru 231 163,70 Kč, zmluvného úroku 55 040,48 Kč
a úroku z omeškania 58 700,35 Kč.

Zo spisu Okresného súdu v Ú. W. N. sp. zn. XXCd/XX/XXXX, prostredníctvom ktorého tunajší súd žiadal

o vypočutie žalovaného, súd zistil, že žalovaný sa nezdržiava v obvode ich súdu. Preto dožiadanie -
výsluch žalovaného, nemohlo byť vybavené.Zobsahuvýsluchuopatrovníčkyžalovanéhonapojednávanívyplynulo,žejematkoužalovaného,pričom
nie je jej známa presná adresa, na ktorej sa zdržiava jej syn. Mal by sa však zdržiavať vo Š., kde je ešte
len krátky čas. Má však vedomosť o tom, že jej syn čerpal úver a prestal ho splácať. Úver investoval

do bytu ženy, s ktorou vtedy žil. Po skončení ich vzťahu úver prestal splácať. K výške žalovanej sumy
sa opatrovníčka žalovaného vyjadriť nevedela. Taktiež sa nevedela vyjadriť k majetkovým pomerom
žalovaného. Má však za to, že žalovaný nie je schopný úver uhradiť naraz, keďže vo Š. je len krátky
čas. Preto požiadala, aby mu súd povolil úhradu v splátkach. V prípade, že sa telefonicky ozve, bude
ho informovať o tejto skutočnosti, ako aj apelovať na neho, aby uhrádzal úver. Zobrala na vedomie, že

nie je jej povinnosťou splácať úver namiesto žalovaného.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil, že žaloba bola podaná dôvodne.

Žalobca má sídlo na území Č. C., žalovaný má pobyt na území SR. Ide o konanie s cudzím prvkom,
preto musel súd vyriešiť otázku právomoci súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a aký

právny poriadok má byť použitý na posúdenie žalobou uplatneného nároku žalobcu.

Podľa článku 16 ods. 1, 2 Nariadenia rady ES č. XX/XXXX o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy
buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko alebo na súdoch podľa miesta

bydliska spotrebiteľa. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu,
v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Podľa ustanovenia §11 ods. 1 O.s.p., konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne
príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho

skončenia.

Žalovaný má trvalé bydlisko na území Slovenskej republiky a teda v zmysle citovaného článku
Nariadenia rady ES č. XX/XXXX, je v danej veci daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie.

Súd posudzoval uplatnený nárok v zmysle právneho poriadku Českej republiky s poukazom na článok
5 ods. 3 Rímskeho dohovoru (Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19.06.1980 (tzv.
Rímsky dohovor)), účinného pre Českú republiku a Slovenskú republiku od 01.08.2006.

Podľa článku 5 Rímskeho dohovoru:

1.) Tento článok sa uplatní na zmluvy, ktorých predmetom je dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb
osobe („spotrebiteľ“) na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, ako
aj na zmluvu o poskytnutí úveru na tento účel.
2.) Bez ohľadu na ustanovenia článku 3 nemôžu účastníci zmluvy svojou voľbou práva zbaviť
spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne normy štátu jeho obvyklého pobytu:

- ak uzavretiu zmluvy predchádzala osobitná ponuka alebo reklama v tomto štáte a spotrebiteľ podnikol
v tomto štáte všetky kroky potrebné z jeho strany na uzavretie zmluvy, alebo
- ak druhý účastník zmluvy alebo jeho zástupca prevzal v tomto štáte objednávku spotrebiteľa, alebo
- ak ide o kúpnu zmluvu a spotrebiteľ cestoval z tohto štátu do iného štátu a tam zadal objednávku,
za predpokladu, že cestu spotrebiteľovi zabezpečil predávajúci s cieľom podnietiť spotrebiteľa, aby si

tovar kúpil.
3.) Bez ohľadu na ustanovenia článku 4 sa pri absencii voľby rozhodného práva podľa článku 3 zmluvy
uzavreté za okolností uvedených v odseku 2 tohto článku spravujú právnym poriadkom štátu obvyklého
pobytu spotrebiteľa.

Podľa článku 3 Rímskeho dohovoru:
1.) Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná
alebo musí dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci
zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.
2.) Zmluvné strany si môžu kedykoľvek dohodnúť, že sa zmluva sa spravuje iným právom ako právom,

ktorým sa na základe predchádzajúcej voľby podľa tohto článku alebo iných ustanovení tohto dohovoru
spravovala dovtedy. Žiadna zmena zvoleného práva po uzatvorení zmluvy nemá vplyv na jej formálnu
platnosť podľa článku 9, ani nepriaznivý vplyv na práva tretích osôb.3.) Voľba cudzieho práva účastníkmi, či už v spojení s voľbou cudzieho súdu alebo nie, pričom všetky
ostatné prvky situácie v čase voľby majú väzbu len s jedným štátom, nemá vplyv na uplatnenie
právnych predpisov tohto štátu, od ktorých sa nedá odchýliť dohodou strán a ktoré sa ďalej nazývajú

len „imperatívne normy“.
4.) Existencia a platnosť dohody účastníkov o voľbe rozhodného práva sa posudzuje podľa ustanovení
článku 8, 9 a 11.

Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným, je

vzťahom spotrebiteľským. Taktiež nie je sporné, že žalovaný (spotrebiteľ) má a aj v čase uzavretia
predmetnej zmluvy o úvere mal, trvalý pobyt v Slovenskej republike.

V zmysle bodu 1 Všeobecných obchodných podmienok ČSOB, tvoriacich súčasť predmetnej zmluvy
o úvere, sa právne vzťahy medzi účastníkmi zmluvného vzťahu riadia právnym poriadkom Českej
republiky. Súd predmetné ustanovenie považoval za platnú voľbu rozhodného práva, teda rozhodné

právo v danom prípade neabsentovalo, ale bolo určené a dané v obchodných podmienkach, ktoré sú
súčasťou zmluvy o úvere.

V preskúmavanej veci bola zmluva uzavretá dňa 2. 5. 2008 v Českej republike. Zo spisu nie je zistiteľné,
že by žalobca, vykonával svoju obchodnú, alebo podnikateľskú činnosť aj na Slovensku, kde má

žalovaný svoj pobyt. Podobne nebolo doposiaľ zistené, že by tento veriteľ smeroval svoju činnosť
na Slovensko, a že preskúmavaná zmluva patrí do rozsahu takejto činnosti. Vychádzajúc z doposiaľ
vykonaného dokazovania preto nie je možné urobiť záver, že by pri rozhodovaní v preskúmavanej veci
malo byť aplikované právo Slovenskej republiky.

Takýto záver je zrejmý z bodu 1 Všeobecných obchodných podmienok ČSOB, tvoriacich súčasť zmluvy
o úvere zo dňa 2. 5. 2008, podľa ktorého sa právne vzťahy medzi zmluvnými stranami na základe
týchto obchodných podmienok sa majú riadiť právnym poriadkom Českej republiky. Táto formulácia
zodpovedá článku 6 bodu 2 Nariadenia Rím 1, podľa ktorého si strany môžu zvoliť rozhodné právo pre
zmluvu. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú

také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencie
voľby bolo na základe odseku 1 článku 6 rozhodným.

Možno teda konštatovať, že v preskúmavanej veci si zmluvné strany dohodli aplikáciu práva Českej
republiky, pričom však táto voľba práva nesmie zbaviť žalovaného ako spotrebiteľa ochrany, ktorú mu

poskytujú inak ustanovenia slovenskej právnej úpravy.

Súd teda pri svojom rozhodovaní aplikoval hmotné právo platné v Č. C. ku dňu uzavretia zmluvy o úver,
t.j. 2. 5. 2008 a len v prípade, že by české hmotné právo v tomto znení zbavovalo žalovaného ako
spotrebiteľa ochrany, ktorú by mu poskytovali ustanovenia slovenského hmotného práva, bolo sa možné

odchýliť od úpravy platnej v Č. C..

Bez akýchkoľvek pochybností je zmluva o úvere zo dňa 2. 5. 2008 obchodnozáväzkovým vzťahom tzv.
absolútnym obchodom (§261 ods. 3 písmeno d/ Obchodného zákonníka), ktorý sa riadi bez ohľadu na
povahu účastníkov ustanoveniami tretej časti obchodného zákonníka. Napriek svojej povahe výlučného

obchodného záväzku je však zmluva o úvere s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán
tejto zmluvy nebol podnikateľom, zmluvou spotrebiteľskou podľa ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a preto sa uplatní ustanovenie §262 ods. 4 Obchodného zákonníka.

Ustanovenie §262 ods. 4 Obchodného zákonníka bolo prevzaté do právneho poriadku Českej republiky

zákonom č. 370/2000 Z.z., ktorým sa mení Obchodný zákonník, účinný od 01.01.2001. Toto ustanovenie
bolonovelizovanézákonomč.501/2001Z.z.,ktorýmsameníObchodnýzákonníkúčinnýod31.12.2001
a to v súvislosti s požiadavkou Smernice Rady ES č. XX/XX/X. z 5. 4. 1993, na ktorom základe boli do
Občianskeho zákonníka doplnené ustanovenia §52 až § 65, upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Cieľom
bolo rozšírenie použiteľnosti ustanovení na ochranu spotrebiteľa na všetky typy zmlúv bez ohľadu na

to, v akom kódexe sú upravené. Výkladom §262 ods. 4 časti vety 1 za prostredníkom Obchodného
zákonníka, avšak nemožno dospieť k záveru, že odôvodňuje aplikáciu akéhokoľvek ustanovenia, ktoré
by mohlo byť pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takémuto záveru nemožno prisvedčiť už len preto, že by
vnášal do právnych vzťahov zásadnú neistotu a znamenal by tiež výrazný zásah do zásady rovnostiúčastníkov týchto vzťahov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX zo dňa
24. 7. 2012).

Podľa ustanovenia §497 Obchodného zákonníka ČR, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej čiastky a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia §502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka ČR, od doby poskytnutia peňažných

prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

Podľa ustanovenia §365 Obchodného zákonníka ČR, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas
svoj záväzok a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, kedy záväzok zanikne iným
spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, ak nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ustanovenia §369 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný
platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak určené predpismi občianskeho
práva.

Podľa ustanovenia §1 Nariadenia vlády Českej republiky číslo 142/1994 Sb. v znení noviel, výška úrokov
z omeškania zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný
deň kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu,
zvýšenej o sedem percentuálnych bodov. V každom kalendárnom polroku, v ktorom trvá omeškanie

dlžníka, je výška úroku z omeškania závislá na výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou
a platnej pre prvý deň príslušného kalendárneho polroka.

V danej veci bolo dostatočne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená dňa 2.
5. 2008 zmluva o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 300 000 Kč,

ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť pravidelnými 84 mesačnými splátkami po 5152 Kč pri pevnej úrokovej
sadzbe 10,9% ročne a RPMN 13,77%. Žalovaný porušil podmienky zmluvy splácať úver riadne a včas,
preto žalobca v súlade s čl. 9.1 písm. d) Obchodných podmienok pre ČSOB spotrebiteľské úvery, úver
zosplatnil a dlh žalovaného ku dňu 7. 2. 2013 vyčíslil na istine vyčerpaného úveru na sumu 231 163,70
Kč a na zmluvnom úroku na sumu 55 040,48 Kč (vypočítaného ako 10,9% ročne z nesplatenej istiny).

Keďže tieto sumy žalovaný neuhradil, súd žalobe v tejto časti vyhovel a to aj vrátane dohodnutých
úrokov vo výške 10,9% ročne naďalej od 8. 2. 2013 do zaplatenia zo sumy 231 163,70 Kč (istina úveru).

Žalovaný svoj dlh neuhradil riadne a včas a preto sa dostal do omeškania Preto ho súd zaviazal aj k
zaplateniuúrokovzomeškaniatak,akosiichžalobcauplatňoval,t.j.kapitalizovanéhoúrokuzomeškania

ku dňu 7. 2. 2013 vo výške 58 700,35 Kč (ktorý bol vypočítaný v zákonnej výške), ako aj úroku z
omeškania vo výške 7,5% ročne naďalej od 8. 2. 2013 do zaplatenia zo sumy 231 163,70 Kč.

Žalobcabolvkonaníúspešnývcelomrozsahuapretomusúdvsúladesustanovením§142ods.1O.s.p.
priznal právo na náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v

sume 805,50 eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu v sume 628,20 eur, vypočítaných podľa Vyhl. č.
655/2004 Z.z. a tak, ako si ich žalobca uplatnil (2krát hlavný úkon po 253,94 eur - 1. prevzatie a príprava
zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd + 2krát paušál 7,81 eur + 20% DPH 104,70 eur).

Podľa ustanovenia §160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch

dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa
môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V danom prípade opatrovníčka žalovaného požiadala o povolenie úhrady dlhu v splátkach, vzhľadom na

to, že žalovaný nie je schopný svoj dlh uhradiť naraz. V súlade s citovaným ustanovením, po zhodnotení
majetkovej, zárobkovej a sociálnej situácie žalovaného, ako aj vzhľadom na výšku priznanej sumy, súd
mu povolil uhradiť dlžnú sumu splátkami po 3000 Kč mesačne s tým, že nezaplatením čo i len jednej
splátky, žalovaný stratí túto výhodu splátok.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia §205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.).