Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 2, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/267/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113238376
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5113238376.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:

Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti
odporcovi: 1/ I. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom R. Varín, štátny občan SR, 2/ Q. F., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom B. XXX, t.č. bytom D., V. XX, G., občan SR, o zaplatenie 4.000,57 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v r. 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.000,57
eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odporcovia v r. 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť Slovenskej republike na účet
Okresného súdu Žilina súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 240 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.11.2013 domáhal voči odporcom 1/ a
2/ uloženia povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 4.000,57 eur na tom skutkovom základe,
že odporcovia 1/ a 2/ sa podľa právoplatného trestného rozkazu Okresného súdu Žilina č.k. 22T

81/2012 dopustili v bode 3/ prečinu krádeže v spolupáchateľstve, pričom po vzájomnej dohode v
zriaďovacej stanici Teplička nad Váhom prestrihli a odcudzili v kilometrickom úseku 2802-2599 spolu
124 prepojovacích lán, každé o dĺžke 100 cm, čím spôsobili škodu Železniciam SR. Poškodený
mal v čase spáchania jednotlivých skutkov odporcov uzatvorenú s navrhovateľom poistnú zmluvu č.
411012352, na základe ktorej mu vzniklo právo na poistné plnenie v rozsahu odporcami spôsobenej
škody. Dňa 10.2.2012 poškodený nahlásil navrhovateľovi vznik poistnej udalosti a navrhovateľ poistnú
udalosť zaregistroval pod č. 1260600876, vykonal ohliadku a potom ako poškodený dňa 18.4.2012

doložil doklady o výške škody, poskytol poškodenému poistné plnenie vo výške 6.050,57 eur. Z takto
vyčísleného práva na poistné plnenie bola v zmysle zmluvných dojednaní o obnovovaní poistnej zmluvy
(tzv. poistenie prvého rizika) započítaná suma 284,53 eur na poistné, a teda poškodenému bola dňa
11.4.2013 uhradená suma 5.766,04 eur. Odporcovia 1/ a 2/ boli právoplatným trestným rozkazom
zaviazaní na úhradu sumy 2.600 eur poškodenej spoločnosti, z čoho suma 2.050 eur pripadla na
škodu pod skutkom č. 3 a z tohto dôvodu sa navrhovateľ domáha náhrady škody výlučne v rozsahu,
v akom nebola dosiaľ priznaná poškodenému, t.j. v rozsahu 6.050,57 - 2.050 = 4.000,57 eur. Nakoľko

navrhovateľ poskytol poškodenému poistné plnenie, prešlo na neho zo zákona právo na náhradu tejto
škody a voči odporcom 1/ a 2/ ako solidárne zodpovedným dlžníkom si uplatnili právo na náhradu škody,
na ktorú však odporcovia nijakým spôsobom nereagovali a pohľadávku do dnešného dňa nesplnili.Okresný súd v Žiline platobným rozkazom č. k. 27Ro/351/2013 zo dňa 28.1.2014 v celom rozsahu
vyhovel návrhu navrhovateľa. Vzhľadom k tomu, že sa predmetný platobný rozkaz nepodarilo odporcovi
1/ doručiť zákonom predpísaným spôsobom, súd ho samostatným uznesením pri aplikácii ust. § 173

ods. 2 O.s.p. zrušil.

V priebehu konania súd vykonal rozsiahle šetrenie na zistenie pobytu odporcu 1/. Odporcovi 1/ ako
osobe, ktorej presný pobyt sa súdu nepodarilo zistiť a ani žiadne vhodné osoby pôsobiace v jeho
prostredí, preto súd samostatným uznesením rozhodol, že písomnosti určené tejto osobe sa budú

doručovať uložením v súdnom spise.

Na nariadené pojednávanie dňa 2.3.2015 sa odporcovia 1/ a 2/ nedostavili, a preto súd v neprítomnosti
odporcov 1/ a 2/ v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa,
oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami k veci sa vzťahujúcimi a dospel ku skutkovým
zisteniam tak, ako ich vo svojom písomnom návrhu vymedzil navrhovateľ.

Navrhovateľ v priebehu konania zotrval na svojom návrhu v zmysle písomného podania.

Z rozhodnutia Okresného súdu Žilina, trestný rozkaz 22T 81/2012 zo dňa 28.6.2012 vzal súd za
preukázané, že odporcovia 1/ a 2/ boli uznaní za vinných za skutok pod bodom 3/, keď v presne

nezistenom čase v mesiaci december v r. 2011 v zriaďovacej stanici Teplička nad Váhom po
predchádzajúcej vzájomnej dohode prinesenými kliešťami prestrihli a vzali z výhybiek a srdcoviek k nim
patriacim koľají 300 až 318 v kilometrickom úseku 2,802 - 2,599 spolu 124 ks prepojovacích lán, každé
v dĺžke 100 cm, čím svojím konaním spôsobili Železniciam SR Bratislava, oblastné riaditeľstvo Žilina,
škodu vo výške najmenej 2.050 eur, čím spáchali pokračovací prečin krádeže v spolupáchateľstve a za

to boli odsúdení. Zároveň boli ako povinní za konanie pod bodom 3/ trestného rozkazu nahradiť spoločne
a nerozdielne poškodenej obchodnej spoločnosti Železnice SR škodu vo výške 2.600 eur. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 8.1.2013.

Z predloženej poistnej zmluvy č. 411012352 zo dňa 30.4.2011 vzal súd za preukázané, že poškodený

Železnice SR uzatvorili s navrhovateľom poistenie majetku.

Z poukazu plnenia zo dňa 10.4.2013 a ukončenia likvidácie k poistnej udalosti zo dňa 17.12.2011 vzal
súd za preukázané, že navrhovateľ na základe poistnej udalosti k uzatvorenej poistnej zmluve vyplatil
v prospech poškodeného sumu 5.766,04 eur, ktorá skutočnosť nepochybne vyplýva i z výpisu účtu

navrhovateľa zo dňa 11.4.2013 o úhrade plnenia v sume 5.766,04 eur.

Z obsahu výzvy zo dňa 18.7.2013 adresovanej odporcom 1/ a 2/ súd vzal za preukázané, že navrhovateľ
uplatnil regresný nárok k poistnej udalosti zo dňa 17.12.2011 a vyzval odporcov na náhradu škody vo
výške vyplateného poistného plnenia vo výške 6.050,57 eur a odporcovia na výzvu nereagovali.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Základným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia

škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, zavinenie. Porušenie právnej
povinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávomPodpojmomškoda
je treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v
peniazoch ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom
avzniknutouškodoumusíbyťvzťahpríčinyanásledku.Existenciapríčinnejsúvislostimusíbyťvkaždom

konkrétnom prípade preukázaná, nemožno ju len predpokladať. Zavinenie ako ďalší predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu má charakter subjektívny, znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu
úkonu a ku škode.

Podľa § 438 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a

nerozdielne.V ustanovení § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zakotvená pasívna solidarita viacerých škodcov,
ktorí spoločne spôsobili škodu. Teda spôsobenie škody viacerými škodcami (pluralita škodcov) má za
následok ich solidárnu zodpovednosť, ktorej podstata spočíva v tom, že spoloční škodcovia budú za

škodu zodpovedať spoločne a nerozdielne.

Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 813 Občianskeho zákonníka ide o prechod práva
poisteného na náhradu škody voči škodcovi na poistiteľa. Prechod práva nastáva priamo zo zákona, ak
sú splnené podmienky tohto prechodu, a to predovšetkým musí ísť o spôsobenie škody na poistenom
majetku, ktorá je poistnou udalosťou podľa poistnej zmluvy; ďalej musí ísť o škodu, za ktorú zodpovedá
tretia osoba, voči ktorej má poistený právo na náhradu škody; plnenie poistiteľa kryje plnenie škodcu

zo zodpovednosti za škodu, ak plnenie poisťovne kryje celý rozsah spôsobenej škody, celé právo
na náhradu škody prechádza z poisteného na poistiteľa; napokon poslednou, ale veľmi dôležitou
podmienkou prechodu práva na náhradu škody na poistiteľa je, že poistiteľ poskytol poistenému, teda
osobe, ktorá má právo na náhradu škody voči tretej osobe na poistné plnenie, a až týmto poskytnutím
poistného plnenia prechádza právo poisteného na náhradu škody na poistiteľa.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

V konaní bolo nesporné, že odporcovia 1/ a 2/ spáchali pokračovací prečin krádeže v spolupáchateľstve,
za čo boli odsúdení. V konečnom dôsledku ohľadom skúmania zodpovednosti odporcu 1/ a 2/, ako
aj z hľadiska rozhodovania o ich povinnosti nahradiť poškodenému vzniknutú škodu, bol súd viazaný
rozhodnutím sp. zn. 22T 81/2012 zo dňa 28.6.2012 v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 veta tretia O.s.p.,
kedy súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok

alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal; súd však nie je
viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Výrok rozhodnutia o tom, že bol spáchaný trestný čin resp.
prečin, však nerieši otázku rozsahu uplatňovanej výšky škody, a preto sa týmto súd zaoberal v priebehu
tohto konania.

Podľa ustanovení § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka dochádza k zákonnej sukcesii práva poisteného
na náhradu škody voči tretej osobe na poistiteľa. V rámci tejto zákonnej sukcesie poistiteľ vstupuje do
existujúcich práv poisteného (poškodeného). Poistiteľovi nevznikajú nové práva voči zodpovednému
subjektu, ale všetky jeho práva sú odvodené od práv poisteného. Ak bola poistná udalosť spôsobená
protiprávnym úkonom tretej osoby, má poistený právo na plnenie poistiteľa na základe poistnej zmluvy,

ktorú uzavrel s poistiteľom tým, že poistiteľ plní poistenému, subjekt zodpovedný za škodu sa nezbaví
následkov zodpovednosti za škodu. Prechod práva na náhradu škody z poisteného na poistiteľa nastáva
ex lege okamihom vyplatenia plnenia poistenému a je možný iba, ak právo v čase plnenia existuje. Po
vykonanom dokazovaní mal súd nesporne preukázané to, že prechod práva poisteného na náhradu
škody na poistiteľa vzniklo vyplatením poisteného plnenia dňa 11.4.2013 vo výške 5.766,04 eur, pričom

výška poistného plnenia predstavovala 6.050,57 eur a po odpočítaní sumy 2.050 eur predstavuje
zostatok žalovanú sumu 4.000,57 eur. Právo v čase plnenia existovalo, a to uzavretím poistnej zmluvy č.
1260600876 o poistení majetku poškodeného. V konaní bolo nepochybne preukázané to, že v príčinnej
súvislosti s prečinom krádeže spáchaným v spolupáchateľstve došlo k majetkovej ujme na strane
navrhovateľa, a to v rozsahu žalovanej sumy. Právna úprava zodpovednosti za škody vychádza zo

všeobecnej zásady občiansko-právneho deliktu „každý, kto privodí vznik škody svojím protiprávnym
a spravidla i zavineným konaním, je povinný spôsobenú škodu nahradiť“. Škoda vždy vznikne po
skutočnosti, ktorá ju spôsobila a v danom prípade ide o majetkovú ujmu poškodeného, ktorá sa prejavila
priamym poškodením veci a v danom prípade i príčinná súvislosť medzi konaním odporcov 1/ a 2/
a vzniknutou škodou je zrejmá z následku, keďže práve správanie sa odporcov 1/ a 2/ bolo príčinou

vzniku poistného plnenia. Existencia jednotlivých predpokladov vzniku zodpovednosti bola v konaní
nepochybne preukázaná, preto súd na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované
zákonné ustanovenia návrhu navrhovateľa vyhovel a zaviazal odporcu 1/ a 2/ na zaplatenie sumy
4.000,57 eur spoločne a nerozdielne. Podstata solidárnej zodpovednosti viacerých škodcov za škodu,ktorú poškodenému spôsobili spoločne spočíva v tom, že poškodený si môže vybrať hociktorého alebo
viacerých škodcov a môže od nich požadovať náhradu celej škody. Splnenie záväzku však jedným z
dlžníkov spôsobuje voči veriteľovi zánik záväzkov ostatných spoludlžníkov. Právo na vyporiadanie medzi

solidárnymi škodcami nie je už právom na náhradu škody; právo na vyporiadanie je bežným majetkovým
právom, ktoré je len odvodené od splnenia povinnosti na náhradu škody niektorým zo solidárnych
škodcov.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia

účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech vo veci úspech nemal. Navrhovateľ bol v konaní v
celom rozsahu úspešný, preto má právo na náhradu trov konania. Navrhovateľovi zo spisu žiadne trovy
nevyplývajú, preto súd rozhodol tak, že navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. e) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení zmien a

doplnkov od poplatku sú oslobodený navrhovateľ v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy,
ktoré mu boli spôsobené trestným činom. Navrhovateľ ako poplatník bol oslobodený od zaplatenia
súdneho poplatku a podľa § 2 ods. 2 veta prvá citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku
oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú
časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. V predmetnej veci navrhovateľ bol v konaní úspešný

asúdnezistildôvodynaoslobodenieodsúdnehopoplatkuuodporcu1/a2/apretorozhodolopovinnosti
odporcu 1/ a 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne poplatok za podaný návrh vo výške 240 eur do troch
dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet tunajšieho súdu (§ 6 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. + pol. č. 1
písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhovanédôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).