Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by Mgr. Katarína Šimková

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 34P/212/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112216197
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2013:3112216197.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého

C. Q., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky N. Q., rod. C., občianky SR, bytom P., D. XXXX/X a otca I. Q.,
občanaSR,trvalebytomP.,G.XXX/XXX,t.č.bytomG.,L.T.XX,onávrhumatkynazvýšenievyživovacej
povinnosti otca k maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania sa matka maloletého domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k
maloletému z doterajšej sumy 83,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne s účinnosťou od podania

návrhu. Uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.07.2010 súd schválil rodičovskú
dohodu, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu mal. C. sumou 83,- Eur mesačne a zvýšila sa
mu vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi C. na sumu 133,- Eur mesačne. Odvtedy náklady na
výživu maloletého vzrástli, plnoletý syn C. je nezamestnaný a matka ho živí. Uviedla, že ona zarába cca
500,- Eur mesačne, otec maloletého je živnostník, teraz nezamestnaný, založil obchodnú spoločnosť E.,
s.r.o., je ženatý. Poukázala na to, že otec maloletého sa nekontaktuje s deťmi, deti nevidel od septembra
2011, neplatí na ne riadne výživné, eviduje dlh na výživnom za niekoľko mesiacov. Poukázala na to, že
v minulosti bol otec maloletého rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. 4T 14/2009-71 podmienečne

odsúdený pre trestný čin podľa § 207 ods. 1 TZ vo výmere 6 mesiacov. Dlh na výživnom splnil v 12/2011,
v súčasnosti má zase dlh na výživnom. Uviedla, že zo strany otca sa jedná o dlhodobý stav, stále nikde
nepracuje, na každom pojednávaní hovorí, že nemá príjem a zamestná sa. Uznala, že otec maloletého
má veľa dlhov, ale tie dlhy a exekúcie mu ona ani ich deti nezapríčinili, spôsobil si to on sám.

Otecmaloletéhonesúhlasilsnávrhommatky,uviedol,ževbudúcnostibysúhlasilsozvýšenímvýživného
ale určite nie teraz. Je si vedomý, že výdavky na syna sú vyššie, ale nie je v jeho súčasných
schopnostiach a možnostiach platiť vyššie výživné, má problémy s platením aj doterajšieho výživného.

Poukázal na to, že je voči nemu vedených viacero exekučných konaní, spolu na sumu cca 180.000,- Eur.
Uviedol, že je síce evidovaný ako živnostník ale práce na živnosť nemôže vykonávať, pretože je voči
nemu vedených viacero exekučných konaní. Rovnako sa nemôže zamestnať ani na pracovný pomer,
pretože zo mzdy by mu išli okamžite exekučné zrážky. Preto založil obchodnú spoločnosť E., s.r.o.,
avšak spoločnosť nemá príjmy a je stratová, jej podnikanie sa nerozbehlo tak ako pôvodne predpokladal.
Poukázal na to, že má zdravotné problémy, je epileptik a jeho dlhy vznikli z obdobia, keď bol v minulosti
v rokoch od r. 1999 do 2003 v nemocniciach za účelom zisťovania diagnózy, dlho to trvalo, nakoniec

lekári určili diagnózu epilepsie, ktorej príčinou bola zlomenina spodiny lebečnej, ktorú utrpel ešte v časejeho povinnej základnej vojenskej služby. Keďže bol v tom čase bez príjmu, požičiaval si a potom sa mu
to už nabalilo o úroky a pod. a stal sa z toho jeden kolotoč. Takto má dlhy voči nebankovým subjektom,
bankám, na povinných zákonných odvodoch do poisťovní. Ďalej uviedol, že jeho manželka je evidovaná

nezamestnaná, len brigádnicky si privyrába.

Kolízny opatrovník uviedol, že akceptuje to, čo uviedol otec maloletého ale poukázal na to, že na
strane maloletého došlo k zmene pomerov, preto zvýšenie výživného považujú za dôvodné, pričom
výšku zvýšeného výživného ponechávajú na úvahe súdu. Ďalej poukázal na to, že akceptujú neúspešné
podnikateľské aktivity otca maloletého, ale keby sa takto nezodpovedne správala aj matka dieťaťa, bolo

by to v neprospech maloletého. Zvýšenie výživného považujú za dôvodné a v záujme dieťaťa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil potvrdenie o návšteve školy,
potvrdenie o príjme matky, doklady o nákladoch bývania, doklady o poistkách, faktúry za mobily, výpis
zo ŽR otca, výpis OR, daňové priznanie otca za rok 2011, daňové priznanie spol. E., s.r.o. za rok 2011,
potvrdenie ÚP o PnD, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o návšteve školy, výzva od exekútora,
výkaz ziskov a strát E., s.r.o. za rok 2012 plus súvaha, doklady otca o dlhoch, exekúciách, trestných

konaniach, ktoré sú súčasťou prílohovej obálky, obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu 30P/112/2010
a zistil nasledovný skutkový stav:

Maloletý C. pochádza z manželského vzťahu jeho rodičov, ktoré manželstvo bolo rozsudkom Okresného
súdu Trenčín zo dňa 22.06.2001, č.k. 8C/707/00-29 rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda,
v zmysle ktorej boli maloletý C. a jeho vtedy ešte mal. brat C. zverení do výchovy matky a otec sa

zaviazal prispievať a ich výživu. Vyživovacia povinnosť otca k maloletému C. bola naposledy upravovaná
rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 12.07.2010, č.k. 30P/112/2010-73, ktorým bola schválená
rodičovská dohoda, v zmysle ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletého C. sumou po
83,- Eur mesačne. V tom čase mal maloletý C. necelých 15 rokov a išiel do 9. ročníka ZŠ, mal veku
primerané potreby. Priemerný mesačný zárobok matky predstavoval cca 470,- Eur. Otec maloletého bol

živnostníkom so základom dane v r. 2009 vo výške 420,- Eur (príjem 700,- Eur, výdavky 280,- Eur),
založil obchodnú spoločnosť E., s.r.o., ktorej činnosť si chcel dať patentovať a očakával z tejto činnosti
príjem, preto súhlasil so zvýšením výživného. Okrem maloletého C. mali rodičia vyživovaciu povinnosť
k plnoletému synovi C., otcovi bolo zvýšené výživné pre plnoletého C. na sumu 133,- Eur.

V súčasnosti má maloletý C. 17 rokov a je žiakom 2. ročníka Strednej odbornej školy podnikania v P..

Stravné v školskej jedálni ho stojí 24,- Eur mesačne. Podľa udania matky pre nedostatok finančných
prostriedkov maloletý nenavštevuje záujmové športové krúžky, ani sa nezúčastňuje finančne náročných
školských akcií ako sú lyžiarske výcviky a pod. Maloletý je zdravý.

Matka maloletého je rozvedená, žije v domácnosti len s jej 2 deťmi. Bývajú v 2-izbovom byte, ktorý je vo
vlastníctve matky titulom darovania. Na náklady bývania matka platí 250,- Eur mesačne. Plnoletý syn

účastníkov C., ktorý býva s matkou a mal. C., je už rok nezamestnaný, pracuje aspoň na dohodu. Matka
maloletého pracuje ako vedúca predajne s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej
zamestnávateľa vo výške 487,85 Eur a poberá prídavky na dieťa 22,54 Eur mesačne. Okrem bytu, v
ktorom bývajú a staršieho auta zn. Škoda Felicia nevlastní matka žiaden majetok väčšej hodnoty.

Otec maloletého je ženatý, žije v spoločnej domácnosti so svojou terajšou manželkou. Bývajú v 3-

izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve jeho manželky. Ich náklady na bývanie predstavujú cca 250,- Eur
mesačne, na byte majú nedoplatok. Jeho manželka je nezamestnaná, brigádnicky si privyrába. Okrem
mal. C. a plnoletého syna C. nemá otec ďalšie deti. Otec maloletého je evidovaný ako živnostník ale
živnosť nevykonáva, podľa daňového priznania za r. 2011 mal nulové daňové priznanie a podľa jeho
udania bude mať nulové daňové priznanie aj za r. 2012. Je spoločníkom obchodnej spoločnosti E.,

s.r.o., ktorá spoločnosť podľa daňového priznania za r. 2011 dosiahla daňovú stratu - 6.957,68 Eur, keď
súčet výnosov spoločnosti predstavoval 3.522,- Eur, súčet nákladov 11.393,74 a výsledok hospodárenia
pred zdanením predstavoval - 7.871,74 Eur; v predchádzajúcom účtovnom období bola spoločnosť
tiež stratová. Podľa predbežného výkazu ziskov a strát uvedenej spoločnosti za r. 2012 je výsledok
hospodárenia spoločnosti za účtovné obdobie 1.246,- Eur. Spoločnosť nerozbehla činnosť tak ako otec

predpokladal, uviedol, že má pripravený projekt a zháňa sponzorov. Otec predložil súdu veľké množstvo
dokladov preukazujúcich veľké množstvo rôznych exekučných konaní vedených na jeho osobu a ďalšíchjehozáväzkov,podľajehoudaniasajednáoexekúciespolunasumucca180.000,-Eur.Otecmaloletého
je titulom dedenia spoluvlastníkom rodinného domu s pozemkom, na ktorom je vedená ťarcha záložné
právo, o auto prišiel v rámci exekúcie. Otec maloletého má podľa vlastného udania zdravotné problémy

(epilepsia).

Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine (z.č. 36/2005 Z.z.) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti

a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods..1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade,
ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne
neplní.

Podľa § 75 ods..1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V zmysle § 78 ods. 1 veta prvá, ods..2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom
možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj
životných nákladov.

V danej veci mal súd za to, že návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému nie je

dôvodný. Hoci od poslednej úpravy výživného prešla doba 2,5 roka a maloletý prešiel na stredný typ
školy, na strane otca nedošlo k takej zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zvýšenie jeho vyživovacej
povinnosti. Skôr naopak, jeho zárobkové pomery a finančná situácia sa zhoršili. Zatiaľ čo v čase
poslednej úpravy výživného vykonával živnosť a mal založenú obchodnú spoločnosť E., s.r.o., od ktorej
očakával zisky, a preto vtedy súhlasil so zvýšením výživného, odvtedy sa situácia vyvinula tak, že v

súčasnosti už živnosť nevykonáva a vykazuje nulové daňové priznanie a jeho obchodná spoločnosť E.,
s.r.o.jestratová,resp.vpredchádzajúcich2rokochbolastratováazar.2012lensminimálnymivýnosmi.
Okrem toho otec súdu preukázal množstvo jeho záväzkov a exekučných konaní vedených proti nemu,
čo všetko znižuje jeho životnú úroveň a znemožňuje plnohodnotne sa zamestnať v riadnom pracovnom
pomere. Zhodnotiac všetky predložené dôkazy a zistené skutočnosti súd návrh matky na zvýšenie

výživného zamietol, pretože mal za preukázané, že nie je v súčasných schopnostiach a možnostiach
otca prispievať na výživu maloletého sumou vyššou ako je doterajšie výživné, pričom podľa názoru súdu
doterajšie určené výživné umožňuje pokryť základné potreby maloletého. Okrem uvedeného súd má za
to, že keďže vyššie výživné nie je v objektívnych schopnostiach otca, prípadné zvýšenie výživného by
mu mohlo privodiť potencionálnu možnosť trestného stíhania pre prečin zanedbania povinnej výživy a

s tým súvisiacimi možnými následkami, čo by v konečnom dôsledku ohrozilo aj jeho schopnosť platiť
doterajšie určené výživné, a preto by rozhodnutie o zvýšení výživného v konečnom dôsledku bolo aj v
neprospech maloletého.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne /trojmo/.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §

205a ods.1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.