Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 12, 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoPr/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611209279
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5611209279.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a

členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Romana Tichého v právnej veci navrhovateľky: N. T.,
nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, právne zastúpená JUDr. Janou Čončolovou, advokátkou so sídlom v F.
Z., N. XX, proti odporcovi: Ing. Ľubomír Švanda - DANIARIK, s miestom podnikania Liptovský Mikuláš,
Okoličné 187, IČO: 14 176 068, právne zastúpený JUDr. Petrom Jančim, advokátom so sídlom v F. Z., O.
XXX, o zaplatenie 8.769,60 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľky a odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 4. februára 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľke 3.485,37 Eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 497,91 Eur od 1.10.2008 do zaplatenia,
vo výške 7,5 % ročne zo sumy 497,91 Eur od 1.11.2008 do zaplatenia, vo výške 6,5 % ročne zo sumy
497,91 Eur od 1.12.2008 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 497,91 Eur od 1.1.2009 do
zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 497,91 Eur od 1. 2. 2009 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne
zo sumy 497,91 Eur od 1.3.2009 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 497,91 Eur od 1.4.2009
do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh zamietol,
p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým konanie o zaplatenie 2,04 Eur zastavil, zostáva n e d
o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke sumu 3.485,37 Eur
spolu s príslušným úrokom z omeškania vo výške a zo súm špecifikovaných vo výroku, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o zaplatenie 2,04 Eur podľa § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Vo
zvyšnej časti návrh navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom zamietol. Vykonaným
dokazovaním zistil, že navrhovateľka pracovala u odporcu na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy

zo dňa 3.12.2007, v ktorej ako druh práce bol dojednaný výkon práce samostatného účtovníka,
miestom výkonu práce bolo Námestie osloboditeľov 39, Liptovský Mikuláš. Podľa článku I ods. 4
predmetnej zmluvy, pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom vznikol dňa 1.4.2003
a trvá podľa ustanovení pracovnej zmluvy. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. Podľa
čl. III ods. 2 pracovnej zmluvy, bola dohodnutá základná mzda zamestnanca 18.000,- Sk. Podľa
popisu pracovnej činnosti zo dňa 3.12.2007, ktorý tvorí Prílohu č. 1 k pracovnej zmluve, navrhovateľke
z pracovného zaradenia vyplývali aj pracovné povinnosti: spracovávať účtovné a štatistické výkazy,

vypracovávať daňové priznania, poskytovať poradenstvo vo vymedzenej oblasti, viesť knihu došlých
a vyšlých faktúr, evidenciu pohľadávok a záväzkov, vykonávať prípravu daňových podkladov, viesť
evidenciu a vypracovávanie daňového priznania k DPH, spracovať mzdy za pridelené firmy, odvody
do fondov, sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne, nahlasovať zmeny na sociálnu a zdravotnépoisťovne atď. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš (ďalej len „ÚPSvR“) a odporca
ako príjemca uzatvorili dňa 20.3.2008 Dohodu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na
činnosť pracovného asistenta podľa § 59 zák. č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v znení

neskorších predpisov (ďalej len „Dohodu“). Podľa čl. II. ods. 1 Dohody sa príjemca zaviazal uzatvoriť
zmluvu s pracovným asistentom o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej
zárobkovej činnosti a predložiť jedno vyhotovenie najneskôr do 10 dní od jeho uzatvorenia. Podľa čl. II.
ods. 2 Dohody sa príjemca zaviazal dodržiavať štruktúru pracovnej asistencie s pracovným asistentom
podľavzájomneuzatvorenejzmluvyvzmysle§§51,53Občianskehozákonníka.Podľačl.II.ods.2písm.

a/ Dohody, druh a rozsah činností vykonávaných pracovným asistentom bolo účtovanie, administratívne
činnosti v rozsahu pomocných činností, zabezpečovanie poštového a bankového styku, podľa písm.
d/ právami a povinnosťami pracovného asistenta bolo v súlade so zmluvou o poskytovaní pomoci pri
prevádzkovaní alebo vykonávaní SZČO uzatvorenej dňa 1.2.2008, podľa písm. e/ výška odmeny a
spôsob jej vyplácania bola dohodnutá na 15.000,- Sk, podľa písm. g/ meno a priezvisko pracovného
asistenta: Viera Zahradníková, nar. 18.2.1953 (navrhovateľka). Podľa čl. III. ods. 1 sa ÚPSvR Liptovský

Mikuláš zaviazal poskytnúť finančný príspevok na činnosť pracovného asistenta pre SZČO, ktorá je
občanom so zdravotným postihnutím, najviac vo výške do 7.609,- Sk, po dobu najviac 12 mesiacov.
Dňa 3.6.2008 bol podpísaný Dodatok č. 1 k uvedenej dohode, ktorým došlo, okrem iného, k zmene
výšky maximálneho mesačného príspevku na činnosť asistenta na 11.609,- Sk. Dňa 26.2.2008 uzatvorili
navrhovateľka ako pracovný asistent a odporca ako samostatne zárobkovo činná osoba zmluvu o

poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti, podľa § 51
Občianskeho zákonníka, v spojení s § 59 ods. 7 zák. č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, v
ktorej si dojednali popis pracovných činností, a to: zabezpečovanie administratívnych činností pre výkon
práce SZČO, zabezpečovanie poštového a bankového styku, zabezpečovanie pracovných pomôcok
a materiálov nutného k výkonu práce, zabezpečovanie pitného režimu, dodržiavanie hygieny v práci,

pomoc pri zabezpečovaní osobných potrieb SZČO, starostlivosť o kultúrnosť pracovného prostredia.
Z výplatných lístkov za rok 2008 mal preukázané, že navrhovateľke bol za každý mesiac v roku 2008
účtovaný zmluvný základný plat 18.000,- Sk, ku ktorému boli vyplatené aj prémie, pričom z hrubej mzdy
boli vykonávané v každom období odvody na nemocenské, zdravotné, starobné a invalidné poistenie,
poistenie v nezamestnanosti, garančné poistenie, úrazové poistenie a bol zrazený preddavok na daň

z príjmov. Následne bola vyplácaná na osobný účet navrhovateľky čistá mzda. Zo mzdového listu
navrhovateľkyzarok2009ďalejzistil,ženavrhovateľkeprislúchalzmluvnýzákladnýplatvovýške597,49
Eur za každý mesiac, ku ktorému boli vyplácané prémie, pričom boli následne vykonávané aj odvody na
poistenie ako aj preddavok na daň z príjmu a následne na osobný účet bola jej vyplatená čistá mzda. Z
výplatného lístku za mesiac január 2010 zistil, že navrhovateľke bol účtovaný zmluvný základný plat vo

výške 597,49 Eur, z ktorého boli vykonávané odvody na poistenie, ako aj bol vykonaný preddavok na daň
zpríjmovanáslednebolavyplatenánaosobnýúčetnavrhovateľkyčistámzda.Listomzodňa30.12.2009
odporca ukončil pracovný pomer s navrhovateľkou podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Na
základe podnetu navrhovateľky Inšpektorát práce v Žiline vykonal šetrenie ohľadom vyplácania odmeny
z titulu uzavretej zmluvy zo dňa 26.2.2008, pričom Sociálna poisťovňa na základe výzvy Inšpektorátu

práce potvrdila, že v období od 1.3.2004 do 31.3.2010 zamestnávateľ (odporca) neoznámil prerušenie
pracovnoprávneho vzťahu s navrhovateľkou, z čoho vyplýva, že v uvedenom období vykonávala
prácu podľa pracovnej zmluvy uzatvorenej s odporcom dňa 3.12.2007 a podľa dohodnutých mzdových
podmienok v pracovnej zmluve, jej bývalý zamestnávateľ vyplácal mzdu. Z predložených výplatných
pások, mzdových listov a dokladov o vyplatení mzdy vyplýva, že pracovná zmluva nebola prerušená

a nebol prerušený ani pracovnoprávny vzťah s navrhovateľkou za celé obdobie trvania pracovného
pomeru od 1.3.2004 do 31.3.2010. Dňa 1.3.2009 uzatvoril odporca zmluvu o poskytovaní pomoci pri
prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti s pracovným asistentom Ing. A. M..
Podľa článku I ods. 1 zmluvy, pracovný asistent bude u SZČO vykonávať pomocné administratívne
činnosti a zabezpečovanie potrieb SZČO pri výkone podnikateľskej činnosti. Podľa čl. III ods. 2 zmluvy,

sazmluvnývzťahuzatváranadobuneurčitú,od1.3.2009.Podľačl.Vods.1zmluvy,zavykonanúčinnosť
patrí pracovnému asistentovi dohodnutá mesačná odmena vo výške 600,- Eur. Podľa pracovnej náplne
k uvedenej zmluve sa zmluvné strany dojednali na pracovnej činnosti: zabezpečovanie pomocných
administratívnych činností, zabezpečovanie poštového a bankového styku, zabezpečovanie pracovných
pomôcok a materiálu nutného k výkonu práce, zabezpečovanie pitného režimu, dodržiavanie hygieny

práce a pomoc pri zabezpečovaní osobných potrieb SZČO. Dňa 1.4.2009 uzatvoril odporca s ÚPSvR
Liptovský Mikuláš dohodu o poskytovaní príspevku na činnosť pracovného asistenta, podľa ktorej sa
ÚPSvR zaviazal poskytnúť finančný príspevok na činnosť pracovného asistenta na dobu najviac 12
mesiacov,atonaIng.A.M..Inšpektorátpráce Žilinavprotokolezvýkonuinšpekciepráce,spísanomdňa29.4.2010 pod číslom IZA-27-33-2.3/P-E 22, 24-10, okrem iného, uviedol, že zamestnávateľ nevyplatil
navrhovateľke mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas najmenej 25 % priemerného zárobku za
rok 2009. Ďalej inšpektorát práce zistil, že v zápisnici o podaní informácie odporca ako zamestnávateľ

uviedol, že v období od 1.3.2008 do 28.2.2009 mal s navrhovateľkou ako zamestnancom súbežne
uzatvorené 2 zmluvy, a to pracovnú zmluvu zo dňa 3.12.2007 a zmluvu o poskytovaní pomoci pri
prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti zo dňa 26.2.2008. Sociálna poisťovňa
potvrdila, že odporca neoznámil v období od 1.4.2003 do 31.3.2010 prerušenie pracovnoprávneho
vzťahu s navrhovateľkou. ÚPSvR práce vo svojom stanovisku zo dňa 7.12.2010 pod č. 09/2010/NFK,

na základe stanoviska inšpektorátu práce a vyjadrení kontrolovaného subjektu zaujal záver, nie je
kompetentný jednoznačne potvrdiť, či zamestnávateľ vyplácal pracovnému asistentovi (navrhovateľke)
len odmenu za pracovnú asistenciu podľa uzatvorenej zmluvy alebo mzdu na základe platnej pracovnej
zmluvy. V rámci vykonávaného dokazovania sa oboznámil ďalej s pracovnou zmluvou zamestnancom
odporcu H. R., ktorú uzatvoril odporca s uvedenou pracovníčkou dňa 29.4.2009 ako aj Prílohou č.
1 k pracovnej zmluve týkajúcej sa pracovných povinností zamestnanca. Ďalej sa oboznámil aj s

popisom pracovnej činnosti Ing. A. M., ako hlavného účastníka, ktorý tvorí Prílohu č. 1 v pracovnej
zmluve zo dňa 3.12.2007 a popisu pracovných činností podľa Prílohy č. 2 k pracovnej zmluve,
podľa ktorej zamestnankyňa v rámci pozície asistent daňového poradcu mala vypracovať daňové
priznanie, metodicky riadiť daňovú agendu, vypracovať daňové priznanie k DPH a iným daniam,
zúčastňovať sa na školení týkajúcom sa danej problematiky, dodržiavať vnútorné predpisy SK BP,

poskytovať odborné poradenstvo ostatným zamestnancom kancelárie podľa pokynov zamestnávateľa.
Pri posudzovaní dôvodnosti nároku navrhovateľky na zaplatenie odmeny za výkon práce pracovného
asistenta, vychádzal z podmienok § 59 ods. 1, 2, 7 zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Hodnotiac výsledky dokazovania
dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Odporca nespochybnil, že navrhovateľka

vykonávala činnosť pracovného asistenta na základe zmluvy o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní
alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti zo dňa 26.2.2008 po dobu 12 mesiacov, a to až do
začatia výkonu činnosti pracovného asistenta Ing. A. M., t.j. do 28.2.2009. Tvrdenia odporcu o tom, že za
uvedené obdobie bola navrhovateľke vyplácaná odmena za výkon činnosti pracovného asistenta a nie
mzda z pracovného pomeru, považoval za účelové a nepreukázané. Odporca na pojednávaní potvrdil,

že navrhovateľka činnosť pracovného asistenta reálne vykonávala, ale aj to, že reálne vykonávala aj
úkony súvisiace s účtovníctvom. Uvedená skutočnosť bola preukázaná výpoveďami svedkov, ktorí v
predmetnom období pracovali v pracovnom pomere odporcu, resp. vykonávali práce pre odporcu v
inom zmluvnom vzťahu. Navrhovateľka v uvedenom období vykonávala prácu účtovníčky na základe
pracovnej zmluvy, keďže jej pracovný pomer u odporcu v uvedenom období trval, nebol žiadnym

spôsobom skončený a odporca navrhovateľke v predmetnom období prácu účtovníčky podľa pracovnej
zmluvy aj prideľoval. Z výplatných lístkov a mzdových listov mal ďalej preukázané, že odporca vyplácal
navrhovateľke v predmetnom období mzdu v súlade s dojednaním pracovnej zmluvy, t.j. základný plat
vo výške 18.000,- Sk, z ktorého vykonával povinné odvody, preddavok na daň z príjmov a v prípade
prekážokprácevyplácalajnáhradumzdy.Odporcasavpredmetnomobdobísprávalakozamestnávateľ,

vyplácal navrhovateľke plnenie formou mzdy z pracovného pomeru. Iné plnenie, ako mzdu z pracovného
pomeru, odporca navrhovateľke nevyplácal. Výška odmeny bola preukázaná zo zmluvy uzavretej medzi
odporcom a ÚPSvR Liptovský Mikuláš, ktorej navrhovateľka síce účastníčkou nebola, avšak odporca
nespochybnil, že v takejto výške bola dojednaná výška odmeny za výkon pracovného asistenta. Na
základe uvedeného priznal navrhovateľke nárok na zaplatenie odmeny vo výške 3.485,37 Eur, za výkon

činnosti pracovného asistenta za obdobie od augusta 2008 do konca februára 2009 (497,91 Eur za jeden
mesiac). Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky na zaplatenie odmeny za výkon pracovného asistenta za
obdobie od 1.3.2009 do 19.1.2010 ako nedôvodný zamietol. V období od 1.3.2009 vykonávala prácu
pracovná asistentka Ing. A. M.. Tomu zodpovedajú listinné dôkazy, a to zmluva uzatvorená s ÚPSvR
zo dňa 1.4.2009 ako aj zmluva uzatvorená medzi odporcom a Ing. A. M. za výkon činnosti pracovného

asistenta dňa 1.3.2009. Navrhovateľka nepreukázala, že zmluva zo dňa 26.2.2008 bola s odporcom
dojednaná na dlhšie obdobie ako na čas poskytovania príspevku z ÚPSvR, t.j. na dobu 12 mesiacov,
prípadne že by bola dojednaná na dobu neurčitú. Navrhovateľka v súvislosti s uplatnením nároku
na základe podaného návrhu poukazovala na obsah Dohody uzavretej medzi odporcom a ÚPSvR,
pokiaľ ide o výšku odmeny a jej splatnosť. Preto nemal dôvod pochybovať o dojednaní účastníkov, aj

pokiaľ ide o dobu trvania zmluvy v súlade s dojednaním medzi ÚPSvR a odporcom, t.j. na dobu 12
mesiacov. Ani na základe výpovede svedkov nebola vyvrátená skutočnosť, že od 1.3.2009 vykonávala
činnosť pracovného asistentka Ing. A. M.. Ing. A. M. popísala, aké konkrétne úlohy ako pracovný
asistent vykonávala, pričom uvedené činnosti korešpondovali s popisom práce podľa pracovnej náplnena zabezpečenie pracovného asistenta zo dňa 1.3.2009. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že v období od
1.3.2009 vykonávala činnosť pracovného asistenta v súlade so zmluvou zo dňa 26.2.2008, uvedené
tvrdenie nepreukázala. Navrhovateľka od 1.3.2009 vykonávala činnosti v súlade s pracovnou zmluvou

a nepreukázala vykonávanie tých činností, o ktorých tvrdila, že sa jedná o výkon práce pracovného
asistenta. Pokiaľ navrhovateľka uvádzala, že zabezpečovala uvádzanie návštev pre odporcu, nákupy
občerstvenia, z výpovedi svedka Z., Ing. M. vyplynulo, že uvedené činnosti zabezpečovala nielen
navrhovateľka, ale aj ostatní zamestnanci. Ani svedkyňa L. nevyvrátila tvrdenie odporcu, že od 1.3.2009
zabezpečovala činnosti pracovného asistenta Ing. A. M.. Svedkyňa L. tvrdila, že prevzala celú asistenciu

od navrhovateľky, avšak pokiaľ popisovala činnosti, ktoré pre žalovaného vykonávala, jednalo sa o
činnosti, ktoré zodpovedali popisu pracovnej činnosti podľa Prílohy č. 1 k pracovnej zmluve a uvedené
činnosti vykonávala bez toho, aby mala uzatvorenú zmluvu o pracovnej asistencii. Svedkyňa L. ani
netvrdila a nie je zrejmé, na základe akého právneho dôvodu by bola pre odporcu vykonávala po nástupe
navrhovateľky na PN pracovnú asistenciu. Naopak, logicky vyplýva, že pracovnú asistenciu v tomto
období vykonávala už Ing. A. M., pričom svedkyňa H. L. vykonávala práce, o ktorých sa domnievala,

že sa jedná o pracovnú asistenciu, v súlade s pracovnou zmluvou. Pokiaľ navrhovateľka poukazovala
na niektoré činnosti „pracovnej asistencie“ nesprávne si vyložila podmienky výkonu činnosti pracovného
asistenta podľa § 59 zák. č. 5/2004 Z.z. s výkonom osobného asistenta podľa zák. č. 447/2008
Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného poistenia v znení neskorších
predpisov. Pracovný asistent zabezpečuje pomoc pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej

zárobkovej činnosti, nie osobnú asistenciu pri činnostiach uvedených v Prílohe č. 4 zákona č. 447/2008
Z.z. Uvedená skutočnosť je zrejmá aj zo zmlúv uzavretých medzi ÚPSvR a odporcom, kde je rozsah
činnostívymedzenýinakakoosobnáasistenciavzmyslezákonač.447/2008Z.z.Námietkoupremlčania
vznesenú odporcom sa nezaoberal, nakoľko bola vznesená ohľadne nároku za obdobie od marca
2009 do septembra 2009, t.j. v období, za ktoré navrhovateľke odmenu nepriznal. Návrh na vykonanie

ďalšieho dokazovania navrhovateľkou zamietol z dôvodu hospodárnosti konania, ako aj z dôvodu, že
navrhnutí svedkovia v žalovanom období u odporcu už nepracovali. O trovách konania podľa § 151 ods.
3 O.s.p. rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh zamietol, podala v zákonnej

lehote odvolanie navrhovateľka. Namietala, že okresný súd nesprávne právne vyhodnotil dobu trvania
zmluvy uzavretú medzi ňou a odporcom dňa 26.2.2008, ako aj právny základ nároku. Zmluva o
pracovnej asistencii zo dňa 26.2.2008 nebola uzavretá na dobu určitú, preto platí, že bola uzavretá
na dobu neurčitú. Okresný súd pri posúdení doby trvania platnosti zmluvy o pracovnej asistencii
nesprávne vychádzal z predpokladanej vedomosti o dobe trvania inej zmluvy, ktorej účastníčkou

nebola - Dohody o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na činnosť pracovného asistenta
uzavretej dňa 20.3.2008 medzi ÚPSvR Liptovský Mikuláš a odporcom. Skutočnosť, že pred okresným
súdom poukázala v rámci dokazovania na existenciu vyššie uvedenej dohody, nemožno vykladať,
že pri uzatvorení zmluvy o pracovnej asistencii dňa 26. februára 2008, ktorá je právnym základom
nároku, mala vedomosť o obsahu Dohody odporcu a ÚPSvR zo dňa 20. marca 2008, pokiaľ ide o

dobu poskytovania príspevku odporcovi na dobu 12 mesiacov. Je preto neprípustné, aby okresný
súd pri posúdení doby trvania zmluvy o pracovnej asistencii vychádzal z obsahu dohody medzi inými
účastníkmi uzavretej o takmer mesiac neskôr. Preto posúdenie jej vedomosti o dobe trvania dohody
je zo strany okresného súdu nesprávne a v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Okresný súd
nesprávne vyhodnotil aj závislosť vzniku a závislosť trvania pracovného pomeru založenou zmluvou

o pracovnej asistencii a Dohody uzavretej medzi odporcom a ÚPSvR. Prácu pracovného asistenta
je možné zmluvne vykonávať pre odporcu bez existencie iných zmlúv a dohôd, čoho dôkazom je
aj uzavretie predmetnej zmluvy o pracovnej asistencii samostatne, bez odkazu na budúce a neisté
záväzkové vzťahy, uzavreté medzi inými účastníkmi. Zo žiadneho právneho predpisu, ani vykonaného
dokazovania nevyplýva, že výkon práce pracovného asistenta je podmienený vyplácaním príspevku

z ÚPSvR na základe samostatného zmluvného vzťahu. Svedčí o tom aj skoršie uzavretie zmluvy o
pracovnej asistencii medzi ňou a odporcom. Rovnako v prípade uzavretia ďalšej zmluvy o pracovnej
asistencii s Ing. A. M. dňa 1.3.2009, mohla táto na základe zmluvy vykonávať činnosti pracovnej
asistencie aj bez následného uzavretia dohody odporcu a ÚPSvR Liptovský Mikuláš, ku ktorej došlo
o mesiac neskôr, dňa 1.4.2009. Z toho potom vyplýva, že v konaní uniesla dôkazné bremeno, že

zmluva o pracovnej asistencii zo dňa 26.2.2008 bola uzavretá na dobu neurčitú až do dňa 19.1.2010,
pričom prípadné uzavretie duplicitnej zmluvy o pracovnej asistencii s inou osobou, za trvania zmluvy
o pracovnej asistencii, nemožno považovať za automatické ukončenie doterajšieho zmluvného vzťahu.
V konaní preukázala, že pre odporcu skutočne vykonávala pracovnú asistenciu aj po dni 28.2.2009.Ing. Jana Dúbravcová vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 22.11.2012 špecifikovala činnosti, ktoré
mala vykonávať na základe zmluvy o pracovnej asistencii zo dňa 1.3.2009, pričom uviedla, že konkrétny
rozsah činností, ktoré mala vykonávať, bol dojednaný viac menej ústne a pre odporcu vykonávala len

to, čo uviedla vo svojej výpovedi. Svedkyňou špecifikovaná činnosť je podľa svojho obsahu činnosťou
asistenta daňového poradcu, čo je činnosť, ktorú svedkyňa v skutočnosti pre odporcu vykonávala na
základe pracovného pomeru. Taktiež dáva do pozornosti, že činnosť, ktorú svedkyňa špecifikovala
ako svoj výkon práce pracovného asistenta, vykonával pred dňom 1.3.2009 odporca sám. Svedkyňa
súčasne potvrdila, že pred dňom 1.3.2009 pracovnú asistenciu vykonávala navrhovateľka. Tento rozpor

vo výpovedi svedkyne možno vyhodnotiť len tak, že činnosť, ktorú svedkyňa v skutočnosti pre odporcu
od 1.3.2009 vykonávala, bola činnosť asistenta daňového poradcu vykonávaná v zmysle zákona č.
78/92 Zb., nie činnosť pracovného asistenta vykonávaná podľa § 59 zákona č. 5/2004 Z.z. Na základe
svedeckých výpovedí a čestných prehlásení v konaní preukázala, že počas celého žalovaného obdobia
až do 19.1.2010 vykonávala predovšetkým náročnú a rozsiahlu administratívnu prácu súvisiacu s
mesačným preukazovaním požiadaviek odporcu na 4 rôzne príspevky zo štátneho rozpočtu vyplácané

mesačne odporcovi prostredníctvom ÚPSvR Liptovský Mikuláš v požadovanom rozsahu a termínu,
vyhotovovala ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za rok 2008 a 2009 pre všetkých klientov odporcu,
až do 19.1.2010, denne pracovala s hotovosťou v hlavnej pokladni odporcu, vykonávala absolútne
všetko a poštovú a bankovú agendu, t.j. všetky činnosti, ktoré neboli súčasťou pracovnej náplne
žiadneho zamestnanca odporcu, ani svedkyne Ing. A. M. a ktorú prácu nevykonával do 19.1.2010 okrem

nej nikto iný. Vyššie uvedené povinnosti pracovného asistenta boli najdôležitejšie časti jej pracovnej
náplne pracovného asistenta. Neobstojí tvrdenie svedkyne Ing. A. M., že na základe jedného výplatného
lístka bola vyplácaná mzda z pracovného pomeru, ako aj odmena za výkon práce pracovného asistenta.
Ďalším dôkazom preukazujúcim oprávnenosť jej nároku je skutočnosť, že odporca požiadal o príspevok
na refundáciu odmeny pracovného asistenta - N. T. (jej osoby) ešte dňa 21. apríla 2009, čo je dôkazom

toho, že minimálne v mesiaci apríl 2009 prácu pracovnej asistentky pre odporcu vykonávala. Okresný
súd nesprávne vyhodnotil aj výpoveď svedkyne H. L., ktorá tvrdenie Ing. A. M. o faktickom výkone
činnosti pracovného asistenta od 1.3.2009 jednoznačne vyvrátila a potvrdila výkon tejto funkcie jej
osobou až do 19.1.2010, kedy na pokyn odporcu začala svedkyňa L. činnosť pracovného asistenta
vykonávať sama, pričom nie je podstatné, že tak konala na základe ústneho príkazu nadriadeného a

nie písomnej zmluvy. Svedkyňa H. L. jednoznačne potvrdila na pojednávaní, že asistenčné činnosti
pred ňou nerobil nikto iný, než ona sama. Svedkyňa H. L. Prílohu č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa
29.4.2009,ktoráobsahujepopispracovnejčinnostikpracovnejzmluve,nikdyneobdŕžalaanepodpísala.
Okresný súd nesprávne vyhodnotil výpoveď svedka S. Z., ktorý taktiež potvrdil jej výkon práce ako
pracovnej asistentky nepretržite aj po dni 28.2.2009, a to najmenej do júna 2010, kedy ukončil s

odporcom spoluprácu. Žiadala rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku zmeniť a žalobnému
návrhu vyhovieť.

Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľky, žiadal rozsudok okresného súdu v
napadnutej časti ako správny potvrdiť. Uviedol, že činnosť pracovného asistenta navrhovateľkou bola

ukončená od momentu vzniku činnosti iného pracovného asistenta - Ing. A. M. na základe platne a
účinne uzatvorených dohôd a zmlúv tak medzi ním a novým pracovným asistentom ako aj medzi ním
a ÚPSvR Liptovský Mikuláš. Je logické, že nemienil zamestnávať viacerých pracovných asistentov
súbežne, keďže nenávratný finančný príspevok na činnosť pracovného asistenta poberal iba na činnosť
jedného pracovného asistenta. Tým, že navrhovateľka sa stala od 26.2.2008 pracovnou asistentkou,

došlo ku skončeniu jej pracovného pomeru na základe v tom čase platnej pracovnej zmluvy, a to
ústnou dohodou. Pokiaľ jej oznámil, že bude u neho pracovať ako pracovná asistentka a nie ako
zamestnankyňa v pracovnom pomere, s týmto súhlasila. Navrhovateľka ako pracovná asistentka
vykonávala tú istú činnosť, ako vykonávala na základe pracovnej zmluvy. Duplicitné odmeňovanie
by bolo v rozpore so zásadou spravodlivého usporiadania občianskoprávnych a pracovnoprávnych

vzťahov. V tejto súvislosti poukazuje na výklad právnych úkonov v náleze Ústavného súdu ČR sp. zn. I.
ÚS 770/11. Dáva do pozornosti aj listiny označené ako žiadosť navrhovateľky o vydanie potvrdenia zo
dňa 15.2.2010 adresované ÚPSvR Liptovský Mikuláš a následne potvrdenie ÚPSvR Liptovský Mikuláš
zo dňa 17.2.2010 vydané pre navrhovateľku. V prvej listine navrhovateľka sama výslovne uvádza, že má
s ním uzatvorenú pracovnú zmluvu v pracovnej pozícii samostatný účtovník s účinnosťou od 1.4.2003,

keď v predmetnej žiadosti v druhom odseku uvádza, že do 31.3.2009 bola jeho pracovným asistentom,
keďod1.4.2009jepracovnouasistentkouinákolegyňa.Zuvedenéhojezrejmé,ženavrhovateľkasibola
vedomá, že po 1.4.2009 vykonávala u neho činnosti podľa pracovnej zmluvy, a teda odmena za činnosť
pracovného asistenta jej neprináleží. Uvedený dôkaz súdu prvého stupňa nemohol predložiť z tohodôvodu, nakoľko bol objavený po nahliadnutí dokladov u ÚPSvR Liptovský Mikuláš, po podaní trestného
oznámenia navrhovateľky na OR PZ Liptovský Mikuláš. Do súčasnej doby nebolo proti nemu vznesené
žiadne trestné stíhanie pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania finančných

záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, 2 písm. a/ Trestného zákona alebo pre trestný
čin subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona.
Proti rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke sumu
3.485,37 Eur s príslušenstvom, podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Namietal, že postupom
okresného súdu bolo porušené právo na spravodlivé súdne konanie spočívajúce v nedostatku riadneho

a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (viď nález ÚS SR sp.
zn. I. ÚS 226/03 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 25/2007). Okresný súd v súlade s
ust. § 132 O.s.p. nedôsledne posúdil základnú normu upravujúcu bremeno tvrdenia a preukazovania
podľa ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. Okresný súd považoval za sporné, či za výkon činnosti
pracovnéhoasistentanavrhovateľkevyplatilodmenu.Okresnýsúdvyvodilzáver,ženemožnovychádzať
zo zmluvy uzavretej medzi ÚPSvR Liptovský Mikuláš a odporcom, nakoľko konkrétny rozsah činnosti

bol uvedený výslovne v zmluve uzavretej medzi navrhovateľkou a ním, v ktorej účtovníctvo uvedené
nie je. I keď takýto termín v zmluve o pracovnej asistencii zo dňa 26.2.2008 uvedený nie je, je tam
uvedený termín administratívnej práce a činnosti pre SZČO, pričom už vo vyjadrení zo dňa 13.11.2012
uviedol definíciu pojmu administratívnej činnosti, podľa ktorého, typickým povolaním pre vykonávanie
národných administratívnych činností sú správcovia budov, personalisti, účtovníci, asistenti, tajomníci,

sekretárky a ďalšie profesie, tak ako to vyplýva z klasifikácie zamestnaní z roku 2008 v skupine 241 - 4.
Okresný súd na predmetné dôkazy neprihliadal, z ktorých vyplýva, že navrhovateľka vykonávala v rámci
administratívnych činností aj účtovnícke práce v rozsahu, ako jej vyplývalo nielen zo zmluvy o pracovnej
asistencii za obdobie od 1.2.2008 do 28.2.2009, v nadväznosti na rozsah vymedzený predpismi
Štatistického úradu SR a charakter práce účtovníka. Podľa jeho názoru (tvrdil to aj pred Inšpektorátom

práce),pracovnázmluvanavrhovateľkezaniklakonkludentnetým,žeuzavrelsnavrhovateľkouzmluvuo
výkonečinnostipracovnéhoasistenta.Nazánikpracovnejzmluvysanevyžadujepísomnáformaatakáto
nebola dohodnutá ani v pracovnej zmluve uzavretej v roku 2007. Navrhovateľka z povahy jej konania
vykonávania úkonov jednoznačne vedela, že vykonáva činnosť pracovného asistenta, čo vyplýva aj z
jej písomných podaní a pracovnej činnosti vykonávanej v období od 1.2.2008 do 28.2.2009, čo aj sama

uviedla pri kontrole ÚPSvR Liptovský Mikuláš, ktorá bola realizovaná v roku 2010. Nesúhlasil s názorom
okresného súdu, že navrhovateľke vyplácal plnenie formou mzdy z pracovného pomeru. Samotný zákon
č. 5/2004 Z.z. nič nehovorí o charaktere príspevku ako takom a rovnako nehovorí o povahe tohto
príspevku ani dôvodová správa. Podľa článku III. Dodatku č. 1/2008 k dohode uzavretej medzi ÚPSvR a
odporcom z 3.6.2008 je mu uložená povinnosť nakladať s odmenou asistenta ako s plnením zo závislej

činnosti. Ak podľa záveru okresného súdu mal ako zamestnávateľ navrhovateľke ako zamestnankyni
vyplácať mzdu za obdobie február 2008 až február 2009, je potom otázne, že by navrhovateľke mala
byť priznaná mzda ako aj plnenie na základe odmeny pracovného asistenta pri výkone 8-hodinového
pracovného času. Priznanie plnenia mzdy ako aj odmeny za prácu pracovného asistenta by bolo v
rozpore s ustanovením § 2 ods. 2 OZ ako aj základnými zásadami Zákonníka práce podľa ust. §

120 a nasl. Zákonníka práce. V tejto časti okresný súd skutkové zistenia nesprávne právne posúdil.
Okresný súd ďalej dôsledne neskúmal tvrdenia navrhovateľky, že jej vlastné prehlásenie odovzdávané
ÚPSvR Liptovský Mikuláš mali byť urobené pod nátlakom a teda v nedostatku slobodnej a vážnej vôle.
Tieto tvrdenia navrhovateľky prijal okresný súd ako fakt, pričom navrhovateľka k tomu nepredložila
žiadny dôkaz. Uvedený záver vyplýva z protokolu výsledku následnej finančnej kontroly ÚPSvR zo dňa

17.2.2010, v ktorom je konštatované, že navrhovateľka sama predkladá úradu doklady preukazujúce
jej odmenu za činnosť pracovného asistenta počas celého kontrolovaného obdobia. Ďalej potvrdila, že
počas trvania zmluvy jej zamestnávateľ neprideľoval prácu iného rozsahu, než ako bola dohodnutá
v článku II. Dohody, pričom zmluvu podpísala slobodne a bez nátlaku, pri plnom právnom vedomí
oboch strán. Z dôvodu právnej istoty namietal premlčanie celého uplatneného nároku navrhovateľky za

obdobie od 1.10.2008 do 30.9.2009. Žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti zmeniť a návrh
navrhovateľky zamietnuť.

Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu, žiadala rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
ako správny potvrdiť. Napriek tomu, že jej pracovný pomer u odporcu trval nepretržite od 3.12.2007 do

31.3.2010,nazákladektoréhopreukázateľnevykonávalapreodporcudohodnutýdruhprácesamostatný
účtovník s dohodnutou mzdou, súčasne v tomto období vykonávala aj činnosť pracovného asistenta na
základe občianskoprávnej zmluvy s dohodnutou odmenou. Odporca jej poskytoval finančné prostriedky
za jeden druh práce, ktoré súd prvého stupňa z formálneho ako aj z obsahového hľadiska správneposúdil ako mzdu. Ďalej dáva do pozornosti účel a zmysel zákona o službách zamestnanosti č. 5/2004
Z.z., ktorým zákonodarca sledoval eliminovanie nepriaznivého stavu SZČO so zdravotným postihnutím
prostredníctvom pomoci zo strany inej fyzickej osoby (pracovného asistenta), ktorého úlohou je pomôcť

takémutoobčanoviprivykonávaníčinnostiaprivykonávaníjehoosobnýchpotrieb.Účelomposkytovania
príspevku zo štátneho rozpočtu v žiadnom prípade nie je nahradenie povinnosti zamestnávateľa zaplatiť
zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Z predmetu činnosti pracovného asistenta obsiahnutého v
zmluve o poskytovaní pomoci vyplýva (a okresný súd to správne posúdil), že výkon práce účtovníčky
v rozsahu vykonávanou jej osobou nie je, ani nemôže byť súčasťou predmetu činnosti výkonu práce

pracovného asistenta. Tomuto prisvedčuje aj vyjadrenie ÚPSvR Nitra zo dňa 21.1.2011. Tomuto názoru
nezodpovedá ani znenie článku III. bod 3, 4, 5 a 6 dodatku Dohody, ktorý nepreukazuje, že odporca má
odmenu za výkon pracovnej asistencie účtovať ako mzdu, ani ho takto v rozpore s ustanovením dohody
vykladať.Odporcavkonanínepreukázal,žebysňoupočasvýkonučinnostipracovnejasistentkyprerušil
alebo ukončil pracovný pomer. Tvrdenie odporcu o konkludentnom zániku pracovnej zmluvy nemá oporu
v Slovenskom právnom poriadku. Z jej listu zo dňa 23.4.2010 adresovaný ÚPSvR Liptovský Mikuláš

jednoznačne vyplýva, že sa domáhala vyplatenia odmeny za činnosť pracovnej asistentky až do dňa
faktického ukončenia tejto činnosti do 20.1.2010. Okresný súd nesprávne vyhodnotil obsah výpovedí
svedkov H. L., S. Z. a Ing. A. M., z ktorých vyplýva, že činnosť pracovnej asistentky vykonáva počas
celého obdobia, čím potvrdili dôvodnosť žalovaného nároku ako celku, nielen jeho časti. Ako dôkaz
preukazujúci jej tvrdenie, nemohla predložiť list odporcu zo dňa 21.4.2009, ktorým odporca požiadal

ÚPSvR o preplatenie refundácie odmeny pracovného asistenta - N. T. ešte v mesiaci apríl 2009. Konanie
odporcu je v súčasnosti predmetnom vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní pre podozrenie zo
spáchania trestného činu podľa § 261 ods. 1, 2 písm. a/ a § 225 Trestného zákona. Odvolanie odporcu je
založené na nepravdivej a účelovej obrane a postráda logickú súvislosť medzi vykonaným dokazovaním
a prípadným pochybením súdu prvého stupňa v napadnutej časti.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podali včas účastníci
konania proti rozsudku, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok okresného
súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., ktorý v napadnutých výrokoch

odvolaním navrhovateľky a odporcu, ako správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. V nenapadnutej
časti, pokiaľ okresný súd v konaní o zaplatenie 2,04 Eur zastavil, ktoré odvolaním zo strany účastníkov
nebolo napadnuté, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Okresný súd vo veci riadne zistil skutkový stav a zistené skutkové okolnosti vyhodnotil spôsobom

uvedenýmv§132O.s.p.Krajskýsúdsastotožňujesuvádzanýmidôvodmirozsudkuokresnéhosúdu,na
ktoré v podrobnostiach odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Krajský súd považoval za významné sa vyjadriť
k podstatným dôvodom odvolania navrhovateľky a odporcu proti rozsudku okresného súdu, ktorými je v
odvolacom konaní viazaný (§ 205 ods. 1, 3 O.s.p.). Krajský súd nepovažoval odvolanie navrhovateľky
a odporcu proti rozsudku okresného súdu za dôvodné.

Z vykonaného dokazovania okresným súdom bolo nepochybne zistené, že navrhovateľka bola
pracovníčkou odporcu na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 3.12.2007, v ktorej ako druh práce
bol dojednaný výkon práce samostatného účtovníka, s miestom výkonu práce Námestie osloboditeľov
39, Liptovský Mikuláš. Podľa článku III. ods. 2 pracovnej zmluvy bola navrhovateľke priznaná základná

mzda zamestnanca vo výške 18.000,- Sk. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. Popis
pracovnej činnosti bol uvedený v Prílohe č. 1 predmetnej pracovnej zmluvy zo dňa 3.12.2007. Na
základe vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov, svedkov a oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, krajský súd sa stotožnil so záverom okresného súdu, že v priebehu roku 2008 a 2009 nedošlo
medziodporcomakozamestnávateľomanavrhovateľkouakozamestnankyňoukskončeniupracovného

pomeru dohodou (§ 59 ods. 1 písm. a/, § 60 ods. 1 Zákonníka práce) z dôvodu tvrdeného odporcom, že
od 26.2.2008 navrhovateľka pre odporcu vykonávala výlučne prácu pracovného asistenta na základe
zmluvy o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti.
Tomuto skutkovému zisteniu zodpovedá výsluch účastníkov, svedkov ale aj listinných dôkazov, z ktorých
je zrejmé, že navrhovateľka až do dňa skončenia pracovného pomeru vykonávala u odporcu najmä

výkon práce - jednoduché účtovníctvo. Pokiaľ nebola preukázaná existencia písomného rozviazania
pracovného pomeru a následná existencia uzatvorenia písomnej pracovnej zmluvy, tvrdenia odporcu
o skončení pracovného pomeru navrhovateľky u odporcu, prípadne o „prerušení“ pracovného pomeru
(takýto pojem Zákonník práce nepozná - poznámka odvolacieho súdu) je zrejmé, že pracovný pomernavrhovateľky u odporcu trval až do jeho skončenia, t.j. do 31.3.2010. V tejto súvislosti okresný súd
správne vychádzal aj zo skutkového zistenia na základe vykonaného dokazovania - oboznámením sa
so mzdovým listom navrhovateľky za rok 2008 a 2009, z ktorého správne ustálil, že navrhovateľke

bol účtovaný zmluvný základný plat vo výške 18.000,- Sk (v roku 2009 v prepočte 597,49 Eur), z
ktorého boli vykonané odvody na nemocenské, zdravotné, starobné, invalidné poistenie, poistenie v
nezamestnanosti a preddavok na daň z príjmu, po odpočte ktorých bola vypočítaná čistá mzda, ktorá
bola zasielaná na účet navrhovateľky. Účtovaný plat vo výške 18.000,- Sk nekorešponduje s výškou
odmeny (15.000,- Sk) uvádzanou v dohode o poskytnutí nenávratného finančného príspevku na činnosť

pracovného asistenta zo dňa 20.3.2008. Vzhľadom na uvedené, krajský súd odvolanie odporcu proti
rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým ho zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy - zaplatenia
odmeny za mesiac august 2008 až február 2009, nepovažoval za dôvodné.

Navrhovateľka návrhom na začatie konania sa domáhala zaplatenia odmeny za obdobie august 2008 až
do 19.1.2010 vo výške 15.000,- Sk za jeden mesiac, poukazujúc na dohodnutú výšku odmeny a spôsob

jejvyplácaniapodľačlánkuII.bod2písm.e/Dohodyoposkytnutínenávratnéhofinančnéhopríspevkuna
činnosť pracovného asistenta uzavretej medzi ÚPSvR Liptovský Mikuláš a odporcom zo dňa 20.3.2008,
keďže výška odmeny v zmluve o poskytovaní pomoci pri vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti
uzatvorenej medzi odporcom a navrhovateľkou výška odmeny nebola uvedená. Zhodne s názorom
okresného súdu preto krajský súd vyvodil, že pokiaľ sa navrhovateľka domáha plnenia podmienok

zmluvy o výške odmeny a spôsobu jej platenia podľa článku II. bod 2 písm. e/ Dohody zo dňa 20.3.2008 v
kontexte so zmluvou zo dňa 26.2.2008, je potrebné vychádzať aj z ostatných podmienok Dohody zo dňa
20.3.2008, t.j. týkajúci sa ostatných podmienok uvedených v článku II. bod 2 písm. a/, b/, c/, d/, f/, g/ ale
aj podmienok uvedených v článku III. bod 1, podľa ktorého sa poskytnutý finančný príspevok na činnosť
pracovného asistenta pre SZČO poskytuje po dobu najviac 12 mesiacov. Je potrebné ďalej konštatovať,

že vymedzenie pojmu „administratívne činnosti“ v zmluve zo dňa 26.2.2008 celkom nekorešpondujú s
pojmami uvádzanými v článku II. bod 2 písm. a/ Dohody 20.3.2008, pričom výkon administratívnych
prác je deklarovaný aj v Prílohe č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 3.12.2007 (napr. „... zabezpečovať
podľa pokynov nadriadeného administratívne práce, vykonávať ďalšie nevyhnutné práce spojené s
pracovnými a spoločenskými potrebami, vybavovať korešpondenciu podľa pokynov, písať, prepisovať

listy, posielať a prijímať faxové správy, elektronickú poštu, viesť evidenciu a predaj stravných lístkov.“),
potom na základe zovšeobecnenia pojmu „administratívnej práce“ dochádza medzi nimi k prelínaniu.
Je však zrejmé, že zmluva zo dňa 26.2.2008 bola uzatvorená podľa § 51 Občianskeho zákonníka v
spojení s ust. § 59 ods. 7 zákona NR SR č. 5/2004 Z.z. o službách v zamestnanosti, z čoho potom
vyplýva, že navrhovateľka mala vedomosť o tom, že uvedená zmluva bude viazaná len v súvislosti na

uzatvorenie Dohody medzi odporcom ako žiadateľom a ÚPSvR Liptovský Mikuláš ako poskytovateľom
príspevku (viď § 59 ods. 7 citovaného zákona) tak, ako v danom prípade si uplatnila nárok na zaplatenie
odmeny žalobným návrhom navrhovateľka. Dňa 1.4.2009 uzatvoril odporca s ÚPSvR Liptovský Mikuláš
Dohoduoposkytnutípríspevkunačinnosťpracovnéhoasistenta,podľaktorejsaúradzaviazalposkytnúť
finančný príspevok na činnosť pracovného asistenta na dobu najviac 12 mesiacov, a to na Ing. A.

M. (s ktorou odporca uzatvoril zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní
samostatnej zárobkovej činnosti s pracovným asistentom, dňa 1.3.2009), a to z dôvodu, že účinnosť
Dohody zo dňa 20.3.2008 sa skončila splnením záväzkov účastníkov dohody (viď článok VII. bod 5
Dohody), z čoho následne vyplýva, že právny nárok navrhovateľky na odmenu za činnosť pracovného
asistenta na základe zmluvy zo dňa 26.2.2008 v spojitosti s Dohodou zo dňa 20.3.2008 za obdobie

od 1.3.2009 do 10.1.2010 jej neprináleží, ako správne konštatoval v dôvodoch rozsudku okresný súd.
Námietka navrhovateľky, že Ing. A. M. v skutočnosti prácu alebo výkon práce pracovného asistenta
(na základe uzatvorenej zmluvy o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej
zárobkovej činnosti zo dňa 1.3.2009) nevykonávala, môže byť predmetom šetrenia orgánov ohľadom
preskúmavania plnenia Dohody o poskytovaní príspevku na činnosť pracovného asistenta uzatvorenej

dňa 1.4.2009 medzi ÚPSvR Liptovský Mikuláš a odporcom. Právny nárok navrhovateľky na odmenu za
činnosť pracovného asistenta na základe zmluvy zo dňa 26.2.2008 to však z vyššie uvedených dôvodov
nezakladá.

Na základe uvedených skutočností, keďže okresný súd na základe vykonaného dokazovania správne

vec právne posúdil, keď odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke odmenu za činnosť pracovného
asistenta za obdobie od mesiaca august 2008 do konca februára 2009 a vo zvyšnej časti návrh
navrhovateľky zamietol, krajský súd rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch ako správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Podľa § 224 ods. 4 O.s.p. okresný súd rozhodne o doterajších trovách konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.