Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Beáta Svediaková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/200/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111225382
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5111225382.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci

navrhovateľa: SKP, k. s., so sídlom Lazovná 64, 974 01 Banská Bystrica, so sídlom kancelárie Hlavná
6, 927 01 Šaľa, IČO: 44 915 691, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s. r. o., „v konkurze",
so sídlom Košútska 1342, 925 21 Sládkovičovo, IČO: 36 814 148, pr. zast. JUDr. Pavlom Konečným,
advokátom so sídlom Hurbanova 14A, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi: U. N., N. N. XX, XXX
XX Ž., o zaplatenie 845,49 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 56,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 5,34 Eur od 19.3.2008 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5

% zo sumy 13,51 Eur od 19.5.2008 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 37,19 Eur od 18.2.2008 do zaplatenia.

Súd p o v o ľ u j e istinu vo výške 56,04 Eur splácať odporcovi v mesačných splátkach každá vo výške
10,- Eur mesačne s prvou splátkou splatnou do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, s každou ďalšou
splátkou splatnou vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, pod stratou výhody splátok.

Vo zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 1.8.2011 sa navrhovateľ domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na
zaplatenie sumy 845,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 789,45 eur
od 18.6.2008 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 5,34 eur od

19.3.2008 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 13,51 eur od
19.5.2008 do zaplatenia a spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 37,19 eur od
18.2.2008 do zaplatenia.

Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a. s. so sídlom
Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, ako poskytovateľ uzavrela s odporcom
ako účastníkom zmluvu o pripojení (ďalej len „zmluva“) podľa zákona č. 610/2003 Z. z. o
elektronických komunikáciách. Prílohou zmluvy boli všeobecné obchodné podmienky. Predmetom
záväzku poskytovateľa bolo poskytovanie verejnej telefónnej služby/elektronickej komunikačnej služby,

ktorému zodpovedala povinnosť účastníka/odporcu platiť poskytovateľovi cenu za poskytnuté služby.
Poskytovateľ cenu za poskytnuté služby v súlade so zmluvou vyúčtovával odporcovi v mesačnýchintervaloch. Odporca svoje peňažné záväzky voči poskytovateľovi neplnil riadne a včas a dostal sa do
omeškania s platením svojich záväzkov, ktoré boli vyúčtované faktúrou č. 7888784565 splatnou dňa
17.6.2008 vo výške 789,45 eur, faktúrou č. 1885402839 splatnou dňa 18.3.2008 vo výške 5,34 eur,

faktúrou č. 3887657051 splatnou dňa 18.5.2008 vo výške 13,51 eur a faktúrou č. 2884267218 splatnou
dňa 17.2.2008 vo výške 37,19 eur. Poskytovateľ v záujme mimosúdneho vyporiadania vzájomných
práv a povinností viackrát vyzval odporcu na dobrovoľné plnenie jeho záväzkov, odporca na výzvy
nereagoval splnením svojich záväzkov. Navrhovateľ nadobudol pohľadávku, ktorú uplatňuje týmto
návrhom, postúpením, pričom originály zmlúv o postúpení v registri Spr tunajšieho súdu. Nakoľko

odporca do dňa podania návrhu na súd nezaplatil pohľadávku podľa faktúr a je v omeškaní s plnením
peňažného záväzku, navrhovateľ si uplatňuje od neho zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom. Právny
vzťah medzi účastníkmi zmluvy sa riadi režimom obchodného práva, účastníci zmluvy si v súlade s § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka dohodli zmluvne výšku úroku z omeškania 18,25 % ročne z dlžnej sumy
(časť IV. ods. 6 Všeobecných obchodných podmienok), navrhovateľ si však uplatňuje úrok z omeškania
len vo výške podľa predpisov občianskeho práva.

Dňa 12.6.2012 súd pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu pri zachovaní
podmienok uvedených v ustanovení § 101 ods. 2 OSP. Odporca na pojednávaní uviedol, že pokiaľ ide
o internet, uvedomuje si, že to musí zaplatiť, ale z dôvodu nedostatočných príjmov požiadal o možnosť
splatenia dlhu v splátkach po 10,- eur mesačne.

Dokazovanie súd vykonal okrem výsluchu odporcu na pojednávaní aj oboznámením sa s predloženými

listinnými dôkazmi - zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.8.2010, odovzdávacím protokolom,
faktúrami č. 7888784565, č. 1885402839, č. 3887657051 a č. 2884267218, všeobecnými podmienkami,
zoznamom listín uložených v registri Spr, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Spoločnosť Slovak Telekom, a. s. so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763 469, ako
poskytovateľ uzavrela s odporcom ako účastníkom zmluvu o pripojení, ktorej prílohou boli všeobecné

obchodnépodmienky.Predmetomzáväzkuposkytovateľaboloposkytovanieelektronickejkomunikačnej
služby (internetových služieb), čomu zodpovedala povinnosť účastníka/odporcu platiť poskytovateľovi
cenu za poskytnuté služby. Poskytovateľ odplatu za poskytnuté služby v súlade so zmluvou vyúčtovával
odporcovivmesačnýchintervaloch-poskytnutéslužbybolivyúčtovanéfaktúrouč.1885402839splatnou
dňa 18.3.2008 vo výške 5,34 eur, faktúrou č. 3887657051 splatnou dňa 18.5.2008 vo výške 13,51 eur a

faktúrou č. 2884267218 splatnou dňa 17.2.2008 vo výške 37,19 eur. Faktúrou č. 7888784565 splatnou
dňa 17.6.2008 vo výške 789,45 eur vyúčtoval poskytovateľ odporcovi zmluvnú pokutu, keďže došlo k
porušeniu zmluvných podmienok zo strany odporcu tým, že vyúčtované faktúry za poskytnuté služby
neuhrádzal riadne a včas. Poskytovateľ viackrát vyzval odporcu na dobrovoľné plnenie jeho záväzkov,
odporca však dosiaľ svoj záväzok nesplnil. Navrhovateľ nadobudol pohľadávku, ktorú uplatňuje týmto

návrhom, postúpením.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinnosť nadobudol dňa
1.11.2011): Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné
pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky
a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí

pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných
verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou
ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré
podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 78 ods. 9 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách: Zmluvy o pripojení podľa

doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z. (účinného v čase uzatvorenia zmluvy): Zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a
sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zák. č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách: Podnik má
právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil
účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní

predplatených služieb.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“): Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ: Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (účinného ku dňu vzniku omeškania v závislosti odo dňa splatnosti podľa jednotlivých faktúr):
Výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska
platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (Sadzby sú uverejnené na internete NBS
SR.)

Podľa § 544 ods. 1 OZ: Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ: Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

K právnemu posúdeniu veci súd považuje za dôležité najsamprv uviesť to, že právny vzťah medzi
účastníkmi zmluvy sa riadi režimom občianskeho práva (t. j. nie podľa obchodno-právnych predpisov,
ako v návrhu uvádzal navrhovateľ), nakoľko zmluvu o pripojení (resp. v zmysle zákona č. 351/2011 Z.
z. o elektronických komunikáciách, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.11.2011, už zmluvu o poskytovaní
verejných služieb) je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu. Iný výklad by napokon ani nebol

eurokonformný. Ide o prípad typickej tzv. formulárovej zmluvy, ktorej znenie účastník v podstate ani
nemá možnosť ovplyvniť.

Čo sa týka navrhovateľom uplatňovaného nároku na zaplatenie ceny poskytnutých služieb (vyúčtované
faktúrou č. 1885402839 splatnou dňa 18.3.2008 vo výške 5,34 eur, faktúrou č. 3887657051 splatnou
dňa 18.5.2008 vo výške 13,51 eur a faktúrou č. 2884267218 splatnou dňa 17.2.2008 vo výške 37,19

eur), súd návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 56,04 eur
(výsledná suma po sčítaní položiek podľa vyššie uvedených faktúr). Odporca v tejto časti napokon ani
svoj dlh nepopieral, na pojednávaní sa výslovne vyjadril, že si je vedomý, že tento svoj dlh musí zaplatiť,
požiadal však vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov o možnosť splácania dlhu v splátkach.

Podľa § 160 ods. 1 OSP: Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd s poukazom na znenie § 160 ods. 1 vety druhej OSP po prihliadnutí na ťaživé sociálne pomery
odporcu mu povolil splácanie istiny v splátkach spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku.

V časti uplatňovaných úrokov z omeškania súd uvádza, že si síce účastníci zmluvy v zmysle § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka dohodli zmluvne výšku úroku z omeškania 0,05 % denne (tzn. 18,25 % ročne)
z dlžnej sumy (časť IV. ods. 6 Všeobecných obchodných podmienok), nakoľko sa však celý právny vzťah
riadi režimom občianskeho práva, navrhovateľ si správne uplatnil len úrok z omeškania vo výške podľa
predpisov občianskeho práva, t. j. 8,5 % ročne. Keďže je odporca preukázateľne v omeškaní s hradením

faktúr za poskytnuté služby, a to vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti tej ktorej faktúry, súd ajv časti úrokov z omeškania uplatňovaných v dôsledku nehradenia faktúr za služby návrhu navrhovateľa
vyhovel.

V zostávajúcej časti (zmluvná pokuta vyúčtovaná faktúrou č. 7888784565 splatnou dňa 17.6.2008 vo

výške 789,45 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania) súd návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa § 3 ods. 1 OZ: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Výkon (realizáciu) subjektívnych práv vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov možno vnímať ako
právo každého správať sa (konať či nekonať) spôsobom, ktorý mu umožňuje zákon alebo ktorý vyplýva

zozmluvyčizrozhodnutiaštátnehoorgánu,amožnosťdomáhaťsasvojichpráv.Výkonprávapovinností
však nemožno chápať absolútne a neobmedzene. Hranice aplikácie právneho princípu "zmluvnej
voľnosti" v oblasti záväzkových vzťahov sú dané kogentnými ustanoveniami zákona a dobrými mravmi.

Dobré mravy, s ohľadom na ich zapracovanie v civilnom kódexe medzi základnými princípmi (§ 3 OZ),
akoajvčastitýkajúcejsaplatnostiprávnychúkonov(§39OZ),predstavujú,poprikogentnýchzákonných

ustanoveniach jeden z limitov, teda ohraničení autonómie právnych subjektov v súkromnom práve, a
mali by plniť funkciu „poslednej záruky“ pri realizácii princípu spravodlivosti v práve.

Podstatou väčšiny prípadov rozporu s dobrými mravmi v záväzkových vzťahoch je neprimeranosť
konkrétneho dojednania, spočívajúca najmä v hrubom nepomere, či už vzájomných plnení zmluvných
strán navzájom, alebo práv a povinností jednej zmluvnej strany. Rozpor s dobrými mravmi predstavuje

také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a
spoločnosti hrubo nevyvážené.

Na zistenie hrubého nepomeru treba vychádzať z objektívnej, t. j. relevantnej trhovej hodnoty
vzájomných plnení, nie zo subjektívneho ohodnotenia plnení zmluvnými stranami. Celkový hrubý
nepomer vzájomných plnení nemusia spôsobiť iba kvantitatívne faktory, ako je hodnota plnení alebo

úroky, ale aj stanovené neprimerané podmienky v prospech veriteľa a v neprospech dlžníka. Už samotná
existencia hrubého nepomeru, bez ohľadu na pohnútky účastníkov zmluvného vzťahu, teda objektívne,
sama o sebe spôsobuje rozpor s dobrými mravmi.

Prechýbajúcezákonnévymedzeniepojmudobrýchmravovvslovenskejprávnejpraxiatýmichzdanlivej
právnej nepostihnuteľnosti dochádza často k zneužívaniu tohto právneho princípu, čo je zreteľné

predovšetkým v oblasti záväzkov na poskytnutie peňažných plnení (najmä pri pôžičkách, úveroch, ale
aj inominátnych či zmiešaných zmluvách) a pri ich zabezpečení. Výklad "zmluvnej voľnosti", podľa
ktorého je dovolené čokoľvek, čo si zmluvné strany v právnom úkone dohodnú, je však v iných, nám
blízkych právnych poriadkoch právne veľmi účinne postihnuteľný rozpracovanou a do značnej miery
ujasnenou problematikou dobrých mravov predovšetkým vďaka účinnej a právne fundovanej súdnej

rozhodovacej praxi a ustálenej judikatúre. V neposlednom rade aj slovenské súdy sú povinné vykladať
zákony eurokonformne.

Súd pri svojom rozhodnutí v prejednávanej veci vychádzal z okolností špecifických pre tento konkrétny
prípad a konštatuje evidentnú prítomnosť hrubého nepomeru vzhľadom na sumu neuhradených služieb
(56,04 eur) a výšku zmluvnej pokuty (789,45 eur), ktorá je následne uplatňovaná v súvislosti s tým, že

odporca neuhradil cenu poskytnutých služieb riadne a včas. Uplatňovanie takéhoto nároku súd odobriť
nemôže.

Tunajší súd pritom poukazuje aj na znenie rozsudku Krajského súdu Prešov z 24. apríla 2012, sp. zn.
6Co 91/2011.V uvedenom spore išlo o v podstate analogický návrh, v ktorom si telekom. operátor uplatňoval nárok
na zaplatenie 81,61 Eur ako ceny za využitie telekomunikačných služieb z dvoch zmlúv a na zaplatenie
dvoch zmluvných pokút 785,42 Eur, spolu 867,03 Eur.

Okresný súd Prešov ako súd prvostupňový uložil odporcovi zaplatiť za využité služby 81,61 Eur (hovory).
Plnenie zo zmluvných pokút priznal len čiastočne. Za významné považoval predajné ceny dvoch
telefónov (2x 132,44 = 264,88 Eur). Nad predajnú cenu považoval prvostupňový súd zmluvné pokuty
za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Návrhu na zaplatenie 867,03 Eur tak vyhovel čiastočne v
rozsahu 346,49 Eur (81,61+264,88) s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 2.10.2008 do zaplatenia, v

prevyšujúcej časti návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal.

Krajský súd Prešov ako súd odvolací rozsudkom z 24. apríla 2012, sp. zn. 6Co 91/2011 zmenil rozsudok
súdu prvého stupňa tak, že sa žaloba o zmluvné pokuty ako absolútne neplatné v celom rozsahu
zamieta.

Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola
právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5

OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav navyše zákonom
explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.
Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho
protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv
spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa pritom týka celého textu

predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Súd ako orgán členského štátu EÚ je
pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči
spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd
už skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie
(§ 451 ods. 1 OZ; ,,z neplatného právneho úkonu"). Pre úplnosť možno dodať, že zmluvnú pokutu

uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni
jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a OZ sa môže týkať iba
platne uzavretej zmluvnej pokuty.

Podľa § 142 ods. 3 OSP: Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia

záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP: O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odporca bol v konaní neúspešný len v nepatrnej časti (56,04 eur priznaných navrhovateľovi/zamietnuté

čo do výšky zmluvnej pokuty 789,45 eur), preto by mu prislúchalo voči navrhovateľovi právo na náhradu
trov konania. Keďže si však odporca žiadne trovy konania neuplatnil, resp. mu žiadne ani nevznikli, súd
mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t. j., ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak:

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. v platnom znení).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.