Decision was made at the court Okresný súd Pezinok
Judgement was issued by JUDr. Zuzana Gajerová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 9C/114/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714205703
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Gajerová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1714205703.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou v právnej veci žalobcu :
Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Kěžmarok, Hlavné námestie č. 12, IČO : 35 923 130,
zastúpený : Advokátska kancelária Gallo s.r.o, so sídlom v Martine, Jilemnického č. 30, proti žalovanej :
S. A., naposledy bytom v A., W. Z. č. XXXX/X, zastúpená ustanovenou opatrovníčkou D. C., súdnou
tajomníčkou Okresného súdu Malacky, o zaplatenie 3.129, 04 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd konanie v časti o zaplatenie 97,55 eur s príslušenstvom zastavuje.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3031,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 %
ročne zo sumy 3031,49 eur od 23.07.2013 do zaplatenia a trovy konania 187,50 eur, všetko do troch
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaná je povinná zaplatiť trovy právneho zastúpenia v sume 310,08 eur, do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou súdu dňa 13.06.2014 sa žalobca proti žalovanej domáhal zaplatenia sumy 3.129,04
eurspríslušenstvom.Uviedol,žesožalovanouuzavrelzmluvuazmluvuozabezpečeníč.XXXXXXXXX,
na základe ktorej jej poskytol celkovú sumu 4.491,57 eur, pri RPMN 16,04 % na zakúpenie osobného
motorového vozidla . Žalovaná sa zaviazala poskytnutú sumu splácať po dobu 72 mesiacov, po 108,83
eur. Žalovaná zaplatila iba 37 splátok. Žalovaná nesplnila to k čomu sa zaviazala, prestala svoj záväzok
splácať a , preto žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru a zaslal žalovanej vyúčtovanie. Žalovaná
suma pozostáva z poskytnutej pôžičky a jej úroku, havarijného poistenia, nákladov na vymáhanie a
spracovateľského poplatku.
Súd doručoval žalobu a jej prílohy na vyjadrenie žalovanej, avšak neúspešne. Pobyt žalovanej sa
nepodarilo zistiť ani cestou ZVJS, REGOB, Sociálnej poisťovne a OOPZ. V súlade s § 29 ods. 2,5,6 OSP
súd ustanovil žalovanej opatrovníčku pre konanie - súdnu tajomníčku Okresného súdu Malacky, D. C.
a doručil jej žalobu a prílohy na vyjadrenie. Opatrovníčka žalovanej sa k podanému návrhu nevyjadrila.
Súd vykonal dokazovanie pripojenými listinnými dôkazmi, tvoriacimi obsah súdneho spisu. Z
vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav veci :
Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 23.11.2009 Zmluvu a Zmluvu o zabezpečení č. XXXXXXXXX, na
základe ktorej žalobca ako obchodná spoločnosť a dodávateľ poskytol žalovanej účelový úver na
kúpu motorového vozidla Y. V. X,X Komfort, rok výroby 2009, modrá metalíza, v sume 4491,57 eur, pri
RPMN 16,04 % ročne. Žalovaná sa zaviazala splácať požičanú sumu spolu s úrokom v 72. mesačných
splátkach po 108,83 eur , kedy ročná úroková sadzba predstavovala 16,04 %. Celkom mala žalobcovi
zaplatiť 7835,76 eur, v lehote do 08.12.2015. Na základe Kúpnej zmluvy č. XXXXXXXXX žalovaná
zaplatila kúpnu cenu vozidla a vozidlo prevzala.
Dňa 09.07.2013 vyhlásil žalobca okamžitú splatnosť úveru z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností
a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy 3129,04 eur najneskôr do 22.07.2013. Dňa 25.06.2013žalovaná písomne čestne prehlásila, že nemá vedomosť, kde sa v súčasnosti vozidlo nachádza a
nevie ho odovzdať späť lízingovej spoločnosti. Žalobca na vymáhanie dlžnej sumy ako i vydanie
vozidla splnomocnil spoločnosť CREDITCARS, s.r.o., ktorý však dlh ža,bcu od žalovanej nevymohol.
Za odvedenú prácu spojenú s vymáhaním pohľadávky si vyúčtoval sumu 156,- eur, ktorej úhradu od
žalobcu požadoval.
Na nariadené pojednávanie sa účastníci konania nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili. Žalobca
podaním doručeným súdu dňa 14.01.2016 zobral žalobu v časti o zaplatenie sumy 97,55 eur späť
( spracovateľský poplatok ) a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.
Súd aplikoval na danú vec nasledujúce zákonné ustanovenia :
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.
Podľa ust. § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v pôvodnom v znení účinnom do 31.12.2007 (do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z.), na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.
Podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, na účely tohto zákona sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; (§ 2 ods.
2 Obchodného zákonníka) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť
veriteľom aj predávajúci. (§ 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov)
Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v pôvodnom znení, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa ust. § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 616/2004 Z.
z., na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až 60 Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z., v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Podľa ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Zhodnotením skutkového stavu veci v nadväznosti na vyššie uvedené ustanovenia zákona súd vec
právne takto posúdil :
V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní
ktorej bola žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže žalobca má podľa výpisu z obchodného registra
v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Jedná sa o vopred pripravenú
formulárov zmluvu žalobcu , ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý
je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004
predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade spotrebiteľského úveru o
spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom
č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, vrátane
všeobecných ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1OZ veta prvá Zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v
neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ v účinnom znení a a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.
Žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu spotrebiteľskú zmluvu, vopred formulovanú a
pripravenú , bez individuálneho dojednania, ktorú mohol iba ako celok odmietnuť alebo prijať, bez
akejkoľvek možnosti meniť práva a povinnosti zmluvných strán.
Právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu celého úveru z dôvodu straty výhody splátok a
požadoval zaplatenie nesplatenej časti istiny úveru vrátane úroku , úroku z omeškania , nákladov na
vymáhanie pohľadávky a spracovateľského poplatku.
Žalobca poskytol spotrebiteľský úver, ktorým sa v zmysle § 2 ods. a/ zákona rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, preto bolo potrebné na predmetné zmluvy aplikovať zákon
č. 258/2001 Z.z.o spotrebiteľských úveProch, z ktorého vyplýva aj povinnosť informovať spotrebiteľa
o výške RPMN ( § 4 ods. 2 písm. g/, h/, i/ zákona). RPMN je údajom o skutočných vlastnostiach
služby, je to údaj, ktorý má byť vypočítaný spôsobom stanoveným podľa prílohy 1 zákona č. 258/2001
Z.z. a ktorý bezpochyby reprezentuje náklady, ktoré vzniknú spotrebiteľovi v súvislosti s poskytovanímúveru. Podľa § 2 písm. d/ zákona) ročnou percentuálnou mierou nákladov je sadzba, ktorá sa aplikuje
na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ročná percentuálna miera
poplatkov má byť vypočítaná v čase, keď sa uzatvára zmluva. Výpočet sa vykoná za predpokladu, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere bude platná na dohodnuté obdobie a že veriteľ a spotrebiteľ splnia
svoje povinnosti podľa podmienok a k dohodnutým termínom. Súdy už judikovali, že úrok z istiny patrí
veriteľovi iba do vyhlásenia jeho splatnosti a nie potom. Preto akékoľvek požadovanie veriteľa na
zaplatenie úroku po splatnosti úveru . Po splatnosti úveru, má veriteľ nárok iba na úrok z omeškania.
Totožný názor zaujal napríklad i Krajský súd v Prešove : " Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa
vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za
tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje jednoducho povedané
cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii,
nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný
spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý
a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých
dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty
získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný
pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na
dispozíciusistinouúveru,atýmobmedzenieobchodovaniaspeniazmi,ktoréuždlžníknemáprávovrátiť
v režime výhody splátok. Práve v tomto kruciálnom rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku
veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom
by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a
právnyporiadokmupomimoriadnomzosplatneníúveruposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženia
jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul
mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré
by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol
založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým
sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky
zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. "
( rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014).
Splátka úveru je vyčíslená tak, aby v sebe zahrňovala i dohodnutý úrok a poistenie vozidla.
Nezaplatený záväzok žalovanej tak predstavoval sumu 3031,49 eur. Pokiaľ ide o nárok na
zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške, tento priamo korešponduje s ustanovením § 517
ods.1,2 Občianskeho zákonníka. Súd priznal navrhovateľovi nárok na jeho zaplatenie v zákonnej výške
stanovenej ku dňu začatia omeškania žalovaného t.j. v sume 8,5 ročne za obdobie od 23.07.2013
do zaplatenia .
Za nedôvodnú časť uplatneného žalobného nároku súd považoval sumu 97,55 eur za spracovateľský
poplatok. Poplatky za upomienky nie je možné od spotrebiteľa požadovať. Administratívna činnosť
veriteľa smerujúca k vymáhaniu dlžnej čiastky , nie je činnosťou v prospech spotrebiteľa, nie je žiadnym
plnením vo vzťahu k nemu a preto náklady pri tejto činnosti vzniknuté nemôžu ísť na ťarchu spotrebiteľa.
Totožný názor judikovali súdy členských štátov v záujme ochrany spotrebiteľa. Súd sa tiež plne stotožnil
s argumentáciou Vrchného Krajinského súdu Karlsruhe z 3. mája 2011 (17 U 192/10), ktorý potvrdil
rozhodovaciulíniu,podľaktorejjeprespotrebiteľavždyneprijateľnéspoplatňovanieakýchkoľvekúkonov
a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú
poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa .
Žalobca však podaním doručeným súdu dňa 14.01.2016, doplneným dňa 18.01.2016 zobral žalobu v
tejto časti späť a súd konanie v časti o zaplatenie sumy 97,55 eur zastavil.
Žalobca bol v konaní úspešný a súd mu v zmysle § 142 ods. 1 OSP priznal právo na náhradu trov
konania. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 187,52 eur a náhrady
trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia sú vypočítané :
Podľa § 9 ods. 1 z. č. 655/2004 Z.z. , základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty
veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal,
ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods. 2, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia
alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnejslužby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej
vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
Z obsahu spisu súd zistil, že právny zástupca vykonal celkom 2 úkony právnej služby a to :
- prevzatie a príprava zastúpenia
- podanie návrhu na začatie konania
spolu : 2x 121,16 = 242,32
Podľa § 15 z. č. 655/2004 Z.z. , advokát má popri nároku na odmenu aj nároka) na náhradu hotových
výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na
súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky,
preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).
Podľa § 16 ods. 3, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej
služby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhradesklientomosobitnenedohodol.
1/100 výpočtového základu :
Spolu : 2x 8,04 eur = 16,08 eur
Trovy právneho zastúpenia celkom : 242,32 + 16,08 + 20% DPH = 310,08 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom
súdu, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 O. s. p. ods. 1 ) v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že,
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli
doteraz uplatnené
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.