Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 2, 2011

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/201/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211212215
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2011:7211212215.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté deti U. P., nar. XX.X.XXXX a D., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny X., Y. Q. Č.. X, X., pracovisko X. Z., R. XX, detí
rodičov matky P. D., Q.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej v X. Q. I. F. Č.. XX a otca N. U., Q.. XX.XX.XXXX,
trvale bývajúceho T. X. Q. I. F. Č.. XX, t.č. zdržiavajúceho sa na neznámom mieste, zastúpeného
opatrovníkom H.. R. D., pracovníkom K. Y. X. K., v konaní o nariadenie ústavnej starostlivosti takto

r o z h o d o l :

Nariaďuje ústavnú starostlivosť maloletých detí U. P., nar. XX.X.XXXX a D., nar. XX.X.XXXX, za účelom
ktorej umiestňuje maloletú P. U., Q.. XX.X.XXXX do Reedukačného centra U. a maloletú D. U., Q..

XX.X.XXXX do Detského domova F. XX, X..

Zaväzuje matku prispievať na výživu maloletej P. a maloletej D. výživným vo výške po 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna,
ktoré výživné je matka povinná platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca u maloletej P. na účet
Reedukačného centra U. a u maloletej D. na účet Detského domova F. XX, X..

Zaväzuje otca prispievať na výživu maloletej P. U., Q.. XX.X.XXXX a maloletej D. U., Q.. XX.X.XXXX,
výživným vo výške po 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré
výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku
do budúcna, u maloletej P. na účet Reedukačného centra U. a u maloletej D. na účet Detského domova

F. XX, X..

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 4.5.2011 uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 6PPoM 13/2011 bolo rozhodnuté o predbežnom
zverení maloletých detí U. P., Q.. XX.X.XXXX G. D., Q.. XX.X.XXXX do starostlivosti zariadenia
Krízového strediska K. Q. Q. I. R. Č.. XX T. X. - X. Q. F. z dôvodu, že Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny v X. podal v ten istý deň na tunajšom súde návrh na vydanie predbežného opatrenia. Z
odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že bolo súdom zistené, že rodičia detí na adrese trvalého pobytu
sa nezdržiavajú, otec detí je na neznámom mieste v cudzine od roku 2003, matka žila s maloletou D.

túlavým spôsobom života ako bezdomovkyňa, obe mali zabezpečení iba nocľah v celtovinom stane
dočasného útulku pre bezdomovcov počas konania majstrovstiev sveta v hokeji. Na podklade hlásenia
Základnej školy na ulici R. T. X. a na podklade výsledkov šetrenia pracovníkov sociálnej ochrany Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v X. bolo zistené, že matka starostlivosť o deti zanedbávala, deti do školynechodili,maloletáP.malavškolskomrokuvymeškaných352hodínaD.389hodín,bezospravedlnenia,
nápravu nezabezpečila ani po upozorneniach zo strany pracovníkov sociálnej ochrany. Maloletá P. sa
stala aj obeťou zločinu sexuálneho zneužívania, žila „s druhom" v doposiaľ presne nezistenej lokalite na

sídlisku Q. H. v komunite bezdomovcov túlavým spôsobom života a boli poznatky aj o tom, že fetovala.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 4.5.2011. Keďže následne nebol podaný vo veci riadny
návrh tunajší súd uznesením sp. zn. 23P 201/2011 zo dňa 11.5.2011 v súlade s ust. § 81 O.s.p. začal
vo veci konanie bez návrhu.

Miesto pobytu otca sa súdu nepodarilo zistiť a preto súd otcovi v súlade s ust. § 29 O.s.p. ustanovil

opatrovníka.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

Zo správy i z výpovede kolízneho opatrovníka súd zistil, že rodina detí je evidovaná na referáte
starostlivosti o rodinu a dieťa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X. od roku 1998 z dôvodu
zanedbávania starostlivosti o maloletú P. zo strany rodičov z ktorých družobného pomeru pochádzajú 2

maloleté deti P. G. D. ku ktorým bolo otcovstvo určené súhlasným vyhlásením rodičov pred matrikou.

Rozhodnutím Okresného úradu Košice II o predbežnom opatrení č.Om 42/98-3009/98-Št zo dňa
26.2.1998 právoplatným dňa 27.2.1998 bola maloletá P. do rozhodnutia súdu zverená do výchovy starej
matky G. D., následne stará matka vo veci zverenia vnučky do jej výchovy vzala svoj návrh späť a
žiadala konanie vo veci zastaviť. Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. Nc 1113/01 zo dňa

29.6.2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.7.2001 bola maloletá P. po schválení rodičovskej
dohody zverená do výchovy matky, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu výživným vo výške po
200 Sk mesačne. V konaní na tunajšom súde pod sp. zn. 27P 3/2006 rozsudkom zo dňa 19.9.2006,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.10.2006 maloletá D. bola zverená do osobnej starostlivosti matky
a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu výživným vo výške po 30 % zo sumy životného minima na

nezaopatrené neplnoleté dieťa.

Otec detí sa v mieste trvalého bydliska naďalej nezdržiava.

ZdružobnéhopomeruotcasD.J.pochádzajú2maloletédetiU.X.,Q..X.X.XXXXaN.,Q..XX.XX.XXXX.
Z informácií od tejto družky otca kolízny opatrovník zistil, že otec sa dlhodobo zdržiava v zahraničí,
pravdepodobne v G..

Matka maloletých detí je dlhodobo nezamestnanou, evidovanou na úrade práce ako uchádzačka o
zamestnanie, do mája 2011 jej boli poskytované cez inštitút osobitného príjemcu iba prídavky na
2 nezaopatrené deti v sume 44,02 € mesačne, šlo o vecnú výpomoc v podobe nákupu potravín a
hygienických prostriedkov. Úradom práce jej bol vyplácaný i rodičovský príspevok do júna 2009. Toho
času matka nemá žiaden príjem. Pri zabezpečovaní potrieb dcér podľa jej vyjadrení jej vypomáhali

príbuzní. Okrem týchto 2 detí matka ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Do polovice apríla 2011 sa
spolu s oboma deťmi matka zdržiavala v sociálnom 4-izbovom byte s príslušenstvom, ktorého oficiálnym
nájomníkom bola jej matka, ktorá zomrela v decembri 2009, v domácnosti bol prítomný aj plnoletý brat
matky, ktorý zomrel v apríli 2011, jeho družka a ich 3 maloleté deti a matka s dcérami mala v tomto byte
k dispozícií jednu samostatnú izbu. Po úmrtí brata sa matka i družka nebohého brata z pôvodného bytu

odsťahovali k príbuzným, matka s deťmi sa odsťahovala k svojej sestre, ktorá bývala spolu s manželom
a ich 7 deťmi z ktorých 5 bolo maloletých a vnučkou, priestory bytové pozostávali z 3 miestností a
príslušenstva.

Maloletá P. do termínu umiestnenia bola žiačkou 5.ročníka ZŠ kde navštevovala špeciálnu triedu a
ktorá škola opakovane hlásila kolíznemu opatrovníkovi neospravedlnené absencie ako i agresívne

reakcie maloletej, fajčenie maloletou a užívanie psychotropných látok maloletou, matka nebola ochotnáproblémy s maloletou v spolupráci so školou riešiť. V súvislosti s P. bolo Okresným riaditeľstvom PZ v
X. začaté aj trestné stíhanie pre zločin sexuálneho zneužívania kde maloletá bola v pozícií poškodenej,
pred umiestnením do zariadenia na základe predbežného opatrenia počas 2 týždňov sa maloletá

zdržiavala mimo rodinného prostredia bez dohľadu a ochrany matky v provizórnom obydlí kde neboli
zabezpečené ani jej najzákladnejšie potreby.

Maloletá D. od septembra 2010 nastúpila do 1.ročníka ZŠ po realizovanom odklade nástupu do školy,
vyučovania sa zúčastnila iba raz a k 31.3.2011 vykazovala 389 neospravedlnených absencií. Maloletá
D. má rázštep podnebia čo si vyžaduje rekonštrukčne operačný zákrok, ktorý však pre nespoluprácu

matky doposiaľ nebol realizovaný.

Uznesením OR PZ T. X., odboru kriminálnej polície zo dňa 15.3.2011 bolo začaté trestné konanie
a zároveň vznesené obvinenie matke pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Trestným
rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. 5T 82/2011 zo dňa 15.8.2011 bola matka uznaná vinnou zo spáchania
prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže a bola odsúdená k trestu odňatia slobody v trvaní 12
mesiacov s odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Obidve maloleté deti po prijatí

do krízového strediska vykazovali značné zanedbanie osobnej hygieny, boli špinavé, zavšivavené,
prechladené, nemali zafixované základné hygienické návyky, vykazovali značné zaostávanie vo
vzdelávacích zručnostiach. Po opakovaných útekoch iniciovaných predovšetkým maloletou P. táto bola
dňa 26.5.2011 prijatá do Reedukačného centra U.. Od umiestnenia v ústavnom zariadení matka detí
pravidelne navštevuje. S ich umiestnením do zariadenia matka pôvodne nesúhlasila.

Ako vyplynulo z opakovaných šetrení kolízneho opatrovníka ani do času rozhodnutia súdu vo veci matka
nezlepšila svoje pomery tak, aby bolo možné jej opätovné prevzatie detí do jej starostlivosti. Vzhľadom
na uvedené kolízny opatrovník navrhoval umiestniť maloletú P. do Reedukačného centra U. a maloletú
D. do Detského domova F. XX X..

Z výpovede matky súd zistil, že táto nie je schopná ani popísať presné miesto svojho terajšieho

prechodného bydliska, nevedela uviesť ani mestskú časť tvrdila len, že sa zdržiava u svojej sestry v X.
niekde pri A.. Uviedla, že nemá žiaden príjem, žije len z výpomoci od svojej sestry a okrem týchto 2 detí
ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, s nariadením ústavnej starostlivosti oboch maloletých detí súhlasila
a tvrdila, že je ochotná platiť i výživné na deti.

Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny X. súd zistil, že otec detí bol evidovaný ako uchádzač o

zamestnanie od 20.11.2006 do 20.3.2007 kedy bol z evidencie vyradený pre nespoluprácu a matka detí
bola evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 6.10.2000 do 8.11.2003 kedy bola vyradená
na vlastnú žiadosť i z dôvodu nástupu na materskú dovolenku. Matke detí rodičovský príspevok nie je
poskytovaný, bol jej poskytovaný prídavok na dieťa vo výške 44,02 € mesačne do 31.5.2011. Otec detí
žiadne dávky z úradu práce nepoberá ani nepoberal.

Podľa § 54 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť
pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či
maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti.

Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená
alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť

osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do
náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne
narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové
pomery rodičov maloletého dieťaťa.

Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho

zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné
výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť
preukázaná.

Súdvrozhodnutí,ktorýmnariaďujeústavnústarostlivosť,musípresneoznačiťzariadenie,doktoréhomá
byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem
maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.

Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.

Podľa § 55 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej
dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou

a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.

Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí
rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne
vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov
v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a

sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa
do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti.

Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej
starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.

Podľa § 81 ods.1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej

osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení
ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich

detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne

stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté
dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku
striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania

striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o
výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa

začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, o úprave súm životného minima
účinnom od 1.7.2011, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa

posudzujú spoločne sa suma 84,61 € nahrádza sumou 86,65 € (30 % je 25,995 €).

Podľa§2 Zákonač.601/2003Z.z.oživotnomminime,vzneníúčinnomod1.7.2011,zaživotnéminimum
fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma
alebo úhrn súm

a) 189,83 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú 1) fyzickú osobu,

b) 132,42 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,

c) 86,65 eura mesačne, ak ide

1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,

2. o nezaopatrené dieťa.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,

súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a nariadil ústavnú starostlivosť
oboch maloletých detí, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že rodičia starostlivosť o maloleté deti po
všetkých stránkach zanedbávali, čo u detí navodilo stav ohrozujúci ich život a zdravie, situáciu sa rodičia
ani nepokúsili napraviť a to ani po umiestnení detí do ústavných zariadení na základe predbežného
opatrenia a teda je jednoznačne v záujme detí za účelom zabezpečenia ich všestranného vývinu a

zdravia ich umiestnenie v ústavnom zariadení, z tohto dôvodu teda návrhu bolo v celom rozsahu
vyhovené. Vzhľadom na zistené pomery na stranách rodičov kde u žiadneho z nich neboli zistené žiadne
príjmy v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd rozhodol o určení minimálneho zákonom
stanoveného výživného zo strany oboch rodičov voči obom maloletým deťom a rodičov súd zaviazal
platiť toto minimálne výživné v prospech tej ktorej z dcér na účet toho zariadenia, do ktorého bolo to

ktoré z maloletých detí umiestnené.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2
O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na

súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).