Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, July 31, 2013

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/21/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711214095
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2013:8711214095.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci navrhovateľky G. A., F..

XX.XX.XXXX, T. C., T.. J. X/XX, K., zast. JUDr. Martou Petríkovou, advokátkou, AK Poprad, Štefánikova
96/63, proti odporcovi H. Z., F.. XX.X.XXXX, T. H., Ú. - Z. XXXX/X, zast. JUDr. Jánom Jenčom,
advokátom, AK Poprad - Veľká, Velické námestie 1178/15, o zaplatenie 3.672,-- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 2.862,- eur s poplatkom z omeškania vo výške
0,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 2.862,- eur od 30.11.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V časti o zaplatenie sumy 810,- eur s príslušenstvom návrh z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom zo dňa 9.11.2011 žiadala, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 4.770,--

eur s 0,05 % úrokom z omeškania denne zo sumy 4.770,-- eur od 30.11.2011 do zaplatenia a k náhrade
trov konania.

Súd rozhodol vo veci platobným rozkazom č. k. 12Ro/463/2011-20 zo dňa 24.11.2011, ktorý sa však
odporcovi nepodarilo doručiť, preto súd uznesením č. k. 12Ro/463/2011-28 zo dňa 17.2.2012 rozhodol
o zrušení platobného rozkazu.

Na pojednávaní dňa 20.6.2012 navrhovateľka zobrala späť návrh v časti zaplatenie sumy 800,-- eur s
príslušenstvom z dôvodu, že dlžná suma bola zle vyčíslená. V tejto časti súd konanie zastavil uznesením
č. k. 13C/21/2012-85 zo dňa 20.6.2012. Na pojednávaní dňa 4.12.2012 navrhovateľka zobrala späť
návrh v časti o zaplatenie sumy 298,-- eur s príslušenstvom. V tejto časti súd zastavil konanie uznesením

č. k. 13C/21/2012-110 zo dňa 4.12.2012. Podaním zo dňa 24.4.2013 navrhovateľka navrhla pripustiť
zmenu návrhu tak, že namiesto úroku z omeškania si uplatňuje zo sumy 3.672,-- eur poplatok z
omeškania vo výške 0,5 promile od 30.11.2010 do zaplatenia. Uznesením č. k. 13C/21/2012-132 zo dňa
11.6.2013 súd pripustil zmenu návrhu.

Navrhovateľka poukazovala na skutočnosť, že s odporcom uzavrela zmluvu o nájme spodného
poschodia rodinného domu, na základe ktorej mal odporca uhrádzať nájomné v sume 350,-- eur
mesačne a poplatky za energiu v sume 110,-- eur mesačne, teda celkovo mal platiť mesačne sumu460,-- eur. Navrhovateľka uviedla, že nikdy počas trvania nájmu jej odporca nehovoril o tom, že by v
byte boli plesne, a že by nemohol byt užívať. Keď sa ho pýtala prečo neplatí nájom, tak jej povedal,
že má finančné problémy, ale že nájom uhradí. Navrhovateľka uviedla, že s odporcom sa stretli dňa

30.9.2011, vtedy jej odovzdal kľúče od bytu a týmto dňom sa dohodli aj na ukončení nájmu, i keď dohodu
neurobili v písomnej forme. Poukázala tiež na to, že od odporcu neobdržala výpoveď z nájmu, ani si
nikdy neuplatňoval zľavu z nájomného.

Odporca žiadal žalobu zamietnuť. Tvrdil, že už v mesiaci február navrhovateľka vedela o tom, že v byte
sú plesne. Podľa jeho názoru je zmluva absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 673 Obč.

zákonníka, pretože priestory, ktoré mali slúžiť na bývanie, boli v zdraviu závadnom stave a teda aj k
zrušeniu zmluvy došlo od počiatku. Poukázal tiež na to, že nájomná zmluva bola uzavretá skôr ako
bol povolený vklad do katastra nehnuteľností a teda navrhovateľka nebola oprávnená uzavrieť nájomnú
zmluvu, pretože v čase uzavretia zmluvy nebola vlastníčkou predmetného bytu.

Na pojednávaní dňa 31.7.2013 sa nedostavil odporca ani jeho právny zástupca. Dňa 29.7.2013 bola
súdu doručená žiadosť o odročenie pojednávania vyhotovená JUDr. Antonom Pospíšilom, odborným

zamestnancom právneho zástupcu odporcu. V tejto žiadosti odborný zástupca požiadal o odročenie
pojednávania z dôvodu, že je práceneschopný. Súd oznámil

e-mailom zo dňa 30.7.2013 právnemu zástupcovi, že žiadosť o odročenie nespĺňa náležitosti podľa §
119, ods. 2 a ods. 3, O.s.p., a teda nebude akceptovaná. Naviac súd poukazuje na to, že žiadosť
pojednávania nepodal právny zástupca odporcu z dôvodov, ktoré by boli na jeho strane, ale túto žiadosť

podal odborný zamestnanec právneho zástupcu, ktorý v zmysle § 65, ods. 2, Zák. č. 586/2003 Z.z. o
advokácii (v znení účinnom od 1.1.2013), ani nie je oprávnený zastupovať klienta pred súdom.

Keďže odporca a jeho právny zástupca nepožiadali o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu,
súd v zmysle § 101, ods. 2, O.s.p., uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti odporcu a jeho právneho
zástupcu.

Z výpovedí účastníkov, z výpovedí svedkov E.. I. Š., E. Q.

O.. R. T. a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu nájomnej zmluvy, výpisu z LV č. XXXX,
dokladov o úhradách nájomného, fotodokumentácie, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli dňa 27.11.2010 zmluvu o nájme spodného poschodia rodinného domu. Z
výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. R. vyplýva, že tieto priestory sú zapísané ako byt č. X nachádzajúci

sa v rodinnom dome č. súp. XXXX. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s účinnosťou od
15.12.2010. V článku III, bode 3.2, bola dohodnutá výška nájomného v sume 350,-- eur mesačne a
výška poplatkov za energie v sume 110,-- eur mesačne, teda odporca mal uhrádzať navrhovateľke sumu
460,-- eur mesačne. Za obdobie od 15.12.2010 do 31.12.2010 mal uhradiť sumu 230,-- eur. Nájomné
malo byť uhrádzané vždy k 25. dňu v príslušnom mesiaci.

Odporca uhradil dňa 26.11.2010 sumu 580,-- eur, v ktorej bola zahrnutá suma

230,-- eur z titulu nájomného za obdobie od 15.12.2010 do 31.12.2010 a suma 350,-- eur z titulu
zaplatenia depozitu v zmysle článku III, bodu 3.8, nájomnej zmluvy. Túto čiastku prevzala E.. I. Š. ako
zástupkyňa realitnej kancelárie. Okrem toho odporca zaplatil 20.1.2011 sumu 400,-- eur, 9.3.2011 sumu
260,-- eur a 23.3.2011 sumu

200,-- eur. Odporca poukázal aj na to, že v mesiaci január 2011 uhradil sumu 68,-- eur za výmenu
meračov tepla, a to na základe žiadosti pani Q. s tým, že navrhovateľka mu to odráta z nájmu. Aj
navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že s týmto súhlasila a akceptuje započítanie platby. Na túto
skutočnosť aj reagovala čiastočným späťvzatím návrhu zo dňa 4.12.2012.Z výpovedí účastníkov aj vyplynulo, že dňa 30.9.2011 pri vzájomnom stretnutí došlo k odovzdaniu bytu,
aj keď odporca uvádzal, že sa z bytu odsťahoval koncom júla. Účastníci konania neuzavreli písomne
dohodu o skončení nájomnej zmluvy, ale z výpovede navrhovateľky vyplýva, že týmto dňom považovala

nájomný vzťah za ukončený. Zároveň však dňa 30.9.2011 podpísala výpoveď z nájmu danú odporcovi.

Vzhľadom na rozporné tvrdenia účastníkov boli vo veci vypočutí aj svedkovia E.. I. Š., E. Q. I. O.. R. T.Z..

Svedkyňa E.. I. Š. sprostredkovala uzavretie nájomnej zmluvy. Uviedla, že odporca sa jej ohlásil
na základe inzercie, bol si pozrieť prenajímané priestory a bol oboznámený s výškou a spôsobom
platenia nájmu. Svedkyňa potvrdila, že v deň podpisu zmluvy odporca uhradil depozit a zaplatil aj
prvý nájom. Tieto finančné prostriedky potom svedkyňa dala na základe pokynov navrhovateľky a jej

manžela ich rodinnej známej. Niekedy začiatkom roka 2010 ju kontaktoval odporca z dôvodu, že nemôže
zaplatiť nájom, lebo mu ukradli auto. Prostredníctvom známej navrhovateľky sa s ňou skontaktovala a
navrhovateľka súhlasila, aby bol nájom uhradený v dvoch častiach. Po nejakom čase ju zase kontaktoval
manžel navrhovateľky s tým, že nie je platený nájom, takže sa znova skontaktovala s odporcom, ktorý
jej povedal, že si je vedomý, že má nejaké nedoplatky, ale že dlh nie je taký vysoký ako uvádzal manžel

navrhovateľky. Niekedy v mesiaci máj, alebo jún ju zase oslovil odporca s tým, že chce ukončiť nájom
bytu, pretože pani Q., ktorá býva v druhom byte, je dosť hlučná, a že v byte sú nejaké plesne. Vtedy mu
povedala, že ak chce ukončiť nájom, tak má dať výpoveď. Svedkyňa bola pri stretnutí, pri ktorom došlo k
odovzdaniu kľúčov. Odporca tvrdil, že v predmetnom byte nebýva už dva mesiace, ale svedkyňa o tom
nemala vedomosť. Svedkyňa tiež uviedla, že v čase ohliadky bytu nemal odporca k bytu žiadne výhrady.

Svedkyňa E. Q. bola pôvodnou vlastníčkou predmetného rodinného domu, ktorý má tri samostatné
bytové jednotky. V jednom z týchto bytov bývala až do 15.11.2011. Svedkyňa uviedla, že odporca sa do
bytu nasťahoval v decembri 2010 a z bytu odišiel asi začiatkom augusta 2011. Zo strany navrhovateľky
nemala udelené žiadne plnomocenstvo na zastupovanie vo veci nájmu, iba manžel navrhovateľky ju
pýtal, aby odporca v prípade nejakého problému sa mohol na ňu obrátiť. Odporca jej nikdy neavizoval,

že by mal v byte nejaké plesne, alebo iné problémy. Po návrate z K. v máji 2011 bola u odporcu a vtedy
ho upozorňovala, že na chodbe je vlhko. Odporca jej na to nič nepovedal, následne išli do izby a tam
bola tiež vlhká stena a opadávala omietka. Odporca sa tváril prekvapene a tvrdil, že predtým tam bola
nejaká skriňa, a že si to nevšimol. Svedkyňa uviedla, že aj predtým ako sa do bytu nasťahoval odporca,
bol byt prenajatý a neboli tam žiadne problémy. Svedkyňa poprela, že by od odporcu prevzala kľúče od

bytu a tvrdila, že odporca nechal byt neuzamknutý a kľúče boli v byte.

Svedok O.. R. T. uviedol, že je v priateľskom vzťahu s odporcom. Niekedy v marci alebo februári roku
2011 ho odporca zavolal do bytu, aby mu prišiel poradiť. Pri návšteve zistil, že v niektorých izbách sa
nachádza pleseň do výšky asi 30 cm nad podlahou, a to na stenách, ktoré boli zároveň obvodovými
múrmi. Pleseň nebola všade v rovnakej výške. Svedok poradil odporcovi, že by bolo potrebné použiť

SAVO na vysušenie plesne, a ak by to nepomohlo, že by bolo treba urobiť sanačné omietky, prípadne
izoláciu, pretože nevedel, či bola budova dobre zaizolovaná.

Podľa§663Občianskehozákonníka,nájomnouzmluvouprenajímateľprenechávazaodplatunájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval, alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 671, ods. 1, Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak

nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy, s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

Podľa § 685, ods. 1, Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je

chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.Podľa§691Občianskehozákonníka,akprenajímateľnesplnísvojupovinnosťodstrániťzávadybrániace
riadnemu užívaniu bytu, alebo ktorými je výkon nájomcovho práva ohrozený, má nájomca právo, po
predchádzajúcom upozornení prenajímateľa, závady odstrániť v nevyhnutnej miere a požadovať od

neho náhradu účelne vynaložených nákladov. Právo na náhradu musí uplatniť u prenajímateľa bez
zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo do šiestich mesiacov od odstránenia závad.

Podľa § 692, ods. 1, Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný oznámiť bez zbytočného odkladu
prenajímateľovi potrebu tých opráv v byte, ktoré má znášať prenajímateľ a umožniť ich vykonanie; inak
zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením tejto povinnosti vznikla.

Podľa § 698, ods. 1, Občianskeho zákonníka, nájomca má právo na primeranú zľavu z nájomného dokiaľ

prenajímateľ, napriek jeho upozorneniu, neodstráni v byte alebo v dome závadu, ktorá podstatne alebo
po dlhší čas zhoršuje ich užívanie. Právo na primeranú zľavu z nájomného má nájomca aj vtedy, ak sa
neposkytovali plnenia spojené s užívaním bytu, alebo sa poskytovali vadne, a ak sa v dôsledku toho
užívanie bytu zhoršilo.

Podľa § 699 Občianskeho zákonníka právo na zľavu z nájomného alebo z úhrady za plnenia

poskytované s užívaním bytu treba uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak
sa neuplatnilo do šiestich mesiacov od odstránenia závad.

V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáha zaplatenia dlžného nájomného a úhrad za služby
spojené s užívaním bytu. Účastníci konania uzavreli nájomnú zmluvu dňa 27.11.2010 a predmetom
nájmu bolo užívanie spodnej časti rodinného domu nachádzajúceho sa v H. - R. na ulici C. Č.. X.

Podľa výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. R. ide o byt č. X, ktorého výlučnou vlastníčkou je navrhovateľka.
Vychádzajúc zo zápisu v katastri nehnuteľností súd dospel k záveru, že pri posudzovaní nároku
navrhovateľky je potrebné aplikovať nielen všeobecné ustanovenia Obč. zákonníka o nájomnej zmluve,
ale aj osobitné ustanovenia o nájme bytu v zmysle § 685 a nasl. Obč. zákonníka. Odporca namietal, že
nájomná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom, pretože v čase, keď bola uzavretá nájomná

zmluva, navrhovateľka ešte nebola vlastníčkou predmetného bytu a taktiež z dôvodu, že priestory, ktoré
boli určené na bývanie, boli v zdraviu závadnom stave a teda podľa neho k zrušeniu zmluvy došlo od
počiatku.

Navrhovateľka nadobudla predmetný byt na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.10.2010, ktorej vklad
do katastra nehnuteľností bol povolený dňom 8.12.2010. Aj keď vklad do katastra nehnuteľností bol

povolený až po uzavretí zmluvy, podľa názoru súdu táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť nájomnej
zmluvy, ktorej účinnosť nastala až dňom 15.12.2010, t. j. potom čo už bol povolený vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností. Taktiež dôvodom pre absolútnu neplatnosť právneho úkonu nie je
skutočnosť, že by byt nebol užívateľný. Z ust. § 687, ods. 1, Obč. zákonníka, vyplýva povinnosť odovzdať
nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon

práv spojených s užívaním bytu. Podľa názoru súdu ani prípadné porušenie tejto povinnosti nespôsobuje
absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ale v prípade, ak by takáto skutočnosť nastala, nájomca má v
zmysle § 679, ods. 1, Obč. zákonníka, právo odstúpiť od zmluvy, prípadne si môže uplatňovať primeranú
zľavu z nájomného v zmysle § 698, ods. 1, Obč. zákonníka, za predpokladu, že si splnil svoju povinnosť
voči prenajímateľovi vyplývajúcu z ust. § 692, ods. 1, Obč. zákonníka.

V danom prípade nebolo odporcom preukázané, že by byt bol nespôsobilý na riadne užívanie. Odporca
tvrdil, že v byte sa vyskytli plesne vo februári 2011. Už z tohto vyjadrenia je zrejmé, že byt v čase
odovzdania odporcovi bol spôsobilý na riadne užívanie, pretože ani odporca netvrdil, že by už od
počiatku sa v byte vyskytovali plesne. Aj svedkyňa E.. I. Š. potvrdila, že odporca si pred uzavretím
nájomnej zmluvy byt prezrel a nemal k nemu žiadne výhrady. Odporca tvrdil, že o výskyte plesne

informoval pani Q., ktorá to však poprela a tvrdila, že až pri návšteve v máji 2011 sama upozorňovala
odporcu na to, že v byte je pleseň a odporca jej tvrdil, že si to nevšimol. Taktiež svedkyňa E.. Š.
poprela, že by jej odporca niekedy hovoril o závadách v byte, a keď aj s ním bola v kontakte, tak
riešila iba otázku neplatenia nájmu. Tvrdenia odporcu o výskyte plesne v byte potvrdil iba svedok O..R. T., ktorý sa však nevedel vyjadriť, či a akým spôsobom o tom odporca informoval navrhovateľku.
Nesporne pokiaľ sa počas trvania nájmu v byte vyskytli závady brániace riadnemu užívaniu bytu,
bolo povinnosťou odporcu o tejto skutočnosti informovať navrhovateľku. Odporca v konaní nepredložil

žiadne dôkazy o tom, že by niekedy informoval navrhovateľku o vzniknutých závadách, ani nevyužil
možnosť odstúpenia od zmluvy, prípadne uplatnenia zľavy z nájomného. Odporca tvrdil, že v nájomnej
zmluve nebola uvedená adresa bydliska navrhovateľky, avšak podľa názoru súdu odporca si mohol
túto skutočnosť zistiť z katastra nehnuteľností a tiež je nesporné, že s navrhovateľkou komunikoval
prostredníctvom E.. Š. ohľadom neplatenia nájmu, teda mohol prostredníctvom menovanej oznámiť

navrhovateľke aj skutočnosti týkajúce sa závad, ktoré mu bránili v riadnom užívaní bytu. Keďže nárok na
zľavu z nájomného v zmysle § 698 Obč. zákonníka je nárokom prekluzívneho charakteru, čo znamená,
že dochádza k zániku tohto nároku, ak sa neuplatní v zákonom stanovenej lehote a odporca si nikdy u
navrhovateľky nárok na zľavu z nájmu neuplatnil, podľa názoru súdu je odporca povinný uhradiť nájom
za dobu do ukončenia nájomného vzťahu.

Navrhovateľkasiuplatňovalazaplatenienájomnéhodo31.10.2011,keďvnávrhuuviedla,žekukončeniu

nájomného vzťahu došlo na základe výpovede zo dňa 30.9.2011, pričom v zmysle článku IV, bodu 4.2,
nájomnej zmluvy, výpovedná lehota bola jeden mesiac. Aj keď formálne došlo k ukončeniu nájomného
vzťahu až na základe uvedenej výpovede, z vyjadrenia účastníkov je zrejmé, že sa stretli dňa 30.9.2011
a aj podľa vyjadrenia samotnej navrhovateľky sa týmto dňom dohodli na ukončení zmluvného vzťahu a
navrhovateľka prevzala od odporcu predmetný byt. Z tohto dôvodu súd nepovažoval za dôvodný návrh

v časti uplatneného nároku na nájomné za mesiac október 2011.

Za obdobie od 15.12.2011 do 30.9.2011 mal odporca podľa nájomnej zmluvy uhradiť na nájomnom a
úhradách za služby spojené s užívaním bytu sumu 4.370,-- eur (9 mesiacov po 460,-- eur a sumu 230,--
eur za december 2010). Odporca preukázateľne uhradil sumu

1.090,-- eur a okrem toho uhradil sumu 68,-- eur za výmenu termostatov, ktorú žiadal započítať do

plnenia nájomného a navrhovateľka to aj akceptovala. Z uvedeného teda vyplýva, že odporca by mal z
titulu dlžného nájomného uhradiť navrhovateľke sumu

3.212,-- eur. Odporca však navrhovateľke preukázateľne zaplatil aj sumu 350,-- eur ako depozit pri
uzavretí nájomnej zmluvy, čo potvrdila aj svedkyňa E.. Š. a v zmysle článku III, bodu 3.9, nájomnej
zmluvy, navrhovateľka bola povinná po skončení nájmu túto sumu vrátiť odporcovi, čo však neurobila. Z

uvedených dôvodov súd započítaciu námietku odporcu považoval za dôvodnú a s poukazom na vyššie
uvedené súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 2.862,-- eur a v časti o zaplatenie sumy 810,-- eur,
ktorá pozostáva zo sumy 460,-- eur (nájom za október 2011) a sumy 350,-- eur (nevrátený depozit)
návrh zamietol.

Podľa § 517, ods. 2, Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 697 Občianskeho zákonníka, ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do 5 dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z

omeškania.

Keďže odporca neuhrádzal nájomné v dohodnutej lehote splatnosti, t. j. do 25. dňa príslušného
kalendárneho mesiaca, dostal sa do omeškania s plnením peňažného záväzku.

V zmysle § 697 Obč. zákonníka v prípade neplatenia nájomného alebo úhrad za plnenia spojené s
užívaním bytu je odporca povinný platiť navrhovateľke poplatok z omeškania.

S poukazom na cit. zák. ustanovenia súd priznal navrhovateľke poplatok z omeškania. Výška poplatku
z omeškania vyplýva z ust. § 4 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z.O trovách konania rozhodol súd podľa § 142, ods. 2, O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania
nepriznal. Súd vzal do úvahy, že navrhovateľka pôvodnou žalobou žiadala zaplatenie sumy 4.770,--
eur a na základe čiastočných späťvzatí návrhu postupne zobrala späť žalobu v časti o zaplatenie sumy

1.098,-- eur. V časti o zaplatenie sumy

810,-- eur navrhovateľka úspešná nebola. V porovnaní s pôvodne uplatneným nárokom navrhovateľky
možno konštatovať, že každý z účastníkov mal úspech v konaní v približne rovnakej časti, a preto súd
účastníkom náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t. j. musí byť z neho
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané
a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti

rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Ex. poriadok).