Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/801/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614213722
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6614213722.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom
Bratislava 26, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková,s.r.o.,sosídlomBratislava,Pribinova25,P.O.BOX41,protiodporcoviC.O.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom Q. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, so sídlom Bratislava, Šafárikovo námestie 7, IČO: 42 362 962, právne zastúpeného

JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Dobrovičova 13,
o zaplatenie 1.554,56 € s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Lučenec č. k. 4C/128/2014-69 zo dňa 28. 07. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok, ktorým okresný súd doplnil rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 4C/128/2014-63 zo dňa
22. 05. 2015 tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy
právneho zastúpenia vo výške 89,16 € na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti

rozhodnutia, p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho konania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 44,08 € na účet jeho právneho zástupcu JUDr.
Bohdana Jakubisa, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd doplnil rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 4C/128/2014-63
zo dňa 22. 05. 2015 tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcutrovykonaniapozostávajúceztrovprávnehozastúpeniavovýške89,16€naúčetjehoprávneho
zástupcu, a to do troch dní od právoplatnosti tohto doplňujúceho rozsudku.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že vo veci samej bolo rozhodnuté

rozsudkom dňa 22. 05. 2015 tak, že okresný súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 341,78 € s
príslušenstvom, návrh navrhovateľa v časti prevyšujúcej sumu 341,78 € s príslušenstvom zamietol
a o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. Pri písomnom
vyhotovení rozsudku súd zistil, že nerozhodol o trovách právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka,
ktoré si tento uplatnil podaním dňa 16. 03. 2015 vo výške 169,52 €. Vzhľadom na to, že v rozhodnutí
vo veci samej okresný súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O. s. p., uvedené

ustanovenie aplikoval i pri rozhodovaní o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka. Aplikujúc ust. §
166 ods. 1, 2 O. s. p. následne preto uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, a to v takom rozsahu, v akom toto právo
prináležalo odporcovi, t. j. v rozsahu 56,02 %. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal
náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a
vyjadrenie vo veci), teda 2 x 71,37 € spolu s 1 x režijným paušálom vo výške 8,04 € a 1 x režijným

paušálom vo výške 8,39 €, spolu 159,17 €. Z uvedenej sumy predstavuje 56,02 % čiastku 89,16 €, v akej
výške okresný súd vedľajšiemu účastníkovi i náhradu trov právneho zastúpenia priznal s tým, že tietomu je povinný navrhovateľ nahradiť na účet jeho právneho zástupcu v zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s. p..
Na záver okresný súd uviedol, že vedľajší účastník si vo vyúčtovaní trov právneho zastúpenia uplatnil 2
x režijný paušál vo výške 8,39 €, ale vzhľadom k tomu, že právny zástupca prevzal zastupovanie ešte v

roku2014,prináležímuzaprvýúkon(prevzatieaprípravazastúpenia)režijnýpaušállenvovýške8,04€.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka podal v
zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá O. s. p.), odvolanie navrhovateľ. Namietal
nezákonnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutia o náhrade trov konania najmä z dôvodu, že rozhodnutie

neobsahuje žiadne zdôvodnenie účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka. Trovy
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka podľa neho predstavujú náhradu odmeny aj za predloženie
podania, ktoré svojim obsahom je šablonovitým opakovaním podaní predkladaných v nespočetnom
množstve prípadov. Osobitosť združení na ochranu spotrebiteľa teda však spočíva v tom, že sa mu
na základe a v súvislosti s jeho činnosťou priznávajú aj osobitné práva a postavenie. Ak už raz
zákonodarca priznal nejakému subjektu určité osobitné postavenie aj vo vzťahu k súdnemu konaniu,

potom vychádzal z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne personálne a materiálne
pripravený na vykonávanie svojej činnosti. Združenie, ako vedľajší účastník v tomto prípade miesto
toho, aby zastupovalo spotrebiteľa, vstupuje do konania vždy už zastúpené právnym zástupcom, pričom
aj Najvyšší súd SR vyslovil, že opakové podávanie toho istého podania len so zmenou účastníka nie
je opodstatneným základom na priznanie náhrady trov konania. Naviac z napadnutého rozhodnutia

nevyplýva ani spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne rozhodnutia o náhrade trov
konania, aké skutočnosti vzal do úvahy a aké skutkové závery z nich vyvodil, a tieto následne právne
posúdil. Na záver poukázal na skutočnosť, že vedľajší účastník nesplnil zo zákona mu vyplývajúcu
povinnosť, a to predložiť súhlas odporcu, na strane ktorého vystupuje s jeho vstupom do konania
v zmysle novely Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 353/2014 Z. z.. Navrhol, aby odvolací súd

rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka zmenil
tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov právneho zastúpenia.

Vedľajší účastník na strane odporcu k odvolaniu navrhovateľa v písomnom vyjadrení uviedol, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, a preto je vecne

správne. Poukázal na to, že odporca bol v konaní úspešný v dôsledku jeho aktívnej účasti v konaní,
keď poukázal na viaceré nedostatky zmluvných dojednaní, ktoré boli obsahom zmluvy, na základe ktorej
si navrhovateľ uplatňoval voči odporcovi svoju pohľadávku. Poukázal na to, že zmluva neobsahuje
obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj na to, že dohoda vo výške úrokov alebo
odmeny za poskytovanie úveru sa prieči dobrým mravom, a preto je neplatná. Jeho právne argumenty

boli opodstatnené, v dôsledku čoho bol návrh navrhovateľa z väčšej časti zamietnutý. Zdôraznil, že
navrhovateľ uplatňuje dlhodobo nepriaznivé podmienky v spotrebiteľskej zmluve, úroky, ktoré sú v
rozpore s dobrými mravmi a sú neprimerane vysoké, ako aj premlčané pohľadávky na celom území SR.
Okresný súd preto správne vyhodnotil úkony vedľajšieho účastníka ako účelné a hospodárne v súlade
s § 47 ods. 2 Ústavy SR, ako aj novelizovaného znenia ust. § 137 O. s. p.. V súvislosti s účelnosťou

trov právneho zastúpenia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/5/2013 ako aj
rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 457/2014, ako aj viaceré rozhodnutia krajských súdov
Slovenskej republiky. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu, a to v jeho napadnutej
časti o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka potvrdil ako vecne správny.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.
odvolaním napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu trovy konania, podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.
Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov (resp. vo všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je
ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnený vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, a ak áno, či sa ako
vedľajší účastník môže v konaní nechať právne zastupovať advokátom a v prípade kladnej odpovede

na prvé dve otázky, či mu v súvislosti s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu
trov konania, resp. trov právneho zastúpenia.Z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p. v znení účinnom do 31.12.2014 vyplýva, že ako vedľajší účastník môže
sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku,
pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014, ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Toto ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008
zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok)
dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník
taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý
sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z

dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na
ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 O.
s. p. je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu § 93 ods. 1 O. s. p. špeciálnym
ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie všeobecnej podmienky pre
pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p., ktorou je existencia

právneho záujmu na výsledku konania.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak
jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností (§ 93 ods. 4 O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014).

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako
vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať "právny záujem na jeho
výsledku",pretože(akoužbolouvedenévyššie)možnosťabyvystupovalakovedľajšíúčastníknastrane

odporcu (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2
O. s. p. v znení účinnom do 31. 12. 2014. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. v znení účinnom
do 31. 12. 2014 výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako
účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek
hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47

ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho konanie realizuje možnosťou
zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a
samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 ods. 1 O. s. p. bez
akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Navyše ani samotný Občiansky
súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy

v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť
priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním.

Podľa článku 29 Ústavy SR sa totiž právo združovať sa zaručuje každému a výkon tohto práva je možné
obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre

bezpečnosťštátu,naochranuverejnéhoporiadku,predchádzanietrestnýmčinomalebonaochranupráv
a slobôd iných. Preto sa v občianskych združeniach (v výnimkou platiacou pre odborové organizácie
podľa § 2 ods. 4 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov) môžu združovať akékoľvek subjekty
práva, a to bez ohľadu na skutočnosť, či sú odborne spôsobilé vykonávať všetky činnosti, ktoré to ktoré
občianske združenie vykonáva. Preto napríklad občianske združenie, ktorého účelom je ochrana práv

spotrebiteľa, môže byť tvorené napríklad výlučne len laikmi z oblasti práva a svoju činnosť v rámci
súdnych konaní nutne realizovať (ak chce ochranu spotrebiteľa v súdnom konaní efektívne zabezpečiť)
prostredníctvom tretích splnomocnených osôb, napríklad prostredníctvom advokáta. A rovnako môže
byť takéto združenie tvorené odborníkmi z oblastí ochrany spotrebiteľa pôsobiacimi napríklad v oblasti
potravinárstva, skúšobníctva kvality výrobkov a pod., ktorá skutočnosť by rovnako neznamenala, že

uvedené osoby dokážu spotrebiteľovi poskytnúť kvalifikovanú pomoc aj v súdnom konaní bez pomoci
právnekvalifikovanejosoby.Zosamotnejskutočnosti,ževedľajšíúčastníkjepodľazneniasvojichstanov
založený za účelom ochrany spotrebiteľa, teda nemožno (tak ako to urobil navrhovateľ) ešte vyvodiť, že
vedľajší účastník je sám o sebe spôsobilý kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi v rámci súdneho konaniaposkytnúť. Uvedené platí tým skôr, že v konaní nebolo preukázané, že by členmi vedľajšieho účastníka
boli osoby, ktoré majú právnické vzdelanie.

V prejednávanom prípade došlo v prevažnom rozsahu k zamietnutiu návrhu navrhovateľa preto, že
zmluva, na základe ktorej si nárok uplatňoval, nespĺňala náležitosti zák. č. 129/20110 Z. z. a vzhľadom
na judikovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o revolvingovom úvere, súd návrh navrhovateľa v
časti prevyšujúcej sumu 341,78 € spolu s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol. Z uvedeného preto
vyplýva, že pokiaľ o náhrade trov konania okresný súd rozhodoval podľa ust. § 142 ods. 2 O. s. p.,

postupoval vecne správne.

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej
republiky je, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde, a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republike.
Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovení zákon.

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu,
ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že
orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v
konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na

úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako
ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci
zákonom upravených možností, t. j. nemôže byť vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje
zastupovanie advokáta. Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli v príčinnej
súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS

78/03), ak po dôvodne uvedených argumentoch vedľajšieho účastníka, ktorý poukázal na to, že zmluva
o revolvingovom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, bol v zmysle ust. § 11 zák. č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľský úver poskytnutý na
jej základe považovaný za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho okresný súd v prevažnej miere
návrh navrhovateľa zamietol.

Je nepochybné, že odporca a vedľajší účastník na strane odporcu boli v konaní v rozsahu 56,02 %
úspešní. Konanie vo veci vyvolal práve navrhovateľ, pričom vstup vedľajšieho účastníka do konania a
oprávnenie na tento vstup mu vyplýva priamo z Občianskeho súdneho poriadku, a to z ustanovenia §
93 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi

zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu.

Osobitným predpisom mal zákonodarca na mysli najmä zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne

právnické osoby najmä združenia a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu
spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a pod..
Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý
verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú
vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu -

vstupovať do konania ako vedľajší účastníci. V praxi ide hlavne o Združenie na ochranu spotrebiteľov.
V danom prípade nešlo o paušálny vstup do konania, nakoľko ako bolo vyššie uvedené, k zamietnutiu
návrhu došlo práve v dôsledku kvalifikovane poskytnutej obrany vedľajším účastníkom. Odvolací súd,
teda, opätovne zdôrazňuje, že trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli v
príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania, ak po dôvodne

uvedených argumentoch vedľajšieho účastníka bol návrh navrhovateľa v prevažnej väčšine zamietnutý.
K uvedenému argumentu odvolací súd na záver dodáva, že k neúčelnému vzniku trov konania dochádza
samotným podaním návrhu v prípade, ak v prevažnej väčšine bol nárok navrhovateľa nedôvodný a v
tomto rozsahu okresným súdom zamietnutý.

Ak navrhovateľ v odvolaní namietal to, že vedľajší účastník si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu
z novely Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 353/2014 Z. z., odvolací súd k uvedenému uvádza
nasledovné:Účelom postavenia vedľajšieho účastníka ako právnickej osoby založenej na ochranu práv spotrebiteľa,
ktorý vstupuje do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. účinného od 15. 10. 2008 je v zmysle dôvodovej
správy k tomuto ustanoveniu rozšíriť ochranu práv aj na práva spotrebiteľov, na ochrane ktorých

existuje dôležitý verejný záujem a teda umožniť právnickým osobám založeným na tento účel chrániť
práva spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní v procesnom postavení vedľajších účastníkov. V
prejednávanej veci musí súd brať na zreteľ, že existujú dva typy vedľajšieho účastníctva a v prípade, ak
zo zákona vstúpila do určitého konania právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná na ochranu práv
spotrebiteľa, potom na vstup alebo zotrvanie v konaní, príp. na možnosť uskutočňovať právne úkony v

takomto konaní, tomuto typu vedľajšieho účastníka nemožno klásť žiadne ďalšie podmienky okrem tých,
ktorésústanovenév§93ods.4,druháatretiavetaO.s.p.Ibauvedenývýkladtotiždôslednezodpovedá
tomu, že všeobecné súdy sú povinné vykladať a používať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku,
v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení
nemožno obmedziť základné práva na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí
súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní ochranu

zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov.
Pokiaľ je potom účelom ustanovenia § 93 ods. 2, v spojení s § 93 ods. 4 O. s. p. zvýšiť ochranu určitých
subjektov prostredníctvom právnických osôb, ktorých predmetom činnosti je práve ochrana záujmov
týchto subjektov, nemožno mať pochybnosti o tom, že je v súlade s uvedeným účelom právnej úpravy,
uvedenýmprávnickýmosobámzabezpečiťúčinnéprávneprostriedkyochrany,ktorébymohlivprospech

chránených subjektov využiť.

Novela Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 353/2014 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2015
neobsahuje ustanovenia prechodného charakteru, preto novelizované znenie §-u 93 ods. 2 a 3 O. s. p.
je možné aplikovať na právne vzťahy odo dňa účinnosti tohto zákona, teda od 01. 01. 2015. Oznámenie

o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo doručené okresnému súdu pred 01. 01. 2015. Uvedený
právny záver nespochybňuje ani dôvodová správa k zák. č. 353/2014 Z. z. ak konštatuje, že odstraňuje
interpretačné problémy praxe súdov, ak z uvedeného v žiadnom prípade nevyplýva, že by uvedená
novela zák. č. 353/2014 Z. z. mala byť aplikovaná i na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou.
Podmienky na vstup vedľajšieho účastníka do konania zavedené právnou úpravou účinnou od 01. 01.

2015 nemožno aplikovať na tie prípady, kedy vedľajší účastník do konania vstúpil ešte za účinnosti starej
právnej úpravy, ktorá takéto podmienky pre vznik vedľajšieho účastníctva nezakotvovala, pretože by
sa tak podľa novej právnej úpravy posudzoval vznik právnych vzťahov a nadobudnutých práv (ktoré
vedľajšiemu účastníkovi jeho vstupom do konania vznikli), ku ktorému došlo pred jej prijatím.

I keď z napadnutého rozhodnutia nevyplýva spôsob, akým súd vyhodnotil kritérium účelnosti ohľadne
rozhodnutia o náhrade trov konania, je nevyhnutné poukázať na to, že ust. § 142 ods. 2 O. s. p.
je predovšetkým aplikované v súlade s výkladom znenia tohto ustanovenia v prípade, ak ani jeden z
účastníkovkonanianiejevcelomrozsahuúspešný.Okolnosť,žeodporca,akoivedľajšíúčastníknajeho
strane boli v konaní v prevažnom rozsahu úspešní, nebola spochybnená ani samotným navrhovateľom.

Postačuje, ak uvedené dôvody, na základe ktorých okresný súd o náhrade trov konania rozhodol,
a voči ktorému navrhovateľ podal odvolanie, preskúmal odvolací súd, ktorý námietky navrhovateľa
uvedené v odvolaní nepovažoval za dôvodné. Okresný súd sa správne pri rozhodovaní o náhrade trov
konania zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považované
za rozhodujúce, pretože všeobecný súd - prvostupňový súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, vrátane rozhodnutia
o náhrade trov konania.

Okresný súd vzhľadom na skutočnosť, že pri rozhodovaní vo veci samej rozsudkom zo dňa 22. mája
2015 sp. zn. 4C/128/2014-63 opomenul rozhodnúť o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka,

postupoval vecne správne a k doplneniu tohto rozhodnutia o výrok o náhrade trov konania vedľajšieho
účastníka postupoval v zmysle ust. § 166 ods. 1 O. s. p. . Napriek tomu, že súd má v rozsudku rozhodnúť
o celom predmete konania, môže dôjsť k situácií, že súd opomenie v rozsudku (výroku) rozhodnúť o
niektorej časti predmetu konania, napr. o trovách konania, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade.
Ak sa tak stalo, súd môže v opomenutej chýbajúcej časti výrok doplniť, a to vyhlásením doplňujúceho

rozsudku (spravidla ak ide o chýbajúcu časť vo veci samej), alebo vydaním doplňujúceho uznesenia (ak
sa o chýbajúcej časti inak rozhoduje uznesením, napr. ak ide o náhradu trov konania). Pokiaľ teda ide
o doplnenie rozsudku o výrok o trovách konania vzhľadom na to, že výrok o trovách konania nestráca
povahu uznesenia ani vtedy, ak je súčasťou rozsudku, k doplneniu rozsudku v tejto časti mohlo dôjsťformou uznesenia. Okresný súd napriek vyššie uvedenému rozhodol tak, že doplňujúci výrok o náhrade
trov konania vydal v rámci doplňujúceho rozsudku, ktorá skutočnosť však nespôsobuje procesnú, ani
vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd nepovažuje odvolanie navrhovateľa za dôvodné a napadnuté
rozhodnutie okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu
považoval v celom rozsahu za vecne správne, preto ho v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s
ust. § 224 ods. 1 O. s. p., teda podľa úspechu v odvolacom konaní. Navrhovateľ v odvolacom konaní
nebol úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov konania. Odporca bol v odvolacom konaní
boli úspešný, avšak náhradu trov odvolacieho konania si v zmysle ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.
s. p. neuplatnil a z obsahu spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú. Odvolací súd tak
priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vedľajšiemu

účastníkovi na strane odporcu, ktorý bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. Uvedené trovy
právneho zastúpenia predstavujú odmenu za jeden úkon právnej služby, a to za vyjadrenie k odvolaniu
zo dňa 29. 09. 2015 (§ 14 ods. 3 písm. b) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.) vo výške 35,69 € v
zmysle § 10 ods. 1 Vyhlášky + režijný paušál vo výške 8,39 € v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky. Trovy
právneho zastúpenia tak v odvolacom konaní spolu predstavujú sumu 44,08 €, ktoré je navrhovateľ

povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu na účet jeho právneho zástupcu, advokáta,
v zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s. p. .

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.