Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 19, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/185/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115210557
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115210557.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr.
Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanému: A. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, N., o zaplatenie 188,98 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Konanie zastavuje v časti o zaplatenie 6,60 € a úroku z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 39,60
€ od 26.06.2012 do zaplatenia.

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 149,38 € spolu

- s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 87,04 € od 26.05.2012 až do zaplatenia,
- s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 33,58 € od 26.06.2012 až do zaplatenia,
- s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 80,26 € od 26.04.2012 do 06.08.2014,
- s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 28,76 € od 07.08.2014 až do zaplatenia,

a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu iných trov konania v prospech jeho právneho zástupcu
JUDr. Jána Šoltésa vo výške 9,57 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 27.04.2015 sa žalobca pôvodne domáhal na žalovanom zaplatenia sumy
188,98 € s príslušenstvom.
Podaním došlým súdu dňa 25.09.2015 vzal žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie poplatkov vo výške
33 € s prísl., následkom čoho bolo zastavenie konania v uvedenej časti.
Súd však v uznesení o zastavení konania zo dňa 02.10.2015 nerozhodol o zastavení konania aj v časti

týkajúcej sa príslušenstva vo forme úrokov z omeškania a v časti 6,60 € ako sumy DPH pripadajúcej
na poplatky vo výške 33 €, preto tak postupom podľa § 96 O.s.p. urobil v rozsudku (z podania žalobcu
doručeného súdu dňa 25.09.2015 vyplýva, že tento si z faktúry uvedenej nižšie v písm.b/ na sumu 73,18
€, uplatňuje ďalej iba sumu 33,58 €, čo predstavuje späťvzatie vo výške 39,60 €).

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s.
(predtým T - Mobile) uzavrel zmluvu o pripojení v zmysle § 43 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických

komunikáciách. Slovak Telekom a.s. a vystavil žalovanému faktúry v odôvodnení nižšie uvedené, ktoré
žalovaný neuhradil.
Žalobou uplatnenú pohľadávku žalobcu nadobudol postúpením od pôvodného veriteľa Slovak Telekom
a.s. (právny nástupca T-Mobile) na základe zmluvy o postúpení pohľadávok.V prejednávanej veci súd rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O.s.p.
(Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.) v spojení s § 200ea ods. 1 O.s.p.

(Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.)
z dôvodu, že ide o drobný spor.

Súd rozhodoval na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a zistil nasledujúce:

Žalovaný mal uzavretú zmluvu s právnym predchodcom žalobcu T - Mobile a.s. podľa zákona
610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Za poskytnuté služby boli právnym predchodcom
žalobcu žalovanému vystavené nasledujúce faktúry:

a) faktúra č. 7204897517 s dátumom splatnosti do 25.05.2012 na sumu 87,04 €,
b) faktúra č. 7206139922 s dátumom splatnosti do 25.06.2012 na sumu 73,18 €,

c) faktúra č. 7203663664 s dátumom splatnosti do 25.04.2012 na sumu 80,26 €,

Kópie predmetných faktúr žalobca v konaní súdu predložil.

Nazákladevyššieuvedenéhomalsúdnárokžalobcuzapreukázanývcelomrozsahuufaktúruvedených

pod písm.a), c).

Faktúra pod písm.b)- z tejto súd nepriznal sumu 39,60 € s prísl., keďže išlo o poplatky, o zaplatenie
ktorých bola žaloba vzatá späť.

Nárok na zaplatenie priznaných súm vyplýva okrem Zmluvy o pripojení z nasledujúcich ustanovení
právnych predpisov:

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o
pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej

verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods.1 písm.a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženia
dokladu o vyúčtovaní.

Keďže žalovaný sa s úhradou jednotlivých faktúr dostal do omeškania (§ 517 ods. 1 Občianskeho

zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.) priznal súd
žalobcovi úroky z omeškania v nasledujúcom rozsahu:
- vo výške 9 % ročne zo sumy 87,04 € od 26.05.2012 až do zaplatenia,

- vo výške 9 % ročne zo sumy 33,58 € od 26.06.2012 až do zaplatenia,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 80,26 € od 26.04.2012 do 06.08.2014,
- vo výške 9 % ročne zo sumy 28,76 € od 07.08.2014 až do zaplatenia.

Výška úrokov je daná § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 01.02.2013 - výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba ECB bola ku dňom splatnosti jednotlivých faktúr vo výške 1,00% ročne a
potom výška úrokov z omeškania je 9,00% ročne, tak ako to požaduje žalobca.Pokiaľ ide o trovy konania, pri ich náhrade súd postupoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p v spojení s § 146
ods.2 O.s.p., pričom späťvzatie žaloby predstavuje neúspech žalobcu.

Predmetom konania bolo zaplatenie sumy za služby - 188,98 € a žalobcovi bola priznaná suma na
zaplatenie - 149,38 €.
Žalobca mal úspech v rozsahu - 79%, neúspech v rozsahu - 21% a čistý úspech v rozsahu - 58%.
Žalobcovi tak patrí náhrada trov konania v rozsahu 58% zo zaplateného súdneho poplatku 16,50 €, čo

predstavuje 9,57 €.

Pokiaľ ide o náhradu trov konania vo forme trov právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MSSR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, tieto súd ako neúčelné
nepriznal.
Pri tomto závere vychádzal z aktuálneho rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, v ktorom bolo

uvedené: „Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah
jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej
republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V
takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom
zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a

náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo
na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí
od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno
dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva
(napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími) a

účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná
náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde
o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní
advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ
teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov

konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“

Súd má za to, že uvedený právny názor možno uplatniť nielen voči vedľajšiemu účastníkovi
zastúpenému advokátom ale aj voči účastníkovi zastúpenému advokátom.

Súdu je známe, že žalobca podáva množstvo žalôb vo veciach skúpených pohľadávok, vrátane
pohľadávok týkajúcich sa nedoplatkov za elektronické služby. Takéto žaloby a ich spisovanie sú iba
administratívnou činnosťou, pri ktorej dochádza iba k zmene účastníkov konania a súm požadovaných
na zaplatenie, preto má súd za to, že náhradu trov konania priznať nemožno, nakoľko náhrada trov
právneho zastúpenia v tomto prípade nebola účelná.

V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje ďalej aj na Nález Ústavného
súdu ČR z 25.7.2012 sp. zn. I. ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je
dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom

zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci
samej úspešný.

Na záver súd ešte poukazuje na ďalšie aktuálne rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 3678/12 - Ústavní

soud ve svém usnesení sp. zn. I. ÚS 3372/11 uvedl, že „Právní řád a jeho interpretace Ústavním soudem
soudům zachovává prostor, aby ve svých rozhodnutích zohlednily nejen okolnosti průběhu řízení, ale i
případné chování účastníků a jejich poměry konstituované ještě před jeho zahájením (viz ustanovení §
143, § 147 odst. 1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy při rozhodování o náhradě nákladů řízení jsou
povinny posoudit účelnost právního zastoupení žalobce, zvláště ve specifických případech, kdy jde

-zaprvéořízení,vněmžprotirozsudkunalézacíhosouduneníodvolánípřípustné(řízeníotzv.bagatelní
věci),
- za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji o žalovaných a žalované částce (jde o tzv.
formulářovou žalobu),- za třetí jde o pohledávky ze smluv, kde jednou ze stran byl spotřebitel,
- za čtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění, při nichž je spotřebitel
fakticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejména o smlouvy o přepravě,

dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování služeb informační
společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o regulační poplatek
podle zák ona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění některých
souvisejících zákonů).
Pravidelným (nikoli nutným) rysem je, že právo na peněžní plnění vymáhá jiný než původní (originární)

věřitel a žalobce s žalovanými pohledávkami obchoduje, přičemž očekává, že výše náhrady nákladů
řízení bude soudem přiznána právě podle vyhlášk y Ministerstva spravedlnosti č. 484/2000 Sb.;
symptomatické je dále, že zisk takového podnikatele není dán kupř. rozdíly cen při vlastním
obchodováním s pohledávkami, ale má být generován paušálně stanovenými náhradami nákladů
soudního řízení, které v těchto případech významně převyšují skutečně vynaložené náklady potřebné k
účelnému uplatňování nebo bránění práva (nález sp. zn. I. ÚS 3923/11, bod 27). “

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať
náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.