Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 12, 2012

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/344/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610212936
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6610212936.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o.,
Moyzesova8,82108Bratislava,IČO:36864421,protipovinnémuK.F.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom:
Y. XXX/XX, XXX XX S., zast. opatrovníkom X. T., zamestnankyňou Okresného súdu Zvolen, vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08

Bratislava, pod sp. zn. EX 9238/10 na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2730,95-Eur s
prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 10Er/843/2010-17 zo dňa
27.01.2012, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom

Krutým, pod sp. zn. EX 1121/09 vyhlásil za neprípustnú a zastavil podľa § 57 ods.1 písm. g) zákona
č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len
ako „Exekučný poriadok“).
V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že oprávnený navrhol vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri
Slovenskej rozhodcovskej a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 15704/09

zo dňa 23.10.2009. V prebiehajúcom exekučnom konaní vydal súd poverenie na vykonanie exekúcie
aj v dôsledku nejednotného výkladu ustanovení Exekučného poriadku vzťahujúcich sa k rozsahu
preskúmavacieho oprávnenia súdu vo fáze exekučného konania pred vydaním poverenia, v dôsledku
toho k preskúmaniu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu prikročil v zmysle § 45 zákona
č.244/2002 o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len v príslušných častiach
ako „ZoRK“) až po vydaní poverenia. Po preskúmaní zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 30.01.2009,

ktorá bola podkladom na vydanie exekučného titulu, túto okresný súd, vzhľadom na povahu zmluvných
strán (podnikateľ vs. fyzická osoba nepodnikateľ), predmet podnikateľskej činnosti oprávneného ako aj
jej obsah, považuje za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 opds.1 Občianskeho zákonníka (ďalej len ako
„OZ“). S poukázaním na čl. 144 Ústavy SR uviedol, že slovenským súdom vyplýva povinnosť dodržiavať
komunitárne právo, preto aplikoval na daný právny vzťah Smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ako „Smernica“). Exekučný súd je

povinný aplikovať ustanovenia Smernice na prebiehajúce exekučné konanie ex offo po zohľadnení ich
priority pred vnútroštátnou právnou úpravou spotrebiteľských vzťahov v OZ. Okresný súd uviedol, že
rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia
doVšeobecnýchpodmienok poskytnutiaúveruakosúčastiformulárovejzmluvyoúvere. Rozhodcovská
doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už
od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 OZ účinného v čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské

konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo
strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnymexekučnýmtitulom navykonanieexekúcie. Súdvdôsledkutohopovažoval exekučnýtitul zamateriálne
nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní
exekúcie. Na základe uvedeného súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň zastavil v zmysle § 57

ods.1 písm. g) Exekučného poriadku. Uviedol, že na základe vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a jej
následného zastavenia nebude rozhodovať o podaní súdneho exekútora, ktoré predložil v zmysle § 30
ods. 3 Exekučného poriadku. V závere odôvodnenia uviedol, že o trovách konania rozhodne osobitným
uznesením.

Proti predmetnému rozhodnutiu okresného súdu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal oprávnený a
v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s uvedeným uznesením okrem iného z nasledovných dôvodov:

- všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať
úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto
rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie,

akoby bol exekučný titul zrušený,
- exekučný súd nie je súdom v zmysle ust. § 40 a nasl. ZoRK, nekoná o zrušení tuzemského
rozhodcovského rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci rozsahu uvedenom v žalobe alebo v
rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe,
- z hľadiska princípu právnej istoty, ktorý musí dotvárať stav ústavnosti v právnom štáte, nemôže ten

istý štátny orgán - všeobecný súd - dotvárať svoje rozhodovacie oprávnenia smerujúce k zamedzeniu
účinkom rozhodcovského rozsudku na právne postavenie žalovaného (dlžníka) tam, kde neexistujú
a to preto, že z vôle zákonodarcu existujú na inom mieste a v inom čase, a to tam, kde ich platné
právo zaraďuje,
- všeobecný súd interpretoval a následne aplikoval označené ustanovenia tak, akoby upravovalo

konanie bez návrhu vždy vtedy, ak súd zistí v rozsudku rozhodcovského súdu nedostatky bližšie
špecifikované v ust.§ 45 ods. 1 písm. b) alebo c) ZoRK,
- exekučný súd konal pri revízii rozsudku rozhodcovského súdu mimo rámec zverenej právomoci, čo
ho vmanévrovalo do situácie, v ktorej rozhodujúc o právnom postavení účastníkov rozhodcovského
konania úplne ignoroval všetky procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené

s exekučnou vecou,
- exekučný súd je v zmysle ust. §45 ods. 1 písm. c) ZoRK oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané
rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky
s dobrými mravmi.

V závere odvolania oprávnený navrhol, aby súd uznesenie okresného súdu č.k. 10Er/843/2010-17 zo
dňa 27.01.2012 v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Zákonný sudca okresného súdu
vec predložil na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienil v celom rozsahu vyhovieť
(§ 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb.- Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.“).

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením §

212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie
okresného súdu podľa ustanovenia § 219 O.s.p. potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že dňa 14.07.2010 bol spísaný vo forme zápisnice pred
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým za účasti splnomocneného zástupcu oprávneného návrh

na vykonanie exekúcie. Dňa 25.08.2010 bola Okresnému súdu Lučenec doručená žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. V danom prípade súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava zo dňa 23.10.2009, č.k.: SR
15704/09. Týmto rozhodnutím bol povinný ako žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi- oprávnenému

sumu 2760,-Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 2760,-Eur od
15.05.2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 2760,-Eur od 29.07.2009
do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 518,70-Eur, to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Okresný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodola dňa 01.10.2010 poveril výkonom exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom
exekútorského úradu Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava.

Krajský súd odvolaním napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.
potvrdil, pretože aj podľa odvolacieho súdu rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej
uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle § 53 ods. 5
OZ v platnom znení. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi uvedenými v napadnutom
uznesení okresného súdu, na ktoré poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia uvádza aj ďalšie dôvody, ktorými zároveň reaguje na relevantné námietky v
odvolaní.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom
predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak
rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný

opravný prostriedok (§ 45 ods. 3 ZoRK).

Podľa § 53 ods.1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné

podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods.5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku, ako aj zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva,
že súd aj pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi skúma, či sú splnené formálne i materiálne

predpoklady pre vedenie exekúcie. Prvostupňový súd je predovšetkým povinný skúmať či exekučný titul,
na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle zákonných
ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu skúmať exekučný titul
počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia, že nie sú zistené
podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti

vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať. Právny predpis (Exekučný poriadok), resp. jeho
jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v
ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č. k. IV. ÚS
55/2011-19).Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na
ochrane spotrebiteľa. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou

doložkouavoľboudodávateľa,ktorýspotrebiteľovirozhodcovskékonanievnútiakonajvhodnejšíspôsob
rozhodovania sporu (porovnaj CSACH, K. Štandardné zmluvy. Plzeň : Aleš Čeněk, 2009. s. 214).
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s
ostatnýmištandardnýmipodmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkým
všeobecnýmobchodnýmpodmienkam,atedaajrozhodcovskémukonaniu.Vsubjektívnenearbitrabilnej

(spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu.
Už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej
doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a
spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr len indikátorom, do akých krajností
môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou stranou zmluvného vzťahu. Miesto
konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti (rozhodcovský súd na druhom

konci republiky, porovnaj rozsudok Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98 Oceáno
Grupo Editorial SA, Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón
Prades (C- 241/98), José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio
Vinas Feliu (C-244/98) a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym
procesom niet ani zmienky. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je teda v zmysle
ustanovenia § 53 ods. 5 OZ neplatná.

Odvolací súd sa plne stotožňuje aj so záverom exekučného súdu ohľadom konštatovania
neprijateľnosti rozhodcovskej doložky z dôvodov, na ktoré poukázal exekučný súd. Je zrejmé, že

vzhľadom na okolnosti uzavretia rozhodcovskej doložky a obsah jej znenia sa prieči dobrým mravom,
a potom aj výkon práv z takejto doložky odporuje dobrým mravom.

Odvolací súd poukazuje na to, že je irelevantné ako označil oprávnený v zmluve o úvere účel použitia
finančnýchprostriedkov.Základomjeplatnosťpodmienokkonkrétnejzmluvy,napríkladaj rozhodcovskej

doložky na základe, ktorej vznikol exekučný titul. Platnosť rozhodcovskej doložky je vymedzená len OZ
a príslušnými normami Európskeho práva, preto v tomto smere pokiaľ nebolo preukázané, že povinný
použil finančné prostriedky, či už na účel zamestnania, povolania alebo podnikania považuje sa tento
právny vzťah (medzi oprávneným a povinným) za spotrebiteľský (§ 52 ods. 1 OZ). V zmysle § 54 ods. 2
OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa odvolacieho súdu na preukázanie skutočností o použití finančných prostriedkov povinným nestačí
len zaškrtnutie kolónky na účel povolania, ako vyplýva zo zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá medzi
oprávneným a povinným.

Odvolací súd uvádza, že v danej veci je právne irelevantné, že bolo plnenie z predmetnej zmluvy

zabezpečené blankozmenkou. V danej veci je rozhodujúce, že exekučným titulom bol rozhodcovský
rozsudok, ktorý ale nemôže byť vykonateľným exekučným titulom, pretože vznikol na základe
neplatného ustanovenia zmluvy, a to s ohľadom na vnútroštátnu právnu ako aj európsku právnu úpravu.

Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii, poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu

vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch, si plní prostredníctvom viacerých zákonov,
medzi inými OZ, kde v § 53 ods. 5 zakotvuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách, sú neplatné, ale aj zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladá exekučnému súdu
aj v štádiu už prebiehajúceho exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené

alebo odporuje dobrým mravom, a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má,
ukladá exekučnému súdu exekúciu zastaviť. Skúmaniu povahy obsahu rozhodcovského rozsudku
musí predchádzať prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou
zmluvou. Ak je totiž rozhodcovská zmluva neplatná, potom rozhodcovský rozsudok vydaný v
rozhodcovskom konaní, ktorý odvodzoval svoju právomoc z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je

materiálne vykonateľným exekučným titulom. Táto skutočnosť sama o sebe je dôvodom na zastavenie
exekúcie, ktorá začala na základe takéhoto exekučného titulu trpiaceho neodstrániteľnou vadou, pre
ktorú v exekúcii ďalej nemožno pokračovať.Odvolací súd opiera rozhodnutie o dnes už ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR ako
aj Ústavného súdu SR. Pokiaľ odvolateľ v odvolaní poukazuje aj na ďalšie nové dôvody, pre ktoré
má byť exekúcia prípustná, odvolací súd zastáva názor, že v podstate sa jedná o bližšie odôvodnenie

tých istých námietok, ktoré už bolo predmetom posudzovania súdov. Záver súdov o neprípustnosti
vedenia exekúcie v obdobných veciach, nemôže zvrátiť nová argumentácia, podľa ktorej by exekúcia
mala byť prípustná, pretože čo i len jeden uznaný dôvod neprípustnosti exekúcie spôsobuje, že
exekúciu už nemožno vykonať. Ak teda súdy už dali odpoveď prečo (na základe akých dôvodov)
je exekúcia neprípustná, pričom tieto dôvody neprípustnosti stále existujú aj v predmetnej veci, nové

dôvody „prípustnosti“ exekúcie sú pre rozhodovanie bezvýznamné. Odvolací súd preto ďalšie námietky
uvádzané v odvolaní nepovažuje za relevantné privodiť pre oprávneného iné rozhodnutie, k akému
dospela ustálená rozhodovacia prax súdov. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje tiež na judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná
odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje
sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgidias vs Grécko z 29. Mája 1997, Higgins vs

Francúzsko z 19. Februára 1998). Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považuje tie argumenty,
ktoréužbolipredmetom posudzovania súdov,avýsledkomktorého bolokonštatovanieoneprípustnosti
exekúcie, pričom tieto závery si osvojil aj konajúci súd, na ktoré poukázal. Preto sa odvolací súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia podrobnejšie nevenuje všetkým odvolacím argumentom.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne
potvrdil podľa § 219 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne, t.j. pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.