Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2011

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 30Er/1960/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108230126
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2011:7108230126.4

Uznesenie

Okresný súd Košice I v exekučnej veci oprávneného: ZH Kredit, s.r.o., Karadžičova 10, Bratislava,
IČO: 36 049 581, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Karadžičova 10, Bratislava, proti
povinnému: O. G., F.. Č..: XXXXXX/XXX, W. XX, G., o vymoženie 426,51 € s prísl., vedenom pred
súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kašinským, Exekútorský úrad Banská Bystrica, Kukučínova 18, pod
č. EX 254/2004, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.

II. Exekúciu zastavuje.

III. Ukladá oprávnenému povinnosť zaplatiť pôvodnej súdnej exekútorke JUDr. Alene Szalayovej trovy
exekúcie vo výške 43,43 € do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Kašinskému nepriznáva náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 10. 10. 2008, doručeného súdnemu

exekútorovi dňa 23. 10. 2008, exekučného titulu - platobných výmerov zdravotnej poisťovne Perspektíva
Družstevná zdravotná poisťovňa v likvidácii zo dňa 23. 6. 2000, č. 584/2000 a č. 585/2000 a
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 29. 10. 2008, vydal
Okresný súd Košice I dňa 24. 11. 2008, poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX*,
ktorým poveril súdnu exekútorku JUDr. Alenu Szalayovú vykonaním predmetnej exekúcie v prospech
oprávneného. Uznesením zo dňa 2. 11. 2010, č. k. 30Er 1960/2008-11 Okresný súd Košice I vyhovel

návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a poveril vykonaním predmetnej exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Juraja Kašinského. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2. 5. 2011.

Podľa ust. § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, exekučným titulom je vykonateľné
rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade

a) rozhodnutí orgánov Európskej únie,

b) rozhodnutí osvedčených ako európsky exekučný titul,c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

e) osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených,

f) vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu
nezaplatenú na mieste,

g) platobných výmerov, výkazov nedoplatkov vo veciach daní a poplatkov, ako aj zmierov schválených

týmito orgánmi,

h) vykonateľných rozhodnutí a výkazov nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho
poistenia, starobného dôchodkového sporenia a vo veciach verejného zdravotného poistenia,

i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon,

j) dokladov vydaných podľa právneho predpisu platného v inom členskom štáte Európskej únie, ak ide

o vymáhanie pohľadávky podľa osobitného predpisu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd z úradnej povinnosti vykonal šetrenie ohľadom exekučného titulu, na podklade ktorého sa vykonáva

táto exekúcia a dospel k nasledovným záverom.

Exekučný titul- Platobný výmer č. 584/2000 a č. 585/2000 zo dňa 23. 6. 2000, vydal Ing. Ľubomír
Gombita, likvidátor zdravotnej poisťovne Perspektíva Družstevná zdravotná poisťovňa v likvidácii,
Mliekarenská 10, Bratislava.

Rozhodnutím Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 1. júla 1999 (právoplatným 17. júla

1999), číslo 3215/1999-A, došlo k zrušeniu povolenia na zriadenie zdravotnej poisťovne Perspektíva
Družstevná zdravotná poisťovňa a k vstupu poisťovne do likvidácie v zmysle § 34 ods. 4 zákona
č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej
zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných
poisťovní v znení neskorších predpisov. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7 K 70/01 z 20.

apríla 2001, bol na majetok poisťovne vyhlásený konkurz.

Podľa ust § 34 ods. 1 písm. c) zák. č. 273/1994 Z. z., rezortná poisťovňa sa zrušuje rozhodnutím o
zrušení povolenia na zriadenie rezortnej poisťovne.

Podľa ust § 34 ods. 4 zák. č. 273/1994 Z. z., poistencov poisťovne zrušenej spôsobom uvedeným v
odseku 1 prevezme všeobecná poisťovňa, ak nedôjde k dohode o prevzatí poistencov inou poisťovňou.

Likvidátora určí ministerstvo zdravotníctva. Likvidátor vykonáva len úkony, ktoré smerujú k likvidácii
rezortnej poisťovne. Pri likvidácii rezortnej poisťovne sa postupuje podľa osobitného predpisu, ak
tento zákon neustanovuje inak. Poistné, ktoré po dni vstupu rezortnej poisťovne do likvidácie príde
na účet poisťovne v likvidácii, poukazuje likvidátor všeobecnej poisťovni alebo inej poisťovni, ktorá
prevzala poistencov, a to pomerne podľa počtu prevzatých poistencov. Účtovnú závierku predloží

likvidátor ministerstvu zdravotníctva na schválenie. Majetkový zostatok, ktorý vyplynie z likvidácie pouspokojení záväzkov a pohľadávok podľa odseku 3, vráti likvidátor zriaďovateľovi alebo jeho právnemu
nástupcovi. Ak zriaďovateľ alebo jeho právny nástupca neexistuje, prevedie likvidátor majetkový
zostatok všeobecnej poisťovni alebo inej poisťovni, ktorá prevzala poistencov, a to pomerne podľa počtu

prevzatých poistencov.

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že pohľadávky zrušenej zdravotnej poisťovne na
poistnom a poplatku z omeškania prechádzajú zo zákona na Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, prípadne
na inú zdravotnú poisťovňu, ktorá prevzala poistencov zdravotnej poisťovne v likvidácii. Za účinnosti
zákona č. 273/1994 Z. z. pôsobnosť orgánu verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne. Preto

boli v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 a 3 uvedeného zákona oprávnené vydávať rozhodnutia (platobné
výmery) o predpise poistného. Na uvedené konanie sa v zmysle ustanovení § 58 zákona č. 273/1994
Z. z. vzťahovali predpisy o správnom konaní, pričom právoplatné rozhodnutie bolo preskúmateľné
súdom (§ 58 ods. 5). Platobný výmer, ktorý mal byť v posudzovanej veci exekučným titulom, nebol
vydaný zdravotnou poisťovňou, ale likvidátorom, ktorý je zo zákona oprávnený vykonávať len úkony
smerujúce k likvidácii zdravotnej poisťovne. Likvidátor nenadobúda postavenie orgánu verejnej správy

s rozhodovacou právomocou v zmysle právomocí vydávať akty aplikácie práva, má iba právo a
povinnosť vykonať všetky nevyhnutné a potrebné právne úkony smerujúce k rýchlemu, hospodárnemu a
efektívnemu speňaženiu majetku likvidovanej zdravotnej poisťovne. Postavenie orgánu verejnej správy
by mohlo byť likvidátorovi dané len právnou úpravou, ktorá by expressis verbis takúto právomoc
likvidátorovi priznávala. Pokiaľ takúto právnu úpravu právny poriadok neobsahuje, likvidátor nie je

oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41
Exekučného poriadku. Likvidátor zdravotnej poisťovne preto nemal zákonný dôvod tieto pohľadávky
predpisovať a vymáhať.

Predpokladomprevydaniepoverenianavykonanieexekúcieanáslednévydanieupovedomeniaozačatí
exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia, pričom sa musí jednať o rozhodnutie vykonateľné

po materiálnej aj formálnej stránke. Iba vykonateľné rozhodnutie totiž umožňuje v exekučnom konaní
vynútiť plnenie. Súd sa pri skúmaní toho, či rozhodnutie je vykonateľné zaoberá predovšetkým tým,
či sa jedná o rozhodnutie, ktoré možno vykonať podľa Exekučného poriadku, a či rozhodnutie je
vykonateľné po formálnej ako aj po materiálne stránke. Ide pritom o predpoklady, ku ktorým súd prihliada
zúradnejpovinnosti.Súčasťoutýchtopredpokladovje,žeexekučnýtitulbolvydanýorgánomvybaveným

právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto právomoc chýba, ide o právny akt nulitný,
pri ktorom sa pre účely exekučného konania neuplatňuje princíp jeho správnosti ale naopak, má to
za následok, že takéto rozhodnutie nie je možné vykonať. Nie je totiž aktom verejnej moci (aktom
aplikácie práva). Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval. Vzhľadom na
vyššie uvedené, treba aj na platobné výmery vydane likvidátorom zdravotnej poisťovne Perspektíva

Družstevná zdravotná poisťovňa v likvidácii v danej veci hľadieť ako na nulitné akty. Toho dôsledkom je,
že v preskúmavanej veci absentuje exekučný titul pre vykonanie exekúcie, preto súd exekúciu zastavil.
V nadväznosti na uvedený dôvod zastavenia exekúcie súd rozhodol aj o trovách exekúcie

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za
stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových
výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku, súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň

vykonanímexekúciepoveríexekútora,ktoréhonavrhneoprávnený,avecmupostúpispolusexekučným
spisomsúdnehoexekútora,ktorýbolvykonanímexekúciepôvodnepoverený.Účinkypôvodnéhonávrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa
vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že trovy exekúcie v prípade, ak je exekúcia zastavená
z dôvodu procesného zavinenia oprávneného, hradí oprávnený. Súd ma za to, že v zmysle zásady
„ignoratia iuris non excusat“, ktorá je vyjadrená v ust. § 2 zákona č. 1/1993 Zb. o Zbierke zákonov
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podľa ktorého o všetkom, čo bolo v Zbierke
zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym každému, koho sa to

týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvrátiteľná.
Oprávnenýzavinilzastavenieexekúciesvojimkonanímspočívajúcimvtom,žepodalnávrhnavykonanie
exekúcie napriek tomu, že exekučný titul, ktorý mal byť podkladom pre vykonanie exekúcie, je nulitným
právnym aktom z dôvodu, že bol vydaný likvidátorom zdravotnej poisťovne, ktorý na jeho vydanie nebol
zo zákona oprávnený, o čom mal oprávnený vedieť. Súd na základe uvedených skutočnosti zaviazal

oprávneného na úhradu trov exekúcie a ďalej posudzoval opodstatnenosť výšky trov exekúcie.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) v platnom znení, ak je súdny exekútor
vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon
exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19

eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Podľa§23ods.1vyhlášky,náhradazastratučasupatrísúdnemuexekútorovipriúkonochvykonávaných
v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste
do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

Nakoľko uznesením zo dňa 2. 11. 2010, č. k. 30Er 1960/2008-11 Okresný súd Košice I poveril vykonaním
predmetnej exekúcie súdneho exekútora JUDr. Juraja Kašinského, dňa 29. 11. 2010 bolo súdu doručené

vyúčtovanietrovexekúciesúdnouexekútorkouJUDr.AlenouSzalayovou,ktoréjejvzniklidodňavydania
uznesenia súdu o zmene súdneho exekútora. Spolu s vyúčtovaním trov exekúcie bol súdu predložený
aj exekučný spis vrátane poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 14 ods.1 citovanej vyhlášky si súdna exekútorka uplatňuje minimálnu odmenu, ktorú jej určuje
uvedená vyhláška, na ktorú si uplatňuje 20 % DPH, nakoľko súdna exekútora je platiteľom dane z

pridanej hodnoty. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky si súdna exekútorka uplatnila náhradu hotových výdavkov
za vynaložené poštovné v sume 3,60 €. Nakoľko mal súd preukázané vynaloženie hotových výdavkov
v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti, súd priznal súdnej exekútorke trovy exekúcie tak, ako si ich
uplatňovala.

Súd teda priznal súdnej exekútorke JUDr. Alene Szalayovej trovy exekúcie vo výške 43,43 €.

Pokiaľ ide o trovy exekúcie súdneho exekútora JUDr. Juraja Kašinského, ktorý bol na základe
rozhodnutia súdu poverený pokračovať vo výkone exekúcie potom, čo oprávnený navrhol zmenu
súdneho exekútora, súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie z dôvodu, že do dňa
vydania tohto uznesenia mu nevznikli trovy exekúcie, nakoľko mu nebolo doručené poverenie na
vykonanie exekúcie, ktoré ho oprávňuje vykonávať jednotlivé úkony exekučnej činnosti, za ktoré mu

zákon priznáva odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdKošice
I, v troch písomných vyhotoveniach.

V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.