Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 11, 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/100/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108206568
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5108206568.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľa: X. F., O.. XX.XX.XXXX, V. B. B. XXX, právn.zast. Mgr. Pavol Karman, advokát, so sídlom
J.M.Hurbana 1, Žilina, proti odporkyni: V. F., O.. XX.XX.XXXX, V. B. B. XXX, právne zast. JUDr. Martin
Olos, advokát so sídlom M.R.Štefánika 71, Žilina, o zaplatenie sumy 2.987,45 Eur s prísl.

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 2.987,45
Eur počítanými od 26.06.2005 až do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobný návrh v časti úrokov z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 2.987,45 Eur od
07.08.2002 do 25.06.2005 zamieta.

Súd žalobný návrh v časti uplatnených úrokov z omeškania prevyšujúcich výšku 6 % ročne zo sumy
2.987,45 Eur od 26.06.2005 až do zaplatenia, zamieta.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa žalobným návrhom na začatie konania doručeným Okresnému súdu Žilina dňa
13.03.2008 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť sumu 90.000,- Sk s príslušenstvom a
nahradiť trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe predaja jeho dedičského podielu
na nehnuteľnosti bola poukázaná na jeho účet suma 100.000,- Sk dňa 17.05.2002. Dňa 06.08.2002

odporkyňa vybrala z daného účtu vedeného na meno navrhovateľa sumu 90.000,- Sk, teda za trvania
manželstva, avšak predmetná suma pochádzala výhradne z predaja navrhovateľovho dedičského
podielu, a preto netvorila bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Odporkyňa danú sumu nevrátila.
Rozsudkom zo dňa 17.03.2011 Okresný súd Žilina zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu
2.987,45 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 2.987,45 Eur od 16.04.2008
až do zaplatenia. Vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol.
Rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním, na základe čoho odvolací súd - Krajský súd v Žiline rozsudkom

zo dňa 31.07.2012, č.k. 8Co/433/2011-365 potvrdil rozsudok v časti výroku, ktorým súd zaviazal
odporkyňu na zaplatenie sumy 2.987,45 Eur navrhovateľovi a výrok ohľadom úrokov z omeškania zrušil
a vrátil na ďalšie konanie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový súd nesprávne ustálil moment, od ktorého sa
odporkyňa dostala do omeškania s plnením jej peňažného záväzku. Odvolací súd dospel k záveru, že
odvolateľ mal plnú pravdu v tom, že odporkyňa bola navrhovateľom na vrátenie peňazí vyzvaná už skôr
ako podaním návrhu na začatie konania, a to v priebehu trestného konania, a teda prvostupňový súd

nesprávne rozhodol, keď až odo dňa nasledujúceho po doručení žalobného návrhu odporkyni priznal
navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Navrhovateľom uplatnené právo na náhradu škody v rámci
trestného konania odvolací súd za výzvu na zaplatenie žalovanej sumy považoval.Súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie, na ktoré predvolal navrhovateľa, právneho zástupcu
navrhovateľa, odporkyňu a právneho zástupcu odporkyne. Všetci boli predvolaní riadne a včas.

Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie v rámci celého konania, a to vyjadrením
sa právneho zástupcu navrhovateľa, vyjadrením sa právnej zástupkyne odporkyne, výsluchom
navrhovateľa, výsluchom odporkyne, výsluchom svedka E. F. R. F. F., ako aj prečítaním listinných
dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, a to predovšetkým kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX;
výpis z účtu zo dňa 30.08.2002; zápisnica z výsluchu odporkyne zo dňa 04.02.2005; vyjadrenie

navrhovateľa k odporu; odpor podaný odporkyňou; pričom ku konaniu bol pripojený spis tunajšieho súdu
XT/XXX/XXXX a XXC/XXX/XXXX, XXC/X/XXXX /následne odpojené/; odvolanie navrhovateľa; písomné
vyjadrenie odporkyne zo dňa 02.04.2009; podanie k spisu XXC 49/2009; kópia žaloby vedenej pod
č.k. XXC X/XXXX spolu s vyjadrením navrhovateľa zo dňa 11.06.2007, 02.09.2008, so stanoviskom
odporkyne zo dňa 03.09.2008; výpis z účtu navrhovateľa zo dňa 31.01.2001, 28.02.2001, 30.03.2001,
30.04.2001, 31.05.2001, 29.06.2001, 31.07.2001, 31.08.2001, 28.09.2001, 31.10.2001, 31.11.2001,

31.12.2001, 31.01.2002, 28.02.2002. 28.03.2002, 30.04.2002, 31.05.2002, 28.06.2002, 31.07.2002,
30.08.2002, 30.09.2002, 31.10.2002, 29.11.2002, 31.12.2002; kópie listov 84-91a zo spisu tunajšieho
súdu 3T XXX/XXXX; odpoveď Y. V. F., a.s. zo dňa 18.11.2010 a z 03.01.2011; podanie navrhovateľa zo
dňa 07.01.2011 potvrdenie Y. V. F., a.s. zo dňa 15.10.2004; podanie navrhovateľa zo dňa 24.01.2011;
osobnýlistdôchodkovéhopoistenia;platobnédokladySIPOII.;žiadosťnavrhovateľazodňa30.11.1998;

ohlásenie drobnej stavby a stavebných úprav; geometrický plán; oznámenie zo dňa 30.11.1998; žiadosť
o zmenu užívania s vyjadrením k žiadosti zo dňa 08.01.1999.

Na základe uvedeného súd konal v intenciách Krajského súdu v Žiline a po vykonanom dokazovaní
zistil nasledovný skutkový stav:

Na základe vykonaného dokazovania súd vyhlásil dňa 17.03.2011 rozsudok, ktorým zaviazal odporkyňu
na zaplatenie sumy 2.987,45 Eur navrhovateľovi spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 2.987,45 Eur od 16.04.2008 až do zaplatenia. Žalobný návrh v časti úrokov z omeškania vo
výške 16,5 % ročne zo sumy 2.987,45 Eur od 07.08.2002 do 15.04.2008 zamietol, ako aj návrh v časti

uplatnených úrokov z omeškania prevyšujúcich výšku 8,5 % ročne zo sumy 2.987,45 Eur od 16.04.2008
až do zaplatenia.
Vzhľadomnato,žeodvolanímnapadnutérozhodnutieKrajskýsúdvčastivýroku,ktorýmbolaodporkyňa
zaviazaná na zaplatenie sumy 2.987,45 Eur navrhovateľovi, rozsudkom zo dňa 31.07.2012 potvrdil,
pričom tento výrok nadobudol právoplatnosť dňa 07.08.2012, a vo zvyšnej časti bol rozsudok zrušený,

predmetom konania zostali iba uplatnené úroky z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 2.987,45
Eur od 07.08.2002.
V ďalšom konaní súd sa už preto nezaoberal samotnou istinou, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté.
s tým, že daná suma, ktorú odporkyňa vybrala z účtu navrhovateľa, bola jeho výlučným vlastníctvom a
nepatrila do bezpodielového spoluvlastníctva.

Navrhovateľ odôvodnil svoj nárok ohľadom úrokov z omeškania tým, že odporkyňa dňa 06.08.2002
vybrala z jeho účtu sumu 90.000,- Sk, ktorá bola jeho výlučným vlastníctvom, keďže daná sumu
pochádzala len z predaja jeho dedičského podielu. Na základe toho od nasledujúceho dňa požadoval
úroky z omeškania.
Následne v priebehu konania poukazoval na to, že odporkyňa od počiatku vedela, aké peniaze z účtu

vyberá a že disponuje s nimi od počiatku neoprávnene a že navrhovateľ od odporkyne pýtal danú sumu
už pred začatím trestného konania, a to keď pri hádke sa jej pýtal, kde sú tie peniaze, pričom navrhovateľ
si uplatnil vrátenie týchto peňazí aj v rámci trestného konania. Odporkyňa podľa jeho názoru musela
mať vedomosť, že navrhovateľ sa domáha danej sumy, a to už z uznesenia o vznesení obvinenia zo
dňa 17.02.2005, keďže odporkyňa bola v postavení obvinenej. Keďže odporkyňa od samého počiatku

vedela, že disponuje s danou sumou neoprávnene, dostala sa do omeškania nasledujúcim dňom od
jej výberu.
Odporkyňa namietala žalobný návrh tým, že namietala vznik škody, nakoľko za predmetné peniaze
bol kúpený materiál na zhodnotenie ich domu, ktorý patrí do BSM a odporkyňa sa na úkor inej
osoby neobohatila, nakoľko peniaze nepoužila na svoju potrebu, ale pre účely zhodnotenia majetku

patriaceho do BSM. /Vykonaným dokazovaním súd mal nepochybne zistené, že odporkyňa skutočne
vybrala žalovanú sumu z účtu navrhovateľa, avšak oprávnene, keďže k danému účtu mala zriadené
neobmedzené dispozičné právo. Taktiež súd má za to, že odporkyňa mala vedomosť o tom, že ňou
vybratá suma bola suma za predaj dedičského podielu navrhovateľa, z čoho je nepochybné, že tátosuma nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V rámci vykonaného dokazovania nebol
preukázaný súhlas navrhovateľa s použitím tejto sumy tak, ako ju použila odporkyňa, čo vyplýva
aj zo svedeckej výpovede ich syna F. F., ktorému bola poskytnutá pôžička bez vedomia a súhlasu

navrhovateľa, pričom túto sumu vrátil tak, že nakúpil materiál na opravu strechy, zabezpečil oplotenie
spolu s nákupom materiálu na oplotenie a pod., a všetko sa týkalo rodinného domu č. XXX, ktorý
patril do bezpodielového vlastníctva manželstva účastníkov konania. Hoci daná suma bola použitá
na chod spoločnej domácnosti, resp. na veci zahrnuté do masy bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, bolo tak učinené bez súhlasu navrhovateľa, ktorý bol výlučným vlastníkom danej sumy, aj

keď odporkyňa bola oprávnená vyberať finančné prostriedky z účtu navrhovateľa. Teda aj keď daná
suma bola v časti použitá na chod spoločnej domácnosti a v časti bola vnesená do vecí patriacich do
bezpodielového spoluvlastníctva, stalo sa tak bez vedomia a súhlasu navrhovateľa. Odporkyňa svoje
tvrdenieohľadomsúhlasunavrhovateľakpoužitiužalovanejsumynepreukázala.Vdanomprípadenieje
možnéprihliadaťnato,žežalovanásumabolavčastispotrebovanánaspoločnýchoddomácnostiačasť
bola vnesená do vecí zahrnutých do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov /ďalej len BSM/,

keďže k tomu došlo bez súhlasu a vedomia navrhovateľa - výlučného vlastníka žalovanej sumy, ktorá
nepatrí do BSM. Zriadením dispozičného oprávnenia k účtu zároveň nedošlo aj k udeleniu súhlasu na
použitie finančných prostriedkov na ten ktorý účel, a odporkyňu to preto nezbavuje povinnosti finančné
prostriedky vrátiť, najmä ak nepatria do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odporkyňa
tým, že použila svojvoľne finančné prostriedky patriace do výlučného vlastníctva navrhovateľa, porušila

právnu povinnosť./

Súd opätovne poukazuje na to, že už bolo právoplatne rozhodnuté, že odporkyňa je povinná danú
sumu vrátiť, takže z toho dôvodu súd sa viac nezaoberal danými skutočnosťami a vychádzal z intencií
odvolacieho súdu s poukazom na to, že prvostupňový súd je viazaný názorom odvolacieho súdu a tak

sa zaoberal už len uplatnenými úrokmi z omeškania.

Odvolací súd okrem iného vyslovil názor, že odporkyňa bola navrhovateľom na vrátenie peňazí vyzvaná
už skôr ako podaním návrhu na začatie konania, a to v priebehu trestného konania. Navrhovateľom
uplatnené právo na náhradu škody v rámci trestného konania odvolací súd považoval za výzvu na

zaplatenie žalovanej sumy.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina č.k. 3T/230/2008 mal súd zistené, že navrhovateľ sa
skutočne domáhal vrátenia danej sumy v rámci tohto trestného konania, a to dňa 18.11.2004.

Pokiaľ navrhovateľ požadoval vrátenie danej sumy pred uvedeným trestným konaním, súd nemal toto
preukázané. Podľa názoru súdu tvrdenie navrhovateľa, že pri hádke sa odporkyni opýtal, kde sú tie
peniaze, nie je „uplatnenie“ si - požadovanie vrátenia peňazí. Taktiež ani skutočnosť, že odporkyňa
od samotného výberu vedela, že vyberá peniaze, ktorú sú výlučným vlastníctvom navrhovateľa, nie je
začiatkom omeškania.

Odporkyňa sa dostala do omeškania nasledujúcim dňom po tom, ako bola povinná plniť na základe
výzvy, keďže navrhovateľom nebola stanovená žiadna lehota na plnenie.

Právny zástupca navrhovateľa správne poukázal na znenie § 563 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

Z uvedeného vyplýva, že ak čas splnenia nebol dohodnutý, čo v danom prípade nebol, a nebol ani na
voľbu dlžníka, veriteľ môže kedykoľvek, hoci aj na druhý deň, vyzvať dlžníka, aby plnil. Dlžník je povinný

predmet záväzku splniť v nasledujúci deň po obdržaní výzvy.
V zmysle zaužívanej súdnej praxe takú výzvu nahrádza žalobný návrh a pod.

Podľa zaužívanej súdnej praxe úroky z omeškania tak možno navrhovateľovi priznať iba od toho
času, keď sa dlžník dostal do omeškania. V danom prípade je potrebné aplikovať § 563 Občianskeho

zákonníka, v zmysle ktorého škodca je povinný nahradiť škodu prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o
splnenie. Ak nedošlo požiadanie dlžníkovi už skôr, treba za kvalifikované požiadanie považovať žalobu;
dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe však nebude deň nasledujúci po podaní žaloby na súde,
ale deň po doručení žaloby žalovanému. (R27/1977, R 28/1994, R 91/2004)Je však podstatné, kedy sa taká výzva dostala do dispozície odporkyne.

S poukazom na zaužívanú súdnu prax všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť
považovaťzadoručenúje,abyadresátmalobjektívnumožnosťsastoutooboznámiť.Pokiaľjeobsahom
zásielky právny úkon, potom zásielka sa považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej
adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. ako
náhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície.

Prejav vôle vyjadrený jednostranným právnym úkonom pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je
určený. Prejav vôle pôsobí od okamihu, keď dôjde takej osobe, t.j. odporkyni. (5Cdo 129/2010)

Z pripojeného spisu 3T/230/2008 mal súd preukázané, že navrhovateľ si uplatnil svoj nárok dňa
18.11.2004. S poukazom na uvedené súd posúdil toto uplatnenie za výzvu navrhovateľa voči odporkyni,
a to s poukazom na názor Krajského súdu v Žiline.

Súd mal zistené, že odporkyňa bola dňa 17.02.2005 vypočutá s tým, že zobrala na vedomie možnosť
oboznámiť sa so spisom po skončení vyšetrovania.
Z pripojeného spisu nevyplýva, že by odporkyňa bola oboznámená s výpoveďou navrhovateľa pred
skončením vyšetrovania, ako ani s celým spisom. Preukázateľne odporkyňa bola oboznámená so
spisom až dňa 24.06.2005, čo vyplýva aj zo zápisu z oboznámenia so spisom, na ktoré bola odporkyňa

vyzvaná. Teda v ten deň jej „výzva“ navrhovateľa bola daná do dispozície.
Súd poukazuje na to, že aj keď odporkyňa vzala dňa 17.02.2005 na vedomie možnosť preštudovať
vyšetrovací spis po ukončení vyšetrovania, je dôležité, že túto možnosť mala až po skončení
vyšetrovania, keď bola predvolaná listom zo dňa 22.06.2005 na deň 24.06.2005. Zo záznamu o
preštudovaní vyšetrovacieho spisu obsiahnutého na l.č. 49 vyšetrovacieho spisu vyplýva, že odporkyňa

spis preštudovala dňa 24.06.2005.
Pred týmto dátumom odporkyňa nemala možnosť preštudovať vyšetrovací spis a dozvedieť sa o
oficiálnom uplatnení nároku navrhovateľa. Teda pred daným dátumom odporkyňa nemohla vedieť o
„výzve“ navrhovateľa.

Skutočnosť, že navrhovateľ podal trestné oznámenie, ešte nezakladá samotnú výzvu na vrátenie danej
sumy. Teda ak navrhovateľ podal trestné oznámenie a odporkyni bolo doručené uznesenie o vznesení
obvinenia, takéto uznesenie nenahrádza výzvu navrhovateľa. Predsa trestné oznámenie neznamená
samo o sebe, že poškodený si zároveň uplatňuje aj náhradu škody.
Súdpoukazujenato,žeajkeďuplatnenienárokunavrhovateľavrámcitrestnéhokonaniasapovažujeza

výzvu voči odporkyni, pre začiatok omeškania je dôležitý moment, kedy sa odporkyňa dozvedela o tomto
nároku, resp. kedy sa jej to dostalo do dispozície. Je nepochybné, že k tomu došlo až dňa 24.06.2005.

Teda dňa 24.06.2005 bola odporkyňa preukázateľne oboznámená s výzvou navrhovateľa.
Pre účinky výzvy nie je postačujúce iba samotné uplatnenie nároku navrhovateľa v rámci trestného

konania - je potrebné, aby výzva na vrátenie sumy, náhrady škody,... sa dostala do dispozície odporkyne.
V danom prípade sa dostala až dňa 24.06.2005, nakoľko v ten deň bolo odporkyni umožnené oboznámiť
sa s vyšetrovacím spisom, teda až po skončení vyšetrovania.
Je nepochybné, že navrhovateľ v rámci svojho uplatnenia si svojho nároku nezadal žiadnu lehotu na
plnenie.

V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka odporkyňa ako dlžníčka bola povinná plniť nasledujúci deň po
danej výzve, t.j. dňa 25.06.2005 a keďže neplnila, nasledujúcim dňom sa dostala do omeškania, t.j. od
26.06.2005.

S poukazom na uvedené v zmysle intencií Krajského súdu v Žiline súd posúdil, že výzvou navrhovateľa
voči odporkyni je jeho uplatnenie v rámci trestného konania dňa 18.11.2004, avšak o tejto výzve sa
odporkyňa dozvedela až dňa 24.06.2005, keď jej bola daná možnosť oboznámiť sa so spisom po
skončení vyšetrovania.
V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka odporkyňa bola povinná plniť dňa 25.06.2005 a keďže neplnila,

do omeškania sa dostala dňa 26.06.2005.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení v čase vzniku omeškania výška úrokov z
omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom na to, že odporkyňa si svoju povinnosť vrátiť žalovanú sumu nesplnila, dostala sa do

omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na
úroky z omeškania. Súd preto priznal úrok z omeškania, ale vo výške 6 % ročne v zmysle § 3 nariadenia
vládySRč.87/1995Z.z.,atoodnasledujúcehodňapodni,kedymalaodporkyňaplniť,t.j.od26.06.2005.
Výšku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu súd nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.

Súd hodnotil dôkazy v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo
včítane toho, čo uviedli účastníci. Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Otrováchkonaniasúdrozhodnevzmysle§151ods.3O.s.p.,podľaktoréhovzložitýchprípadoch,najmä
z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd
môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníododňajehodoručenianasúde,protirozhodnutiu

ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba

oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).