Rozhodnutie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, November 26, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/301/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112226345
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rudolf Čirč
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:3112226345.1

Rozhodnutie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnych veciach žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, v mene ktorej koná ako konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,
proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedených na

Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 12 C 392/2012, 12 C 285/2012, 12 C 346/2012, 14 C 324/2012, 14
C 301/2012, 12 C 314/2012, 12 C 304/2012, 12 C 308/2012, o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniam
Krajského súdu v Trenčíne z 18. decembra 2013 sp. zn. 8 Co 299/2013, z 18. decembra 2013 sp. zn.
8 Co 283/2013, zo 14. januára 2014 sp. zn. 16 Co 303/2013, z 27. mája 2014 sp. zn. 6 Co 585/2013,
z 30. júla 2014 sp. zn. 19 Co 469/2013, z 15. mája 2014 sp. zn. 19 Co 420/2013, z 29. apríla 2014 sp.
zn. 6 Co 368/2013 a zo 6. mája 2014 sp. zn. 17 Co 357/2013 takto

r o z h o d o l :

Veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 6 Cdo 301/2014, 6 Cdo 303/2014, 6 Cdo 305/2014, 6 Cdo
323/2014, 6 Cdo 379/2014, 6 Cdo 385/2014, 6 Cdo 387/2014, a 6 Cdo 393/2014 spája na spoločné
konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. 6 Cdo 301/2014.

Dovolania o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Trenčín žaloby, ktorými sa voči žalovanej
domáhala náhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.
514/2003 Z.z.“). V žalobách medziiným uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym úradným

postupom Okresný súd Trenčín, preto jeho sudcovia nemôžu žiadnu danú vec prejednať a rozhodnúť.
Vzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd v Trenčíne rozhodol o prikázaní každej z týchto veci inému
súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1 O. s. p.).

Okresný súd Trenčín (ďalej aj „súd prvého stupňa“) uzneseniami z 9. novembra 2012 č. k. 12 C
392/2012-16, z 8.novembra 2012 č. k. 12 C285/2012-17, z 9. novembra 2012 č. k. 12 C 346/2012-17, z

13. novembra 2012 č. k. 14 C 324/2012-16, z 12. novembra 2012 č. k. 14 C 301/2012-15, z 8. novembra
2012 č. k. 12 C 314/2012-17, z 8. novembra 2012 č. k. 12 C 304/2012-16 a z 8. novembra 2012 č. k. 12
C 308/2012-15 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 € za námietku zaujatosti
podľa položky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona
č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992
Zb.“).Uznesenia súdu prvého stupňa napadla žalobkyňa odvolaniami argumentujúc tým, že v danom prípade
nepodala námietku zaujatosti, ale návrh na prikázanie veci inému súdu toho istého stupňa (§ 12 ods. 1
O. s. p.). Navyše, i keby predsa len išlo o námietku zaujatosti (čo žalobkyňa poprela), nezaťažovala by

ju povinnosť zaplatiť súdny poplatok, lebo konanie je v danom prípade vecne oslobodené od súdneho
poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb.

Krajský súd v Trenčíne uzneseniami z 18. decembra 2013 sp. zn. 8 Co 299/2013, z 18. decembra
2013 sp. zn. 8 Co 283/2013, zo 14. januára 2014 sp. zn. 16 Co 303/2013, z 27. mája 2014 sp. zn. 6

Co 585/2013, z 30. júla 2014 sp. zn. 19 Co 469/2013, z 15. mája 2014 sp. zn. 19 Co 420/2013, z
29. apríla 2014 sp. zn. 6 Co 368/2013 a zo 6. mája 2014 sp. zn. 17 Co 357/2013, uznesenia súdu
prvého stupňa o vyrubení súdneho poplatku žalobkyni potvrdil. V odôvodneniach sa stotožnil s názorom
súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú
proti sudcom Okresného súdu Trenčín; za správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri
vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti. Dodal, že sa stotožnil s názorom Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyjadreným v uznesení z 30. marca 2011 sp. zn. II. ÚS 124/2011, podľa ktorého
vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 zákona č.
71/1992 Zb. sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie námietky zaujatosti podľa položky č. 17a
Sadzobníka.

Uvedené uznesenia odvolacieho súdu napadla žalobkyňa dovolaniami, v ktorých žiadala zrušiť
rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolania
odôvodnila tým, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi
konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a že v predmetných veciach rozhodoval
vylúčený sudca. Za nepodanie návrhu na začatie konania považovala nepodanie námietky zaujatosti,

pretože to nebolo obsahom jej vôle. Za odňatie možnosti konať pred súdom považovala údajnú
prekvapivosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutí odvolacieho súdu. Rozhodovanie vylúčeným sudcom v
konaní pred súdom prvého stupňa vyvodzovala z toho, že išlo o sudcov súdu, ktorého nezákonným
postupom jej mala byť spôsobená žalovaná ujma. Vyčítala odvolaciemu súdu aj nesprávnosť jeho
záveru, podľa ktorého sa vecné oslobodenie konania od súdnych poplatkov nevzťahuje na súdny

poplatok za vznesenie námietky zaujatosti.

Žalovaná sa k dovolaniam písomne nevyjadrila.

Podľa § 112 ods. 1 O. s. p. v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť

na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých
účastníkov.

S prihliadnutím na totožnosť predmetu konania, totožnosť v osobe žalobkyne i žalovanej a skutkovú i
právnu súvislosť obsahu dovolaní vo veciach vedených pod sp. zn. 6 Cdo 301/2014, 6 Cdo 303/2014,

6 Cdo 305/2014, 6 Cdo 323/2014, 6 Cdo 379/2014, 6 Cdo 385/2014, 6 Cdo 387/2014 a 6 Cdo 393/2014
rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), aplikujúc
ustanovenie § 112 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243c O. s. p. tak, že predmetné veci spojil do jedného
spoločného konania ako je to uvedené v prvom výroku tohto rozhodnutia.

Dovolací súd po zistení, že dovolania podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta
druhá O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či tieto opravné
prostriedky smerujú proti rozhodnutiam, proti ktorému ich zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236
ods. 1 O. s. p.).

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach §
237 a 239 O. s. p.

Prípustnosť dovolania podľa § 239 O. s. p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy. Ani v jednej

zo spojených vecí nejde totiž o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým
by odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev
(§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku
ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránkezásadného významu. Rovnako nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce uznesenie súdu
prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia, alebo o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Prípustnosť dovolaní žalobkyne by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo
k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je
dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Žalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až d/ O. s. p. netvrdila a existencia týchto
vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jej dovolaní preto z týchto ustanovení nevyplýva.

V dovolaniach výslovne namietla existenciu vady uvedenej v § 237 písm. e/ O. s. p., t. j. že sa nepodal

návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ďalej existenciu vady uvedenej v § 237 písm.
f/ O. s. p., že jej súd svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom a napokon existenciu vady
uvedenej v § 237 písm. g/ O. s. p., t. j. že rozhodoval vylúčený sudca.

Dovolacia námietka o vade konania spočívajúcej v nedostatku návrhu na začatie konania, bola zjavne

nedôvodná a nenáležitá. Vychádzajúc z odôvodnenia tejto vady je zrejmé, že dovolateľka ňou v
skutočnosti namietala nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 41
ods. 2 O. s. p. oboma súdmi v otázke správneho posúdenia obsahu podanej žaloby tvrdiac, že jej
obsahom nebola námietka zaujatosti. Namietala teda nesprávne právne posúdenie veci v tejto otázke,
ktorým by sa však dovolací súd mohol zaoberať, len ak by dovolanie bolo prípustné.

V súvislosti s vadou konania vyplývajúcou z § 237 písm. e/ O. s. p. dovolací súd považuje za potrebné
uviesť, že toto ustanovenie musí byť interpretované v súvislosti s ustanovením § 79 ods. 1 O. s. p.,
podľa ktorého sa konanie zásadne začína na návrh. V konaní o dvojstranných právnych vzťahoch medzi
žalobcom a žalovaným (t. j. v spornom konaní) sa návrh označuje ako „žaloba“. Bez návrhu môže súd

začať konanie iba v prípadoch, v ktorých to ustanovuje zákon. Nedostatok návrhu na začatie konania
je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Pokiaľ súd zistí tento nedostatok v priebehu
konania, konanie zastaví. Ak konanie prebehlo napriek nedostatku návrhu na jeho začatie, hoci ten
bol potrebný, zakladá táto skutočnosť zmätočnosť celého konania a dovolací dôvod podľa § 237 písm.
e/ O. s. p. Od návrhu (žaloby) ako podmienky konania treba odlišovať vznesenie námietky zaujatosti

účastníkom konania. Vznesenie takejto námietky, prípadne i návrhu na prerušenie konania, nie je
podmienkou konania, ale procesným právom účastníka konania. So vznesením námietky zaujatosti či
návrhu na prerušenie konania zákon priamo, ani nepriamo nespája účinok začatia konania. Prípadné
nesprávne posúdenie prejavu vôle účastníka konania v tom smere, či chcel alebo nechcel vzniesť
námietku zaujatosti, prípadne procesný návrh, sa nijako nedotýka vady vyplývajúcej z uvedeného

ustanovenia, ktorého účelom je možnosť odstrániť v dovolacom konaní zmätočnosť konania, v ktorom
sa rozhodlo o právach a povinnostiach účastníkov bez toho, aby konanie vôbec začalo.

Pokiaľ žalobkyňa namietala tzv. prekvapivosť rozhodnutí odvolacieho súdu, dovolací súd poukazuje na
predchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napríklad sp. zn. 7 Cdo 102/2011, 2 Cdo 226/2011,

5 Cdo 46/2011). Odňatie možnosti konať pred súdom, ktoré bolo spôsobené tzv. prekvapivými, resp.
nečakanými rozhodnutiami, podľa judikatúry najvyššieho súdu nastane vtedy, ak odvolací súd svoje
rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych záveroch než súd prvého stupňa, pričom účastníkovi
bolo odňaté právo namietať správnosť (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde.
V týchto prípadoch spravidla odvolací súd vyvodil svoj (iný) právny záver zo skutočností, ktoré súd

prvého stupňa výslovne právne neposudzoval, resp. nevyhodnotil a účastník v odvolacom konaní nemal
dôvod namietať a zdôvodňovať prípadné nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. V
prejednávanej veci o takýto prípad odlišného právneho názoru odvolacieho súdu od prvostupňového
súdu jednoznačne nejde a preto je námietka žalobkyne v tomto smere nedôvodná.Dovolací súd dospel tiež k záveru, že nie je opodstatnená ani námietka dovolateľky týkajúca
sa nedostatočného odôvodnenia písomných vyhotovení rozhodnutí odvolacieho súdu, lebo tieto

rozhodnutia vyhovujú požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 v spojení s ustanovením
§ 167 ods. 2 a ustanovením § 211 ods. 3 O. s. p.

Odvolací súd v odôvodneniach svojich rozhodnutí uviedol, ktoré žalobkyňou predložené listiny
preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec

a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré vysvetlil zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu, pričom
tiež vysvetlil, prečo sa nestotožnil s námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaniach. S poukazom na
relevantnú judikatúru sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa v tom, že z hľadiska obsahového v
podanej žalobe išlo aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného súdu Trenčín; za
správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku
zaujatosti. Odôvodnenia dovolaniami napadnutých uznesení dali tak odpoveď na relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany žalobkyne, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedali, prečo má
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanie námietky zaujatosti. Okolnosť, že táto odpoveď žalobkyňu
neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenia nespĺňajú parametre zákonného rozhodnutia v zmysle §
157 ods. 2 O. s. p.; za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to,
že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutia podľa predstáv či požiadaviek žalobkyne.

Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí odvolacieho súdu nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho súdu skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom
prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; odôvodnenia dovolaním napadnutých rozhodnutí odvolacieho
súdu požiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňajú.

Dôvodnou nebola ani námietka dovolateľky, že v konaní pred súdom prvého stupňa rozhodoval (a
teda, že uznesenie o poplatkovej povinnosti vydal) vylúčený sudca. I keď ustanovenie § 14 ods. 1 O.

s. p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so skutočne preukázanou
zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať,
že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto nesmie
byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom na to
možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a len zo

skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne,
nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, že v osobe určitého sudcu sú
dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá ešte bez ďalšieho dôvod
pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky už v iných veciach vyslovil názor, že dôvod
na vylúčenie sudcu nezakladá sama skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej
žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napríklad uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp. zn. 3 Nc 14/2010). Nadväzujúc na tento názor dovolací
súd pre účely preskúmavanej veci konštatuje, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to,

že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobkyne) svojím nesprávnym úradným
postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle
zákona č. 514/2003 Z.z.

Sozreteľomnauvedenédovolacísúddovolaniažalobkynepodľa§243bods.5 O.s.p.vspojenís§218

ods.1písm.c/O.s.p.akoprocesneneprípustnéodmietol,beztoho,abysamoholzaoberaťsprávnosťou
právneho posúdenia veci, na ktorom spočívajú dovolaniami napadnuté rozhodnutia odvolacieho súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (s
použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p., keď neboli dané dôvody

pre použitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretože žalovanej v súvislosti s dovolacím konaním žiadne
trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.