Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 8, 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 5C/215/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312210033
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Kubjatková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5312210033.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Andreou Kubjatkovou v právnej veci navrhovateľa Pohotovosť,

s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Fridrich
Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenská republika -
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava v konaní o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa z a m i e t a .
NávrhnavrhovateľanaprerušeniekonaniadoprávoplatnéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSRoústavnej
sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný súd z a m i e t a .

Návrh navrhovateľa na prerušenie konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o položených
prejudiciálnych otázkach v konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 7C/6/2010 z
a m i e t a .
Odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Čadci rozsudkom 5C/215/2012-51 zo dňa 22.8.2013 zamietol návrh navrhovateľa a
odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 221

ods. 1 s prihliadnutím na § 212 ods. 3 O.s.p. vec zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie
z dôvodu, že podľa úradného záznamu kancelárie na č.l. 11 spisu exekučné konanie Ex 3004/2009
zodpovedá spisovej značke OS Čadca 4Er/222/2009, zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.8.2013
vyplýva, že tento spis mal byť oboznamovaný. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však vyplýva, že
okresný súd vyhodnocoval skutkový stav zistený z exekučného spisu 8Er/199/2009. Nakoľko exekučný
spis 4Er/222/2009 nebol pripojený k spisovému materiálu (okresný súd na pojednávaní konštatoval, že
ho vylúčil, keďže sa v ňom koná), odvolací súd nemohol preskúmať správnosť skutkových a právnych

záverov okresného súdu uvedených v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku, a z tohto dôvodu
napadnutý rozsudok zrušil, a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní nariadil
okresnému súdu pripojiť spis spisová značka 4Er/222/2009, eventuálne vykonať ďalšie dôkazy podľa
návrhu procesných strán a vo veci opätovne rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodnúť o všetkých
trovách účastníkov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

Navrhovateľ v návrhu zo dňa 27.9.2012 žiadal, aby mu odporkyňa nahradila škodu vo výške 125,-- € a

nemajetkovú ujmu vo výške 660,-- €. Škoda vznikla nesprávnym úradným postupom súdu. Nesprávny
úradný postup súdu spočíval v prieťahoch v konaní (poverenie nebolo vydané v zákonnej lehote 15
dní, ale s omeškaním viac ako 13 mesiacov). V príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
súdu vznikla navrhovateľovi škoda v žalovanej výške. Skutočná škoda vo výške 125,-- € bola spôsobenánákladmi spojenými s činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky, na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, na
udržiavanie a správu informačného systému, administratívne spracovanie textov, urgencií adresovaných

exekučnému súdu. V príčinnej súvislosti s tým žiadal aj nemajetkovú ujmu vo výške pomernej k
času tvrdeného omeškania súdu pri svojom rozhodovaní vypočítaná zo základu 660,-- € na rok, ako
spravodlivá satisfakcia za vnútorné zásady do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom stanovenom
čase stav predpokladaný zákonom, stratu v dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie

rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky, t.j. v sume 660,-- €. Na základe týchto skutočností
žiada, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol tak, že odporkyňa je zodpovedná za škodu, ktorá
vznikla nesprávnym úradným postupom okresného súdu, pretože tento nerozhodol o vydaní poverenia
navykonanieexekúcievzákonomstanovenejlehote,ďalejmásúdzaviazaťodporkyňuzaplatiťpríslušnú
majetkovú škodu a náhradu nemajetkovej ujmy do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s trovami súdneho
konania.

Odporkyňa uviedla, že návrh je zmätočný, má nedostatky, nie je jasný titul na náhradu škody, v prípade
prieťahov navrhovateľ nepodnikol kroky na odstránenie neželaného stavu. Uviedla, že nie sú splnené
podmienkypodľa§8OSP,§15zákonač.514/2003Z.z.Niejedanáprávomocsúduvovecikonať.Medzi
podaním žiadosti o predbežné prejednanie nároku u nadriadeného orgánu a podaním žaloby o náhradu

škody za nesprávny úradný postup nie je dodržaná zákonná lehota 6 mesiacov. Žiadosť o predbežné
prejednanienárokubezostatnýchzákonnýchnáležitostíbolaodporkynidoručenádňa23.4.2012.Žaloba
na súd bola podaná dňa 27.9.2012. Žaloba bola podaná predčasne. Žiadosť o predbežné prejednanie
nároku mala vady, ktoré navrhovateľ na výzvu odporkyne v stanovenej lehote neodstránil, preto
odporkyňa nepovažuje nárok za predbežne prejednaný. Z uvedených dôvodov odporkyňa nenahradila

navrhovateľovi škodu za nesprávny úradný postup súdu v rámci predbežného prejednania nároku.
Vo veci samej odporkyňa navrhla návrh zamietnuť ako nedôvodný, nepreukázaný. Navrhovateľ má
dôkazné bremeno za výsledok sporu, za svoje tvrdenia v návrhu, ktoré v celom rozsahu presúva na
súd. Tvrdené prieťahy a nezákonný úradný postup súdu v konaní nemožno konštatovať s poukazom
na Nález Ústavného súdu SR III-ÚS/69/2011-25 zo dňa 3.5.2011 („každý nech si stráži svoje právo“).

Navrhovateľ nevyužil účinné právne prostriedky nápravy, nepodal opravné prostriedky. Odporkyňa má
zato, že všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup nemá právo
konštatovať prieťahy v konaní. Prieťahy v konaní môžu byť konštatované v rámci vybavenia sťažnosti
na prieťahy v konaní, v rámci disciplinárneho konania, rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva,
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.). V opačnom

prípade by mohlo dôjsť aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Odporkyňa poukázala aj na to,
že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v konaní. Nedodržanie zákonných
lehôt sa nepovažuje vždy a automaticky za porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov (článok 48 ods. 2 Ústavy SR). Sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Musí
ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočné prieťahy, neefektívny postup

(I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00). Odporkyňa zároveň vzniesla námietku premlčania podľa § 19 ods. 1 zákona
č. 514/03 Z.z. K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu došlo pred marcom 2009, ku dňu podania
žaloby 27.9.2012 uplynula 3-ročná premlčacia lehota. Namietla, že navrhovateľ nepreukázal vznik a
výšku škody, nevymožiteľnosť pohľadávky. Pokiaľ uplatňuje nemajetkovú ujmu, nemožno stotožňovať
kritéria nemajetkovej ujmy pre fyzické osoby s kritériami nemajetkovej ujmy pre právnické osoby.

Škodu navrhovateľ presvedčivo nevyčíslil, nezdôvodnil. Podmienkou je preukázať, že konštatovanie
porušeniajenedostatočné,skutočnúškodujepotrebnédokázaťlistinami/skutočnosťami,ktorépreukážu
požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému subjektívnemu vyčísľovaniu
apreskúmanienárokubytýmboloznačneznemožnené.Pripriznávanínemajetkovejujmysaprihliadaaj
narozporsdobrýmimravmipodľa§3ods.1Občianskehozákonníka.Vtomtoprípadeprávenavrhovateľ

koná v rozpore s dobrými mravmi, keď opakovane požaduje od spotrebiteľov v rozpore so zákonom
neprimerane vysoké úroky, poplatky a iné sankcie. Opakovane porušuje práva spotrebiteľov. Tvrdená
škoda mala vzniknúť práve pri negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa. Odporkyňa
uviedla, že nie je daná príčinná súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností súdu a vzniknutou
škodou (§ 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.). Nemožno tvrdiť, že škoda vznikla postupom okresného

súdu. Žiadala návrh zamietnuť a priznať trovy konania.

Na daný právny vzťah súd primárne aplikoval zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení zmien a doplnkov, ktorýnadobudol účinnosť dňa 1.7.2004. K tvrdenému nesprávnemu úradnému postupu, prieťahom v konaní,
došlo po účinnosti uvedeného zákona. Zákon upravuje osobitným spôsobom zodpovednosť za škodu.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.

Preto súd okrem osobitného zákona č. 514/2003 Z.z. aplikoval podporne aj všeobecné ustanovenia
občianskeho zákonníka - § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoločné ustanovenia občianskeho

zákonníka o náhrade škody tretí oddiel - § 441 Občianskeho zákonníka o spoluúčasti navrhovateľa a
jeho právneho zástupcu na vzniku škody, článok 48 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, článok
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, exekučný poriadok.

PrávomocOkresnéhosúduvČadcinakonaniearozhodnutiepodľa§ 8OSPa§15,16zákonač.514/03
Z.z. je daná. Súd konanie nezastavil podľa § 103, § 104 ods. 1 prvá veta OSP. Ku dňu rozhodovania

súdu podľa § 154 ods. 1 OSP uplynula lehota 6 mesiacov od podania žiadosti nadriadenému súdu. Bolo
preto právne irelevantné, že lehota nebola dodržaná ku dňu podania žaloby. Pre posúdenie právomoci
súdu je právne irelevantné, že navrhovateľ neodstránil vady žiadosti o predbežné prejednanie nároku
v stanovenej lehote (§ 16 ods. 2 druhá veta zákona č. 514/2003 Z.z.: „Tým nie je dotknuté právo
poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho

časti na súde.“). Na Okresný súd v Čadci navrhovateľ doručil kópie žiadostí o predbežnom prejednaní
nárokov s dátumovou pečiatkou nadriadeného orgánu. Doručenie žiadostí potvrdila vo svojom vyjadrení
aj odporkyňa. Súčasťou žiadostí bol aj nárok týkajúci sa tohto súdneho sporu. Tým mal súd splnenú
podmienku zo strany navrhovateľa podľa § 15, 16 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežne prerokovať nárok
na náhradu škody s nadriadeným orgánom ako podmienku právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť.

Podľa § 9 ods. 1 prvá veta OSP štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Pasívne legitimovaným subjektom je teda Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR.
Navrhovateľ správne označil pasívne legitimovaný subjekt v tomto konaní.

Navrhovateľ je v spore aktívne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na náhradu škody, pretože
bol účastníkom exekučného konania, v ktorom došlo k tvrdenému porušeniu jeho práv a k tvrdenému
vzniku škody (§ 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z).

Účastníci konania a právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie nedostavili, preto súd konal v

ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi:

Návrh, oznam o začatí konania podľa § 35 ods. 4) Osp., úradný záznam, ktorý sudca bol zákonným

sudcom v spise 4Er/222/2009 predloženie veci k prideleniu inému sudcovi podľa § 15 ods. l) Osp.
z dôvodov uvedených v § 14 ods. l) Osp., vyjadrenie všetkých sudcov OS v Čadci, uznesenie KS v
Žiline o nevylúčení zákonnej sudkyne Mgr. Andrei Kubjatkovej z rozhodovania v tejto veci, procesné
poučeniasúdudoručenéúčastníkomkonania,výzvaobomúčastníkomkonania,čidošlokpredbežnému
prejednaniu nároku s nadriadeným orgánom a s akým výsledkom, vyjadrenie odporkyne zo dňa

21.8.2013, lustrácia Sociálnej poisťovne, lustrum živých sporov povinného, ospravedlnenie odporkyne,
návrh navrhovateľa na odročenie pojednávania, zoznam žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, z ktorého súd zistil, že voči povinnému bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, spis 4Er/222/2009.

Z vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, ktorý vzhľadom k poučeniu podľa § 120 ods.
4 OSP a § 205a OSP obsiahnutom v procesných poučeniach súdu považoval za uzavretý a nemenný
(resp. ktorý možno zmeniť len za splnenia podmienok uvedených v § 205a OSP).

Preukázaný, chronologicky usporiadaný skutkový stav je nasledovný:

Zpripojenéhoexekučnéhospisu4Er/222/2009malsúdpreukázané,ženavrhovateľuzatvorilspovinným
zmluvu o úveru dňa 19.6.2008. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 10.12.2008, právoplatný
dňa 24.4.2009. Návrh na vydanie poverenia bol podaný dňa 25.5.2009, súd rozhodol dňa 18.2.2010Žaloba o náhradu škody pre nesprávny úradný postup bola podaná dňa 27.9.2012. Zo zmluvy o úvere
mal súd preukázané, že navrhovateľ svoju pohľadávku nezabezpečil preventívne zabezpečovacími
prostriedkami. Lustráciou sporov súd zistil, že povinný je účastníkom konania aj v iných sporoch, ako to

vyplýva z čl.l. 30) spisu. Tým mal súd preukázané, že navrhovateľ nezisťoval zadĺženosť povinného ku
dňu poskytnutia úveru u iných subjektov, jeho majetkové a finančné pomery, uvedené skutočnosti nemal
preukázané ani zo strany navrhovateľa žiadnym dôkazom, čo bolo povinnosťou navrhovateľa.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím

podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z.). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené
kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení
všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom

alebo nezákonným rozhodnutím sú:

1) Porušenie právnej povinnosti orgánom verejnej moci, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí alebo
nesprávnom úradnom postupe, pričom za nesprávny úradný postup sa považuje aj nečinnosť (prieťahy,
§ 3 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 514/2003 Z.z., § 5 ods. 1, § 6, § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z.).

2) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom (§
3 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, 4, § 18 zákona č. 514/2003 Z.z., ako aj všeobecné ustanovenia občianskeho
zákonníka).
3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá porušením povinností vznikla.

1) Porušenie právnej povinnosti súdom, ktoré spočíva v nezákonnom rozhodnutí, nesprávnom úradnom
postupe.

Vtomtoprípadenavrhovateľtvrdil,žesúdporušilsvojezákonnépovinnostitým,ženesprávnymúradným
postupom, ktorý spočíval v nečinnosti - prieťahoch v konaní, pretože poverenie na vykonanie exekúcie

nevydal v zákonnej lehote 15 dní, ale s omeškaním, po uplynutí 13-mesiacov. V skutočnosti bolo
poverenie vydané 30.6.2009, t.j. 22 dní po podaní návrhu na vydanie poverenia.

Podľa§3ods.1zákonač.514/2003Z.z.štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej

moci:
a) nezákonným rozhodnutím,
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody

spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený

podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmom fyzických osôb a právnických osôb; ...Podľa článku 48 ods. 2 prvá veta Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa § 44 ods. 2) Exekučného poriadku účinného do 1.6.2010 súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie.

Z ustáleného skutkového stavu mal súd zistené, že žiadosť o vydanie poverenia je zo dňa 8.6.2009.
Súd rozhodol dňa 30.6.2009. Doručené bolo súdnemu exekútorovi 7.7.2010. Poverenie bolo vydané na
22-deň od podania žiadosti.

Z vyššieuvedeného vyplýva, že poverenie nebolo vydané v zákonom stanovenej lehote 15. dní, avšak
nakoľko všetky podmienky vzniku zodpovednosti za škodu musia byť splnené kumulatívne, súd skúmal
splnenie ďalších dvoch podmienok na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom alebo nezákonným rozhodnutím.

2) Vznik a existencia škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom
súdu.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a), d) zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci:
a) nezákonným rozhodnutím,
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 5 ods. 1 uvedeného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 17 ods. 1 uvedeného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 uvedeného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné ju
uspokojiť inak.

Podľa § 17 ods. 3 uvedeného zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
najmä s prihliadnutím na:
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 17 ods. 4 uvedeného zákona výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2
nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi

podľa osobitného predpisu.

Podľa § 25 ods. 1 uvedeného zákona ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného
prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú občianskym zákonníkom.Z uvedeného je zrejmé, že aj na prípad osobitnej zodpovednosti za škodu, ktorou je aj nárok
na náhradu škody za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie, sa podporne aplikujú

všeobecné ustanovenia občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov súd podporne aplikoval ustanovenia
občianskeho zákonníka, najmä spoločné ustanovenia o náhrade škody uvedené v treťom oddieli
občianskeho zákonníka. Z úradnej moci je potrebné zaoberať sa aj spoluúčasťou poškodeného
navrhovateľa a jeho právneho zástupcu na vzniku škody podľa § 441 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Skutočnosť, že aplikácia ustanovenia § 441 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy nielen
v prípade zodpovednosti škodcu za zavinené konanie (§ 420 Občianskeho zákonníka), ale v
prípade zodpovednosti za škodu na základe princípov objektívnej zodpovednosti vyplýva z rozhodnutí

Najvyššieho súdu SR (R 80/1970 a R 28/1973).

Súd má zato, že škoda je skutočná majetková ujma. V tomto štádiu konania navrhovateľ nepreukázal
vznik škody (majetkovej ujmy). Nepreukázal, v akom rozsahu sa nedomohol exekvovanej sumy,
ani to, že sa nemôže domôcť exekvovanej škody pri aplikácii iných právnych prostriedkov, iného

exekučného titulu v rámci súdneho konania. Tým nepreukázal, že škoda už vznikla. Nepreukázal
ani výšku škody v príčinnej súvislosti s porušením povinností odporkyne. Vyúčtované režijné náklady
navrhovateľa nemôžu byť považované za faktickú škodu, pretože sú vynakladané na celkovú
podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ je podnikateľský subjekt, náklady vynakladané v
príčinnej súvislosti s realizáciou predmetu obchodnej činnosti nemožno považovať za škodu. Nie

každý obchodný prípad podnikateľa musí byť ekonomicky výhodný. Podnikateľ znáša aj podnikateľské
riziko - možnosť ekonomického neúspechu obchodných prípadov. Nepreukázal ani vznik podmienok
podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. na náhradu nemajetkovej ujmy. Návrh je aj v tomto
smere všeobecný, nepreskúmateľný. Nekonkretizoval, prečo samotné konštatovanie práva nie je
dostatočným zadosťučinením. Navrhovateľ v návrhu vychádzal len z predpokladov, nepredložil žiadne

dôkazy, ani konkrétne tvrdenia, nezdôvodnil, aká nemajetková (morálna) ujma mu vznikla, vzhľadom
na subjekt navrhovateľa, ktorý je právnickou osobou, závažnosť ujmy, závažnosť následkov. Všetky
kritéria je potrebné vyhodnotiť z hľadiska navrhovateľa a jeho právneho postavenia ako právnickej
osoby a nie z hľadiska postavenia jednotlivých spoločníkov ako konateľov spoločnosti. Z úradnej
činnosti súdu je známe množstvo úverov, ktoré navrhovateľ ako nebankový subjekt poskytuje, výška

zmluvných úrokov, pokút. Príjmy navrhovateľa z týchto úverov v porovnaní s občasným neúspechom
v rámci bežného podnikateľského rizika nemôžu mať veľký ekonomický dopad na navrhovateľa a
jeho ďalšiu existenciu. Je povinnosťou navrhovateľa preverovať solventnosť subjektov (návratnosť),
tak, ako to robia iné bankové peňažné ústavy. Skutočnosť, že navrhovateľ poskytuje úvery bez
zabezpečenia, bez preverenia, nemožno vykladať na ťarchu odporkyne. Tým dospel súd k záveru,

že navrhovateľ nepreukázal podmienky pre náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 17 ods. 2, 3 písm.
b) zákona č. 514/2003 Z.z.. Podmienky podľa § 17 ods. 3 uvedeného zákona, písm. a), c), d),
sa podľa názoru súdu nedajú vztiahnuť na právnickú osobu, ale len na fyzickú osobu. Rozpor s
dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka videl súd na strane navrhovateľa a nie na
strane odporkyne, resp. konajúceho súdu. Navrhovateľ opakovane v rozpore so zákonom poskytoval

úvery neplatičom. Opakovane poskytoval úvery v rozpore s platnými právnymi predpismi na ochranu
spotrebiteľov. Takému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. Nemožno konštatovať, že na strane
navrhovateľa došlo k morálnej ujme, nemožno konštatovať, že postupom súdu bolo poškodené jeho
obchodné meno vo vzťahu k existujúcim alebo potencionálnym spotrebiteľom, s ktorými uzavrel alebo
uzatvára spotrebiteľské zmluvy. Svoje obchodné meno si navrhovateľ poškodil sám. Obchodné meno

navrhovateľa nepoškodil exekučný súd konajúci v tejto veci, ktorý rozhodol v súlade s platnými právnymi
predpismi chrániacimi spotrebiteľa.

V nadväznosti na § 441 Občianskeho zákonníka a § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. z dôvodov
už uvedených, škodu, pokiaľ vznikla, si spôsobil výlučne navrhovateľ a jeho právny zástupca svojím

zavinením. Navrhovateľ uzatvára spotrebiteľské zmluvy s ekonomicky zle situovanými spotrebiteľmi.
Navrhovateľ si návratnosť úveru nepreveroval, ako to robia bankové subjekty. Z vykonaného
dokazovania je preukázané, že povinný v čase uzavretia úverového vzťahu bol už zadlžený u viacerých
subjektov. Bolo preukázané, že jeho príjem vzhľadom k už existujúcim záväzkom, ktoré nesplácal,nemohol pokryť nový dlh. Bolo v konaní preukázané, že navrhovateľ nezabezpečil návratnosť úveru
dohodou o zrážkach zo mzdy, ručením, záložným právom na nehnuteľnosť a podobne. Opakovane
poskytoval úvery neplatičom navrhovateľa, čo bolo pre navrhovateľa objektívne zistiteľné z jeho vlastnej

evidencie. Takým postupom samotný navrhovateľ a jeho právny zástupca zhoršil majetkovú situáciu
povinného, sám znemožnil vymožiteľnosť dlhu. Je v konaní preukázané, že povinný prestal splácať dlh
po uzavretí úverovej zmluvy a nie až po rozhodnutí súdu o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia.
Vznik škody spôsobil navrhovateľ a jeho právny zástupca aj nečinnosťou. Z exekučného spisu mal
súd zistené, že zmluva o úvere bola uzavretá s povinným dňa 31.3.2008, povinný od počiatku neplatil.

Rozhodcovskýrozsudokbolvykonateľnýdňa27.11.2008Žiadosťovydaniepovereniapodalnavrhovateľ
až dňa 8.6.2009. Je teda preukázané, že s oneskorením uplatňoval svoje práva voči povinnému. Takým
konaním v celom rozsahu navrhovateľ a jeho právny zástupca zavinil nevymožiteľnosť nároku voči
povinnému a tvrdenú škodu.

Tým mal súd preukázané, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie druhej

podmienky pre zodpovednosť za škodu za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie, a to
vznik a existenciu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom súdu,
podmienky pre náhradu nemajetkovej ujmy. Tvrdenú škodu si spôsobil svojím zavinením navrhovateľ a
jeho právny zástupca, pokiaľ vznikla.

3) Príčinná súvislosť medzi porušením právnych povinností (nezákonným rozhodnutím, nesprávnym
úradným postupom) a škodou, ktorá porušením povinnosti vznikla.

Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani porušenie povinností (nesprávny úradný postup, nezákonné
rozhodnutie), ani škodu a nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností a

tvrdenou škodou.

Tvrdená škoda nemá bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s rozhodnutím exekučného súdu,
tvrdenými prieťahmi. Navrhovateľ nepreukázal, že bez vydania rozhodnutia exekučného súdu, bez
tvrdených prieťahov exekučného súdu, by nebolo došlo k vzniku tvrdenej škody. Bol povinný preukázať,

že pred rozhodnutím exekučného súdu, pred tvrdenými prieťahmi, bola majetková situácia povinného
taká, že by umožnila uspokojenie pohľadávky navrhovateľa v celom rozsahu. Bol povinný preukázať, že
len v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu súdu došlo k takému zmenšeniu majetkovej
situácie povinného, ktorá znemožnila navrhovateľovi uspokojiť pohľadávku v celom rozsahu a spôsobila
mu škodu. Toto dôkazné bremeno neuniesol, preto súd konštatoval, že nebola preukázaná príčinná

súvislosť medzi tvrdeným porušením povinností exekučného súdu a tvrdenou škodou.

Tým zároveň súd ustálil, že navrhovateľ nepreukázal splnenie dvoch podmienok, ktoré zákon vyžaduje,
aby súd mohol konštatovať zodpovednosť odporkyne za vzniknutú škodu. Preto návrh na náhradu škody
za nesprávny úradný postup a nezákonné rozhodnutie voči odporkyni v celom rozsahu zamietol.

Príčinnú súvislosť súd zistil medzi postupom navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a vzniknutou
tvrdenou škodou. Ich postup má bezprostrednú a priamu príčinnú súvislosť s tvrdenou škodou. Bez
takého konania by nebolo došlo k vzniku tvrdenej škody.

Konanie navrhovateľa a jeho právneho zástupcu v príčinnej súvislosti s tvrdenou škodou súd videl
v tom, že uzatvárali úverové zmluvy s nemajetnými spotrebiteľmi, nepreverovali majetkovú situáciu
spotrebiteľov, nepreverovali, či je spotrebiteľ zamestnaný alebo bez príjmu, nepreverovali zadlženosť
u iných subjektov, ignorovali opakovanú zadlženosť u samotného navrhovateľa, nepreverovali,
že spotrebiteľ je účastníkom mnohých súdnych konaní, nepreverovali zaťaženosť nehnuteľností

spotrebiteľa, nezabezpečili návratnosť úveru zákonnými zabezpečovacími prostriedkami - záložným
právom, ručením, dohodou o zrážkach zo mzdy a podobne, oneskorene, s prieťahmi, sa domáhali práv
na uspokojenie pohľadávky voči spotrebiteľovi. Taký záver súdu je preukázaný tým, že povinný prestal
splácať úver po uzavretí úverovej zmluvy a nie až po rozhodnutí exekučného súdu. Konanie povinného
a vznik tvrdenej škody je teda v príčinnej súvislosti s postupom navrhovateľa a jeho právneho zástupcu

a nie s postupom exekučného súdu.NávrhnavrhovateľanaprerušeniekonaniadoprávoplatnéhorozhodnutiaÚstavnéhosúduSRoústavnej
sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu a na nestranný súd konajúci súd
zamietol.

Skutkovýstavboltaký,žeprávnyzástupcanavrhovateľadňa18.7.2014spolustermínompojednávania
prevzal aj uznesenie Krajského súdu v Žiline, ktorým zákonná sudkyňa nebola vylúčená z rozhodovania
veci. Procesný návrh na prerušenie konania vzniesol až dňa 8. 8. 2014. Termín pojednávania bol
vytýčený na deň 11. 8. 2014. Procesný návrh bol vznesený podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a § 109

ods. 2 písm. c) OSP.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému

súdu na zaujatie stanoviska.

Súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; preto nepostupuje
návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Tento dôvod teda nie je dôvodom na prerušenie konania

podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP. Súd dospel k záveru, že tento dôvod na prerušenie konania nie je daný
ani z toho dôvodu, že by rozhodnutie záviselo od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že právo na nestranný súd spočíva v tom, že každý
má právo namietať nestrannosť súdu a ak tak urobí, má právo na to, aby sa o jeho námietke rozhodlo.
Navrhovateľ opakovane tvrdil, že nevzniesol žiadnu námietku zaujatosti voči sudcom Okresného súdu v

Čadci, odmieta platiť súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti. Z tohto dôvodu o vylúčení sudcov
Okresného súdu v Čadci nerozhodoval Krajský súd v Žiline ako súd nadriadený na základe námietky
navrhovateľa, ale na základe toho, že sudcovia Okresného súdu v Čadci z vlastnej iniciatívy podľa §
15 OSP z dôvodov uvedených v § 14 ods. 1 OSP predložili vec predsedovi Okresného súdu v Čadci a
ten následne nadriadenému súdu k rozhodnutiu o vylúčení. Navrhovateľ neuplatnil právo na vylúčenie

sudcov Okresného súdu v Čadci, ktoré mu patrí podľa § 15a ods. 1 OSP v nadväznosti na § 14 ods.
1 OSP. Keďže neuplatnil navrhovateľ procesné právo, neuplatnil námietku zaujatosti voči sudcovi, vec
nebola nadriadenému súdu predložená na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti navrhovateľa.
Nadriadenýsúd,anipredsedaOkresnéhosúduvČadci,nerozhodovaloprocesnomprávenavrhovateľa.
Procesné právo navrhovateľa rozhodnutím predsedu okresného súdu ani rozhodnutím nadriadeného

súdu preto nemohlo byť porušené. Predseda Okresného súdu v Čadci i nadriadený súd rozhodovali o
procesnom práve sudcu predložiť vec k rozhodnutiu o vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci.
V tomto štádiu konania zákonná sudkyňa má za to, že o návrhu zákonnej sudkyne na vylúčenie z
rozhodovania a prejednávania veci bolo zákonným spôsobom rozhodnuté predsedníčkou Okresného
súdu v Čadci i nadriadeným súdom. Zákonná sudkyňa tieto rozhodnutia rešpektuje, považuje ich za

rozhodnutia v súlade so zákonom, nedomnieva sa, že týmito rozhodnutiami bol porušený zákon, resp.
ústava, zákonné práva sudkyne na vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci. Preto v nadväznosti
na§109ods.1písm.b)OSPzákonnásudkyňanepostúpinávrhnazaujatiestanoviskaústavnémusúdu.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Podľa názoru súdu nie je dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Toto
ustanovenie umožňuje súdu konanie prerušiť. Nejde o kogentné ustanovenie, ktoré by súdu ukladalo

povinnosť konanie prerušiť. Prerušenie konania z tohto dôvodu nie je obligatórne, súd preto konanie
neprerušil. Prejudiciálnu otázku si môže súd vyriešiť aj sám (§ 135 ods. 2 OSP). V tomto prípade touto
otázkou je zaujatosť zákonného sudcu, ktorá už bola vyriešená zákonným postupom. Zákonná sudkyňa
nie je vylúčená z rozhodovania veci. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že ide o konanie o náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu, resp. prieťahmi v konaní, nečinnosťou súdu.

Prerušenie konania by bolo v zjavnom rozpore s účelom žaloby, ktorú navrhovateľ podal. Navrhovateľ
tvrdíprieťahyvkonaníasámtietoprieťahyspôsobujevznášanímprocesnýchnávrhov,ktorésúvrozpore
s účelom samotného konania, ktoré začalo na návrh navrhovateľa.Navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 8. 12. 2014 navrhol, aby súd konanie prerušil podľa § 109
ods. 2 písm. c) OSP. Ako dôvod uviedol, že pred Okresným súdom Prešov prebieha pod sp. zn. 7 C
6/2010 konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal podľa žalobného

návrhu dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti navrhovateľke na základe
neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie
zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. V danom konaní vystupujú na strane odporcov
v 1. rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky a v 2. rade

Pohotovosť s.r.o. - navrhovateľ, za účasti vedľajšieho účastníka. Okresný súd Prešov v danom konaní
uznesením zo dňa 7. 10. 2013 v súlade s § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. rozhodol o prerušení konania do
rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla položiť odporkyňa
v rade 1. - Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR. Odporkyňa v rade 1. navrhla
položiť nasledovné prejudiciálne otázky:
1.) Môže vzniknúť zodpovednosť členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako

účastníkkonaniavyužijevšetkyprávneprostriedkyprislúchajúcemupodľaprávnehoporiadkučlenského
štátu v konaní o výkone rozhodnutia; vzhľadom na skutkový stav veci môže v tomto prípade vzniknúť
táto zodpovednosť členského štátu pred samotným ukončením konania o výkon rozhodnutia a pred
vyčerpaním možnosti navrhovateľky požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia?
2.) V prípade, ak áno, je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie

orgánu, ktoré opisuje navrhovateľka, vzhľadom na daný skutkový stav, najmä vzhľadom na jej
absolútnu nečinnosť navrhovateľky a vzhľadom na nevyčerpanie všetkých právnych prostriedkov
nápravy umožnených právom členského štátu?
3.) Ak ide v tomto prípade o dostatočne závažné porušenie komunitárneho práva, je navrhovateľkou
uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát; možno škodu v tomto poňatí

stotožňovať z vymoženou pohľadávkou, ktorá je bezdôvodným obohatením?
4.) Má vydanie bezdôvodného obohatenia, ako právny prostriedok nápravy, prednosť pred náhradou
škody?
Zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov
pod sp. zn. 7 C 6/2010, ktorého účastníkmi sú zhodne navrhovateľ i odporca v tomto konaní, má pre

ďalší priebeh aj rozhodnutie v konaní zásadný význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má
fundamentálny význam posúdenie správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon
exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak

prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Podľa názoru súdu nie je dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Ustanovenie
§ 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. kreuje len prípadnú možnosť (teda nie povinnosť) rozhodnutia procesného

súduoprerušeníkonania,akdospejekzáveru,žeprebiehakonanie,vktoromsariešiotázka,ktorámôže
mať význam pre jeho rozhodnutie, alebo, ak dal na takéto konanie podnet. V prvom rade poukazuje súd
na to, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie, že Súdnemu dvoru Európskej únie
boli predložené na zodpovedanie prejudiciálne otázky formulované v predmetnom návrhu na prerušenie
konania v konaní prebiehajúcom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7 C 6/2010, ani neuviedol pod

akou spisovou značkou je predmetné konanie na Súdnom dvore Európskej únie vedené. Zároveň súd
má za to, že prípadné rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie nemôže mať význam pre rozhodnutie
súdu v tejto veci. Z návrhu vyplýva, že predmetom konania na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7 C
6/2010 je náhrada škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého nároku sa domáha navrhovateľka
(ktorá je nie účastníčkou tohto konania), pričom účastníci tohto konania (navrhovateľ a odporca)

vystupujú v predmetnom konaní na strane odporcov. Zodpovedanie uvedených prejudiciálnych otázok
nemá význam pre rozhodnutie v tejto veci, s týmto konaním nesúvisí, nakoľko predmetom tohto konania
je nárok navrhovateľa na náhradu škody voči odporcovi spôsobenej nesprávnym úradným postupom.
Súd vyššie uviedol dôvody, pre ktoré dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal nesprávny úradný
postup, ani nezákonné rozhodnutie. Zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok nepovažoval

súd za významné pre rozhodnutie v tejto veci, preto návrh na prerušenie konania zamietol.

Vzhľadom k vznesenej námietke premlčania zo strany odporkyne sa súd zaoberal aj premlčaním nároku.
Premlčanie sa podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku. Súd dospel k záveru, ženárok navrhovateľky na náhradu škody je neexistentný, preto vznesenou námietkou premlčania sa súd
zaoberá len nad rámec ostatných záverov.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 2 uvedeného zákona najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za 10 rokov odo
dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to
neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú podľa § 7 a 8.

Podľa § 19 ods. 3 uvedeného zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15, odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas 6 mesiacov.

O tvrdenej škode sa právny zástupca navrhovateľa dozvedel doručením vydaného poverenia dňa
7.7.2010. Prvýkrát právo mohol uplatniť dňa 20.3.2010, 3-ročná premlčacia lehota by uplynula dňa
20.3.2013.Návrh bol podaný dňa 27.9.2012, teda v zákonnej lehote. Návrh súd nezamietol z dôvodu,
že nárok je premlčaný.

Súd zamietol návrh navrhovateľa na odročenie pojednávania. Predvolanie s procesnými poučenia
prevzal dňa 18. 11. 2014. Procesný návrh na odročenie pojednávania vzniesol až dňa 5. 12.
2014 elektronicky. Pojednávanie bolo vytýčené na deň 8. 12. 2014. Dôvodom návrhu na odročenie
pojednávania bolo objektívne porušenie zásady nestrannosti súdu a sudcu. Uznesenie, ktorým zákonná

sudkyňa nebola vylúčená z konania, prevzal dňa 15.8.2013. Súd preto konal a rozhodol podľa § 101 ods.
2 OSP v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu. Tvrdený dôvod nepovažoval za závažný
dôvod pre odročenie pojednávania. Pojednával, aj keď bol navrhovateľ a jeho právny zástupca nečinný.
Vychádzal z obsahu spisu. Navrhovateľ a jeho právny zástupca si sami vytvorili prekážku prítomnosti na
pojednávaní. Súd im žiadne prekážky nevytvoril. Tvrdený dôvod súd nevyhodnotil ako závažný dôvod

na odročenie veľkého počtu vytýčených vecí navrhovateľa na jeden pojednávací deň. Súd poukázal aj
na to, že návrh na odročenie pojednávania nemá náležitosti návrhu podľa § 119 OSP.

Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh. Spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Úspešnou účastníčkou konania je odporkyňa, patrí jej právo na náhradu trov konania. Uplatnila právo
na náhradu trov konania. Trovy konania nevyčíslila v zákonnej 3-dňovej lehote, preto súd rozhodol tak,
že odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

V čase podania návrhu navrhovateľ bol oslobodený od povinnosti platiť súdny poplatok za návrh priamo

zo zákona podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch: „Od poplatku je oslobodené súdne
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom“ (zrušený 1.10.2012).

Podľa § 2 ods. 2 Poplatkového zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu

vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od
poplatku oslobodený.

Výsledok konania je taký, že súd návrh voči odporkyni zamietol. Nezaviazal preto odporkyňu ako
úspešnú účastníčku konania v nadväznosti na § 2 ods. 2 Poplatkového zákona k zaplateniu súdneho

poplatku za návrh, nakoľko v čase podania návrhu bolo konanie oslobodené.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.