Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, May 30, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/115/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212207474
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7212207474.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa K.. T. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v V. na Y. ul. č.
XX (adresa pre doručovanie T..I..F. V. XX, XXX XX V.) proti odporkyni Y.. C. Q. nar. XX.X.XXXX bývajúcej
v V. na G. ul. č. XX zastúpenej Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o. so
sídlom v Košiciach na Kmeťovej ul. č. 26 v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela o
odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 10.7.2013 č.k. 25P 72/2012- 137 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením nepriznal odporkyni náhradu trov prvostupňového a
odvolacieho konania a vyslovil, že navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa s návrhom, aby ho odvolací

súd zmenil tak, že jej prizná náhradu trov konania v rozsahu 2.300,74 Eur. Vyjadrila názor, že
konajúci súd pochybil, ak sa pri rozhodovaní podľa § 150 O. s. p. zaoberal len majetkovými pomermi
navrhovateľa a jeho zdravotným stavom bez toho, aby hodnotil aj komplex ďalších aspektov, na
ktoré je povinný v tejto súvislosti prihliadať. Uviedla, že konajúci súd nemôže posudzovať pomery
navrhovateľa podľa jednoduchého rozdielu medzi jeho príjmami a výdavkami z podnikateľskej činnosti
bez skúmania nevyhnutnosti výdavkov. Vyjadrila presvedčenie, že navrhovateľ musí byť pri výdavkoch

18.000 Eur ročne majetný, pretože za ne musel nadobudnúť do vlastníctva nejaký majetok. Naviac
poukázala na to, že navrhovateľ sa venuje správe bytov, t.j. poskytovaniu služieb, nie nákupu a
predaju tovaru, kde by boli určité výdavky oprávnené. Konštatovala, že návrh navrhovateľa na priznanie
príspevku na výživu rozvedeného manžela až na 500 Eur mesačne bol značne nadhodnotený a doslova
šikanózny práve so zreteľom na jeho zistené príjmy a charakter príspevku. Poznamenala, že je v
potencionálnych možnostiach a schopnostiach navrhovateľa zarábať viac, ako deklaruje so zreteľom

na jeho vysokoškolské vzdelanie v odbore bankovníctvo, pričom sa v roku 2006 vzdal práce v M. F..
Vyjadrila názor, že základnú sadzbu tarifnej odmeny si vypočítala zo správnej tarifnej hodnoty určenej
podľa § 10 vyhlášky MS č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len vyhlášky), nakoľko predmetom právnej služby bolo opakujúce sa plnenie, resp. plnenie
na neurčitý čas. Navrhla, aby jej súd priznal odmenu za 5 úkonov právnej služby, konkrétne za prevzatie
a prípravu obhajoby, podanie na súd vo veci samej, a účasť na pojednávaní v plnej výške základnej

sadzby 572,84 Eur a za dve odvolania proti trovám konania vo výške polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny a náhradu za 5 režijných paušálov po 7,63 Eur za 4 úkony v roku 2012 a 7,81 Eur za 1 úkon
v roku 2013 navýšené o daň z pridanej hodnoty.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporkyne nevyjadril.

Odvolací súd na základe odvolania odporkyne preskúmal napadnuté uznesenie aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. auznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec vrátil konajúcemu súdu
na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.

Podľa § 221 ods. 2 O. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,
do právomoci ktorého vec patrí.

Podľa § 10 ods. 3 vyhlášky, ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa
určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas
neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia.

Podľa § 13a ods. 4 vyhlášky, za zastúpenie na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu
rozhodnutia, patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny.

Podľa § 72 ods. 3 Zák. o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na

dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode.

Z § - u 226 O.s.p. nepochybne vyplýva, že ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k

záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne § - om 226 O.s.p., pretože napriek jednoznačnému
pokynu odvolacieho súdu v uznesení z 30.4.2013 č.k. 8CoP/398/2012-108, aby sa o.i. vysporiadal
s obsahom oboch podaní účastníkov konania, sa s nimi riadne nevysporiadal, konkrétne sa vôbec
nezaoberal námietkami navrhovateľa týkajúcimi sa nesprávneho výpočtu tarifnej hodnoty veci a vec
následne nesprávne právne posudzoval podľa výpočtu odporkyne, kde za jeden úkon právnej služby

vychádzala odmena až 572,84 Eur. Ak by sa riadne vysporiadal s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu,
zistil by, že odporkyňa skutočne vychádzala pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden
úkon zo zlej hodnoty tarifnej veci až 30.000 Eur, ktorú dostala ako výsledok 5 násobku ročného plnenia
požadovaného navrhovateľom. Takýto postup nebol správny, pretože príspevok na výživu rozvedeného
manžela nie je možné považovať v danej veci za plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo za plnenie

na čas neurčitý. Samotná formulácia § 72 ods. 3 Zák. o rodine totiž ohraničuje dĺžku trvania príspevku
na výživu rozvedeného manžela na maximálne 5 rokov (teda nejde o plnenie na dlhší čas ako 5 rokov)
a na určitý čas (nie neurčitý), keďže presne ustanovuje aj jeho počiatok dňom právoplatnosti výroku o
rozvode manželstva. V predmetnej veci rozsudok o rozvode manželstva účastníkov konania nadobudol
právoplatnosť 21.7.2007, pričom navrhovateľ mal právo na príspevok na výživu rozvedeného manžela

do 21.7.2012. Návrh pritom podal 12.3.2012, t.j. aj keby bolo jeho návrhu vyhovené, mohol mu byť
priznaný príspevok len od 12.3.2012 do 21.7.2012 a to v úhrnnej výške 2.145,16 Eur (500 x 4 mesiace
od 21.3.2012 do 21.7.2012 + alikvotná časť príspevku za 9 dní marca 2012 vo výške 145,16 Eur). Tarifná
hodnota veci sa z uvedeného dôvodu mala určiť podľa prvej časti ustanovenia § 10 ods. 3 vyhlášky
pred bodkočiarkou, ako súčet hodnôt opakujúcich sa plnení, ktorých sa právna služba týka, pretože len

túto časť právna zástupkyňa v skutočnosti odporkyni obhájila. Z tejto tarifnej hodnoty veci 2.145,16 Eur
predstavuje jeden úkon právnej služby 91,29 Eur (41,49 Eur + 5 x 9,96 Eur) a nie až 572,84 Eur ako
vyčíslila odporkyňa. Zároveň odporkyňa si zle vyúčtovala odmenu za účasť na pojednávaní konanom
29.5.2012 v plnej výške, pretože na pojednávaní došlo len k vyhláseniu uznesenia o zastavení konania,
za ktoré jej patrí odmena len v rozsahu jednej polovice z 91,29 Eur podľa § 13a ods. 4 vyhlášky. Trovy

odporkyne tak v tomto štádiu konania celkovo predstavujú odmenu za 2 úkony právnej služby po 91,29
Eur (prevzatie a príprava obhajoby a podanie vo veci samej) a 3 po 45,64 Eur (účasť na pojednávaní, kde
došlo len k vyhláseniu rozhodnutia a dve odvolania proti nemeritórnemu výroku rozhodnutia) v celkovom
rozsahu319,52Eur,náhraduza4režijnépaušálypo7,63Eura1paušálpo7,81Eurvcelkovomrozsahu
38,33Eurnavýšenéo20%daňzpridanejhodnotyvovýške71,57Eur,čojedokopy429,42Eur.Konajúci

súd mal následne posudzovať podmienky pre priznanie trov konania v nadväznosti na výšku týchto trov
(okrem odmeny za odvolanie proti jeho aktuálnemu rozhodnutiu), pričom je veľký rozdiel posudzovať
možnosti a schopnosti navrhovateľa nahradiť odporkyni z jeho príjmov 429,42 Eur alebo 2.009,53 Eur.
Vzhľadom k tomu, že konajúci súd absolútne nevenoval pozornosť preskúmaniu výšky vyúčtovanýchtrov odporkyňou, napriek tomu, že ju navrhovateľ namietal vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne, a
napriek tomu, že mu to odvolací súd priamo uložil, nesprávne vec právne posúdil, v dôsledku čoho bolo
potrebnéopätovnezrušiťjehorozhodnutiepodľa§221ods.1písm.h/O.s.p.avecmupodľaodsekudva

tohto zákonného ustanovenia vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou vychádzať pri
rozhodovaní o trovách konania z toho, že tarifná hodnota veci je 2.145,16 Eur a základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby je 91,29 Eur, z toho, že odporkyni nepatrí plná náhrada odmeny
za účasť na pojednávaní, kde došlo len k vyhláseniu uznesenia a až následne, po opätovnom výpočte
trov prvostupňového a odvolacieho konania bude jeho povinnosťou posudzovať eventuálne splnenie

podmienok uvedených v § 150 ods. 1 O. s. p., pričom v tejto súvislosti bude povinný zaoberať sa novými
odvolacími námietkami odporkyne týkajúcimi sa výšky príjmov navrhovateľa, potencionality jeho príjmov,
nevyhnutnosti uplatňovaných výdavkov, v nadväznosti na to hodnotiť výšku ním uplatňovaného nároku
na príspevok, postoj navrhovateľa v konaní, ale aj pomery odporkyne, nakoľko pri rozhodovaní podľa
§ 150 ods. 1 O. s. p. sa skúmajú nielen pomery toho, kto by mal trovy znášať, ale aj dopad prípadnej
aplikácie § 150 ods. 1 O. s. p. na toho účastníka, ktorý spĺňa podmienky pre priznanie trov konania.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.