Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Cb/88/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112210403
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8112210403.11

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: AGRO-SOBRANA,
s.r.o., 082 05 Šarišské Bohdanovce 60, zastúpeného Advokátska Kancelária, JUDr. Slavomíra
Huszthyová, advokátka, Dominikánske nám. 41, 040 01 Košice, proti žalovanému: F- DACH, spol. s r.o.,
Konštantínova 3, 081 77 Prešov, IČO: 36 454 087HH zastúpeného JUDr. Kvetoslavou Draganovskou,
Jarková 73, 080 01 Prešov, o zaplatenie 3.766,48 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť? žalobcovi 3.766,48 eura s 9% ročným úrokom z omeškania od 31.
03. 2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 17.10.2011 si žalobca uplatnil priznanie nároku na zaplatenie sumy vo výške 3.766,48
eura. Ako v žalobe uviedol žalobca ako výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na C. ako vrátnica
súp.. na parcele č. XXX. a sklad súp.č. XXX na parcele č. XXX/X uplatňuje v tomto konaní nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému a to za obdobie od 03.04.2010 do 22.2.2012.
Žalovaný v období od 1.2.2009 do dňa 23.2.2012 užíval predmetné nehnuteľnosti napriek tomu, že nebol
ich vlastníkom, nemal žiadny právny titul na ich užívanie a užíval ich bez toho, že by zaplatil žalobcovi

náhradu za užívanie, čím u neho vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu
-2- 18Cb/88/2012

ako vlastníka. Tým, že žalovaný bezplatne užíval cudziu vec a bez právneho titulu, nemusel vynaložiť
žiadne finančné prostriedky na nájom príp. odplatu (skladné) za uloženie vecí (vážnica, predčistička
obilia), o ktorých tvrdí, že je ich vlastníkom, čím sa bezdôvodne obohatil. Protiprávnosť užívania

predmetných nehnuteľností vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 15.11.2010, sp.zn.
9C/44/2009, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť vydať žalobcovi označené nehnuteľnosti a
kľúče od stavieb a vstupnej brány hospodárskeho dvora v Brestove. Predmetné nehnuteľnosti užíva
žalovaný bez právneho dôvodu a to počnúc dňom 1. 2. 2009 do 23. 2. 2012, keď odovzdal žalobcovi
kľúče od vstupnej brány vedúcej k nehnuteľnostiam a umožnil mu tieto užívať. Kľúče od skladu obilia
vrátnice do dňa podania žaloby neodovzdal žalobcovi. Za užívanie nehnuteľností neposkytol žalovaný

žalobcovi žiadne plnenia. Preto si žalobca v tomto konaní uplatňuje vydanie bezdôvodného obohatenia
za 22 mesiacov a 20 dní ( od 3.4.2010 do 22.2.2012 ) vo výške 166 eur mesačne, ktorá predstavuje
v sumu vynakladanú obvykle v danom mieste a čase za užívanie obdobných nehnuteľností, spravidla
práve formou nájmu, ktorú by žalovaný bol povinný platiť za obvyklých okolností podľa nájomnej zmluvy.
Za uvedenú sumu mesačného nájomného mal žalobca možnosť prenajať predmetné nehnuteľnosti v
rozhodnom období záujemcovi spoločnosti DRIMPEX, spol. s r.o., avšak pre správanie sa žalovaného

k uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo. Listom zo dňa 21. 3. 2012 vyzval žalobca žalovaného na vydanie
bezdôvodného obohatenia do 30. 3. 2012, žalovaný na výzvu nereagoval a sumu nezaplatil.Žalovaný so žalobou nesúhlasil, v podanom odpore proti platobnému rozkazu namietol jeho aktívnu
legitimáciu nakoľko pre vecnú legitimáciu musí nastať stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom,

ktorý právny poriadok neuznáva podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zo strany žalovaného
nedošlo k faktickému obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu, pretože uzavretím zmluvy o nájme
nebytovýchpriestorovzodňa15.10.2001žalovanýužívalspornénehnuteľnostinazákladeexistujúceho
právneho dôvodu. Aj po nadobudnutí výlučného vlastníctva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam v
roku 2008 nešlo o bezdôvodné užívanie zo strany žalovaného nakoľko Okresný súd Prešov v konaní

28C/206/2008 vydal predbežné opatrenie, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 26. 9. 2008, ktorým
bola žalobcovi uložená povinnosť znášať zmluvné podmienky zmluvy o nájme, zdržať sa zásahov
do tohto nájomného vzťahu a podať žalobu o neplatnosť výpovede. O tomto návrhu sa konalo pod
č.k. 7C/333/2008, rozhodnuté bolo 4. 5. 2012. Žalovaný teda odo dňa vykonateľnosti predbežného
opatrenia, vzhľadom na početnosť prebiehajúcich súdnych konaní medzi účastníkmi nehnuteľnosti
neužíval, nedošlo k ich uzamknutiu. Rozsudkom vo veci 9C/44/2009 bolo rozhodnuté o vydaní veci

pred rozhodnutím vo veci samej, teda predčasne čo zapríčinilo zbytočný právny chaos. Na základe
uvedeného žalovaný konštatuje, že od uzavretia zmluvy o nájme až do času vydania vecí existoval
právny vzťah, ktorý žalovaného oprávňoval na užívanie predmetných nehnuteľností a teda nie bez
právneho dôvodu. Preto nemôže obstáť ani uplatnená doba obohatenia. Taktiež žalovaný má zato, že
žalobca ničím nepreukázal, že u žalovaného došlo k zväčšeniu majetku a nepreukázal, že predmetné

nehnuteľnosti užíval. Žalobcom doložené potvrdenie o záujme užívať predmetné nehnuteľnosti treťou
osobou nie je žiadnym relevantným potvrdením, ktoré by preukázal vznik zmluvného nájomného vzťahu
dohodou o nájomnom. Z obsahu potvrdenia preukazuje len dopyt tretej osoby k užívaniu nehnuteľnosti
teda nejedná sa o zaväzujúci právny vzťah. Preto považuje ako účelový doklad výšku 166 euro
mesačne za prenájom skladu obilia a vrátnice vzhľadom na existujúci technický stav, opotrebenie,

vybavenosť, infraštruktúru a lokalitu umiestnenia nehnuteľnosti. Takto určenú hodnotu plnenia žalovaný,
preto považuje
-3- 18Cb/88/2012-124

za neprimeranú a nadsadenú. Totižto tomuto sporu predchádzali spory, ktoré boli spojené aj s riešením

otázky užívania predmetnej nehnuteľnosti a ktoré majú vplyv na posúdenie otázky v tomto spore.
V týchto konaniach sa zisťovalo aký bol vzájomný vzťah účastníkov, až do času rozhodnutia súdov,
či odporca vôbec zasahoval do vlastníctva žalobcu. V čase rozhodovania v spore 9C/44/09 bolo
obhliadkou na mieste samom zistené, že nehnuteľnosti sú uzamknuté a žalovaný ich neužíval od času
vydania predbežného opatrenia. V konaní bolo žalovaným uvedené, že je v jeho právnom záujme

ochrániť vlastníctvo k hnuteľným veciam, ktoré sa v stavbe nachádzajú. V danom prípade išlo o dva
rovnocenné vlastnícke práva s rovnakým zákonným obsahom, ktoré požívajú rovnaký režim ochrany.
Napriek tomu súd v konaní 9C/ 44/09 neriešil prejudiciálne otázku vlastníctva hnuteľných vecí a nevyčkal
rozhodnutie o neplatnosti výpovede z nájmu. V rámci tohto konania výrok vydania vecí bol odôvodnený
tým, že vlastníctvo nehnuteľnosti je nespochybniteľné, preto ich žalovaný musí vydať. Súd týmto

rozhodnutím však nezohľadnil ústavnú zásadu rovnocenného vlastníckeho práva, keď povýšil hodnotu
nehnuteľnosti nad hodnotu hmotných vecí, pričom tieto mali vyššiu cenu, ako cena nehnuteľnosti..
Nakoľko v spore o vydaní veci bolo právoplatne rozhodnuté v januári 2012, je žalovaný toho názoru, že
nie je možné uplatniť zodpovednostné vzťahy BO pred týmto termínom. Zdôraznil, že v tomto konaní
bolo preukázané, že od času vydania predbežného opatrenia, až do právoplatného rozhodnutia medzi

účastníkmi existoval dôvod pre užívanie nehnuteľnosti žalovaným. Napriek existencii právneho dôvodu
žalovaný nehnuteľnosti neužíval.. Tým, že žalovaný nehnuteľnosti neužíval, nemá povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie. Po celý čas bolo rozhodované súdom o veciach, ktoré súviseli s užívaním
nehnuteľnosti a o ktorých bolo rozhodnuté až v roku 2012, takže v tomto období nemohol vzniknúť
stav obohatenia.. Žalovaný nezískal v tomto vzťahu žiadnu majetkovú hodnotu, ani na strane aktív ani

pasív, takže nemôže ísť o titul bezdôvodného obohatenia, ako ho chápe Občiansky zákonník. Žalobca
nepreukázal, že právny vzťah bezdôvodného obohatenia vznikol v konkrétnej výške, že mu vznikla v
konkrétnej výške ujma a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a
vznikom majetkovej ujmy. V období rozhodovania súdov od roku 2009-2013 žalobcovi nič nebránilo
vstupu do areálu, nakoľko oplotenie bolo porušené a zo zadnej časti mohli do areálu vstúpiť aj motorové

vozidla. Objekt vrátnica nebol uzamknutý, v tomto objekte sa nachádzali aj kľúče do skladu, takže
žalobca mohol do stavby vstúpiť, čakal však na rozhodnutie súdov s odvolaním sa, že on má čas a toto
obdobie mu žalovaný zaplatí. Preto žiadal žalobu zamietnuť.Žalobca s obranou žalovaného nesúhlasil, pričom zdôraznil, že žalovaný sa zásadne mýli, keď tvrdí,
že bol oprávnený užívať predmetné nehnuteľnosti do dňa 4.5.2012 s odkazom na zastavenie súdneho
konania o neplatnosť výpovede z nájomnej zmluvy zo dňa 25.6.2008 vo veci vedenej na tunajšom

súde pod sp.zn. 7C/333/2008. Takéto oprávnenie mu nevyplýva z hmotnoprávnych predpisov. Svoje
právo užívať predmetné nehnuteľnosti odvodzoval žalovaný od zmluvy o nájme nebytových priestorov
zo dňa 15.10.2001 a následne vydaného uznesenia Okresného súdu v Prešove zo dňa 24.9.2008,
sp.zn. 28C/206/2008, ktorým súd predbežným opatrením nariadil žalobcovi znášať zmluvne upravené
podmienky zmluvného nájomného vzťahu, umožniť nerušený výkon nájomného vzťahu podľa zmluvy

o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.10.2001 a zdržať sa zásahov do tohto nájomného vzťahu.
Platnosť nájomnej zmluvy zo dňa 15.10.2001 spochybnil žalobca v konaní vedenom pod sp.zn.
7C/333/2008. Napriek tomu z opatrnosti vypovedal žalobca žalovanému nájomnú zmluvu zo dňa
15.10.2001 listom zo dňa 15.10.2008; nájomný vzťah podľa výpovede skončil uplynutím trojmesačnej
výpovednej lehoty, t.j. dňom 31.1.2009. Táto výpoveď z nájmu žalovaným spochybnená nebola. (V
konaní vedenom pod sp.zn. 7C/333/2008 napadol

-4- 18Cb/88/2012

žalovaný neplatnosť výpovede zo dňa 25.6.2008). Skutočnosti týkajúce sa skončenia nájomného vzťahu
výpoveďou konštatoval napr. Krajský súd v Prešove v uznesení zo dňa 17.9.2009, sp.zn. 13Co/45/2009.
Pokiaľ aj existovalo právo nájmu žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam, toto zaniklo najneskôr

dňa 31.1.2009. Počnúc dňom 1.2.2009 nebol žalovaný oprávnený nehnuteľnosti užívať. Predbežné
opatrenie, na ktoré sa odvoláva žalovaný, bolo zrušené uznesením Okresného súdu Prešov zo
dňa 25.6.2009, sp.zn. 9C/44/2009-25. Užívanie nehnuteľností žalovaným preukázal žalobca nielen
právoplatným súdnym rozhodnutím ale aj listinami právnej zástupkyne žalovaného zo dna 21.5.2009
a zo dňa 13.8.2009, z ktorých vyplýva, že žalovaný odmietal žalobcovi nehnuteľnosti sprístupniť

odvolávajúc sa na právo na nerušený výkon nájomného vzťahu podľa súdom vydaného predbežného
opatrenia.Vkonaníovydanienehnuteľnostížalovanýsámuviedol,ževnehnuteľnostiachsanachádzajú
hnuteľné veci ( predčistička obilia a vážnica ), ktoré žalovaný považuje za svoje vlastníctvo s tým,
že nevydaním nehnuteľností ochraňuje svoje vlastnícke právo k uvedeným veciam. K vyprataniu
nehnuteľností žalovaným a vydaniu kľúčov od nehnuteľností došlo až na základe právoplatného

rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 15.11.2010, sp.zn. 9C/44/2009 a to dňa 23.2.2012 o 13.00
hod, ako to vyplýva z výzvy právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 16.2.2012.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov JG. oboznámením spisov Okresného súdu Prešov sp.zn.
9C/44/2009, 7C/ 333/2008, 17/C/103/2009, spisov obvodného oddelenia PZ v Drienove ČVS : OD.stov

zo dňa 21.5.2009 a 13.8.2009, správy Obce Brestov zmlúv o nájme, potvrdenia spoločnosti DRIMPEX
s.r.o. a zistil nasledovné:

Žalobca je počnúc dňom 11.4.2008 výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísanej na Katastrálnom
úrade v Prešove, Správa katastra Prešov na liste vlastníctva číslo XXX., v katastrálnom územie Brestov

ako vrátnica súpisné číslo XXX na parcele číslo XXX a sklad súpisné číslo XXX na parcele číslo XXX/
X a to na základe kúpnej zmluvy z 11.4.2008, ktorej vklad bol povolený správou Katastra Prešov pod F.
Žalovaný v období od 1.2.2009 do dňa 23.2.2012 užíval predmetné nehnuteľnosti bez toho, že by zaplatil
žalobcovi náhradu za užívanie.

V súvislosti s predmetnou nehnuteľnosťou prebiehalo medzi účastníkmi niekoľko súdnych sporov. Vo
veci vedenej pod sp. zn. 9C/44/2009 sa žalobca domáhal vydania predmetných nehnuteľností, pričom
rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 15. 11. 2010 bola žalovanému uložená povinnosť vydať
žalobcovi označené nehnuteľnosti. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.1.2012 a vykonateľnosť
dňa 26.1.2012.

Vo veci vedenej pod sp. zn 17C/131/2009 sa žalovaný v konaní na strane žalobcu domáhal
voči žalobcovi v konaní na strane žalovaného v 2. rade určenia neplatnosti kúpnej zmluvy zo
dňa 11.4.2008, ktorou žalobca nadobudol vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam. Žaloba bola
rozsudkom prvostupňového súdu v celom rozsahu zamietnutá.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.4.2010 a vykonateľnosť dňa 4.5.2010.V uvedených konaniach odvodzoval žalovaný svoje právo užívať predmetné nehnuteľnosti od zmluvy o
nájme nebytových priestorov zo dňa 15.10.2001 a následne
-5- 18Cb/88/2012-125

vydaného uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 24.9.2008 spisová značka 28C/206/2008,
ktorým súd predbežným opatrením nariadil žalobcovi znášať zmluvné upravené podmienky zmluvného
nájomného vzťahu, umožniť nerušený výkon nájomného vzťahu podľa zmluvy o nájme nebytových
priestorov zo dňa 15.10.2001 a zdržať sa zásahu do tohto nájomného vzťahu.

Žalobca v konaní vedenom pod spisovou značkou 7C/333/2008 spochybnil platnosť nájomnej zmluvy
zo dňa 15.10.2001, napriek tomu z opatrnosti vypovedal žalobca žalovanému nájomnú zmluvu zo dňa
15.10.2001 listom zo dňa 15.10.2008. Nájomný vzťah podľa výpovede skončil uplynutím trojmesačnej
výpovednej lehoty dňom 31.1.2009. Táto výpoveď z nájmu žalovaným spochybnená nebola. Krajský
súd v Prešove uznesením zo dňa 17.9.2009 sp. zn 13Co/45/2009 konštatoval skutočnosti týkajúce sa

skončenia nájomného vzťahu výpoveďou. Predbežné opatrenie bolo zrušené uznesením Okresného
súdu Prešov zo 25.6.2009, sp. zn 9C/ 44/ 200 - 25.

Skutočnosti uvedené účastníkmi prostredníctvom právnych zástupcov v písomných prednesoch
vysvetlili vo svojich výpovediach vypočutí svedkovia JG.

Svedok T.torý je otcom konateľky žalobcu a na základe poverenia ju zastupoval vo vzťahu ku všetkých
úkonom smerujúcim k bývalému vlastníkovi nehnuteľností vo svojej svedeckej výpovedi poukázal na to,
že na základe poverenia komunikoval s pani D. ktorá tiež bola poverená na vybavovanie záležitosti
týkajúcich sa vypratania nehnuteľností. Požiadal ju ako zástupca vlastníka na vypratanie nehnuteľností
s tým, že vzhľadom na očakávanú žatvu bude potrebné priestory uvoľniť s tým, že to postačí, vzhľadom

na termín žatvy tak do konca mesiaca jún 2008. Ku koncu obdobia mu však bolo oznámené, že priestory
nevypratajú, že majú na nich nájomnú zmluvu. Na základe tohto nesúhlasu začalo prebiehať medzi
nimi uplatňovanie právnych nárokov, ktoré sa premietli do súdnych sporov týkajúcich sa vypratania
nehnuteľností, určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, určenia neplatnosti nájomnej zmluvy. V týchto sporoch
bol žalobca úspešný. Keďže žalovaná spoločnosť priestory vypratala až dňa 23.2.2012, uplatnil si

žalobca titulom bezdôvodného obohatenia zaplatenie nároku za bezdôvodné užívanie vo výške hodnoty
obvyklých cien nájmov v tejto prípadne iných obciach. Z toho dôvodu určili výšku 166 eur mesačne, ktorá
zodpovedá čiastkovým nákladom na obvyklom mieste a času za užívanie obdobných nehnuteľností. O
predmetné priestory malo záujem viacero firiem, keď im oznámil, že je to v súdnom spore od záujmu
odstúpili.

Svedkyňa N. ktorej manžel je konateľom žalovanej spoločnosti vo svojej výpovedi uviedla, že žalovaný
u ktorého bola zamestnaná v roku 2001 nadobudol isté nehnuteľností spolu s inými v rámci dražby na
Poľnohospodárskom dvore Brestov, ktoré užívali. Jednalo sa o nehnuteľností patriace spoločnosti, aj o
nehnuteľností, ktorých vlastníkom bol p..esp. jeho synovec. Niekedy v roku 2008 sa dostavil p. Jozef

Tomáš, ktorý im oznámil, že kúpil vrátnicu a halu a taktiež aj čističku, čo podľa ich názoru nemohol, a
preto sa od vtedy vedú súdne spory. Žalobca predmetné priestory, ktorých bol vlastníkom od roku 2008
užíval a žalovaný sa už do objektu nedostal. Taktiež sklad, ktorého žalobca užíval aj keď sa nevedela
presne vyjadriť od kedy. V predmetných priestoroch sa nachádzala čistička obilia, o ktorej sa dodnes
vedie spor a v ktorých sa nachádzali aj veci žalovanej spoločnosti. Vrátnica je dodnes neuzamknutá,

je otvorená, sklad bol uzamknutý,
-6- 18Cb/88/2012

nevedela sa však vyjadriť kto ho uzamkol a odkedy, na bráne bola nejaká reťaz na uzamknutie. Po
právoplatnosti rozhodnutia súdu niekedy v roku 2012 sa stretli s p. Tomášom, bolo kde mu odovzdali

kľúč, rovnako aj p. Kubáčkovi. Dovtedy mali kľúče zástupcovia žalovaného ale vchod je poškodený, nie
je uzatvorený, dá sa doň vojsť aj autom. Žalovaný vlastní poľnohospodárske stroje a traktory, ktoré sa
nachádzali sa v sklade od roku 2008, resp. odkedy sa viedol spor v senáte 9C, už bola hala prázdna. V
súčasnosti sú umiestnené rôzne, niečo je v dielni, niečo je na dvore. V sklade sa nachádza predčistička
obilia, jedná sa o technologické zariadenie, o ktoré sa vedie súdny spor. Žalovaná spoločnosť vlastní

trafostanicu a len cez túto sa dá napojiť na odber energie, pričom predmetné priestory nie sú užívania
schopné predmetné priestory bez dodávky elektrickej energie. Žalobca energiu neodoberá. Od roku
2009 platí daň z nehnuteľností obecnému úradu za celý hospodársky dvor žalobca.Žalobca na preukázanie existencie záujemcu o prenájom predmetných nebytových priestorov v
rozhodujúcom čase za vtedy obvyklú cenu navrhol výsluch svedka a to konateľa spoločnosti DRIMPEX,
s.r.o. JX. a zároveň predložil do spisu potvrdenie, že v období rokov 2008 až 2011 mala táto spoločnosť

záujem o užívanie predmetných nehnuteľností za nájomné vo výške 500 euro kvartálne ( 166,66 euro
mesačne), pričom k uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo z dôvodov v tom čase prebiehajúcich súdnych
konaní o vysporiadanie užívacích a vlastníckych vzťahov k týmto nehnuteľnostiam a nemožnosti ujať sa
reálnej držby nehnuteľnosti, ktoré malo byť predmetom nájmu.

Svedok T.ko konateľ spoločnosti DRIMPEX, s.r.o. sa vo svojej svedeckej výpovedi vyjadril ku
okolnostiam týkajúcim a jeho záujmu o prenájom nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania, keď
uviedol, že sa od svojho zamestnanca, ktorý pochádza zo Šarišských Bohdanoviec dozvedel, že je v
ponuke, ktorý sa nachádza v areáli bývalého družstva. V tom čase zháňal nejaký priestor zo strechou,
nakoľko potreboval uskladniť drevnú hmotu, nakoľko mal záujem aj na vykonávanie reziva. Priestory
ponúkané žalobcom mali výhodu z toho dôvodu, že v rovnakej obci býva svedkov zamestnanec, najmä

z hľadiska vykonávania kontroly. S p. A. sa v podstate dohodol aj na podmienkach, aj na sume, keďže
nepotreboval vyhrievané priestory, len zastrešiť tieto priestory mu vyhovovali. Vzhľadom na okolnosti,
by takúto zmluvu uzavrel. Z toho dôvodu sa dostavil na predmetnú nehnuteľnosť aby možnosť prenájmu
prejednal s p. A. Predmetné priestory videl iba z vonku spoza plota, nakoľko mu pán A. oznámil, že sa
tam nevie dostať. Na potvrdenie tejto skutočnosti mu bolo p. A. predložené potvrdenie, že mu nebolo

umožnené uzavretie nájomnej zmluvy k predmetným priestorom, ktoré potvrdil svojím podpisom.. V tom
čase svedok uvažoval o hodnote nájmu približne 5.000,- Sk mesačne, čo vychádzalo nejakých 500 eur
kvartálne. Neskôr mu p. Tomáš s ktorým bol v telefonickom kontakte oznámil, že zatiaľ priestory ešte
nie sú sprístupnené.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka to sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

-7- 18Cb/88/2012-126

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.1.2012 ak je dlžník v omeškaní

so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Žalobca si v podanej žalobe uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovení

§ 451 Občianskeho zákonníka a nasl. z dôvodu získania majetkového prospechu žalovaného užívaním
predmetných nehnuteľnosti bez toho, že by zaplatil žalobcovi náhradu za užívanie.Z oboznámených rozhodnutí v súvisiacich konaniach ( 9C/44/2009, 7C/330/2008, 17/ C/131/2009 )
mal súd preukázané, že žalovaný v období od 1. 2. 2009 do 23. 2. 2012 predmetné nehnuteľnosti
užíval bez toho aby mal na užívanie právny titul vo vzťahu k žalobcovi ako ich vlastníkovi. Obrana

žalovaného, že z jeho strany nedošlo k faktickému obmedzeniu vlastníckeho práva žalobcu, vzhľadom
na prebiehajúce súdne spory a vydané predbežné opatrenie bola súdom posúdená ako nedôvodná,
nakoľko ako vyplýva z vykonaného dokazovania nedošlo v rozhodnom období k zmene vlastníckeho
práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam a súčasne vydané predbežné opatrenie bolo odvolacím
súdom zrušené ako nedôvodné. Ani vydané predbežné opatrenie pritom nezakladá právny titul pre

užívanie nehnuteľnosti, iba vzhľadom na svoj dočasný charakter umožňuje účastníkovi sporového
konania výkon práva spravidla do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, respektíve do rozhodnutia o
predbežnom opatrení. Rozhodnutie o predbežnom opatrení však nerieši otázku odplaty za výkon práva,
jej oprávnenosti a výšky, čo je posudzované v konaní vo veci samej. Právo žalovaného vyplývajúce
z vydaného predbežného opatrenia pritom najneskôr zaniklo dňa 31. 1. 2009 uplynutím trojmesačnej
výpovednej lehoty a teda odo dňa nasledujúceho až do dátumu 23. 2. 2012, keď došlo k faktickému k

vyprataniu predmetných nehnuteľností zo strany žalovaného, čo potvrdzuje aj list právnej zástupkyne
žalovaného zo dňa 16. 2. 2012, v ktorom potvrdzuje otvorenie vstupnej brány a odovzdanie kľúčov od
skladu obilia a vrátnice v tento deň. Uplatnenie zásady Status Quo veci do času konečného rozhodnutia
síce poskytuje dotknutej strane dočasnú ochranu pred uplatňovaným výkonom práva, neznamená však
zánik tohto práva za rozhodné obdobie.

-8- 18Cb/88/2012

Užívanie nehnuteľnosti žalovaným preukázal žalobca právoplatným súdnym rozhodnutím, ako aj
listami právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 21.5.2009 a 13.8.2009, z ktorých vyplýva, že žalovaný
odmietol žalobcovi nehnuteľnosti sprístupniť, odvolávajúc sa na právo na nerušený výkon nájomného

vzťahu podľa súdom vydaného predbežného opatrenia, čím chránil svoje vlastníctvo k hnuteľným
veciam tam sa nachádzajúcimi. Súčasne svedok T. vo svojej výpovedi potvrdil, že napriek pôvodne
deklarovanému súhlasu zo strany zástupcov žalovaného mu za rozhodné obdobie nebolo umožnené
užívanie nehnuteľnosti. Výpoveď svedkyne N. pritom vzhľadom na rozpory so zisteniami súdu vo veci
9C/44/2009, nezrovnalosťami v tvrdeniach o uzamknutí brány, ako aj obsahom listov právnej zástupkyne

aj v súvislosti s prebiehajúcimi, ako aj skončenými právnymi konaniami, v ktorých boli svedkovia
opakovane vypočutí, posúdil ako neobjektívnu. Nerušený výkon vlastníckeho práva pritom predpokladá
neexistenciu prekážok brániacich v užívaní, čo v danom prípade vzhľadom na uzamknutie brány nebolo
naplnené.

Po vyhodnotení dokazovania, preto súd dospel k záveru že žalovaný užíval v rozhodnom období
nehnuteľnosti žalovaného bez právneho dôvodu, čím získal na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie
podľa § 451 Občianskeho zákonníka, preto je povinnosťou žalovaného toto obohatenie oprávnenej
osobe - žalobcovi vydať.

Dôvodnosť výšky uplatneného bezdôvodného obohatenia ako peňažnej čiastky, ktorá zodpovedá
sume vynakladanej obvykle v danom mieste a čase za užívanie obdobných nehnuteľností, spravidla
formou nájmu a ktorú by žalovaný bol povinný platiť za obvyklých okolností podľa nájomnej zmluvy
žalobca zdôvodnil záujmom zástupcu spoločnosti DRIMPEX, s.r.o.. Vypočutý zástupca spoločnosti T.
vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil záujem spoločnosti o užívanie predmetných nehnuteľností v

rozhodnom období, pričom zdôraznil, že so zástupcom žalobcu sa v podstate dohodli na podmienkach,
vrátane výšky nájomného, keďže predmetné nehnuteľnosti vzhľadom na ich stav a polohu vyhovovali
požiadavkám svedka. Primeranosť požadovanej výšky žalobca preukázal tiež predložením nájomnej
zmluvy medzi prenajímateľom Jurajom Slivkom a Obcou Budimír - nájomcom, predmetom, ktorej je
nájom obdobnej nehnuteľnosti v blízkej lokalite o podlahovej ploche 300 m2 za cenu 4500 euro ročne

( t. j. 1,25 euro/ m2 /mesiac ), ako aj predložením zmluvy o podnájme medzi prenajímateľom Obec
Brestov a nájomcom BLUE SKY MINING s.r.o. predmetom, ktorej je nájom nebytových priestorov o
podlahovejploche130m2 zacenu3000eurročne(t.j.1,92eur/m2/mesiac).Veľkosťpodlahovejplochy
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu predstavujúcu XXXX mX žalobca súdu preukázal rozhodnutím
Obce Brestov ako správcu dane číslo 3/2012 zo dňa 4. 5. 2012.

V danom prípade súd z predložených listinných dôkazov, ktorými žalobca osvedčoval primeranosť
odplaty za užívanie nehnuteľnosti posudzoval jej obvyklosť s cenou nájmu v danom mieste a čase za
užívanie obdobných nehnuteľností za obdobných podmienok, pričom dospel k záveru, že výška odplatyje vzhľadom na hodnotu nájmu v blízkej lokalite v obdobných nehnuteľnostiach v rozhodnom období
primeranou, a preto žalovaného na zaplatenie tejto odplaty zaviazal, tak ako je to uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.

Žalobca si uplatnil priznanie úroku z omeškania od 31.3.2012, teda odo dňa nasledujúceho po márnom
uplynutí lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia určenej vo výzve právnej zástupkyne žalobcu zo
dňa 21. 3. 2012, až do konečného zaplatenia. Nezaplatením žalovaného nároku v stanovenej lehote sa
žalovaný dostal do omeškania so

-9- 18Cb/88/2012-127

splnením svojho peňažného záväzku, čím mu v súlade s ustanoveniami § 365 a nasl. Obchodného
zákonníka vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v sadzbe o 8 percentuálnych bodov
vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ( ECB ) platná k 1. dňu omeškania
s plnením peňažného záväzku a teda žalovaný sa dostal do omeškania v čase platnosti základnej

úrokovej sadzby ECB vo výške 1 % ročne, preto je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo
výške 9 % ročne z priznanej sumy až do konečného zaplatenia.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§151ods.2O.s.p.akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov

konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania

rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.
Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd v zmysle citovaného ustanovenia § 151 O.s.p. rozhodne osobitným uznesením

do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

-10- 18Cb/90/2013

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.