Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 3, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/116/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215010061
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Tomčovčík
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7215010061.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Tomčovčíka a sudcov JUDr.
MiroslavaOsifaaJUDr.VladimíraKuráka,naverejnomzasadnutíkonanomdňa3.marca2016,vtrestnej
veci proti obžalovanému U. K., pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods.1, ods.2 písm.a/ Tr.zák., o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. 8 T 6/2015 zo dňa 28.5.2015
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného U. K..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 8 T 6/2015 zo dňa 28.5.2015 bol obžalovaný U. K. uznaný
vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods.1, ods.2 písm.a/ Tr.zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

v dobe od 19.07 hod. dňa 22.8. 2014 do 6.50 hod. dňa 23.8. 2014 v D. E. J. S. Č.. XX po prekonaní

uzamykacieho mechanizmu vchodových dverí D. L. S. nezisteným spôsobom vnikol do vnútra a
následne odcudzil dve príručné plechové pokladnice v hodnote 10 € a 15 € s finančnou hotovosťou 300
€ papierové, 111,31 € v minciach, čím takto pre D. L. S. D., J. S. Č..XX bola spôsobená škoda krádežou
vo výške 411,31 € a poškodením zámku dverí škoda vo výške 28,10 €.

Za to mu súd podľa § 212 ods. 2, § 42 ods. 1 Tr.zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6

(šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr.zák. súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Košice sp.zn.

0T 184/2014 zo dňa 15.11.2014, ktorým bol obžalovanému uložený podľa § 212 ods.2 písm. f),
ods. 3 písm. b) Tr.zák. trest povinnej práce v trvaní 100 hodín a obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce.

Podľa § 287 ods. 1 Tr.por. uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu vo výške 439,41 €

poškodenému D. L. S. D., J. S. (P. K. ), U. XX XXX XXX.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol ihneď po jeho vyhlásení napadnutý
odvolaním obžalovaného. Podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu O.. Z. A.. V
odôvodnení odvolania uviedol, že z trestného činu mal byť usvedčený jediným dôkazom v podobe DNA.
Takýto dôkaz vo forme rukavice nájdenej na mieste činu preukazoval len tú skutočnosť, že táto bola v

minulosti v kontakte s jeho telom. V žiadnom prípade z tohto dôkazu nebolo možné usúdiť, že trestného
činu sa dopustil tak, ako je to uvedené v podanej obžalobe. V tomto prípade jeden nepriamy dôkaznepostačuje na uznanie jeho viny. Zároveň zvýraznil, že pokiaľ nebol schopný v konaní pred súdom
preukázať svoju neprítomnosť v čase spáchania trestného činu na jeho mieste, neznamená to, že na
tomtobolprítomný.Súdmalpretosprávnepostupovaťvzmyslezásady„indubioproreo“aspodpodanej

obžaloby mal byť oslobodený v zmysle ustanovenia § 285 písm.c/ Tr.por. Takýto postup v odvolacom
konaní pri konečnom rozhodnutí navrhol aj krajskému súdu.

Na verejnom zasadnutí obžalovaný zotrval na písomných dôvodoch podaného odvolania s tým, že v
zmysle jeho vyjadrenia v čase spáchania trestného činu mal byť v inom meste Slovenskej republiky.

Túto skutočnosť mohla potvrdiť jeho priateľka, s ktorou sa mu podarilo dodatočne skontaktovať, resp.
zistiť jej adresu.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť z toho dôvodu, že napadnutý
rozsudok považoval v celom rozsahu za zákonný a dôvodný.

Krajský súd ako súd odvolací predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317
Tr.por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas, v lehote stanovenej
v § 309 Tr.por. V zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr.por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie
podľa § 316 ods.1 Tr.por., alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.3 Tr.por., preskúma zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.1 Tr.por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 Tr.por. odvolací súd zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ sa týka podaného odvolania a s ním súvisiacej dôkaznej situácie, je potrebné zo strany krajského
súdu uviesť, že obžalovaný spáchanie stíhaného trestného činu poprel. Vo svojich výpovediach uviedol,
že vlámania do kvetinárstva sa nedopustil, nakoľko v tom čase bol za svojou priateľkou v J.. Pokiaľ
takúto skutočnosť neuviedol pri svojom výsluchu v prípravnom konaní, bolo to z toho dôvodu, že sa na

túto vyšetrovateľ neopýtal.

V trestnom stíhaní bol vypočutý svedok O. Z. ako majiteľ a zároveň poškodený z kvetinárstva L. S..
Predajňu po ukončení doby predaja riadne uzamkla jeho zamestnankyňa C. P.. Otvorenie predajne a
jej vykradnutie zistila svedkyňa E.P. G.. Predajňa kvetov bola uzamknutá dňa 22.8.2014 o 19.07 hod. a

opätovne mala byť otvorená 23.8.2014 o 6.50 hod., kedy bolo zistené aj spáchanie stíhaného trestného
činu. Svedkyne C. P. W. E. G. potvrdili, že v inkriminovanom čase po riadnom uzamknutí predajne zistili
vlámanie do jej priestorov.

Spáchanie trestného činu dokumentovala obhliadka miesta činu, podľa ktorej sa na zadnej časti dosky

pultu nachádzala trasologická stopa v podobe odtlačku obuvi. Na kancelárskom stole sa nachádzal
kus palca gumovej chirurgickej rukavice a z tejto bol vykonaný biologický ster. Zo znaleckého posudku
kriminalistického a expertízneho ústavu policajného zboru bolo zrejmé, že biologický ster z kusu palca
gumovej rukavice vykazoval súhlasný profil porovnávanej vzorky bukálneho výteru obžalovaného.

V dokazovaní obžalovaný v rámci kontradiktórneho konania na okresnom súde nevedel preukázať svoju
prítomnosť v čase spáchania trestného činu na ním udanom mieste, a to v meste Trnava.

Tieto zabezpečené a vykonané dôkazy krajský súd vyhodnotil v neprospech obžalovaného a svedčiacim
o jeho vine v zmysle podanej obžaloby. Za jednoznačný usvedčujúci dôkaz krajský súd považoval

stopu na mieste činu, a to v podobe zanechanej časti gumovej rukavice, ktorá obsahovala DNA profilu
obžalovaného. Takáto stopa v prísnych logických súvislostiach nemohla byť zanechaná iným spôsobom,
ako tým, že obžalovaný bol na mieste spáchania trestného činu. Pokiaľ sa týka obhajoby obžalovaného
o jeho neprítomnosti v meste Košice a jeho návštevy u priateľky v Trnave, krajský súd považuje za
potrebné uviesť, že takéto tvrdenie môže byť pravdivé. Od uzamknutia predajne do zistenia spáchaného

trestného činu uplynulo približne 12 hodín. V takomto časovom rozmedzí sa obžalovaný po spáchaní
trestného činu mohol dostaviť do ktoréhokoľvek mesta v Slovenskej republike. Jeho prítomnosť v
meste J. preto nebola vylúčená. Takáto skutočnosť však zároveň nevylučovala záver, že obžalovaný sa
dopustil trestného činu tak, ako to bolo uvedené v podanej obžalobe. V týchto súvislostiach v ďalšíchneuvedených skutočnostiach krajský súd odkazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku
okresného súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil.

Okresný súd obžalovanému správne uložil súhrnný trest v zmysle ustanovenia § 42 ods.1 Tr.zák., avšak
pochybil, pokiaľ obžalovanému neuložil trest za prevažujúceho pomeru priťažujúcich okolností podľa
§ 38 ods.4 Tr.zák. U osoby obžalovaného krajský súd zistil dve priťažujúce okolnosti, a to podľa § 37
písm.h/ Tr.zák., teda že spáchal viac trestných činov, ako i podľa § 37 písm.m/ Tr.zák., že bol už za
trestný čin odsúdený. Vzhľadom k tomu, že zákonom stanovená trestná sadzba pre trestný čin krádeže

podľa § 212 ods.2 Tr.zák. bola zákonodarcom stanovená v rozpätí 0 - 2 roky, trestná sadzba po úprave
podľa § 38 ods.4 Tr.zák. je určená v rozpätí 8 mesiacov až 2 roky. Z uvedeného vyplýva, že okresný
súd trest odňatia slobody obžalovanému uložil pod zákonom stanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby
pre trestný čin krádeže podľa § 212 ods.2 Tr.zák. v spojení s ustanovením § 38 ods.4 Tr.zák. Takéto
pochybenie druhostupňový súd vo svojom rozhodnutí nemohol napraviť, nakoľko správnemu postupu
bránila absencia odvolania prokurátora, ako i zásada zákazu zmeny k horšiemu - „reformatio in peius“.

Zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia zodpovedá dikcii ustanovenia § 48 ods.2 písm.a/ Tr.zák. Obžalovaný v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním stíhaného trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý
mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Vzhľadom na tieto skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovaného zamietol podľa § 319 Tr.por., pretože
nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.