Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 22, 2010

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 45C/285/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208225766
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2010:1208225766.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou X.. Ľ. K. v právnej veci navrhovateľa: H.. X. Y.,

Q. XX, O., zastúpený advokátom JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, AK Záhradnícka 60/2, Bratislava,
proti odporcovi: Fond národného majetku Slovenskej republiky, Drieňová 27, Bratislava, zastúpený
advokátkou JUDr. Líviou Krnčokovou, AK 29. augusta č. 5, Bratislava o uloženie povinnosti uzatvoriť
platnú zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 313,68 Eur do troch dní od

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX. XX. XXXX domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť uzatvoriť s navrhovateľom platnú zmluvu o prevode
vlastníckeho práva k bytu č. U., ktorý sa nachádza na 1. poschodí bytového domu Obytný súbor V.,
súp. č. XXX, postaveného na pozemku parc. č. XXX/X, kat. úz. Y., na Q. T.. Č.. XX B. O.. Navrhovateľ
vo svojom návrhu uviedol, že dňa XX. XX. XXXX požiadal vtedajšieho predsedu výkonného výboru
odporcu H.. Q. Y. o pridelenie bytu. Na základe tejto požiadavky uzavrel dňa 11. 10. 1995 s Fondom
národnéhomajetkunájomnúzmluvuonájmebytuč.U.nachádzajúcehosanaprvomposchodíbytového

domu na Q. T.. Č.. XX B. O.. Už pri podpise nájomnej zmluvy bol navrhovateľ oboznámený s možnosťou
nadobudnúť predmetný byt do vlastníctva. Na základe ústnej ponuky zo strany odporcu na
odkúpenie bytu, bola dňa XX. XX. XXXX uzavretá zmluva o prevode vlastníckeho práva k bytu. Táto
zmluva bola následne rozsudkom Okresného súdu Bratislava sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa XX. XX.
XXXXvyhlásenázaabsolútneneplatnú.Navrhovateľvosvojomnávrhuďalejuviedol,ževinýchsúdnych
konaniach, v ktorých sa rozhodovalo o bytoch v tom istom bytovom dome, neboli obdobné zmluvy o
prevode vlastníctva vyhlásené za neplatné a ich užívateľom nebolo odňaté vlastnícke právo.

Navrhovateľ navyše investoval do predmetného bytu nemalé finančné prostriedky, riadne a včas spláca
kúpnu cenu, spĺňal a spĺňa rovnaké podmienky pre nadobudnutie bytu ako ostatní susedia a preto
sa domáha súdnou cestou uloženia povinnosti odporcovi uzavrieť s navrhovateľom platnú zmluvu o
prevode vlastníctva bytu za podmienok splnených navrhovateľom v čase uzatvorenia pôvodnej zmluvy.
Odporca taktiež navrhovateľovi nevrátil ani jednu zo splátok kúpnej ceny, čím podľa navrhovateľa
konkludentne vyjadril svoju vôľu uzavrieť s navrhovateľom zmluvu o prevode vlastníctva bytu. Za

uvedeného stavu dochádza podľa navrhovateľa k porušeniu zásady rovnosti všetkých pred zákonom
a naliehavej potrebe navrhovateľa domáhať sa súdnou cestou úpravy pomerov, v ktorých sa ocitol v
dôsledku porušenia základnej prevenčnej povinnosti zakotvenej v § 43 Občianskeho zákonníka.Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa XX. XX. XXXX založil navrhovateľ prostredníctvom svojho
právneho zástupcu do súdneho spisu krátkou cestou podanie, v ktorom požiadal o pripustenie zmeny
petitu tak, že týmto novým alternatívnym petitom sa domáhal uloženia povinnosti odporcovi uzavrieť

zmluvu o prevode vlastníctva bytu, alebo aby súd alternatívne určil, že navrhovateľ je vlastníkom
predmetného bytu titulom jeho vydržania. Navrhovateľ v tomto návrhu uviedol, že bol pri uzatváraní
zmluvyoprevodevlastníctvabytudobromyseľnýaajzostranyodporcuakoúčastníkazmluvnéhovzťahu
boli splnené všetky podstatné náležitosti upravené v Občianskom zákonníku. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti navrhovateľ dospel k názoru, že splnil všetky náležitosti upravené v ustanovení § 130 ods.

1 Občianskeho zákonníka, pričom byt má v oprávnenej držbe už viac ako desať rokov.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať
navrhovateľa na náhradu trov konania. Navrhovateľ podľa odporcu žiada uložiť povinnosť, ktorá
odporcovi nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Navrhovateľ užíva byt bez právneho dôvodu,
nakoľko na základe právoplatného rozhodnutia súdu bolo určené, že vlastníkom predmetného bytu

je odporca. Nájomná zmluva s navrhovateľom bola uzatvorená na dobu určitú s tým, že sa skončí
uplynutím jedného roka od skončenia pracovného pomeru s vtedajším zamestnávateľom. Pracovný
pomer navrhovateľa s ministerstvom pôdohospodárstva bol ukončený ku dňu XX. XX. XXXX a teda od
E. XXXX navrhovateľ nemá k bytu žiaden právny vzťah. Pokiaľ ide o vydržanie bytu navrhovateľom,
odporca má za to, že navrhovateľ nesplnil podmienku dobromyseľnosti. Navrhovateľ si je vedomý toho,

že nie je vlastníkom predmetného bytu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prednesom povereného zástupcu odporcu
ako i právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: zmluvy o
nájme bytu, rozpisu položiek mesačnej zálohy na plnenia poskytované s užívaním bytu, požiadavky na

pridelenie bytov, informácie o dokončovaní bytov pre potreby Fondu národného majetku SR, zmluvy o
prevode vlastníctva bytu zo dňa XX. XX. XXXX, výpisu z listu vlastníctva č. XXXX kat. úz. Y., rozsudku
Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX, uznesenie Krajskej prokuratúry v Bratislave sp.
zn. X S. XXX/XX, rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX, rozsudku Krajského
súdu v Bratislave č.k. XCo/XX/XXXX-XXX, rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 D.

XX/XX, ústavnej sťažnosti navrhovateľa zo dňa XX. XX. XXXX, výzvy na vypratanie bytu č. XX, dohody
o skončení pracovného pomeru, uznesenia ústavného súdu č.k. H..Ú. XXX/XX/XX, uznesenia č.k.
XXC/XXX/XXXX-XX, fotokópií potvrdení Poštovej banky, a.s., návrhov na mimosúdne urovnanie veci o
prevzatí príkazu a návrhu na začatie konania a zistil nasledovný skutkový stav:

Zo zmluvy o nájme bytu súd zistil, že navrhovateľ ako nájomca uzatvoril dňa XX. XX. XXXX s
odporcom ako prenajímateľom zmluvu, ktorej predmetom bol nájom bytu č. U. nachádzajúceho sa
na prvom poschodí bytového domu na Q. T.. Č.. XX v O.. Nájom bytu bol dohodnutý na dobu určitú, ktorá

sa mala skončiť uplynutím jedného roka od skončenia navrhovateľovho pracovného pomeru s vtedajším
zamestnávateľom.

Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa XX. XX. XXXX súd zistil, že odporca ako predávajúci
uzatvoril s navrhovateľom ako kupujúcim zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu č. U., ktorý sa

nachádza na prvom poschodí bytového domu na Q. T.. Č.. XX v Bratislave. Katastrálny úrad v O.,
Správa katastre pre hl. mesto SR Bratislavu povolil vklad vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetnej
nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností dňa XX. XX. XXXX po č. B. XXXXX/XX.

Z rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX súd zistil, že týmto rozsudkom

súd určil, že zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa XX. XX. XXXX, uzavretá medzi navrhovateľom
a odporcom je absolútne neplatná. V tomto rozsudku bolo zároveň určené, že odporca je výlučným
vlastníkom bytu č. U. nachádzajúceho sa na prvom poschodí bytového domu na Q. T.. Č.. XX B. O..

Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. H.. Ú. XXX/XX-XX súd zistil, že navrhovateľ

doručil dňa XX. XX. XXXX na Ústavný súd sťažnosť pre porušenie jeho základného ústavného práva na
súdnu ochranu. K porušeniu práva navrhovateľa na súdnu ochranu malo dôjsť postupom Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, Krajského súdu v Bratislave a Okresného súdu Bratislava II v konanívedenom na Okresnom súde Bratislava pod sp. zn. XXC/XXX/XX. Ústavný súd sťažnosť
H.. X. Y. odmietol.

Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného
príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu
konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u
iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa § 29 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov štátne podniky, štátne
podniky v likvidácii, štátne rozpočtové organizácie a štátne príspevkové organizácie, právnické osoby,
ktoré podľa osobitného zákona spravujú majetok štátu a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu,
garáže alebo s nájomcom ateliéru uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru do
dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru. Nájomca

môže po uplynutí tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti.

Podľa § 29 ods. 3 písm. a) zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ustanovenie
odseku 2 sa nevzťahuje na služobné byty, byty v správe rozpočtových organizácií a príspevkových
organizácií Ministerstva financií Slovenskej republiky, Ministerstva školstva Slovenskej republiky,

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, na byty
vo vnútornom kúpeľnom území a území národných parkov, na byty slúžiace lesnému hospodárstvu a na
byty vo vlastníctve Fondu národného majetku Slovenskej republiky obstarané z prostriedkov rozpočtu
Fondu národného majetku Slovenskej republiky od 1. januára 1995.

Navrhovateľ sa v prvej časti svojho petitu domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi
povinnosť uzavrieť s ním zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu č. U., ktorý sa nachádza na prvom
poschodí bytového domu na Q. T.. Č.. XX v O.. Tento návrh navrhovateľ následne rozlíšil o alternatívu, v
ktorej žiadal, aby súd určil, že je vlastníkom predmetného bytu na základe vydržania. Výpočet možných

návrhov, resp. vymedzenie ich obsahu je obsiahnuté v ust. § 80 Občianskeho súdneho poriadku. Toto
ustanovenie však obsahuje iba príkladný výpočet možných návrhov na začatie konania a nebráni tomu,
aby sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutí s iným obsahom. Toto ustanovenie taktiež nebráni
tomu, aby sa navrhovateľ domáhal vydania svojich nárokov prostredníctvom alternatívneho alebo
eventuálneho petitu. Alternatívny petit vyjadruje ochotu navrhovateľa uspokojiť sa namiesto žiadaného

plnenia aj s iným plnením. Eventuálny petit zase vyjadruje požiadavku navrhovateľa uložiť odporcovi
nejakú povinnosť a pre prípad, že nastane určitý stav, požaduje odporcovi uložiť iné plnenie. Súd teda
posúdil žalobný petit navrhovateľovho návrhu podľa jeho obsahu ako petit eventuálny. Z tohto dôvodu
súd skúmal splnenie podmienok, na základe ktorých by mohol návrhu navrhovateľa vyhovieť, pri oboch
petitoch jednotlivo.

Prvou časťou návrhu sa navrhovateľ tak, ako už bolo uvedené domáhal uloženia povinnosti odporcovi
uzavrieť s ním zmluvu o prevode vlastníckeho práva k bytu č. U. nachádzajúceho na prvom poschodí
bytového domu na Q. T.. Č.. XX B. O.. Odporca sa stal vlastníkom bytov v bytovom dome na Q. T.Č.. XX B. O. na základe zmluvy uzavretej s Bytovým družstvom KREDIT v roku 1995. Dňa XX. XX.
XXXX sa navrhovateľ stal nájomcom predmetného bytu. Dňa XX.XX.XXXX došlo k uzavretiu zmluvy o
prevode vlastníctva predmetného bytu medzi navrhovateľom a odporcom. Rozsudkom Okresného súdu

Bratislava II, č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX však bolo určené, že táto zmluva o prevode vlastníctva bytu je
absolútne neplatná. Toto rozhodnutie je v súčasnosti právoplatné. V tejto súvislosti je irelevantné, že v
obsahovo obdobných konaniach, odvolací súd podobné rozsudky zmenil a takéto návrhy zamietol. Súd
by mohol uložiť odporcovi povinnosť uzavrieť s odporcom zmluvu o prevode vlastníctva predmetného
bytu, iba ak by sa odporca k takémuto úkonu sám zaviazal právne relevantným úkonom, resp. ak by

mu táto

povinnosť vyplývala zo zákona. Z vykonaného dokazovania však nevyplýva, že by sa odporca zaviazal
previesť vlastníctvo bytu na navrhovateľa. Prejav vôle odporcu obsiahnutý v zmluve o prevode
vlastníctva bytu zo dňa XX. XX. XXXX za takýto úkon nie je možné považovať, keďže táto zmluva bola
súdom určená ako absolútne neplatná.

Podmienky a spôsob prevodu vlastníctva bytov alebo nebytových upravuje zákon č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Tento zákon ukladá určitým zákonom
taxatívne vymedzených subjektom previesť vlastníctvo bytu na jeho nájomcu, ak o to nájomca požiada,
avšak v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že na byt. č. A1 nachádzajúci sa na prvom poschodí bytového

domunaQ.T..Č..XXB.O.saustanovenie§29ods.2citovanéhozákonanevzťahuje,keďžetentozákon
v § 29 ods. 3 výslovne uvádza, že povinnosť vlastníka bytu uzatvoriť s nájomcom zmluvu o prevode
vlastníctva bytu sa nevzťahuje na byty vo vlastníctve Fondu národného majetku Slovenskej republiky
obstaranézprostriedkovrozpočtuFondunárodnéhomajetkuSlovenskejrepublikyodX.X.XXXX,keďže
vlastníctvo predmetného bytu nadobudol odporca práve v roku XXXX z prostriedkov odporcu. V tejto

súvislosti je taktiež potrebné uviesť, že navrhovateľ už v súčasnosti nie je nájomcom predmetného bytu,
ale tento užíva bez právneho dôvodu. Nájom bytu bol v súlade s čl. I ods. 3 zmluvy o nájme bytu
uzatvorenej dňa XX. XX. XXXX viazaný na trvanie pracovného pomeru navrhovateľa s jeho vtedajším
zamestnávateľom. Navrhovateľ ukončil pracovný pomer so svojim zamestnávateľom na základe dohody
o skončení pracovného pomeru dňa XX. XX. XXXX. Uplynutím jedného roka od tohto dňa, tak nájomný

vzťah medzi navrhovateľom a odporcom zanikol dňa XX. XX. XXXX. Z uvedených skutočností je zrejmé,
že súd návrhu navrhovateľa uložiť odporcovi povinnosť uzavrieť s ním zmluvu o prevode vlastníctva
bytu vyhovieť nemohol.

V ďalšej časti svojho návrhu sa navrhovateľ, ako už bolo uvedené domáhal vydania rozhodnutia, ktorým

by súd určil, že navrhovateľ je vlastníkom bytu č. A1 nachádzajúceho sa na prvom poschodí bytového
domu na Q. T.. Č.. XX B. O., keďže vlastnícke právo k tomuto bytu nadobudol jeho vydržaním.

Vydržanie je osobitným spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý upravujú ustanovenia
Občianskeho zákonníka. K zákonným predpokladom vydržania patrí existencia spôsobilého predmetu

vydržania, oprávnenosť a nepretržitosť trvania držby a uplynutie vydržacej doby. Po splnení zákonom
stanovených podmienok vydržania sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci a to uplynutím vydržacej
doby. Podľa právneho zástupcu navrhovateľa je držba navrhovateľa oprávnená a trvá od XX. XX. XXXX,
teda odo dňa uzavretia nájomnej zmluvy až dodnes keďže navrhovateľ predmetný byt stále užíva. V tejto
súvislosti je potrebné uviesť, že vlastníkom veci na základe jej vydržania sa môže stať iba dobromyseľný

držiteľ, teda držiteľ, ktorého držba je oprávnená a spĺňa kritéria vymedzené občianskym zákonníkom
v § 129 a § 130. Z vymedzenia pojmu oprávnená držba vyplýva, že dobromyseľnosť ako subjektívny
prvok, ako psychická kategória sa má objektivizovať s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých došlo k
faktickému nakladaniu s vecou ako vlastnou. Za začiatok plynutia premlčacej doby rozhodne nemožno
považovať začiatok nájmu bytu, keďže navrhovateľ v tom čase ako nájomca vedel, že byt je vlastníctvom

odporcu. Nájomcu bytu nemožno považovať za dobromyseľného držiteľa, keďže užívanie bytu nemožno
považovať za držbu v zmysle ust. § 129 Občianskeho zákonníka, ale iba z detenciu. Za dobromyseľného
držiteľa je navrhovateľa možné považovať až odo dňa, kedy bol v katastri nehnuteľností ako vlastník
predmetného bytu, teda odo dňa XX. XX. XXXX. Plynutie vydržacej doby bolo v súlade s ust. § 134 ods.
4 Občianskeho zákonníka a § 112 Občianskeho zákonníka prerušené začatím

konania, ktoré bolo na tunajšom súde vedené pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX, keďže v tomto konaní
sa odporca domáhala určenia neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ako aj určenia svojho
vlastníctva k bytu č. A1, ktorý sa nachádza na prvom poschodí bytového domu na Q. T.. Č.. XX B.O.. Plynutie vydržacej doby bolo prerušené až do právoplatného skončenia konania vo veci, avšak po
jeho skončení už navrhovateľa za dobromyseľného držiteľa považovať nemožno, keďže po tejto dobe
vedel, že nie vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Vydržacia doba u navrhovateľa ako dobromyseľného

držiteľa predmetného bytu plynula v období od XX. XX. XXXX P. XX. XX. XXXX, teda po dobu kratšiu
ako desať rokov, na základe čoho súd konštatuje, že navrhovateľ podmienky stanovené Občianskym
zákonníkom pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním nesplnil.

Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že

návrh navrhovateľa je ako celok nedôvodný, nemá oporu v zákone a preto rozhodol tak, že jeho návrh
zamietol.

Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadkutak,ženeúspešného
navrhovateľa zaviazal na náhradu trov konania voči úspešnému odporcovi. Trovy konania odporcu
predstavujú sumu 33,-Eur - súdny poplatok za podané odvolanie voči predbežnému opatreniu a trovy

právneho zastúpenia odporcu advokátkou celkovo v sume 280,68 Eur.
Trovy právneho zastúpenia odporcu pozostávajú: zo sumy 160,47 Eur - za tri úkony právnej služby
pri sadzbe 53,49 Eur za jeden úkon (prevzatie a príprava zastúpenia, zastupovanie na pojednávaniach
v dňoch 24. 05. 2010 a 22. 09. 2010), zo sumy 26,76 Eur za jeden úkon právnej služby (odvolanie
proti Uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia zo dňa 20. 02. 2009) 13,37 Eur za zastupovanie na

nemeritórnom pojednávaní dňa 07. 04. 2010, režijný paušál 2x 7,21 Eur a 3x 6,95 Eur
+ 19% DPH - v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.- §11 ods.1 písm. a) a § 14.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní do dňa jeho doručenia., písomne. ( §
204 ods. 1 O. s. p.)

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu ( prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 O. s. p.