Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 3C/250/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510217370
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2510217370.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v právnej veci navrhovateľky: K. N., R..

XX.XX.XXXX, D. S. XXXX/XX, XXX XX N., právne zastúpenej: JUDr. Katarínou Galovou, advokátkou
so sídlom E. Belluša 10, Piešťany proti odporcom: v 1.rade: D. N.J., R.. XX.XX.XXXX, T. D. T., toho času
na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom: Mgr.Jozefom Piknom, zamestnancom Okresného
súdu Trnava, v 2.rade: E. H., R.. XX.XX.XXXX, D. XXX XX Š. XXX, právne zastúpenému: JUDr.
Soňou Markovičovou, Kissovou, advokátkou so sídlom Námestie SNP 13, 811 06 Bratislava, o určenie
neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uzavretá dňa 15.07.2009

medzi odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade, ktorej vklad bol povolený Správou katastra N. dňa
20.08.2009 pod č. C. XXXX/XX je n e p l a t n á .

Odporca v 1. rade a odporca v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľke
trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 99,50 eura a z trov právneho
zastúpenia vo výške 320,57 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu
navrhovateľky.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.12.2010 domáhala určenia neplatnosti

záložnej zmluvy uzavretej dňa 15.7.2009 medzi odporcom v 1.rade a odporcom v 2.rade (ďalej len
„záložná zmluva“), na základe ktorej odporca v 1.rade zriadil v prospech odporcu v 2.rade záložné právo
k nehnuteľnostiam - bytu č. XX na X. N. vo vchode č. XX bytového domu na ul. S. C. N. so súp. č.
XXXX postaveného na parc. č. XXXX o výmere 330 m2, zastavané plochy a nádvoria, vrátane k nemu
prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu a k
pozemku parc. č. XXXX o veľkosti XXXX/XXXXXX zapísané na LV Č.. XXXX Správy katastra N. (pozn.
súdu - v súčasnosti V. Ú. N., V. J.) a ku garáži so súp. č. XXXX postavenej na parc. č. XXXX a k

pozemku parc. č. XXXX o výmere 18 m2, zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. XXXX Správy
katastraN.,všetkysanachádzajúcevk.ú.N. (ďalejlenako„predmetnénehnuteľnosti“).Súčasnežiadala
priznať náhradu trov konania. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom v 1.rade sú bývalí manželia, ktorých
manželstvo bolo rozvedené právoplatným rozsudkom Okresného súdu T. sp. zn. 16C/9/2005 zo dňa
25.10.2005, právoplatným dňa 8.12.2005, dňa 8.12.2008 odporca v 1.rade podal návrh na vyporiadanie
BSM, pričom o tomto návrhu sa koná na OS Trnava pod sp. zn. 19C/204/2009, pričom do masy BSM
patria aj predmetné nehnuteľnosti. Ďalej uviedla, že niekedy na prelome mesiacov marec/apríl 2010

sa dozvedela od listiny od súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka vo veci EX 211/2010, že voči
odporcovi v 1.rade ako povinnému sa vedie exekučné konania na základe exekučného titulu - notárska
zápisnica č. R., Nzl13910/09, NCRls14073/09 zo dňa 29.4.2009, na základ ktorej bol odporca v 1.rade
povinný zaplatiť odporcovi v 2.rade sumu 26.555,14 €. Súčasne sa dozvedela, že bez jej vedomia asúhlasu ako bezpodielovej spoluvlastníčky spoločných nehnuteľností odporca v 1.rade tieto založil v
prospech odporcu v 2.rade na zabezpečenie úveru podľa záložnej zmluvy. Navrhovateľka následne
v rámci konania o vyporiadanie BSM zistila, že odporca v 1.rade si požičal sumu 800.000,-Sk, pričom

dňa 15.7.2009 bola medzi odporcami v 1. a 2.rade uzavretá záložná zmluva slúžiaca na zabezpečenie
pohľadávky odporcu v 2.rade, ktorý požičal odporcovi v 1.rade sumu 800.000,-Sk na základe zmluvy o
pôžičke zo dňa 10.08.2003. Navrhovateľka uviedla, že záložná zmluva bola uzatvorená dňa 15.7.2009,
t.j. v čase, kedy zaniknuté BSM nebolo nedzi ňou a odporcom v 1.rade vyporiadané a kedy ani nenastala
nevyvrátiteľná domnienka podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Návrhom

sa domáha určenia relatívnej neplatnosti záložnej zmluvy zavkladovanej dňa 20.08.2009 na Správe
katastra N. N. C. XXXX/XX, a to z dôvodu, že záložnou zmluvou nešlo o bežnú vec v zmysle § 145
ods. 1 OZ. Súčasne uviedla, že na takomto určení má naliehavý právny záujem, nakoľko iba takýmto
rozhodnutím súdu navrhovateľka docieli zmenu zápisu (výmazu) záložného práva z LV č. XXXX a č.
XXXX, a že takýmto určením bude odstránený stav právnej neistoty vo vzťahu k ochrane spoločného
majetku až do doby vyporiadania BSM, nakoľko existencia tohto záložného práva (zapísaného ako

prvého v poradí), ohrozuje vlastnícke právo spoločných nehnuteľností pred ich vyporiadaním, nakoľko
odporca v 2.rade ako záložný veriteľ by sa mohol domáhať výkonu záložného práva, čím by došlo k
strate jediného zdroja na uspokojovanie jej bytových potrieb (i jej dcéry).

Odporca v 1. rade sa k návrhu nevyjadril, návrh mu bol súdom (neúspešne) doručovaný na viaceré

adresy, jeho súčasný pobyt sa napriek šetreniu súdu na viaceré osoby (blízke osoby ako i jeho právneho
zástupcu v konaní o vyporiadanie BSM) nepodarilo zistiť, preto mu súd v zmysle § 29 ods. 2, 6 O.s.p.
ustanovil opatrovníka a konal s opatrovníkom. Opatrovník odporcu v 1.rade sa k doručenému návrhu
(bol mu doručený dňa 18.6.2014) nevyjadril.

Odporca v 2.rade sa k doručenému návrhu (bol mu doručený dňa 19.7.2011) vyjadril prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne, s návrhom nesúhlasil, žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. V písomnom
vyjadrení k návrhu (č.l. 106) uviedol, že s odporcom v 1.rade uzatvoril dňa 10.8.2003 zmluvu o pôžičke
na sumu 800.000,-Sk, ktorú sumu odporca v 1. rade prevzal, no v stanovenej lehote finančné prostriedky
podľa zmluvy nevrátil, preto bola spísaná dňa 29.4.2009 notárska zápisnica na notárskom úrade JUDr.

Miloša Chválu (o uznaní záväzku a súhlase s vykonateľnosťou a exekúciou), no napriek opätovnému
prísľubu odporca v 1.rade dlžnú sumu nevrátil, preto bola dňa 15.7.2009 medzi odporcami v 1. a 2.rade
uzatvorená zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Uviedol ďalej, že v živote nevidel
partnerku odporcu v 1.rade, z jeho vyjadrení nebolo zrejmé, či sú manželmi, alebo len spolu žijú, o tom,
že navrhovateľka a odporca v 1.rade boli manželmi sa dozvedel až v tomto konaní doručením návrhu

v roku 2011. Odporca v 2. rade uviedol, že pôžička bola poskytnutá v čase trvania manželstva medzi
navrhovateľkou a odporcom v 1.rade, možno predpokladať, že táto bola spotrebovaná počas trvania
manželstva. Čo sa týka neplatnosti zmluvy, s týmto nesúhlasí, nakoľko návrh na zápis zmluvy obsahoval
všetky predpísané náležitosti, Správa katastra vklad povolila dňa 20.08.2009. Ďalej uviedol, že podľa
jeho názoru je medzi navrhovateľkou a odporcom v 1.rade splnená podmienka § 149 ods. 4 OZ, nakoľko

ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 8.12.2005 a návrh na vyporiadanie BSM bol Okresnému
súdu Piešťany doručený dňa 8.12.2008, t.j. posledný deň zákonnej lehoty na vyporiadanie BSM, a
teda vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam bolo zmenené na podielového spoluvlastníctvom s
rovnakými podielmi po 1 , a to od 9.12.2008. Súčasne uviedol, že navrhovateľka nepreukázala naliehavý
právny záujem, nakoľko záložné právo žiadnym spôsobom neohrozuje vlastnícke právo navrhovateľky,

doposiaľ nebolo o vyporiadaní BSM právoplatne rozhodnuté.

Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní viedla, že navrhovateľka nedala nikdy súhlas a
ani nemala vedomosť o uzatvorení predmetnej záložnej zmluvy, nesúhlasila s právnym názorom, že
predmetné nehnuteľnosti by mali byť v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov v zmysle § 149

ods.4 OZ, konanie o vyporiadanie BSM medzi bývalými manželmi na OS Trnava naďalej prebieha.

Právna zástupkyňa odporcu v 2.rade na pojednávaní uviedla, že odporca v 2. rade poskytol odporcovi v
1. rade za trvania manželstva pôžičku, ktorá mala byť použitá na odkúpenie bytu, ako s touto sumou bolo
naložené nevie, no odporca v 2. rade má právo, aby jeho pohľadávka z predmetnej zmluvy o pôžičke

bola zabezpečená záložným právom. Odporca v 2. rade v živote navrhovateľku nevidel, o jej existencii
nevedel, nevedel že odporca v 1. rade má manželku. S odporcom v 1. rade uzatvoril zmluvu o pôžičke
v roku 2003, ktorú podľa vyjadrenia odporcu v 1.rade mal použiť na kúpu bytu a riešiť si tak bytové
pomery s jeho priateľkou. O nejakom probléme ohľadne záložnej zmluvy sa dozvedeli až z doručenéhonávrhu v tejto veci. Čo sa týka predmetnej záložnej zmluvy, táto bola uzatvorená v roku 2009, predtým
ešte odporca v 1. rade uznal svoj záväzok voči odporcovi v 2. rade formou notárskej zápisnice, nakoľko
odporca v 1.rade predtým len sľuboval splnenie dlhu z tejto pôžičky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s listinnými dôkazmi: spisom OS
Trnava sp. zn. 16C/9/2005, výpisom z LV č. XXXX a XXXX, zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa
15.7.2009, fotokópiou návrhu na vyporiadania BSM, fotokópiou zmluvy o pôžičke zo dňa 10.08.2003 a
zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že sa pridržiava skutočností uvedených v návrhu. Ďalej súd z
výsluchu zistil, že sa o predmetnej zmluve o zriadení záložného práva dozvedela v roku 2010, a to z
písomností z exekútorského úradu, následne oslovila svoju právnu zástupkyňu, ktorá zistila, že sa vedie
exekúcia na základe uvedenej záložnej zmluvy. Dovtedy nemala žiadnu vedomosť o takejto zmluve.
Spoločné veci s odporcom v 1. rade neriešila od roku 2001, nakoľko od uvedeného času odporca v

1.rade žil v zahraničí, každý si viedol svoj vlastný život. Čo sa týka predmetnej pôžičky, o tejto nemala
vedomosť, nevie ani či dlh z tejto pôžičky je splatený, nakoľko s odporcom v 1. rade nie je v kontakte,
tento predmetnú zmluvu o pôžičke ako i zmluvu o zriadení záložného práva uzatvoril bez jej vedomia.

Zo spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 16C/9/2005, predovšetkým z rozsudku OS Trnava sp. zn.

16C/9/2005 zo dňa 25.10.2005 mal súd preukázané, že manželstvo navrhovateľky a odporcu v 1.rade
bolo dňa 8.12.2005 právoplatne rozvedené. Z fotokópie návrhu na vyporiadanie BSM navrhovateľky a
odporcu v 1.rade súd zistil, že návrh na vyporiadanie BSM bol Okresnému súdu Piešťany doručený dňa
8.12.2008 a súčasne súd zistil, že konanie sa v súčasnosti vedie pred Okresným súdom Trnava pod sp.
zn. 19C/204/2009 a nie je doposiaľ právoplatne skončené.

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.08.2003 súd zistil, že táto bola uzatvorená dňa 10.8.2003 medzi
odporcom v 1. rade a odporcom v 2.rade, a že na základe tejto zmluvy odporca v 2.rade poskytol
odporcovi v 1.rade sumu 800.000,-Sk, ktorú odporca v 1.rade aj prevzal, čo potvrdil svojim podpisom
na tejto zmluve. Pôžičku sa odporca v 1.rade zaviazal vrátiť spolu s úrokmi do 10.08.2006.

Zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 15.07.2009 súd zistil, že bola
uzatvorená medzi odporcom v 1.rade ako záložcom a odporcom v 2.rade ako záložným veriteľom,
pričom v Čl. I zmluvy je uvedené, že záložca je bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v k.ú. N.,
a to bytu č. XX na X. p. vchodu č. XX bytového domu súp. č. XXXX na parc. č. XXXX, ku ktorému patrí

podiel v XXXX/XXXXX priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a podiel k
pozemku parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2 zapísané I. J. N. na LV č. XXXX
a garáže s.č. XXXX na parc. č. XXXX a pozemku parc. č. XXXX o výmere 18 m2, zastavané plochy a
nádvoria zapísané Správou katastra N. na LV č. XXXX. V zmluve je ďalej uvedené, že na zabezpečenie
pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo dňa 10.8.2003 (pozn. súdu - podrobne špecifikovanej) záložca

zriaďuje záložné právo k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa. Záložného práva
vznikne vkladom do katastra nehnuteľností a zanikne splatením pohľadávky, ktorá je záložným právom
zabezpečená. Zo zmluvy vyplýva, že vklad záložného práva bol Správou katastra Piešťany povolený
dňa 20.08.2009 pod číslom V XXXX/XX.

Z výpisu LV č. XXXX pre obec a a k. ú. N., súd zistil, že navrhovateľka a odporca v 1.rade sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/1 bytu č. XX na X. p. vo vchode č. XX bytového domu súp.
č. XXXX postaveného na parc. č. XXXX o výmere 330 m2, zastavané plochy a nádvoria, vrátane k nemu
prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu k spoločným častiam a spoločným zariadeniam domu a k
pozemku parc. č. XXXX o veľkosti podielu: XXXX/XXXXXX. Z listu vlastníctva z jeho časti C súd zistil,

že k vyššie uvedenej majetkovej podstate tohto listu vlastníctva je zapísané záložné právo v prospech
odporcu v 2.rade podľa záložnej zmluvy, vklad V XXXX/XX, účinný od 20.8.2009.

Z výpisu LV č. XXXX pre obec a a k. ú. N., súd zistil, že navrhovateľka a odporca v 1.rade sú
bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/1 garáže súp. č. XXXX postavenej na parc. č. XXXX a k

pozemku parc. č. XXXX o výmere 18 m2, zastavané plochy a nádvoria. Z listu vlastníctva z jeho časti
C súd zistil, že k vyššie uvedenej majetkovej podstate tohto listu vlastníctva je zapísané záložné právo
v prospech odporcu v 2.rade podľa záložnej zmluvy, vklad C. XXXX/XX, účinný od 20.8.2009.Podľa § 40a Občianskeho zákonníka účinného dňa 15.7.2009 (ďalej len „Občianskeho zákonníka“), ak
ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701
ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,

neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté
platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny
úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v
ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

Podľa § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka, občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené
ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom

aj účelom im najbližšie.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak.

Podľa § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti
dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou
dražbou; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je
rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne.

Ak sa v konaní domáha určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, v zmysle ustanovenia
§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku treba preukázať naliehavý právny záujem na takomto
určení. V danej veci navrhovateľka preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
pretože rozhodnutie súdu v tejto otázke a v takomto znení bude slúžiť ako podklad pre uskutočnenie

zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Rozsudok, ktorým súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu
týkajúceho sa nehnuteľnosti je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav
pred týmto právnym úkonom (§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.), čo samo osebe môže zakladať
naliehavosťprávnehozáujmu(§80písm.c/O.s.p.)žalobyourčenieneplatnostiprávnehoúkonu.Dotýka
sa totiž existencie vecného práva k nehnuteľnosti, a to záložného práva, ktoré sa zapisuje do katastra

nehnuteľností, a ktoré ako cudzie vecné právo obmedzuje vlastnícke právo navrhovateľky. Týmto
spôsobom sa dosiahne zhoda medzi stavom právnym a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností,
ktorý sa považuje za hodnoverný, kým sa nepreukáže opak. Naliehavosť právneho záujmu na určení
neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva je daná potrebou právnej istoty vo vzťahoch medzi
účastníkmi aj z dôvodu, že zmluva o zriadení záložného práva je právnym dôvodom pre prednostné

uspokojenie pohľadávky zo zálohu (napr. dobrovoľnou dražbou). Prostredníctvom určovacej žaloby
možno dosiahnuť stav, tvoriaci určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov.

Z vykonaného dokazovania, najmä z výpisov z listov vlastníctva, mal súd preukázané, že nehnuteľnosti,
ktoré sú predmetom záložnej zmluvy, sú v súčasnosti naďalej bezpodielovom spoluvlastníctve

navrhovateľky a odporcu v 1.rade (ako bývalých manželov), ktorých manželstvo bolo právoplatne
rozvedené dňa 8.12.2005 (týmto dňom došlo i k zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva - ďalej
len „BSM“), no ich BSM nebolo doposiaľ vyporiadané dohodou, ani rozhodnutím súdu (návrh na jeho
vyporiadanie bol odporcom v 1.rade podaný dňa 8.12.2008 na súd, teda v posledný deň 3- ročnej lehoty
počítanejodprávoplatnostirozvodumanželstva,t.j.ododňa8.12.2005)anakoľkonávrhnavyporiadanie

bol podaný v 3-ročnej lehote, nenastali ani zákonné účinky vyporiadania uvedené v § 149 ods. 4 OZ,
t.j. nenastala tu nevyvrátiteľná právna domnienka podielového spoluvlastníctva bývalých manželov s
rovnosťou podielov k predmetným nehnuteľnostiam. Preto obrana odporcu v 2.rade v tomto smere (že
by bezpodielové spoluvlastníctvo bolo zo zákona zmenené na podielové spoluvlastníctvo) neobstojí. Zosprávy Okresného súdu Trnava bolo zistené, že konanie o vyporiadanei BSM navrhovateľky a odporcu v
1.rade (sp. zn. 19C/204/2009) nie je doposiaľ právoplatne skončené, čo teda aj potvrdzuje hodnovernosť
zápisu v katastri nehnuteľností, že predmetné nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve

navrhovateľky a odporcu v 1.rade, keďže nebol preukázaný opak.

Právne úkony týkajúce sa vlastníckych a iných vecných práv manželov, resp. bývalých manželov k
nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (bývalých manželov) v zmysle ustálenej
judikatúry súdov nepatria medzi bežné veci, preto je k nim potrebný vždy súhlas oboch manželov

(bývalých manželov), inak je právny úkon neplatný. Takýmto právnym úkonom je ten, ktorý sa týka
obsahu vlastníckeho práva ku konkrétnej veci patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva. Zriadenie
záložného práva k nehnuteľnostiam patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (bývalých
manželov), ktoré má za následok obmedzenie vlastníckeho práva a v prípade výkonu záložného práva
aj zánik práva na užívanie týchto predmetných nehnuteľností preto nemožno považovať za bežnú vec
týkajúcu sa spoločnej veci. K zriadeniu záložného práva k spoločným nehnuteľnostiam je teda potrebný

v zmysle § 145 ods. 1 s použitím § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka súhlas oboch bývalých manželov,
pričom neudelenie toho súhlasu je sankcionované neplatnosťou právneho úkonu. S poukazom na ust. §
40a OZ sa jedná o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, čo znamená, že právny úkon, ktorý bol urobený
len jedným z manželov (bývalých manželov) bez súhlasu druhého a ktorý nie je vybavovaním bežnej
veci, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý, sa jeho neplatnosti nedovolá. Nejde teda

o absolútnu neplatnosť, ale o relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40a). Právo uplatniť neplatnosť
takýchto právnych úkonov má predovšetkým manžel (bývalý manžel), ktorého súhlas bol opomenutý (a
ďalej napr. i adresát právneho úkonu). Neplatnosti sa však nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil.
Toto právo je majetkovým právom, na ktoré sa vzťahuje trojročná premlčacia doba. Relatívne neplatný
právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný právny úkon, avšak tieto účinky pôsobia len do okamihu

dovolania sa právnej skutočnosti opodstatňujúcej záver o relatívnej neplatnosti. Právny úkon je teda
podmienečne platný. V zmysle tohto výkladu neobstojí preto ani obrana odporcu v 2. rade, že správa
katastra povolila vklad záložného práva, nakoľko v čase rozhodovania o povolení vkladu sa tento úkon
považoval za platný, keďže sa navrhovateľka ako dotknutá osoba týmto právnym úkonom tejto relatívnej
neplatnosti v tom čase nedovolala, nakoľko nemala v tom čase ani vedomosť o existencii tohto právneho

úkonu, dozvedela sa o ňom až v roku 2010 (marec/apríl), a následne v decembri 2010 podala návrh
na súd. Ako uviedla samotná právna zástupkyňa odporcu v 2.rade, správa katastra v rámci konania o
povolení vkladu zápisu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam uvedené konanie prerušila s
tým, že je potrebné do spisu doložiť zo súdu potvrdenie o podaní návrhu na vyporiadanie BSM, následne
vklad povolila dňa 20.8.2009, čo len potvrdzuje, že predmetné nehnuteľnosti boli v čase rozhodovania

o povolení vkladu záložného práva k predmetný nehnuteľnostiam v BSM bývalých manželov, nedošlo
tu k vyporiadaniu fikciou v zmysle § 149 ods. 4 OZ, nakoľko by v takomto prípade správa katastra
vklad nepovolila. Súd ešte poznamenáva, že správa katastra pri povolovaní vkladu práva (záložného,
vlastníckeho a i.) nemôže prihliadať ex offo na relatívnu neplatnosť právneho úkonu, túto skúma len v
prípade, ak sa jej oprávnená osoba dovolá, inak je povinná vklad povoliť, čo sa udialo aj v tomto prípade.

Čo sa týka relatívnej neplatnosti, tejto sa treba dovolať, pričom ide o jednostranný právny úkon,
ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi (ostatným účastníkom právneho úkonu). V prípade keď
ten, kto sa dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je účastníkom tohto právneho úkonu,

jednostranný prejav vôle treba adresovať všetkým účastníkom relatívne neplatného právneho úkonu.
Dôjdením dovolania sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva neplatnosť, ktorú účinkami
možno prirovnať k absolútnej neplatnosti. Ak dôjde k dovolaniu sa neplatnosti, právny úkon sa stáva
neplatnýmodzačiatku(extunc)atútoneplatnosťmožnouplatniťvsúdnomalebovinomprávnomkonaní
bez ohľadu na plynutie času. Oprávneným účastníkom, resp. tým, kto je takýmto úkonom dotknutý

je napríklad druhý manžel (bývalý manžel), pokiaľ jeho manželský partner nakladal so spoločným
majetkom právnym úkonom, na ktorý bol potrebný súhlas druhého manžela a tento súhlas nebol
vyžiadaný (Z IV, s. 425, ods. 2). Dovolávať sa neplatnosti voči účastníkom právneho úkonu možno aj
návrhom na začatie občianskeho súdneho konania (Z IV, s. 425, ods. 3), čo sa udialo aj v tomto prípade,
keď navrhovateľka sa neplatnosti právneho úkonu dovoláva svojim návrhom na začatie konania, ktorý

bol odporcovi v 2.rade doručený dňa 19.7.2011 (teda v 3 ročnej premlčacej dobe - právny úkon bol zo
dňa 15.7.2009) a odporcovi v 1.rade bol doručený, resp. pôsobil voči nemu ako neprítomnej osobe od
okamihu, keď k nemu „došiel“, t.j. dňom 14.7.2011 (č.l. 21), nakoľko neprítomnej osobe (t.j. osobe, s
ktorou osoba, realizujúca právny úkon nie je v bezprostrednom styku) musí prejav vôle dôjsť; nemusíjej byť doručený (adresátom prevzatý, § 43a ods. 2 OZ). Prejav vôle dôjde neprítomnej osobe vtedy,
keď sa ocitne vo sfére jej dispozície (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2011, sp. zn. 5 Cdo
129/2010.) Napokon možno vychádzať aj z doručenia návrhu, teda dovolania sa relatívnej neplatnosti

právneho úkonu ustanovenému opatrovníkovi odporcu v 1. rade, a to dňom 18.6.2014, ktorý je síce je po
uplynutí premlčacej doby, no nakoľko nebola vznesená námietka premlčania, márne uplynutie trojročnej
premlčacej doby nevylučuje právo dovolať sa relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu (R 50/1985).
Účinky relatívnej neplatnosti teda nastali doručením návrhu odporcom v 1. a 2.rade ako účastníkom
relatívne neplatného právneho úkonu, týmto okamihom sa skončila relatívna neplatnosť právneho úkonu

a nastala neplatnosť tohto úkonu s účinkami ex tunc, t.j. od začiatku. Z vykonaného dokazovania
vyplýva, že navrhovateľka ako bývalá manželka a súčasne bezpodielová spoluvlastníčka predmetných
nehnuteľností nedala svojmu bývalému manželovi, t.j. odporcovi v 1. rade súhlas k takémuto právnemu
úkonu, nemala ani len vedomosť o takomto právnom úkone, naopak, po zistení existencie tohto
právneho úkonu sa návrhom na začatie konania dovolala relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu.
Právne irelevantnou je i obrana odporcu v 2. rade, že v živote nevidel navrhovateľku, t.j. partnerku

odporcu v 1.rade (ako záložcu), nevedel ani či sú manželmi. Ako však z obsahu záložnej zmluvy vyplýva,
predmetnénehnuteľnostibolioznačenétýmspôsobom,žesúvbezpodielovomspoluvlastníctveodporcu
v 1.rade, z čoho jednoznačne vyplýva, že pri podpise záložnej zmluvy odporca v 2.rade, ale i odporca
v 1.rade mali vedomosť, že sa nejedná o výlučné vlastníctvo odporcu v 1. rade a s poukazom na
predmet tejto zmluvy bol v zmysle § 145 ods. 1 a § 853 ods. 1 OZ k takémuto právnemu úkonu potrebný

súhlas navrhovateľky, ktorý však ona neudelila. Z uvedeným dôvodov súd preto návrhu ako dôvodnému
vyhovel, a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok konania

(zásada úspechu). Keďže súd návrhu v celom rozsahu vyhovel, úspešným účastníkom konania je
navrhovateľka, ktorej v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. patrí plná náhrada trov konania.

Navrhovateľka, ktorá si náhradu trov konania uplatnila už v návrhu na začatie konania, si
prostredníctvom právnej zástupkyne vyčíslila trovy konania v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p., a to v

celkovej výške 546,95 eur. Zo špecifikácie trov konania priloženej k podaniu zo dňa 12.11.2014 vyplýva,
že trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh na začatie konania zaplateného vo výške
99,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 447,45 eur, pri vyčíslení ktorých vychádzala právna
zástupkyňa navrhovateľky, ktorá je advokátkou, z príslušných ustanovení vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“).

Podľa predloženej špecifikácie trovy právneho zastúpenia pozostávajú z tarifnej odmeny za 7 úkonov
právnej služby vo výške spolu 339,85 eur, z režijného paušálu vo výške 53,67 eur, pričom odmena
a režijný paušál za úkony vykonané po 15.05.2012 sú navýšené o daň z pridanej hodnoty (DPH) so
sadzbou 20%, keďže týmto dátumom sa právna zástupkyňa navrhovateľky stala platcom DPH, čo

vyplývazňoupredloženéhoosvedčeniaoregistráciipredaňzpridanejhodnoty.Základnásadzbatarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby bola určená ako 1/13 výpočtového základu (ktorým je priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho
kalendárneho roka), v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky, keďže s ohľadom na predmet konania nie
je možné vyjadriť hodnotu veci, či práva v peniazoch. Právna zástupkyňa navrhovateľov si uplatnila

tarifnú odmenu za jednotlivé úkony právnej služby v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky v znení účinnom do
30.06.2013 a v zmysle § 13a ods. 1 a 4 vyhlášky v platnom znení:
1./ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 20.12.2010 v sume 55,49 eur
2./ písomné podanie na súd - návrh zo dňa 20.12.2010 v sume 55,49 eur
3./ štúdium spisu dňa 25.02.2013 v sume 60,07 eur

4./ sťažnosť na prieťahy v konaní dňa 16.07.2013 v sume 30,04 eur
5./ účasť na pojednávaní (bez prejednania veci samej) dňa 10.09.2013 v sume 15,02 eur
6./ účasť na pojednávaní dňa 16.10.2014 v sume 61,87 eur
7./ účasť na pojednávaní dňa 11.11.2014 v sume 61,87 eurV zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky si za každý z úkonov právnej služby právna zástupkyňa navrhovateľky
uplatnila tiež režijný paušál, a to za úkony vykonané v roku 2010 vo výške 7,21 eur/úkon a za úkony v

roku 2013 vo výške 7,81 eur/úkon a za úkony vykonané v roku 2014 vo výške 8,04 eur/úkon. Celková
suma režijného paušálu tak predstavuje 53,67 eur (2 úkony x 7,21 eur + 3 úkony x 7,81 eur + 2 úkony
x 8,04 eur).

Po preskúmaní vyčíslenia trov konania predloženého zo strany právnej zástupkyne navrhovateľky z

hľadiska opodstatnenosti a rozsahu priznania ich náhrady navrhovateľke ako úspešnej účastníčke
konania dospel súd k záveru, že túto nie je možné priznať v uplatnenej výške.

Súd navrhovateľke nemohol priznať náhradu odmeny a režijného paušálu za úkon právnej služby
spočívajúci v štúdiu spisu dňa 25.02.2013, nakoľko vykonanie tohto úkonu nemožno považovať za
účelné. Súd pritom vychádzal z obsahu spisu ku dňu jeho štúdia právnou zástupkyňou navrhovateľky,

z ktorého vyplýva, že vykonanie tohto úkonu nebolo podmienené predchádzajúcimi úkonmi účastníkov,
či súdu a nemalo ani vplyv na ďalší postup v konaní. Spis v rozhodnom čase obsahoval len návrh s
prílohami a žiadne iné písomnosti doručené protistranou, pričom oboznámenie sa s touto skutočnosťou
(aj s dovtedy vykonanými úkonmi súdu) bolo možné aj bez nahliadnutia do spisu, napríklad telefonickým
dopytom na infocentrum súdu.

Rovnako súd nepriznal navrhovateľke ani náhradu odmeny a režijného paušálu za podanie žiadosti o
pokračovanie v konaní bez zbytočných prieťahov, ktorý úkon sa neviaže na súdne konanie ako také, ale
je reakciou právnej zástupkyne navrhovateľky na prípadné nekonanie súdu. Súd má za to, že zaviazanie
odporcov na náhradu trov konania za uvedený úkon, ktorého vznik je viazaný na okolnosti majúce pôvod

v prípadnej nečinnosti súdu, by nezodpovedalo požiadavkám účelnosti a spravodlivosti, ktorými sa súd
pri rozhodovaní o náhrade trov konania riadi.

Súd tak navrhovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 320,57 eur, ktorá
suma pozostáva z tarifnej odmeny za jednotlivé úkony právnej služby, ktoré boli súdom uznané za

dôvodné, vo výške 249,74 eur, z DPH z odmeny za úkony vykonané po 15.05.2012 vo výške 27,74
eur (20% z jednotlivým úkonov), z režijného paušálu za tieto úkony vo výške 38,31 eur a z DPH zo
sumy režijného paušálu za úkony vykonané po 15.05.2012 vo výške 4,78 eur (20% zo sumy 23,89
eur) a ďalej náhradu zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 eur. Súčasne, keďže
je navrhovateľka zastúpená advokátkou, s poukazom na § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal neúspešných

odporcov na zaplatenie sumy priznanej z titulu náhrady trov konania spoločne a nerozdielne k rukám
právnej zástupkyne navrhovateľky tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,

pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)